Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 28, 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8T/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121010290
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3121010290.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní

v Trenčíne dňa 28.05.2021 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

U. Y., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom T. S., t. č. vo výkone väzby v Ústave pre výkon väzby Ilava,

G. H., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom T. S., U. č. XX/X, t. č. vo výkone väzby v Ústave pre výkon
väzby Ilava,

s ú v i n n í ,ž e

dňa 10.11.2020 v čase okolo 09.00 hod. pod vplyvom alkoholu spoločne prišli ku dverám bytu č. XX
nachádzajúcomsavT.S.na8.poschodínaul.G.XX/X,ktoréhoužívateľomjeV..I.T.,kamsiobžalovaný
U. Y. chcel ísť pre svoje veci, zazvonili na zvonček pri dverách, a keď V.. I. T. dvere bytu otvoril a
povedal, aby išli preč, obžalovaní do nich sotili, následkom čoho poškodeného odsotili do predsiene,

vzápätí obaja vstúpili do bytu a obaja obžalovaní poškodeného bili päsťami do hlavy až spadol na zem,
obžalovaný U. Y. ho kopol do hlavy a pýtal sa ho, či mu vzal peniaze, pričom po premiestnení sa do
kuchyne poškodeného obaja obžalovaní znovu niekoľkokrát udreli päsťami do hlavy a obžalovaný U. Y.
ho kopol do hlavy, počas útoku na poškodeného kričali a vulgárne mu nadávali, a následne z bytu odišli
preč, pričom poškodenému V.. I.ovi T. uvedeným konaním spôsobili ľahké zranenie, a to tržnú ranu nosa
nevyžadujúcu si práceneschopnosť,

t e d a

obžalovaní U. Y. a G. H.

spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a čin spáchali závažnejším spôsobom konania
- násilím.

T ý m s p á c h a l i

obžalovaní U. Y. a G. H.

prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona
k § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom k § 138 písmeno d) Trestného
zákona.

Z a t o i m s ú d u k l a d á :Obžalovanému U.ovi Y.

podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona,
s prihliadnutím k § 36 písmeno l) Trestného zákona a k § 37 písmeno m) Trestného zákona
za použitia § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody
v trvaní 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Obžalovanému G.ovi H.ovi

podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona, s
prihliadnutím k § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, k § 37 písmeno m) Trestného zákona a
v spojení s § 43 Trestného zákona ďalší trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Po prednese obžaloby boli obžalovaní na hlavnom pojednávaní poučení o všetkých svojich právach
podľa § 34, § 40 odsek 2, § 121 a § 257 Trestného poriadku s tým, že ku skutku môžu urobiť vyhlásenie
podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku. Obžalovaní po tomto poučení urobili vyhlásenie podľa §
257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Nakoľko obžalovaní uznali vinu zo spáchania predmetného skutku, súd postupoval primerane podľa
§ 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky
v zmysle tohto ustanovenia obžalovaní odpovedali „áno“. Prokurátor a obhajcovia obžalovaných na
hlavnom pojednávaní následne vyjadrili súhlas s tým, aby súd prijal vyhlásenia obžalovaných a vykonal
dokazovanie len k výrokom o treste a ochrannom opatrení. Po takomto zistení súd podľa § 257

odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenia obžalovaných o uznaní viny zo spáchania žalovaného
skutku, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v prednesenej obžalobe na hlavnom
pojednávaní. Po vyhodnotení dôkazov vykonaných v prípravnom konaní nemal súd pochybnosti o vine
obžalovaných, keďže boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky žalovaného trestného činu, t.j.
subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka. Obžalovaní ako subjekt spĺňajú podmienky

trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaných, či zníženie ich príčetnosti. Naplnená bola aj objektívna
stránka t. j. konanie, tým, že spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a čin spáchali
závažnejším spôsobom konania - násilím. Súčasne bola naplnená aj subjektívna stránka, t. j. priamy
úmysel. Objektom v danom prípade je záujem spoločnosti na ochrane domovej slobody zaručenej

Ústavou SR. Súd na hlavnom pojednávaní zároveň vyhlásil, že dokazovanie sa na hlavnom pojednávaní
vykoná k výroku o treste a ochrannom opatrení. Za tým účelom bol na hlavnom pojednávaní prečítaný
Znalecký posudok z odboru Zdravotníctvo a farmácia č. 11/2021 a boli oboznámené listinné dôkazy a
to správy ÚVTOS Ilava, odpisy z RT a lustrácie CESDAP.

Zo znaleckého posudku č. 11/2021 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria vyplynulo,
že u oboch obžalovaných je prítomný tzv. Syndróm závislosti od alkoholu. Vzhľadom na absenciu
kritickosti oboch obžalovaných k svojej závislosti a teda podstatnej podmienky k liečbe závislosti, ktorou
je motivácia, nie je zo psychiatrického hľadiska indikované odporúčať obžalovaným uložiť ochranné
liečenie protialkoholické.Zo správ riaditeľa ÚVTOS a ÚVV Ilava vyplynulo, že obžalovaní si plnia základné povinnosti vyplývajúce
zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu ich väzby je zatiaľ bezproblémový.

Obžalovaný U. Y. bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, pričom prvé dve odsúdenia má zahladené.
Naposledy bol obžalovaný odsúdený Trestným rozkazom OS TN sp. zn. 2T/39/2015 zo dňa 08.04.2015,
právoplatným 05.05.2015 za trestný čin prečin ublíženia na zdraví podľa§ 156 odsek 2 Trestného zákona
k trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Zároveň bol obžalovaný dvakrát uznaný vinným z priestupku proti verejnému poriadku.

