Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 9, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/1/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610200008
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1610200008.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondejákovou v právnej veci žalobcu: Q., zastúpený

advokátom X., proti žalovanej: P., o zaplatenie 42.159,12 Eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 42.159,12 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.01.2010 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy
zodpovedajúcej polovici členského podielu družstevného 3-izbového bytu č.XX v Malackách na ul.

1 .mája, nachádzajúci sa na X. poschodí domu č. XX v bloku F. Žalobu
zdôvodnil tým, že účastníci uzavreli manželstvo, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava -
vidiek č. k. 13C 209/90-43 zo dňa 7.2.1991 rozvedené, právoplatne dňa 27.3.1991. Počas manželstva
bol účastníkom daný dňa 4.1.1981 do užívania ako členom bytového družstva byt v Malackách na ul. l.
mája č.13. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.4.2006 č. k. V-2-7C 116/1992-220 bolo
zrušené právo spoločného nájmu manželov družstevného X-izbového bytu č. XX na X. poschodí domu
č. XX na ul. J. a za nájomníčku tohto bytu ako členka družstva bola určená žalovaná. Z

ustanovenia § 149 ods. 4 Obč. zákonníka vyplýva, že na spoločné majetkové práva manželov, ktoré
neboli do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadané dohodou manželov alebo
nebolo na návrh podaný do 3 rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, sa primerane použijú
ustanovenia o podielovom spoluvlastníctve, pričom sa vychádza z toho, že ich podiely sú rovnaké.
Členský podiel v družstve sa ako pôvodné spoločné majetkové právo manželov stalo vo
vzťahu ku družstvu majetkovým právom žalovanej. Ku dňu zániku BSM účastníkov však bol členský
podiel majetkovým právom manželov, ktoré však zrušením spoločného nájmu nebolo medzi účastníkmi

vysporiadané. Keďže do 3 rokov od zániku BSM účastníkov nedošlo k zániku spoločného nájmu
družstevného bytu v zmysle § 705 ods. 2 OZ a k vyporiadaniu členského podielu v rámci vyporiadania
majetkového práva - členského podielu v zmysle § 149 ods. 4 OZ. Toto právo sa vyporiadava podľa
zásad pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva uvedených v § 142 OZ, pričom pri stanovení
hodnoty majetkového práva je nutné vychádzať z ceny, ktorú možno získať za prevod členského podielu
v rozhodnej dobe a mieste, t.j. ku dňu právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 25.4.2006 sp. zn. V-2-7C 116/1992-220. Vzhľadom ku tomu navrhol vo veci vykonať znalecké

dokazovanie na určenie trhovej ceny členského podielu ku dňu rozhodnutia Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 25.4.2006 č.k. V-2-7C 116/1992-220.2. Žalovaná sa k žalobe vo vyjadrení uviedla, že so žalobou nesúhlasí. V prípade, že súd vyhovie žalobe
žalobcu žiadala určiť hodnotu členského podielu k bytu ku dňu právoplatnosti rozvodu 27.03.1991 a nie
ako trhovú cenu členského podielu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej, oboznámil sa s rozsudkom Okresného súdu
Bratislava - vidiek č. k. XXC XXX/XX-XX zo dňa X.X.XXXX,. rozsudkom Okresného súdu Bratislava III
zo dňa 25.4.2006 č. k. V-2-7C 116/1992-220 s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co 11/09
- 321, rozsudkom NS SR č. k. 1Cdo 156/2004, 5Cdo 29/2000, znaleckým posudkom č. XXX/XXXX (č. l.

XX),LVč.XXXX,LVč.XXXXX,znaleckýmposudkomč.XX/XXXX.,znaleckýmposudkomč.XXX/XXXX,
cenovýmiponukamipredajabytovrealitnýmikanceláriamizdecembra2017,členskouprihláškou, listom
z č. l. 377, dokladmi žalovanej k úhradám za užívanie bytu od roku 2000, poštovými poukážkami o
úhradách za užívanie bytu, rozsudok OS BA IV. o návrhu na zvýšenie výživného na plnoletú
Zuzanu Jurkáčkovú, vyjadrením matky žalovanej z roku 2017, darovaním sumy 40.000,- Kčs matkou
žalovanej a spisom a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

4. Pred začatím konania vo veci samej súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
stavebníctva, odhad hodnoty nehnuteľností na stanovenie hodnoty členského podielu družstevného
bytu účastníkov. Znaleckým posudkom znalca H. zo dňa 13.10.2011 bola hodnota členského podielu
družstevného bytu stanovená na sumu 64.500,- Eur.

5. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 04.02.1978, z ktorého
sa im narodili dve deti, v súčasnosti plnoleté. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava - vidiek č. k. 13C
209/90-43 zo dňa 7.2.1991 bolo manželstvo účastníkov rozvedené, rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 27.3.1991.

6. Počas manželstva bol účastníkom pridelený dňa 04.01.1981 do užívania ako členom bytového
družstva byt č. XX na X. poschodí na ul. J.. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.4.2006
č. k. V-2 7C 116/1992-220 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. 5Co 11/09 - 321 zo dňa
24.11.2009 bolo zrušené právo spoločného nájmu manželov družstevného X-izbového bytu č. XX na X.

poschodí domu č. XX na ul. J. a za nájomníčku tohto bytu ako členka družstva bola určená žalovaná.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2009.

7. Žalobca vo výpovedi predniesol žalobu tak, že žiadal v súlade so znaleckým posudkom zaviazať
žalovanú na zaplatenie sumy 32.250,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uviedol, že počas

manželstva so žalovanou nadobudli členský podiel k družstevnému bytu, pričom zaplatil
za členský podiel sumu 25.688,- Kčs zo svojich výlučných prostriedkov, ktoré mal pred uzatvorením
manželstva a taktiež zaplatil na vyrovnanie predchádzajúcemu užívateľovi bytu ako odstupné
sumu 42.000,- Kčs. Po rozvode manželstva trvalo konanie o zrušenie práva spoločného nájmu
družstevného bytu od roku 1992 do roku 2009, vzhľadom k čomu sa nemohol vyporiadať členský podiel

bytu. Poukázal na stanovisko NS SR ,ktoré pripojil k žalobe a v súlade s ním žiada vyporiadať
členskýpodielkbytu,ktorýpocelúdobuporozvodemanželstvaužívalažalovaná. rozhodnutia.Zároveň
žiadal priznať náhradu trov konania. Žiadal, aby súd vo veci ustanovil znalca, ktorý by určil hodnotu
členského podielu družstevného bytu a zároveň určil hodnotu investícií, ktoré vložila žalovaná do bytu
na zhodnotenie bytu. Za daného stavu bol ochotný sa so žalovanou dohodnúť na sume 30.000,- Eur.

8. Žalovaná vo výpovedi zotrvala na svojom vyjadrení k žalobe žalobcu a žiadala, aby súd určil vo veci
znalca, ktorý by ohodnotil cenu stavebných prác, ktoré boli na byte vykonané oproti stavu bytu v roku
2000. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené v roku 1991, pričom žalobca už v byte nebýval a z bytu
odišiel v roku 1988. Od tej doby býva žalovaná v byte so synom a dcérou. Od roku 1992 prebiehalo

konanie ohľadom tohto bytu a toto konanie bolo právoplatné skončené v roku 2009. Rekonštrukčné
práce na byte začala žalovaná vykonávať v roku 2000 zo zdravotných dôvodov. Je silná astmatička,
občan so zníženou zdravotnou schopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť na 60 % a je na invalidnom
dôchodku od roku 2007. Z toho dôvodu musela v byte vykonať úpravy tak, aby sa jej lepšie dýchalo t.
j. zlikvidovať všetky koberce v byte a dať všade drevené podlahy a dlažby. Vykonala prerobenie jadra

- vymurovala kúpeľňu a WC, osadila novú vaňu, umývadlo, obklady a dlažby a sanitu. V roku 2008
radiátory v celom byte. V roku 2009 vymenila všetky okná na byte za plastové a dala zaskliť balkón.
V roku 2008 vymenila v byte všetky interiérové dvere a v tomto roku dala do kuchyne novú kuchynskú
linku vrátane zabudovaných spotrebičov t.j. digestor a plynovú pec, vymenila všetky linoleá za plávajúcepodlahy a dlažby v celom byte. V roku 2010 rekonštrukčné práce zakončila vystierkovaním celého bytu,
t.j. dala urobiť nové omietky do celého bytu. Súhlasila s nariadením znaleckého dokazovania, tak ako
to navrhol žalobca.

9. V priebehu konania žalobca zobral žalobu v časti istiny 2.250,- Eur späť a v tejto časti žiadal konanie
zastaviť, v konaní si uplatnil istinu na vyporiadanie 30.000,- Eur.

