Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, December 11, 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516010032
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8516010032.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, senát: predseda senátu JUDr. Erik Uhlár a prísediaci sudcovia Magdaléna
Špesová a Mária Valigurská, na hlavnom pojednávaní dňa 11. decembra 2019 v Starej Ľubovni, v
trestnej veci proti obž. B.. C. N. pre zločin podvodu § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný B.. C. N., nar. XX.X.XXXX v L., okres E. F., trvale bytom C. XXX, okres E. F.,

j e v i n n ý , ž e

počas priebehu konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim
uskutočňovaného pre obec Jarabina a pre k.ú. C., okres E. F., za účelom nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam - parcelám registra E evidovaným v tom čase na LV č. XXX vedenom pre k.ú.

C., a to k parc. č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 8193 m2 a parc. č. XXXX - trvalé trávne porasty
o výmere 3288 m2 vo vlastníctve G. A. v podiele 1/6 k celku, K. G., rod. A. v podiele 1/6 k celku, L. R.,
rod. E. v podiele 1/3 k celku a G. E. v podiele 1/3 k celku, bez riadneho preukázania splnenia podmienok
oprávnenej a nepretržitej držby uvedených nehnuteľností a podmienok ich vydržania podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. vo v tom čase platnom a účinnom znení) a
napriek nesplneniu podmienok podľa zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom (vo v tom čase platnom a účinnom znení), ako riaditeľ Správy katastra Stará
Ľubovňa:
- bez toho aby splnil povinnosť uloženú mu ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. - zákon
o správnom konaní, vydal vo svoj prospech dňa 30.7.2007 rozhodnutie č. Vy 0163/06/Ja-6, v zmysle
ktorého Správa katastra v Starej Ľubovni potvrdila, že k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam obžalovaný
nadobudol podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z.z. vlastníctvo vydržaním dňom 1.1.1992, a to na
základe skutočností uvedených v odôvodnení uvedeného rozhodnutia, toto rozhodnutie nedal doručiť v

tom čase známym podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností, a to G. A. a K. G., následne na
uvedenom rozhodnutí vyznačil jeho právoplatnosť dňom 3.8.2007 a 6.8.2007 na jeho podklade nechal
pod Z - 1015/07 vykonať zápis vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam do katastra
nehnuteľností napriek tomu, že nebol v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. uverejnený návrh
registra obnovenej evidencie pozemkov na verejné nahliadnutie s poučením o možnosti podať námietky,
na základe čoho boli následne vyššie uvedené nehnuteľnosti evidované v katastri nehnuteľností na LV

XXX vedenom pre k.ú. C. v prospech obžalovaného ako ich výlučného vlastníka v podiele 1/1 k celku,
- následne obžalovaný, majúc vedomosť o tom, že ako riaditeľ Správy katastra Stará Ľubovňa schválil
pod X 1111/2008 dňa 14.10.2008 opravu chyby zistenej v katastrálnom operáte, konkrétne na podnet
Katastrálneho úradu Prešov zrušiť zápis vlastníctva k pozemkom v k.ú. C. vykonaný na základe
rozhodnutia o vydržaní Vy 0163/06/Ja-6 v jeho prospech a obnoviť pôvodný zápis, k čomu došlo v
katastri nehnuteľností 14.10.2008 pod číslom zmeny 111/08 a vlastnícke právo k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam bolo na základe toho opätovne vo vyššie uvedených spoluvlastníckych podieloch

evidované na LV č. XXX vedenom pre k.ú. C. v prospech vyššie uvedených pôvodných spoluvlastníkov,napriek tomu dňa 2.12.2010 ako riaditeľ Správy katastra Stará Ľubovňa schválil pod X - 459/2010 opravu
chyby v katastrálnom operáte, kde v rámci uvedeného okrem iného schválil založenie parcely registra
C parc. č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 3535 m2 a parcely registra C parc. č. XXX/X - lesné

pozemky o výmere 7686 m2 a ich zápis na LV č. XXXX vedený pre k.ú. C., kde takto boli na základe
uvedeného zapísané v katastri nehnuteľností 2.12.2010 pod číslom zmeny 77/10, a to v jeho prospech
ako ich výlučného vlastníka v podiele 1/1 k celku, a to napriek súčasnej evidencii parciel registra E parc.
č. XXXX a parc. č. XXXX, z ktorých boli tieto parcely registra C vytvorené, v katastri nehnuteľností v
prospech podielových spoluvlastníkov G. A., K. G. (A.), L. R. a G. E.,

