Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 7, 2021

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 8Cb/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519201805
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dosedla

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2021:7519201805.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, sudca JUDr. Eva Dosedla v spore žalobcu: INSPEKTA SLOVAKIA, a.s.

so sídlom Zelinárska 2, 820 05 Bratislava, IČO: 31 340 911 zastúpeného: JUDr. Kveta Besedičová,
advokátka, Záhradnícka 41, 82108 Bratislava, proti žalovanému: HARDLYNX, s. r. o., so sídlom Veľká
Ida 44, 044 55 Veľká Ida , IČO: 44 637 179, o zaplatenie 63,19 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 63,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8% ročne zo sumy 63,19 eur od 26.07.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 14.03.2019, doručenou súdu dňa 18.03.2019 , sa žalobca INSPEKTA SLOVAKIA,
a.s. so sídlom Zelinárska 2, 820 05 Bratislava, IČO: 31 340 911, domáhal voči žalovanému HARDLYNX,
s. r. o., so sídlom Veľká Ida 44, 044 55 Veľká Ida , IČO: 44 637 179, vydania platobného rozkazu, ktorým
by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 63,19 eur s príslušenstvom
a trovy konania z titulu zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že v zmysle komisionárskej zmluvy zo dňa 29.12.2010 uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným za účelom poskytnutia colných služieb v colnom konaní boli pre žalovaného
vykonané colné služby v rámci zmluvných podmienok. Žalobca na základe jemu podaných informácií
a podkladov od žalovaného vypísal colné vyhlásenia a to formou JCD Č. XXXXXXXXXXXX zo dňa
30.12.2010, kde deklaroval tovar v hodnote 365 USD (270,75 eur). Na základe kontroly Colného úradu
v Košiciach. zo dňa 1 8.7.2013 bolo zistené, že účastník konania, žalobca neuviedol v predmetnom
colnom vyhlásení (JCD) správne údaje o hodnote tovaru na colné a daňové účely, keď v JCD č.

XXXXXXXXXXXX zo dňa 30.12.2010 uviedol údaj o hodnote tovaru - sumu 365 USD (270.75 eur),
namiesto správnej hodnoty tovaru v sume 599 USD (444.33 eur). Tento rozdiel colný orgán zistil pri
kontrole účtovnej evidencie žalovaného. Na základe takto zistených skutočnosti Colný úrad v Bratislave
dňa 1 5.6.2015 uložil žalobcovi, ako účastníkovi konania pokutu vo výške 30 eur spolu s úhradou
nákladov za prerokovanie colného deliktu vo výške 33,19 eur. ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že
žalobca v zmysle komisionárskej zmluvy za žalovaného v rámci colného konania vypracováva colné
vyhlásenia v zmysle právnych predpisov a na základe informácií a dokladov, ktoré mu poskytuje

komitent, teda žalovaný, nemôže žalobca niesť zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla nesprávnym
deklarovaním údajov o hodnote tovaru na colné a daňové účely. Nakoľko žalovaný žalobcovi do
dnešného dňa žalobcom vyfakturovanú sumu 63.19 €, ktorú bol žalobca nútený zaplatiť na účet Colného
úradu Bratislave z dôvodu nesprávne podaných informácií zo strany žalovaného, doteraz neuhradil, ato napriek viacerým urgenciám, naposledy formou advokátskej upomienky zo dňa 3.12.2015, navrhol,
aby súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu.

3. Súd vydal vo veci dňa 17.04.2019 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor zo dňa
9.05.2019 a v ktorom uviedol, že ako žalovaný sa necíti byť zodpovedný za chybu ktorú spôsobil žalobca
nesprávnym preclievaním tovaru v roku 2010. Žalobca použil nesprávnu faktúru, ktorú mu spoločnosť
žalovaného neposkytla a nikdy jej správnosť ani neodsúhlasila. Jediná informáciu, ktorú žalovaný

poskytol pre žalobcu ohľadom preclievania zásielky č. 874103542500 bolo zaradenie tovaru do správnej
skupiny podľa colného sadzobníka. Žalovaný odmietol, že poskytol akúkoľvek nesprávnu informáciu.
Za preclenie bol zodpovedný žalobca, žalovaný svoje povinnosti voči žalobcovi vždy riadne plnil a
týmto odmieta, že porušil komisionársku zmluvu z 29.12.2010. Žalovaný zároveň vzniesol námietku
premlčania,keďžezodpovednosťzaškodužalobcaodvíjaodskutku,ktorýsastalvroku2010.Vzhľadom
nauvedenéskutočnostinavrhol,abybolnapadnutýplatobnýrozkazvcelomrozsahuzrušený,nariadené

pojednávanie a návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnutý.

4. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca vyjadrením, v ktorom uviedol, že návrh žalobcu nie je
premlčaný, nakoľko rozhodnutie colného úradu, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 30

eur spolu s úhradou nákladov za prerokovanie colného deliktu vo výške 33,19 eur bolo vydané až dňa
15.6.2015,kedyžalobcamoholpoprvýkrátuplatniťsvojnárokvočižalovanému.Žalobcavrámcicolného
konania vypracoval namiesto žalovaného colné vyhlásenie, a to na základe poskytnutých informácií a
dokladov od žalovaného, teda mohol vychádzať len z tých údajov a informácií, ktoré mu boli žalovaným
predložené. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného uvedené v odpore, že poskytnutá faktúra nebola nimi

odsúhlasená. Žalobca nemal možnosť ani dôvod použiť iné doklady a informácie, než mu boli žalovaným
poskytnuté, a preto nemôže byť zodpovedný za škodu, ktorá vznikla nesprávnym deklarovaním údajov
o hodnote tovaru na colné a daňové účely. Chybné údaje boli zistené až šetrením colného úradu v
účtovníctve príjemcu tovaru, teda žalovaného.

5. Súd vo veci nariadil dňa 7.05.2021 pojednávanie, ktorého sa zúčastnil zástupca žalovaného, ktorý
zotrval na obsahu svojich písomných podaniach vo veci vykonaných, keď uviedol, že má zato, že
chyba nastala na strane žalobcu. Poukázal nato že žalovaný poskytol za účelom colného vyhlásenia
správnu faktúru, teda že neposkytol nesprávnu faktúru, resp. faktúra z ktorej vychádzal žalobca nebola

žalovaným odsúhlasená. K tejto skutočnosti došlo medzi sviatkami, následne sa dotazoval potom ako
bola vyrubená pokuta colníkov, kto asi zato môže, a títo mu odpovedali, že žalobca. Žalovaný nenavrhol
v konaní vykonanie ďalších dôkazov.

6. Z listinných dôkazov bol zistený tento skutkový stav:

Na základe Komisionárskej zmluvy, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 29.12.2010 za
účelom poskytnutia colných služieb v colnom konaní, boli pre žalovaného vykonané colné služby v rámci
zmluvných podmienok.
Žalobca vypísal Colné vyhlásenia a to formou JCD (Jednotný colný doklad, pozn. súdu) Č.
XXXXXXXXXXXX zo dňa 30.12.2010, kde deklaroval tovar v hodnote 365 USD (270,75 eur).

Na základe Kontroly Colného úradu v Košiciach. zo dňa 1 8.7.2013 bolo zistené, že účastník konania,
žalobca neuviedol v predmetnom colnom vyhlásení (JCD) správne údaje o hodnote tovaru na colné a
daňové účely, keď v JCD č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 30.12.2010 uviedol údaj o hodnote tovaru - sumu
365 USD (270.75 eur), namiesto správnej hodnoty tovaru v sume 599 USD (444.33 eur). Tento rozdiel
colný orgán zistil pri kontrole účtovnej evidencie žalovaného.

Rozhodnutím Colného úradu v Bratislave zo dňa 15.6.2015, č.s. XXXXX/XXXX bola žalobcovi na
základe takto zistených skutočnosti uložená pokuta vo výške 30 eur spolu s úhradou nákladov za
prerokovanie colného deliktu vo výške 33,19 eur.
Predžalobnou (advokátskou) upomienkou zo dňa 3.12.2015 žalobca vyzval žalovaného na úhradu
žalovanej sumy, nakoľko žalovaný žalobcovi žalobcom vyfakturovanú sumu 63.19 €, ktorú bol

žalobca zaplatil na účet Colného úradu Bratislave z dôvodu nesprávne podaných informácií zo strany
žalovaného, doteraz neuhradil, a to napriek viacerým urgenciám, naposledy formou advokátskej
upomienky zo dňa 3.12.2015, navrhol, aby súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu.7. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobca a žalovaný uzavreli medzi sebou Komisionársku
zmluvu dňa 29.12.2010, predmetom ktorej bolo nepriame zastupovanie komitenta, v tomto konaní
žalovaného komisionárom, teda v tomto konaní žalobcom v colnom a správnom konaní pri prejednávaní