Obžalovaný G. H. bol doposiaľ dvanásťkrát súdne trestaný, pričom päť odsúdení má zahladených.
Naposledy bol obžalovaný odsúdený Trestným rozkazom OS TN zo dňa 25.11.2019, sp. zn.
2T/141/2019, právoplatným dňa 25.01.2020 za trestný čin prečin porušovania domovej slobody podľa
§ 194 odsek 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 roky. Zároveň bol obžalovaný trikrát uznaný vinným z priestupku proti

verejnému poriadku a raz z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osoby páchateľov, ich pomery a možnosť
ich nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný U. Y. sa priznal k spáchaniu žalovaného trestného činu, jeho spáchanie
úprimne oľutoval, súd prihliadol k poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona a
keďže obžalovaný už bol pred spáchaním predmetného trestného činu odsúdený, súd prihliadol aj k
priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona, na ktoré musí súd podľa § 38

odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať. Pretože u obžalovaného je
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vyrovnaný, prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia
slobody v rámci výmery 1 rok až 5 rokov.

V zmysle ustanovenia § 39 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú

hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode
o uznaní viny a prijatí trestu.

V zmysle ustanovenia § 39 odsek 4 Trestného zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu
môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej

trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písmeno a) trest odňatia slobody nie
kratší ako dvadsať rokov.

V zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017,
sp. zn. Tpj 55/2016 ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste

mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred
dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a
pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny
podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ
(procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho,

aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

V rámci zváženia všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery
s prihliadnutím na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, zistenú poľahčujúcu
a priťažujúcu okolnosť a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, je potrebné

upriamiť pozornosť na vyššie uvedenú poľahčujúcu okolnosť, teda plné doznanie sa obžalovaného
U.a Y. k spáchaniu predmetnej trestnej činnosti, pričom tento postoj obžalovaného k svojej spáchanej
trestnej činnosti je dôležitým faktorom smerujúcim obžalovaného k jeho náprave. S prihliadnutím na túto
poľahčujúcu okolnosť, tiež na kladné hodnotenie obžalovaného riaditeľom ÚVV Ilava z výkonu väzby,
dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade

naplnený uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnej trestnej
sadzby za použitia § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam v trvaní 10
mesiacov, ktorý považuje v jeho prípade za dostatočný pre jeho nápravu a ochranu spoločnosti, pričom
na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobodyso stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný
čin a súd ani nedospel k záveru, že by so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia

obžalovaného, bola náprava obžalovaného lepšie zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody
iného stupňa stráženia. Takto uložený trest, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných
pomerov obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle §
34 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného
generálno-preventívneho účinku, je dostatočným trestom.

Keďže sa obžalovaný G. H. priznal k spáchaniu trestného činu, trestný čin úprimne oľutoval, pričom
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a súdu, a bol už pred
spáchaním predmetnej trestnej činnosti odsúdený, súd prihliadol k poľahčujúcim okolnostiam v zmysle
§ 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a k priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písmeno m)
Trestného zákona. Pretože u obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znížila sa horná

hranica trestnej sadzby (1 rok až 5 rokov) o jednu tretinu podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona v
spojení s § 38 odsek 8 Trestného zákona, teda horná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia
slobody sa znížila na 3 roky a 8 mesiacov, čím prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody
obžalovanému G.ovi H.ovi v rámci výmery 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.

Pretože predmetný trestný čin obžalovaný G. H. spáchal pred tým, než bol trest odňatia slobody
uložený skorším vyššie uvedeným Trestným rozkazom OS TN zo dňa 25.11.2019, sp. zn. 2T/141/2019,
právoplatným dňa 25.01.2020 vykonaný (reálne prichádza do úvahy rozhodnutie súdu o neosvedčení sa
obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a nariadenie výkonu trestu odňatia slobody)
a súd ukladal obžalovanému trest rovnakého druhu, aplikoval ustanovenie § 43 Trestného zákona,

teda uložil obžalovanému ďalší trest odňatia slobody v zmysle zásad vyplývajúcich z tohto ustanovenia
Trestného zákona.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, osobu páchateľa, dve významné poľahčujúce okolnosti, tiež

špeciálnu recidívu, ktorá poukazuje na tendenciu obžalovaného G.a H.a páchať opakovane trestnú
činnosť totožného charakteru, čo aj so skutočnosťou, že obžalovaný už bol viac krát odsúdený a ani
vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody neviedli k jeho náprave, čiže aj výkon najprísnejšieho
trestu, aký je možné uložiť páchateľom trestných činov, sa minul svojmu účinku, pričom predmetný
trestný čin obžalovaný spáchal v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za totožný

trestný čin, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude v
danom prípade naplnený uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici vyššie
uvedenej upravenej výmery trestnej sadzby v trvaní 12 mesiacov so zaradením na výkon tohto trestu
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia

slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin a súd ani nedospel k záveru, že by so zreteľom
na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného, bola náprava obžalovaného lepšie
zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody iného stupňa stráženia. Súd mal pri ukladaní
trestu na zreteli najmä tendenciu obžalovaného páchať trestnú činnosť rovnakého charakteru, teda
dopúšťať sa špeciálnej recidívy a napokon aj jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, keďže na hlavnom

pojednávaní uznal vinu. Takto uložený trest, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných
pomerov obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle §
34 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného
generálno-preventívneho účinku, je dostatočným trestom.
spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a čin spáchali závažnejším spôsobom konania

- násilím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva
už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.