čím takto obžalovaný sa snažil zadovážiť sebe neoprávnený prospech spočívajúci v nadobudnutí
vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam, ktorých hodnota predstavovala najmenej 335,37 eur,
pričom týmto svojim konaním vykonával svoju právomoc ako riaditeľ Správy katastra Stará Ľubovňa
spôsobom odporujúcim najmä ustanoveniam § 7 ods. 5 a § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. v znení
platnom a účinnom v čase konania obžalovaného, ako aj ustanoveniam § 3 ods. 4, ods. 5, § 9 ods.
1, § 32 ods. 1, § 46 a § 51 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení platnom a účinnom v čase konania

obžalovaného a navyše svojím konaním porušil dôležité povinnosti uložené mu podľa § 3 ods. 1 a § 11
ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení platnom a účinnom v čase konania obžalovaného,

t e d a

ako verejný činiteľ, v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc
spôsobom odporujúcim zákonu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 326 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri zistení
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a nezistení priťažujúcich okolností podľa §
37 Trestného zákona, trest odňatia slobody na 4 /štyri/ roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia

slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bardejov podala dňa 8.2.2016 tunajšiemu súdu obžalobu na B.. C.
N. pre zločin podvodu § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
h/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa

§ 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorých sa mal v zmysle podanej obžaloby dopustiť tak, že :
„ako vtedajší riaditeľ Správy katastra Stará Ľubovňa počas stop stavu pre Obec Jarabina, okres Stará
Ľubovňa, spočívajúceho v nevykonávaní zápisu právnych listín, ktorý na Správe katastra v Starej
Ľubovni trval od roku 2007 do 31.03.2012, vydal rozhodnutie č. Vy 0163/06-Ja-6 zo dňa 30.07.2007 o
vydržaní nehnuteľností - pozemkov EKN parcelného čísla XXXX o výmere 8193 m2 a parcelného čísla

XXXX o výmere 3288 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce C., okres E. F., vlastníkov G. A.,
nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/6, K. A., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/6, L. R., rod. E. v podiele 1/3 a G. E.
v podiele 1/3, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, na základe ktorého tieto pozemky previedol najprv
na list vlastníctva č. XXX a následne rozhodnutím o oprave chyby č. X-459/2010 zo dňa 02.10.2010
ich previedol na list vlastníctva č. XXXX už ako CKN parcelné číslo XXX/X a XXX/X vo svoj prospech

v podiele 1/1 bez právneho titulu, pričom k tým istým nehnuteľnostiam je zaevidované vlastnícke právo
rôznych vlastníkov, čo preukázala aj mimoriadna kontrola Katastrálneho úradu v Prešove konaná dňa
17.12.2012, čím takto poškodeným G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. č. XXX, okr. E. F., K. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. č. XXX, okr. E. F. a G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. č. XXX,
okr. E. F. spôsobil škodu vo výške 3.151,87 eur“.Na hlavnom pojednávaní prokurátorka a obžalovaný neuzavreli dohodu o vine a treste, po prednesení
obžaloby prokurátorkou učinil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., teda, že je
nevinný.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka -
poškodenej K. G., svedka - poškodeného G. E.; čítaním zápisníc o výpovediach svedka - poškodenej
G. A. z prípravného konania - nakoľko na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, tu však súd
poukazuje na to, že zápisnica o jej výpovedi 10.1.2013 nebola čítaná (čo síce nie je poznamenané v

príslušnej zápisnici, ale plne zaznamenané na zvukovom zázname z konania hlavného pojednávania
dňa 9.12.2016) od str. 7 (č.l. 149 spisu) danej zápisnice po prvú otázku vyšetrovateľa ako je na str. 12
zápisnice (č.l.154 spisu), nakoľko je z daného obsahu dotknutej zápisnice zrejmé, že v tomto rozsahu
nešlo o výpoveď svedkyne ale o bezškrupulózny prostý prepis (ak nie priamo prekopírovanie z nejakého
nosiča) podania spísaného jej vtedajším splnomocnencom (JUDr. Lajčákovou) zo dňa 26.6.2012 ako sa
nachádza pôvodne podané v spise na č.l. 19 a nasl.; ďalej súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov

U. T., N. D., I. T., G.. A. G., G. L., Bc. H. G., B.. H. D., Bc. K. A., výsluchom znalca B.. E. G. a čítaním
ním podaného znaleckého posudku č. 2/2015, výsluchom svedka B.. W. T., čítaním listinných dôkazov,
ako je podrobne zaznamenané v jednotlivých zápisniciach o hlavnom pojednávaní.