zásielok komitenta. Z Čl. IV. bodu 2. Komisionárskej zmluvy vyplýva, že Komitent je povinný poskytnúť
komisionárovi pravdivé podklady k podaniu colného vyhlásenia (najmä originál dovozných a vývozných
licencií). Nebolo sporné to, že žalobca vykonal pre žalovaného colné služby v rámci zmluvných
podmienok uvedenej zmluvy. Žalobca vypísal a podal colné vyhlásenie formou Jednotného colného
dokladu č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 30.12.2010. Nespornou skutočnosťou v konaní bolo, že na základe

kontroly Colného úradu v Košiciach, vykonanej dňa 18.07.2013 bolo zistené, že účastník konania teda
žalobca neuviedol v predmetnom colnom vyhlásení správne údaje o hodnote tovaru na colné a daňové
účely, keď v colnom vyhlásení č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 30.12.2010 uviedol údaj o hodnote tovaru -
sumu 365 USD (270,75 eur), namiesto správnej hodnoty tovaru v sume 599 USD (444,33 eur). Tento
rozdiel colný orgán zistil pri kontrole účtovnej evidencie žalovaného. Rozhodnutím Colného úradu
Bratislavazodňa15.06.2015č.s.-XXXXX/XXXX,XXXXXX/XXXXbolžalobcauznanýzazodpovedného

z naplnenia skutkovej podstaty colného deliktu podľa ust. §70 Colného zákona, ktorého sa dopustil tým,
že mu bol tovar prepustený na základe nesprávnych alebo nepravdivých údajov za čomu bola uložená
sankcia pokuty vo výške 30 eur a zároveň povinnosť uhradiť náklady spojené s prerokovaním colného
deliktu vo výške 33,19 eur.
Žalovaný založil svoju procesnú obranu v tvrdení, a teda podstatnou skutočnosťou, ktorá bola medzi

stranami v konaní spornou bolo tvrdenie žalovaného, že žalobca použil nesprávnu faktúru, ktorú mu
žalobca neposkytol a jej správnosť neodsúhlasil. Žalovaný vzniesol námietku premlčania celého práva,
majúc za to, že zodpovednosť za škodu sa odvíja od skutku, ktorý sa stal v roku 2010.

8. V zmysle Čl. 8 Základných princípov podľa zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej

len „C.s.p.“) Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

V zmysle ust. § 191ods. 1, 2 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

V zmysle ust. § 192 C.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

V zmysle ust. § 577 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), v zmysle ktorého
Komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho
účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

V zmysle ust. § 578 ods. 1 ObZ v zmysle ktorého Komisionár je povinný pri zariaďovaní záležitosti
konať s potrebnou odbornou starostlivosťou podľa pokynov komitenta.

V zmysle ust. § 373 ObZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami

vylučujúcimi zodpovednosť.
Vzmysleust.§398ObZ, priprávenanáhraduškodyplyniepremlčaciadobaododňa,keďsapoškodený
dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr
uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

V zmysle Čl. IV. bodu 2. Komisionárskej zmluvy zo dňa 29.12.2010 uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným vyplýva, že Komitent je povinný poskytnúť komisionárovi pravdivé podklady k podaniu
colného vyhlásenia (najmä originál dovozných a vývozných licencií).

9. Z uvedených ustanovení Komisionárskej zmluvy vyplýva, že ak komitent poskytne komisionárovi
nepravdivé alebo nesprávne podklady k podaniu colného vyhlásenia, zodpovedá za škodu, ktorú tým
komisionárovi spôsobí, poukazujúc na ust. § 373 ObZ, v zmysle ktorého, kto poruší svoju povinnosť zo
záväzkového vzťahu, je povinný škodu nahradiť tým spôsobenú druhej strane.10. Vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu žalobcovi tak platí vyvrátiteľná právna
domnienka, že škoda komisionárovi vznikla v dôsledku a v príčinnej súvislosti porušenia právnej
povinnosti žalovaného tým, že komitentovi poskytol nepravdivé podklady k podaniu colného vyhlásenia.

Žalovaný uplatnil v konaní procesnú obranu spočívajúcu v tvrdení, že žalobca použil nesprávnu faktúru,
ktorú mu žalobca neposkytol a jej správnosť neodsúhlasil.
11. Ak teda žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca použil nesprávnu faktúru, bolo jeho povinnosťou označiť
a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Žalovaný v konaní na podporu
svojho tvrdenia o tom, že žalobca použil nesprávnu faktúru, neoznačil ani nenavrhol vykonať žiadne