10. Súd uznesením č. k. 6C/1/2010 zo dňa 30.12.2013 konanie v tejto späťvzatej časti z podľa § 96

ods. 1 O. s..p zastavil.

11. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že žalobca opomenul, že do vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva patria aj hnuteľné veci, ktoré jej ukradol z bytu dňa 23.1.1991 a to jedáleň, sedaciu
súpravu a osobný automobil. Potvrdzuje slová žalobcu, že po celú dobu po rozvode užívala byt iba
žalovaná, avšak so svojimi deťmi. Od roku 1988 sa žalobca nepodieľal na domácnosti, na starostlivosti o

deti. O deti neprejavuje záujem ani dnes. V skutočnosti o rodinu nedbal, dopustil sa manželskej nevery,
fyzického a psychického násilia a podieľal sa na zhoršení nielen zdravotného stavu žalovanej ale aj na
psychickej ujme spoločných detí. Súd by sa mal preto zoberať skutkovými okolnosťami významnými
z hľadiska úrovne starostlivosti žalobcu o deti a domácnosť a miery zásluhovosti o obstaranie a udržanie
majetku. Súd by mal zohľadniť aj celkovú dĺžku manželstva (13 rokov), kedy sa v roku 1988 sa

odsťahoval k milenke, takže to bolo pre žalovanú finančne problematické. Od tej doby hradí platby
spojené s užívaním bytu žalovaná. Taktiež vo väčšej miere sa na nadobudnutí majetku do
BSM podieľala žalovaná. To je aj dôvod, so zreteľom na ktorý treba pri vyporiadaní vychádzať z toho,
že podiely manželov nie sú rovnaké. Žalobca uviedol, že členský podiel v sume 26.688 Kčs zaplatil
výlučne zo svojich prostriedkov, ktoré mal pred uzavretím manželstva a taktiež, že zaplatil odstupné

v sume 42.000,- Kčs predchádzajúcemu užívateľovi bytu. Tieto tvrdenia sú nepravdivé a žalobca
nedoložil žiadny dôkaz, ktorý by to potvrdil. Peniaze si požičali od rodičov žalovanej. Žalobca požaduje
vyrovnanie členského podielu, ktorý bol v sume 26.688,- Kčs, a nie vyrovnanie bytu. Vlastníkom bytu
je W.. Preto je nutné do masy BSM zahrnúť členský podiel v tejto výške. Takisto je nutné zahrnúť do
masy BSM osobný automobil, sedaciu súpravu a jedáleň v hodnote 1.500,- Eur. Pri určení spôsobu

vyporiadania BSM by mal súd vychádzať zo zásady upravenej ustálenou judikatúrou (napr. rozsudok NS
ČR 22 Cdo 264/01), podľa ktorej sa majú veci pri vyporiadaní rozdeliť tak, aby bola čo najmenšia suma
na finančné vyrovnanie. Preto navrhla vo veci rozhodnúť tak, že žalobcovi zaplatí titulom finančného
vyrovnania sumu 13.344 Kčs, (443,- Eur). Neskôr na pojednávaní uviedla, že po zvážení všetkých
skutočností, hlavne ako sa žalobca správal k deťom a aký postoj mal k finančnému zabezpečeniu

rodiny je ochotná žalobcovi vyplatiť 1/3 hodnoty členského podielu stanoveného znalcom. Následne v
písomnom vyjadrení žalovaná podala v konaní námietku premlčania nároku žalobcu a žiadala žalobu
zamietnuť a konanie zastaviť. Námietku premlčania zdôvodnila tým, že manželstvo účastníkov bolo
rozvedené dňa 27.03.1991 a návrh na zrušenie spoločného nájmu k bytu podala žalovaná v dňa
5.5.1992. Konanie skočilo právoplatným potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa

11.12.2009 pod č. k. 5Co11/09 o odvolaní žalobcu k rozsudku č. k. V-27C 116/1992 tak, že zrušil právo
spoločného nájmu manželov k predmetnému bytu a za nájomníčku tohto bytu ako
členku družstva určil žalovanú, čím zaniklo spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. V
súlade s § 148 ods. 4 Občianskeho zákonníka žalovaná podala návrh 05.05.1992, teda v zákonnej
trojročnej lehote a hoci konanie trvalo až do 11.12.2009, majetkové práva boli vyporiadané tak, že

