Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 2, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1T/90/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817010859
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gallo

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7817010859.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňava-samosudcaJUDr.JánGallo,nahlavnompojednávaníkonanomdňa02.10.2017,

v trestnej veci obžalovaného H. M., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. M., S.. XX.XX.XXXX W. R.Ž., N. M. M., H. Č.. XXX,
okr. Rožňava, živnostník,

j e v i n n ý ,

že ako živnostník pod obchodným menom H. M. - In box Agency - Rožňava, IČO: 50443518 so sídlom v
Betliari, v čase od 28.11.2016 do 14.12.2016 v Rožňave, na základe dohody o vykonaní práce, uzavretej
dňa 01.12.2016, nevyplatil svojej zamestnankyni Ing. X. M. v pozícii personálnej konzultantky, odmenu
za odpracovaných 79 hodín á 2,50 €, vo výške 197,50 €, hoci na svojom účte zriadenom v Tatra banke
a.s. Bratislava mal finančné prostriedky na jej výplatu,

t e d a

ako fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, nevyplatil svojej zamestnankyni odmenu za prácu, na
ktorej vyplatenie mala nárok v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu,
ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou,

č í m s p á c h a l

prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods.1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení
Zákona č. 125/2016 Z.z.

a súd mu za to ukladá:

Podľa § 214 ods.1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods.2, § 56 ods.1 Trestného zákona peňažný trest
vo výmere 200,- € (dvesto Eur).

Podľa § 57 ods.3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu úmyselne zmaril mu súd
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) dní.

Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť uhradiť poškodenej sumu
197,50 € (jednostodeväťdesiatsedem Eur a päťdesiat centov). o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Rožňave podal obžalobu na H. M. pre prečin nevyplatenia mzdy sa odstupného
podľa § 214 ods.1 Trestného zákona v podstate na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd pôvodne vo veci rozhodol trestným rozkazom tak, že obžalovaného uznal vinným z uvedeného
prečinu, uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu 1 roka a uložil mu povinnosť poškodenej uhradiť sumu 197,50 € za vykonanú prácu.

Obžalovaný proti trestnému rozkazu v zákonnej lehote podal odpor, v ktorom namietal, že by sa bol
dopustilžalovanéhoprečinu.Vodporepoukázalnato,žepoškodenábolaveľmizlouanedisciplinovanou
pracovnou silou, nerešpektovala jeho pokyny a preto s ňou ukončil vedľajší pracovný pomer. Pri jeho
ukončení poškodenú vyzval, aby si prišla prevziať peniaze, ktoré jej patrili, pričom jej stanovil aj čas,
ona však neprišla a namiesto toho podala trestné oznámenie. Nazdáva sa, že už táto skutočnosť

vylučuje možnosť kvalifikácie jeho konania ako trestného činu. V odpore tiež uviedol, že za odvedenú
prácu mala zaplatenú odmenu, ktorá jej patrila, neuviedol v odpore však koľko jej vyplatil. V zmysle
dohody o vykonaní práce mohla odrobiť len 40 hod. pri hodinovej odmene 2,50 €. V žiadnom prípade
neodpracovala 79 hodín. Tiež namietal, že v rozhodnom období na účte nemal peniaze, išlo o mŕtve
obdobie, nemal žiadne príjmy, bol dotovaný rodičmi a preto nevyplatením odmeny za vykonanú prácu

poškodenej nemohol naplnil znaky prečinu podľa § 214 ods.1 Trestného zákona. Aj pokiaľ sa dopustil
po formálnej stránke tohto trestného činu bolo by na mieste aplikovať ustanovenie § 10 ods.2 Trestného
zákona, vzhľadom na výšku škody. Tiež si myslí, že vedľajší pracovný pomer je takou činnosťou, u ktorej
nie je možné poskytnúť ochranu v zmysle § 214 ods.1 Trestného zákona. Tiež uviedol, že v prípade, že
by sa dopustil uvedeného trestného činu, jeho trestnosť činu zanikla v zmysle ustanovenia § 86 ods.1