dôkazy. V zmysle záverov Rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 7.05.2003 sp. zn .
29Odo 180/2003 pritom „ pozitívne riešenie otázky, či účastník konania uniesol dôkazné bremeno
ohľadom neexistencie záväzku alebo nie, nemôže byť založené na samotnom popretí skutočnosti,
o ktorej existencii platí vyvrátiteľná domnienka, nakoľko akceptácia takéhoto názoru by vo svojej
podstate poprela zmysel inštitútu vyvrátiteľnej domnienky.“ V zmysle citovaného rozhodnutia tak nie je
postačujúcesamotnépopretieskutočnosti,oktorejplatívzmyslezákonavyvrátiteľnáprávnadomnienka,

zo strany žalovaného.
12. Naopak súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že účastníci uzatvorili komisionársku
zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal k nepriamemu zastupovaniu žalovaného v colnom konaní,
vo vlastnom mene, ale na účet žalovaného. Jednou zo základných podmienok dohodnutých v zmluve
bolo, že žalovaný mal uviesť úplné a pravdivé informácie k podaniu colného dlhu. Z dôkazu a to z

rozhodnutia Colného úradu zo dňa 15.06.2015 vyplýva a súd má za preukázanú tú skutočnosť, že v
colnom vyhlásení nebol uvedený správny údaj o hodnote tovaru na colné a daňové účely, (keď žalobca
v Jednotnom colnom doklade č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 30.12.2010 uviedol údaj o hodnote tovaru -
sumu 365 USD (270,75 eur) namiesto správnej hodnoty tovaru v sume 599 USD (444,33 eur)). Tento
rozdiel colný orgán zistil pri kontrole účtovnej evidencie žalovaného vykonanej Colným úradom v

Košiciach dňa 18.07.2013. Súd akcentuje v uvedenom smere, že daný dôkaz svedčiaci v neprospech
žalovaného vyplýva z kontroly práve žalovaného účtovnej evidencie a taktiež súd dáva za pravdu
žalobcovi, že tento nemal možnosť a najmä dôvod použiť iné doklady a informácie, než tie, ktoré
mu boli žalovaným poskytnuté a preto nemôže byť zodpovedný za škodu, ktorá vznikla nesprávnym
deklarovaním údajov o hodnote tovaru na colné a daňové účely.

13. Pokiaľ ide o žalovaným vznesenú námietku premlčania, súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú,
nakoľko moment od kedy je potrebné počítať premlčaciu lehotu na uplatnenie nároku na plnenie, teda
začiatkom premlčacej doby je právoplatnosť rozhodnutia Colného úradu zo dňa 15.06.2015, ktorá
nastala uplynutím 15 dní od oznámenia (24.06.2015) rozhodnutia účastníkovi správneho konania, t.j.
9.07.2015. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že zodpovednosť za škodu sa odvíja od skutku, ktorý nastal

v roku 2010, kedy žalobca podal nesprávne Colné vyhlásenie, nakoľko má súd za to, že podanie
nesprávneho colného vyhlásenia nemožno považovať za skutočnosť, ktorá založila povinnosť pre
žalobcu zaplatiť pokutu. O tejto skutočnosti možno uvažovať najskôr dňom, kedy sa žalobca dozvedel
o rozhodnutí, ktorým colný úrad rozhodol o uložení pokuty a povinnosti nahradiť náklady spojené s
prerokovaním colného deliktu, nakoľko pred touto právnou skutočnosťou ešte neexistovala povinnosť

žalobcu zaplatiť pokutu a ktorej splnenie by bolo možné colným úradom uplatňovať. Začiatok premlčacej
lehoty nastal dňom právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty a to vzhľadom na to, že až dňom
právoplatnosti sa rozhodnutie o uložení pokuty stalo platným a od tohto dňa spôsobuje toto rozhodnutie
právne účinky, až týmto dňom mohol žalobca 1- krát uplatniť svoje právo voči žalovanému na zaplatenie
pokuty a nákladov. Keďže žaloba bola podaná na súd 18.03.2019, súd konštatuje že nárok žalobcu

bol uplatnený včas.
14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie
sumy 63,19 eur titulom škody, ktorú tvorí výška pokuty a nákladov vyrubených rozhodnutím colného
úradu za skutkovo a právne dôvodný a preto zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi žalovanú sumu s
príslušenstvom.

15. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.
Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže
veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej

centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov;
takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže
veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej

centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o
deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania.
16. Žalovaného súd zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške požadovanej
žalobcom, ktorá je v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka a nariadením vlády SR č.
21/2013 Z.z. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

17. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa
s nimi osobitne zaoberať.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd rozhodol,
že má nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalovanému. V súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. súd

rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, odvolanie v

lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 4 rovnopisoch s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.