výlučnoučlenkoumajetkovýchpráv-členskéhopodieluvbytovomdružstveavýlučnounájomkyňoubytu
sa stala žalovaná. To znamená, že členský podiel bol už vyporiadaný. Plynutím času trojročná lehota na
vyporiadanie BSM od zániku manželstva 27.3.1991, ktorá prestala plynúť podaním návrhu žalovanou
dňa 5.5.1992, uplynula právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Bratislave dňa 11.12.2009. Žalobca
si preto nemôže uplatňovať akékoľvek nároky z BSM po lehote 11.12.2009 z dôvodu uplynutej lehoty,

ani si nemôže uplatňovať nároky z podielového spoluvlastníctva, kedže žiadne podielové
spoluvlastníctvo neexistuje. V zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, teda „právo patrí bdelým“,
alebo„zákonysúpísanépretých,ktorídbajúosvojepráva“ simalžalobcasvojeprávofinančnejnáhrady
za členský podiel v bytovom družstve uplatniť v konaní č. 7C/116/1992 a nie až po 19 rokoch po zániku
manželstva. Je nezmyslom, aby žalobca požadoval polovicu súčasnej trhovej hodnoty bytu. Právo na

odkúpeniebytuvzostatkovejhodnoteprináležalovýlučnežalovanej,ktoráaj vroku2017predmetný
byt odkúpila do osobného vlastníctva, o čom založila do spisu LV č. XXXX. V súčasnej dobe sú ceny
bytov iné, než boli v čase rozvodu v roku 1991 a priznaním výplaty žalobcovi zo súčasnej trhovej ceny,
hoci so zohľadnením výšky investícií žalovanej, by bola narušená právna istota. Žalovaná nemôže niesťzodpovednosť za dlhotrvajúce súdne spory a prieťahy v konaní. To, že o finančnom vyrovnaní nebolo
rozhodnuté súdom v konaní 7C 116/1992 neznamená, že žalobca si môže od žalovanej požadovať
polovicu súčasnej trhovej hodnoty bytu.

12. Z LV č. XXXX a č. XXXXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru vyplýva, že žalovaná
sa stala výlučnou vlastníčkou byt č. XX na 3.. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX, vchod XX, a
priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX na základe
zmluvy o prevode družstevného bytu pod B. právoplatne dňom 24.01.2018. Darovacou zmluvou, ktorej

vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod B., právoplatne dňa 28.03.2019 darovala žalovaná
predmetný byt svojim dvom deťom a to PU. do podielového spoluvlastníctva každému v podiele 1.

13. V ďalšom obe strany do spisu doložili vyjadrenia k vzájomným vzťahom v rodine pred rozvodom,
po rozvode, k otázkam týkajúcich sa vzájomných vzťahov účastníkov k spoločným deťom, k finančným
otázkam zaplatenia členského podielu bytu a financovania rodiny a nadobúdania majetku i rozdeľovania

majetku po rozvode účastníkov. Keďže tieto skutočnosti mali byť medzi účastníkmi predmetom iných
konaní, resp. predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode ich
manželstva, súd im nepripisoval relevanciu v rámci predmetu sporu.

14. V priebehu konania žalobca poukázal na skutočnosť, že vo veci boli vypracované dva znalecké

posudky a to jeden z r. 2011 znalcom H. a G. vypracovaný znalcom Ing. Sovom. Keďže posledný
znalecký posudok bol vypracovaný v roku 2015, od kedy sa nepomerme zvýšila hodnota nehnuteľnosti
tak ako to vyplýva z predložených ponúk realitných kancelárii na predaj bytov, čo má vplyv aj na
hodnotu zostatku členského podielu bytu, navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie na určenie
aktuálnej hodnoty členského podielu bytu. Poukazujeme na stanovisko NS SR obsiahnuté v

rozsudku Okresného súdu v Malackách sp. zn. 4C/18/2008, podľa ktorého primeranú náhradu je treba
chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok
obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený
ostatným spoluvlastníkom. Za takú nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej
ceny podľa cenového predpisu. K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá nie len na

konštrukcii a vybavení, veľkosti a veku stavby, ale i na záujme o ňu, t. j. na dopyte a ponuke v danom
mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo
možné predať.
15. Žalovaná k návrhu žalobcu uviedla, že v konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalcom
H.. W. vo februári 2015, podľa ktorého stanovil hodnotu členského podielu na sumu 67.220,04