Nahlavnompojednávanídňa22.11.2019predsedasenátuobžalovanéhoajehoobhajcuupozornilpodľa

§ 284 ods. 2 Tr. por. na možnosť uznania obžalovaného vinným z trestného činu vo vzťahu k skutku
uvedenému v obžalobe podľa prísnejšieho ustanovenia Trestného zákona, a to konkrétne ako zločinu
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona a poučil obžalovaného súčasne podľa
uvedeného § 284 ods. 2 Tr. por., obžalovaný a obhajca zhodne žiadali o poskytnutie znova lehoty na

prípravu obhajoby, na čo bolo na ten účel pojednávanie odročené.

V úvode je treba poukázať na tú skutočnosť, že na základe vykonaného dokazovania súd dospel k
záveru, že skutok uvedený v obžalobe, nie je možné právne kvalifikovať ako zločin podvodu, pretože v
obžalobe popísané konanie, pričom súd v zmysle § 278 ods. 1 Tr. por. môže rozhodovať len o skutku

uvedenom v obžalobnom návrhu, nijako nezahŕňalo podľa názoru súdu pojmové znaky trestného činu
podvodu. V skutkovej vete podanej obžaloby nebolo podľa súdu uvádzané žiadne konkrétne konanie,
ktoré by zahŕňalo uvedenie niekoho do omylu alebo využitie niečieho omylu. V skutkovej vete podanej
obžaloby uvádzané konanie obžalovaného bolo možné z pohľadu súdu posudzovať iba podľa § 326
Tr. zák, avšak podľa prísnejšieho ustanovenia než ako bolo pôvodne kvalifikované v obžalobe, a to

konkrétne podľa ods. 2 písm. a/ uvedeného zákonného ustanovenia.

Navyše, vykonaným dokazovaním, osobitne s ohľadom na výpovede svedkov U. T. a I. T., nemožno
dospieť k záveru, že by obžalovaný predložil svedkom M. A. a A. G. prehlásenia, ktoré boli jedným z
podkladov na vydanie samotného rozhodnutia Vy 0163/06/Ja-6 z 30.7.2007, v inej podobe, ako boli

následne predložené „komisii ROEP“ pre k.ú. C., že by neboli tieto prehlásenia skutočne podpísané
svedkami M. A. a A. G., že by údaje v nich po podpise daných prehlásení menovanými svedkyňami boli
následne obžalovaným menené v označení parciel alebo dopĺňané iné údaje. Opäť - nič z uvedeného
nebolo ani v skutkovej vete obžalovanému kladené za vinu. Za naplnenie znakov skutkovej podstaty
žalovaného zločinu podvodu nevyhodnotil súd ani v podanej obžalobe uvedenú formuláciu „následne

rozhodnutím o oprave chyby č. X-459/2010 zo dňa 02.10.2010 ich previedol na list vlastníctva č. XXXX
už ako CKN parcelné číslo XXX/X a XXX/X vo svoj prospech v podiele 1/1 bez právneho titulu“, nakoľko
vykonaným dokazovaním je zrejmé, že nie niekoho omyl využil, alebo niekoho do omylu obžalovaný
uviedol takýmto konaním bez právneho titulu, ale je zrejmé, že takto konal práve v rámci svojho
postavenia, vykonávajúc svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, v úmysle sebe samému

zadovážiť neoprávnený prospech.

Na základe celého vykonaného dokazovania, vyhodnotiac výsledky vykonaných dôkazov jednotlivo i v
ich vzájomnej súvislosti, súd ustálil konanie obžalovaného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku v skutkovej vete, pričom nedošlo týmto k porušeniu zásady zachovania totožnosti a jednoty

skutku, pretože konanie obžalovaného je zachované - iba je podrobnejšie na základe vykonaného
dokazovania popísané, ako aj je zachovaný jeho konaním spôsobený následok. Takto zistené a ustálené
konanie súd právne posúdil ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1
písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák..Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, napriek ktorému sa nepodarilo bez
pochybnostíustáliťobdobietrvania„stopstavu“vzmysleobžaloby,tedaobdobia,kedybolipodľa§7ods.