písm.c)Trestnéhozákona,pretožepoškodenejzaplatilto,čojejpatrilovlehotestanovenejtoutoprávnou
normou. V odpore však neuviedol, kedy poškodenej zaplatil to, čo jej patrilo. Tiež je toho názoru, že súd
vzhľadom na to, že poškodenej vyplatil to, čo jej patrilo, mal rozhodnúť tak, že by podmienečne zastavil
trestné stíhanie proti nemu a v krajnom prípade mu uložil iný druh trestu, napríklad peňažný.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav tak, ako je popísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný H. M., na rozdiel od prípravného konania, kde vo výpovedi zo dňa 28.06.2017 vyhlásil
dobrovoľne, že spáchal skutok, za ktorý je trestne stíhaný, no na hlavnom pojednávaní po poučení v

zmysle § 257 Trestného poriadku o možnosti urobiť vyhlásenie o vine prehlásil, že je nevinný, poukázal
na dôvody uvedené v odpore proti trestnému rozkazu. Tvrdil, že nemal v kritickom čase finančné
prostriedky na účte, z ktorých by mohol vyplatiť odmenu poškodenej, ako aj to, že poškodená u neho
neodpracovala 79 hodín. V zmysle uzavretej „dohody o vykonaní práce“ mohla odpracovať len 40 hodín
vmesiacizahodinovúmzdu2,50€,takžebymalalenprípadnýnárokna100€,ktorúsumupoškodenejaj

uhradil poštovou poukážkou na pošte v Rožňave, ktorú však nemá, nemá ju zavedenú ani v účtovníctve.
Nevedel ani povedať kedy táto suma mala byť uhradená. Evidenciu dochádzky poškodenej si viedol, no
túto nepredložil ani v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní. Tvrdil tiež, že v deň ukončenia
pracovného vzťahu s poškodenou túto vyzval, aby o 15.00 hod. sa dostavila do kancelárie, kedy jej
chcel vyplatiť 100 €, no poškodená sa nedostavila. Bol ochotný poškodenej vyplatiť 100 € a pokiaľ by

súd dospel k záveru, že sa dopustil trestnej činnosti, chcel, aby dostal iný druh trestu a to finančný. Na
otázku sudcu priznal, že v kritickom období bol jeden deň v zahraničí lyžovať. Svoju činnosť vykonával v
kancelárskych priestoroch bývalej slovenskej sporiteľne, platil nájomné mesačne 248 €, no tieto úhrady
nešli cez jeho vlastný účet, platil v hotovosti z peňazí, ktoré mu dala matka.

Vina obžalovaného bola preukázaná predovšetkým výpoveďou poškodenej Ing. X. M.. Táto vypovedala,
že podľa pokynov obžalovaného si viedla evidenciu dochádzky do zamestnania, sám ju o to požiadal a
túto evidenciu dochádzky predložila aj do spisu na polícii. Evidenciu si viedla priebežne. U obžalovaného
pracovala v čase od 28.11 do 14.12.2016 a odpracovala celkom 79 hodín. Žiadala preto uhradiť za
odpracovanéhodinypo2,50€,celkom197,50€. Dňa14.12.2016prišladopráce,nokľúčeodkancelárie

nemala. Asi o 11.00 hod. videla obžalovaného auto pri Lidl, následne šiel do kancelárie, kde šla zaním. Keďže mali nezhody, žiadala ho o ukončenie pracovného vzťahu a vyplatenie mzdy za dovtedy
vykonanú prácu. Obžalovaný sa jej slovne začal vyhrážať, škaredo jej vulgárne vynadal a aj železným
perom na ňu zaútočil. Dostala z neho strach. Dohodu o vykonaní práce podpísala len preto, lebo

chcela skutočne za to, čo odrobila, aby dostala peniaze. I keď si bola vedomá, že podľa dohody má
odpracovať mesačne len 40 hodín, s obžalovaným sa však dohodli, že odpracuje celý mesiac, teda nad
rámec 40 hodín. Obžalovaný jej sľuboval riadny pracovný pomer od januára 2017 s tým, že od úradu
práce dostane nejaký príspevok. Rozhodne poprela, že by obžalovaný jej bol zaplatil 100 €, resp. poslal
poštovou poukážkou.