Eur, pričom hodnota členského podielu pred rekonštrukciou bola stanovená na sumu 47.896,52 Eur.
Podľa tohto znaleckého posudku by mala vyplatiť žalobcovi 23.948,26 Eur. Strany sporu sa rozviedli v
roku 1991, pričom žalobca odišiel z bytu v roku 1988. V tom čase si odniesol z bytu veci, ako sedaciu
súpravu, ďalší nábytok a motorové vozidlo značky Škoda 120L, pričom žalovaná si všetky tieto
odnesené veci ohodnotila v tom čase pre rok 1989 na sumu v prepočte 3.684,52 Eur. Ďalej si žalovaná

vypočítala sumár všetkých platieb za všetky služby poskytované s užívaním bytu ako voda, elektrina,
plyn, príspevky do FO spolu na sumu 24.300,- Eur za obdobie od 1.1.1989 do 31.12.2009, tzn.
že žalovaná, po odpočítaní jednak polovice sumy všetkých nákladov za byt za týchto 10 rokov v
sume 12.150,- Eur a po odpočítaní sumy 3.684,52 Eur ako hodnoty vecí, ktoré si žalobca zobral v roku
1989, by mala vyplatiť žalobcovi sumu 7.230,-Eur. Žalovaná však sumu, ktorá by bola ochotná žalobcovi

vyplatiť určila na hodnotu 6.000,-Eur s prihliadnutím na konanie žalobcu v minulosti.
16. Zo znaleckého posudku znalca H. č. XX/XXXX súd zistil, že všeobecná hodnota bytu č. XX v
bytovom dome súp. č. XXXX k roku 2009 bez vložených investícii do rekonštrukcie bola 53.818,98
Eur a všeobecná hodnota bytu č. XX k roku XXXX bez vložených investícií do rekonštrukcie bola
47.896,52 Eur a vrátane vložených investícii predstavovala sumu 67.220,04 Eur. Vplyv zhodnotenia bytu

rekonštrukciou v roku 2015 predstavuje sumu 19.323,52 Eur.
17. Zo znaleckého posudku znalca H. č. XXX/XXXX súd zistil, že všeobecná hodnota bytu č. XX v
bytovom dome súp. č. XXXX k roku 2018 vrátane vložených investícii predstavuje sumu 105.888,93
Eur. Hodnota vložených investícií na rekonštrukciu bytu predstavuje sumu 21.570,70 Eur. Všeobecná
cena členského podielu bytu č. XX bez vložených investícii do rekonštrukcie je k 10.12.2018 v sume

84.318,23 Eur.18. Na základe znaleckého posudku č. XXX/XXXX žalobca podal návrh na zmenu petitu tak, že žiadal
zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 42.159,12 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd
uznesením na pojednávaní dňa 14.02.2019 zmenu petitu pripustil.

19. Žalovaná so znaleckým nesúhlasila, keďže cena členského podielu bytu bola stanovená na byt v
osobnom vlastníctve a tento posudok neakceptovala, pretože bol účelovo žalobcom navrhnutý. Žiadala
žalobu zamietnúť v súlade s vyjadrením zo dňa 22.06.2018 a s prihliadnutím na nálezy a
uznesenia Ústavného súdu, ktoré sú v tomto vyjadrení uvedené. Žiadala, aby súd pri rozhodovaní bral
zreteľ na záujem maloletých detí podľa § 705 ods. 3 Občianského zákonníka, kto zveľaďoval a staral sa o

byt a pod. Poukázala na poznámku znalca na č. 1. XX znaleckého posudku, že už nejedne o družstevný
byt, ale o byt v osobnom vlastníctve, čo znamená, že pri vypracovaní znaleckého posudku v prípade
družstevného bytu a bytu v osobnom vlastníctve sú trhové ceny rozdielne minimálne o 20%. Z toho
dôvodu navrhla pridŕžať sa znaleckého posudku č. X/XXXX, prípadne k tejto otázke predvolať znalca.
20. Súd návrh žalovanej na predvolanie znalca zamietol, keďže vykonanie takéhoto dôkazu považoval
súd za nehospodárny, keď zmena charakteru družstevného bytu jeho odkúpením žalovanou do

vlastníctva nemá žiadny vplyv na vyčíslenie všeobecnej hodnoty členského podielu k bytu.
21. V rámci záverečného vyjadrenia žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že sa domáha
vyplatenia polovice hodnoty členského podielu k bytu v súlade s ustanoveniami § 149 ods. 4
Obč. zákonníka, § 150 a § 705 ods. 2. Žalovaná nepopierala právo žalobcu na zaplatenie hodnoty
členského podielu bytu, avšak do hodnoty vyplatenia započítavala rôzne hodnoty a sumy, ktoré sa týkali

užívania bytu, ktoré žalovaná platila za byt, resp. poukazovala na správanie sa žalobcu v priebehu
po rozvode manželstva účastníkov. Žalobkyňa nevzniesla v konaní námietku premlčania a žalobca
má za to, že predmetný nárok nie je premlčaný, keďže k zrušeniu práva spoločnému nájmu bytu
došlo právoplatne ku dňu 11.12.2009 rozsudkom KS BA č. k. 5Co/11/2009 a žalobca podal žalobu
dňa 04.01.2010. Poukázal na skutočnosť, že k rozvodu účastníkov došlo v roku 1991, kedy došlo aj

k zániku bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov a do troch rokov nedošlo k vyporiadaniu
tohto bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou a ani súdom. V ďalšom poukázal na riešenie
obdobného prípadu v rozsudku Okresného súdu v Martine sp. zn. 8C/85/2010 a na nález Ústavného
súdu SR č. III ÚS 53/09-36 z 13.10.2009.
22. Žalovaná prostredníctvom zástupcu v záverečnom vyjadrení uviedla, že manželstvo účastníkov bolo

rozvedené právoplatne dňa 27.03.1991 a právo spoločného nájmu družstevného bytu bolo právoplatne
zrušené dňa 11.12.2009. Počas trvania manželstva nadobudli strany sporu družstevný byt. Predmetom
konania je vyporiadanie členského podielu ako majetkového práva k predmetnému bytu. V danej veci
vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a právo spoločného nájmu bytu za právnej úpravy pred
1.1.1992, a teda právne vzťahy k bytu je potrebné posúdiť podľa vtedy platného Občianskeho zákonníka.

S poukazom na rozhodnutie NS ČR 22Cdo/3930/2007, č. 22Cdo/590/2003 a uznesenia NS SR sp. zn.
6MCdo/18/2011 z roku 2013 a č. 1M Cdo 8/2008 treba posúdiť právne vzťahy medzi účastníkmi podľa
právnej úpravy platnej do 31.12.1991. S poukazom na tieto rozhodnutia platí všeobecná premlčacia
lehota na uplatnenie práva žalobcu, pričom toto právo žalobcu sa premlčalo a premlčacia lehota
začala plynúť po uplynutí troch rokov od rozvodu manželstva účastníkov, t. j. plynula od 27.03.1991 do

27.03.1994. Má za to, že žalobca podal predmetnú žalobu oneskorene a nárok žalobcu je premlčaný.
23. Podľa § 703 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z
nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. Ak vznikne len jednému z manželov
za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným
nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia

oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia
spolu trvalé nežijú.

24. Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o
nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo

spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve.

25. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka - zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.
26. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.27. Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.
28. Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov

nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh
podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,
že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov

sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
27. Podľa § 142 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vysporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci.
28. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

29. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.

30. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava - vidiek č. k. 13C 209/90 - 43 zo dňa
07.02.1991, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.1991, teda manželstvo účastníkov konania bolo
rozvedené pred 28 rokmi. Po zániku manželstva nedošlo k dohode o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov ohľadne majetku účastníkov doň patriaceho a to ani rozhodnutím súdu,

potom nedošlo ani k vyporiadaniu členského podielu k družstevnému bytu, ktorý ako majetkové právo
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa
25.4.2006 č. k. V-2 7C 116/1992-220 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. 5Co 11/09
- 321 zo dňa 24.11.2009 bolo zrušené právo spoločného nájmu manželov družstevného 3-izbového
bytu č. 24 na 3. poschodí domu č. 13 na ul. l. mája v Malackách, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

24.11.2009. V súlade s ustanoveniami § 703 ods. 1, 2 a 3 a § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka za
nájomníčku tohto bytu a zároveň členku družstva bola určená žalovaná. V konaní o zrušenie práva
spoločného nájmu bytu sa súd môže riadiť iba platnou hmotnoprávnou úpravou (§ 705 ods. 2 a 3
Občianskeho zákonníka), a preto v tomto konaní nie je daný zákonný podklad vytvárajúci priestor na
finančné vyrovnanie hodnoty členského podielu družstevného bytu (porovnaj rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2003 sp. zn. 5 Cdo 98/2003, ktorý bol uverejnený v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 5/2004, a na ktorý poukázal aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 27. novembra 2007 sp. zn. 1 Cdo 289/2006). Rozhodnutie podľa § 705 ods. 2 veta druhá Občianskeho
zákonníka o ďalšom nájme družstevného bytu nie je viazané na to, aby sa súčasne rozhodovalo o
vyporiadaní spoločných majetkových práv bývalých manželov. Určením, kto bude ako člen družstva byt