Z prečítanej svedeckej výpovede U. A. vyplynulo, že poškodená nastúpila u obžalovaného pracovať
niekedy v mesiaci november 2016. V tom čase bol u obžalovaného na absolventskej praxi a sám
si evidoval dochádzku do práce. Spolu s poškodenou pracoval v jednej kancelárii, do práce táto
chodila pravidelne, nevedel povedať, či si viedla evidenciu dochádzky alebo nie. Jedného dňa prišla
do kancelárie s tým, že končí, chcela od obžalovaného, aby ju vyplatil za to, čo odrobila. Obžalovaný

súhlasil s tým, že nech sa poobede zastaví okolo tretej a že ju vyplatí. Na to poškodená vybuchla a
začala na obžalovaného nadávať. Od obžalovaného sa dozvedel, že poškodená v ten deň si neprišla
vyzdvihnúť peniaze.

Z výpovede svedkyne H. X. vyplynulo, že poškodená v zimnom období nastúpila pracovať. U

obžalovaného pracovala asi 2-3 týždne. Samé si evidovali dochádzku na jeden papier, ktorý potom
obžalovaný niekam zakladal, ale nevedela povedať, či túto dokumentáciu ešte má, pretože vo veciach
bol strašne neporiadny. Spolu s poškodenou odvádzali všetku požadovanú prácu, ktorú od nich
očakával. Obžalovaný vlastne nič nerobil. Odpracovala v mesiaci viac hodín, ako bolo na dohode.
Pracovala denne 8 hod. a keď bolo treba ostala aj dlhšie. Obžalovaný jej vyplácal 250 € mesačne. Keď

však sa zmienila o tom, že od februára 2017 bude mať novú prácu, tak obžalovaný za posledný mesiac
jej výplatu nezaplatil, ostal jej dlžný 270 €. Polícii to však neoznámila.

Podľa dohody o vykonaní práce na čl. 28 uzavretej dňa 01.12.2016 obžalovaný s poškodenou uzavrel
dohodu o vykonaní práce, v zmysle ktorej poškodená mala pracovať ako pracovný konzultant podľa

potreby. Dojednaný rozsah práce v hodinách bol 40 hodín, dohoda bola uzavretá do 31.12.2016 a
dohodnutá odmena 2,50 € za hodinu. Odmena za vykonanie práce mala byť vyplatená vo výplatných
termínoch určených organizáciou pre výplatu mzdy (§ 129 Zákonníka práce.)

Z predloženého prehľadu dochádzky do zamestnania poškodenou na čl. 29 vyplýva, že poškodená

vykonávala práce v pracovných dňoch v čase od 28.11. do 14.12.2016 a celkom odpracovala 79 hodín.

Z výpisu účtu z Tatra banky obžalovaného vyplynulo, že v mesiaci decembri 2016 mal vklad v celkovej
výške 879,20 €. Z tohto účtu v tomto období konkrétnym príjemcom bola uhradená suma 50 €.

Podľa správy zo Slovenskej pošty a.s. Banská Bystrica v období mesiacov marec - apríl 2017 zo strany
obžalovaného nebola poukázaná suma Ing. X. M. vo výške 100 €.

Podľa výpisu zo živnostenského registra čl. 57 obžalovaný podniká v predmete sprostredkovateľská
činnosť v oblasti služieb a administratívne služby.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle zásad uvedených v § 2 ods.12 Trestného
poriadku dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku a
obžalovanýtýmtokonanímnaplnilvšetkypojmovéznakyprečinunevyplateniamzdyaodstupnéhopodľa
§ 214 ods.1 Trestného zákona.

Na rozdiel od obžaloby, vzhľadom na vykonané dokazovanie, z ktorého nepochybne vyplynulo, že
poškodená u obžalovaného pracovala v čase od 28.11.2016 do 14.12.2016, upravil skutok. V obžalobe
totiž bolo uvedené , že mala pracovať v čase od 01.12.2016 do 20.12.2016. A taktiež upravil deň
uzavretia dohody o vykonaní práce, namiesto 11.12.2016 na 01.12.2016.

Podľa ustanovenia § 214 ods.1 Trestného zákona prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného sa dopustí
ten, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom alebo
ich prokurista, nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat, alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdyalebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok v deň ich splatnosti, hoci v ten deň mal
finančné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej
osoby, alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou alebo vykoná opatrenia, smerujúce k

zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov.

V zmysle tohto ustanovenia objektom tohto trestného činu je zmluvný nárok zamestnanca na mzdu, plat
a ďalšie finančné náležitosti. Povinnosť vyplatiť mzdu, na ktorú vyplatenie má zamestnanec nárok, je
zmluvnýmzáväzkom(§41ods.1,§43ods.1a2Zákonníkapráce). Podmienkoutrestnostivzmysletohto

ustanovenia je , že páchateľ v deň splatnosti mzdy skutočne mal peňažné prostriedky na ich výplatu.

V danom prípade, ako vyplýva aj z výpisu z účtu obžalovaného, vedeného v Tatra banke, ako aj
samotného vyjadrenia obžalovaného, že v deň ukončenia pracovného vzťahu mal finančné prostriedky
a chcel poškodenú vyplatiť, mal finančné prostriedky na výplatu mzdy poškodenej, no bez logického
zdôvodnenia, túto mzdu poškodenej nevyplatil. Ako vyplynulo z výpovede obžalovaného, tento ju chcel

vyplatiť v deň ukončenia pracovného vzťahu t.j. 14.12.2016. Z vykonaného dokazovania nepochybne
vyplynulo, že mzdu poškodenej nevyplatil a nevyplatil ju ani do konca nasledujúceho kalendárneho
mesiaca v zmysle § 129 ods.1 Zákonníka práce.

Z vykonaného dokazovania tiež nepochybne vyplynulo, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo

k dohode, že hodinová mzda poškodenej bude 2,50 €. Obžalovaný dochádzku evidencie do práce
poškodenej neviedol, túto nepredložil tak v prípravnom konaní, ako ani na hlavnom pojednávaní. Pritom
z výpovedí svedkov A. a X. nepochybne vyplynulo, že poškodená pracovala v čase od konca novembra
do 14.12.2016 a preto súd nemal dôvod pochybovať o predloženej evidencii dochádzky do zamestnania
poškodenou.

Súd obranu obžalovaného, spočívajúcu v tom, že poškodenej vyplatil 100 €, nakoľko mohla odpracovať
len 40 hodín mesačne, považoval len za účelovú, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, pretože
nepredložilžiadenhodnovernýdôkazotom,žesumu100€vyplatil.Nepredložilanievidenciudochádzky
do zamestnania, keby si bol viedol túto evidenciu, po odpracovaní 40 hodín bol by poškodenú upozornil,

aby do práce nechodila, tak však neurobil. Aj obranu, spočívajúcu v tom, že nemal finančné prostriedky
v mesiaci december 2016 považoval súd len za účelovú, pretože v tomto období mal celkový príjem
879,20 € a z týchto peňazí poukázal len sumu 50 € konkrétnym príjemcom. Ostatné výbery nesúviseli
s činnosťou obžalovaného.

Trestnosť činu obžalovaného v zmysle § 86 ods.1 písm.c) Trestného poriadku nezanikla, pretože
nepreukázal, že by poškodenej mzdu uhradil najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu. Tiež
nemožno konanie obžalovaného posudzovať v zmysle § 10 ods.2 Trestného zákona, teda že by nešlo o
prečin, ale len o priestupok, vzhľadom na jeho spôsob vykonania, ako aj na samotné okolnosti prípadu.

Súd pri určení druhu a výmery trestu postupoval v zmysle zásad uvedených v § 34 Trestného
zákona, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 38 ods.2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Poľahčujúce ani priťažujúce
okolnosti v zmysle § 36 a 37 Trestného zákona zistené neboli.

Obžalovaný v mieste bydliska je hodnotený všeobecne, žije so svojimi rodičmi v rodinnom dome, jeho
správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku v obci. Doposiaľ bol raz trestne stíhaný
a to v roku 2008 pre prečin podľa § 219 ods.1 Trestného zákona , Okresnou prokuratúrou v Rožňave
trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené, v skúšobnej dobe sa osvedčil.

Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočnosti s prihliadnutím aj na vyjadrenie sa obžalovaného,
ohľadne majetkových pomerov, teda že má možnosť uhradiť aj peňažný trest, uložil obžalovanému
peňažný trest pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 200 €, mal za to, že takýto trest, s prihliadnutímna všetky okolnosti prípadu zabezpečí jeho prevýchovu a nápravu. Pre prípad nevymoženia tohto trestu
mu uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 15 dní.

Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť uhradiť poškodenej
nevyplatenú mzdu vo výške 197,50 €. Povinnosť obžalovaného uhradiť mzdu poškodenej vyplýva z
ustanovenia § 118 ods.1 Zákonníka práce.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:
· prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2).
· obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech

(§ 308/2)
· príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
· poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je

· poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu
(§ 68)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré
predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.