ďalej užívať, sa rieši aj otázka členského podielu v bytovom družstve. Avšak otázka, či a akú sumu
je nadobúdateľ členského podielu povinný vyplatiť druhému účastníkovi, sa v konaní o zrušenie práva
spoločného nájmu družstevného bytu nerieši. S konaním o zrušenie práva spoločného nájmu bytu nie
je spojené konanie, v ktorom by sa posudzovalo, v akých podieloch sa rozdelí hodnota, ktorú
predstavoval majetok tvoriaci BSM účastníkov, prípadne kto z bývalých manželov, čo a v akej cene z

tohto majetku nadobudne. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že prípadne už uplynula lehota uvedená v
§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka (k tomu viď. rozsudok NS SR č. 3 Cdo 26/2010 z 22.11.2010). Súd
potom v súlade so stanoviskom NS SR v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 183/2010 dospel k záveru, že ak do
troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k zrušeniu práva spoločného
nájmu družstevného bytu účastníkmi podľa § 705 ods. 2 OZ a vysporiadaniu členského podielu v

rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, spadá jeho vysporiadanie pod režim §
149 ods. 4 OZ ako tzv. ostatné majetkové právo spoločné manželom. So zreteľom na uvedené možno
dospieť k záveru, že o vysporiadaní hodnoty členského podielu možno rozhodnúť až po
zrušení práva spoločného nájmu bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve (§ 705
ods. 2 OZ) či už dohodou účastníkov alebo rozhodnutím súdu. v danom prípade nedošlo do troch rokov

ani k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (27.03.1991 nadobudol právoplatnosť
rozsudok Okresného súdu Bratislava - vidiek o rozvode manželstva účastníkov) a ani k zrušeniu práva
spoločného nájmu družstevného bytu platí domnienka, že členský podiel v družstve je v podielovom
spoluvlastníctve rozvedených manželov a ich podiely sú rovnaké. Členský podiel k družstevnému bytuje majetkovým právom, ktoré vysporiadané nebolo, preto súd považoval nárok žalobcu za dôvodný.
Vyporiadanie členského podielu savšak už nevykonáva za použitia § 150 Občianskeho zákonníka v
rámci vyporiadanie BSM, ale ako vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa zásad uvedených v

§ 142 Občianskeho zákonníka.

31. Zo zhora uvedeného potom vyplýva, že právo na vysporiadanie členského podielu v
bytovom družstve nemôže byť premlčané skôr, než je zrušené spoločné členstvo účastníkov v bytovom
družstve. Preto sa právo na vysporiadanie členského podielu bývalých manželov, ktorí sa nedohodli na

zrušení spoločného práva nájmu družstevného bytu a na tom, ktorý z nich bude byt naďalej užívať
ako výlučný nájomca a člen družstva, alebo tých manželov o spoločných právach, ktorých vo
vzťahu k bytovému družstvu nebolo rozhodnuté podľa § 705 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka
v lehote do 3 rokov, stanovenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nemôže premlčať skôr, než
dôjde k zrušeniu spoločného práva nájmu družstevného bytu a určeniu, kto bude ďalej užívať byt ako
výlučný nájomca a člen družstva. Všeobecná 3 ročná premlčacia lehota v zmysle § 101 Občianskeho

zákonníka potom začne plynúť dňom nasledujúcim potom, čo ako došlo k takémuto zrušeniu práva
spoločného nájmu bytu. Súd preto na námietku premlčania, ktorú podala žalovaná neprihliadal, keďže v
konaní Okresného súdu Bratislava III sp.zn. V-2 116/2009 bol rozsudkom zo dňa 25.04.2006 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. 5Co 11/09-321 z 24.11.2009 bolo rozhodnuté o zrušení
práva spoločného nájmu účastníkov konania k predmetnému bytu právoplatne dňa 24.11.2009. Teda

premlčacia lehota na vysporiadanie členského práva začala plynúť až právoplatnosťou
tohto rozsudku dňa 24.11.2009. Žalobca podal žalobu na vyporiadanie tohto majetkového práva dňa
04.01.2010, teda v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení členstva k družstevnému
bytu.Ztohtohľadiskataknedošlokpremlčaniunárokužalobcu navyplateniehodnotyčlenskéhopodielu
k bytu. Rozhodnutie podľa § 705 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka o zrušení spoločného nájmu

a o ďalšom nájme družstevného bytu nie je viazané na to, aby sa súčasne rozhodovalo o vysporiadaní
spoločných majetkových práv bývalých manželov. Určením, kto bude ako člen družstva byt ďalej užívať
sa rieši aj otázka členského podielu v bytovom družstve. Teda žalobca mal až do zrušenia práva
spoločného nájmu k bytu právo tento byt užívať a tiež bol členom bytového družstva so všetkými právami
člena a patril mu aj členský podiel (3Cdo/26/2010). V súvislosti s námietkou žalovanej, že manželstvo

účastníkov bolo rozvedené pred 27 rokmi, žalobca sa z bytu odsťahoval ešte počas manželstva a
neprispieval na úhrady za užívanie bytu, pričom priznanie práva na výplatu polovice členského podielu
by bolo v rozpore so zákonom, súd tieto tvrdenia považuje za neopodstatnené. Taktiež skutočnosti, že
všetky náklady spojené s užívaním bytu počas manželstva ako aj po celú dobu po rozvode manželstva
platila žalovaná a tvrdenia oboch účastníkov o tom, že uhradili hodnotu členského podielu bytu pred

jeho pridelením nie sú pre daný spor právne relevantné, keďže tieto skutočnosti mohli a mali byť
predmetom iných konaní resp. vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe
uvedenéhosúdpotomzaviazalžalovanúnaúhraducenyčlenskéhopodielubytu č.24vsume42.159,12
Eur. Všeobecná hodnota členského podielu bytu bola stanovená znaleckým posudkom znalca H.
na sumu 105.888,93 Eur, pričom od tejto sumy súd odpočítal hodnotu vložených investícií do bytu

(žalovanou), ktorá bola určená znaleckým posudkom toho istého znalca č. 04/2015 v sume 21.570,70
Eur. Všeobecná hodnota členského podielu bytu potom predstavovala sumu 84.318,23 Eur. Súd potom
v súlade s ustanovením § 142 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovanú vyplatiť žalobcovi polovicu
hodnoty majetkového práva, vyplývajúceho z členského podielu k družstevnému bytu, a to vo výške
42.159,12 Eur. €. Pri určení všeobecnej hodnoty členského podielu súd vychádzal z ceny, ktorú by

bolo možné získať za prevod členského podielu v rozhodnej dobe a mieste. Žalovaná namietala, že
predmetný družstevný byt už nie je bytom družstevným, keďže tento odkúpila do osobného vlastníctva
a jeho cena je rozdielna od ceny družstevného bytu. Pod všeobecnou hodnotou členského podielu
v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť alebo predať
členské práva a povinnosti k bytu v porovnateľnej veľkosti, plochy , vybavenia, veku a pod. Obvykle

sa táto cena (tiež trhová cena) zisťuje s už zrealizovanými predajmi a kúpami podobných bytov v
danom čase a mieste (viď. rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 29/2000). Všeobecná alebo trhová cena
veci či práva je ekvivalent, za ktorý možno získať vec či právo rovnakej kvality a kvantity do svojej
dispozície, lebo predstavuje hodnotu, v ktorej sa ponuka a dopyt stretnú. Členstvo v bytovom družstve je
spojené s presne špecifikovaným bytom. Pokiaľ sa potom prevádzajú (alebo prechádzajú) členské práva

a povinnosti, prevádza sa vo svojej podstate právo dispozície ku konkrétnemu bytu. Cena členského
podielu bytu nie je regulovaná žiadnym cenovým predpisom. Je preto nutné vychádzať z ceny obvyklej t.
j. z ceny, ktorú by bolo možné v rozhodnej dobe a mieste dosiahnuť. Súd k tomu dodáva, že skutočnosť,
či ide o byt družstevný resp. o byt v osobnom vlastníctve, nie je relevantná, keďže hodnota členskéhopodielu družstevného bytu sa fakticky rovná hodnote bytu v osobnom vlastníctve - oba byty je možno
odpredať v danom čase a mieste za rovnakú hodnotu. Keďže pre rozsudok súdu je rozhodujúci stav v
čase jeho vyhlásenia súd potom zobral do úvahy všeobecnú hodnotu členského podielu bytu v čase

rozhodovania súdu (§ 217 C. s. p. )
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu
trov konania proti žalovanej v plnej výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).