5 zákona č. 180/1995 Z.z. pozastavené zápisy do katastra nehnuteľností v súvislosti s konaním o obnove
evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim uskutočňovaného pre obec Jarabina a pre
k.ú. C. a s tým súvisiacimi prácami na zostavovaní registra obnovenej evidencie pozemkov - tzv. ROEP,
pričom je však jednoznačne preukázané, že takýto stav určite netrval od roku 2007 do 31.3.2012 ako
sa uvádza v obžalobe. Na č.l. 274 spisu je vtedajšou správou katastra predložené oznámenie, v zmysle

ktorého sa počnúc dňom 1.3.2008 nebude vykonávať zápis právnych listín do katastra nehnuteľností,
okrem iného i v k.ú. C., s poukazom na § 7 zákona č. 180/1995 Z.z.. Na č.l. 1179 spisu je oznámenie
správy katastra, že dňom 4.1.2010 sa pozastavuje zápis listín v k.ú. C. z dôvodu ukončenia prác na
spracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim; navyše na č.l. 1177 spisu
je podanie vtedajšieho riaditeľa správy katastra, adresované spracovateľovi ROEP, v ktorom sa uvádza,
že v žiadosti doručenej správe katastra 21.3.2012 spracovateľ žiada, okrem iného o stop stav zápisu

listín k 30.3.2012 a že od 2.4.2012 je zápis listín v k.ú. C. opäť pozastavený - stop stav.

Uvedená skutočnosť však v konečnom dôsledku nemala zásadný vplyv na posúdenie konania
obžalovaného, nakoľko rozhodnutie Vy 0163/06/Ja-6 z 30.7.2007 bez tak nemohlo byť samo osebe
zapísané priamo do katastra nehnuteľností skôr, ako by bolo došlo k postupu podľa § 7 ods. 1 zákona č.

180/1995 Z.z. - teda zverejneniu návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov. Uvedené rozhodnutie
totiž bolo vydané v rámci jeho zostavovania, bolo jeho súčasťou a teda mohlo byť v zmysle § 11
ods. 11 zákona č. 180/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.9.1995 do 31.8.2017) zapísané iba do tohto
registra a až po schválení celého tohto registra sa samotný register stával verejnou listinou, ktorej
údaje katastrálny úrad zapisoval do samotného katastra nehnuteľností (§7 ods. 5 zákona č. 180/1995

Z.z. (v znení účinnom od 1.9.2002 do 30.9.2013). Tzv. v obžalobe uvádzaný „stop stav“ znamenal
nevykonávanie zápisov vlastníckych a iných práv do katastra nehnuteľností k pozemkom, ktoré sú
predmetom konania, a to na základe rozhodnutí vydaných inými štátnymi orgánmi než samotnou
správou katastra v rámci zostavovania registra, resp. na základe súkromnoprávnych úkonov týkajúcich
sa takýchto nehnuteľností. Teda či už počas „stop stavu“ alebo mimo neho, mal súd preukázané, že

obžalovaný konal v danom smere jednoznačne v rozpore s ustanoveniami zákona č. 180/1995 Z.z.;
navyše konal tak, že napĺňal znaky zločinu, z ktorého ho súd uznal vinným, už samotným vydaním
rozhodnutia Vy 0163/06/Ja-6 z 30.7.2007, ako aj konaním následným, majúcim vplyv na evidenciu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam registra E parc. č. XXXX a XXXX, resp. z nich vytvorených parciel
registra C parc. č. XXX/X a XXX/X, v prospech jeho samého.

Ako vyplýva z obsahu rozhodnutia Vy 0163/06/Ja-6 z 30.7.2007, uvádzaného v obžalobe, dňa 21.5.2002
vyvesením oznámenia o začatí konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov
k nim v Jarabine vtedajšia Správa katastra v Starej Ľubovni začala konanie spojené s prácami na
zostavovaní registra obnovenej evidencie pozemkov (tzv. „ROEP“) podľa zákona č. 180/1995 Z.z..

Obžalovaný vo svojej výpovedi poukazoval na to, že na základe potvrdenia z 27.10.2004 podal komisii
ROEP v obci Jarabina návrh na vydržanie vlastníckeho práva v celosti v jeho prospech k v obžalobe
uvádzaným parcelám registra E parc. č. XXXX a XXXX evidovaným v tom čase na LV XXX vedenom
pre k.ú. C.. Poukazoval na to, že M. A. a A. G. (v zmysle uvedeného LV v tom čase ako tzv. „známi“

vlastníci) podpísali príslušné prehlásenia, poukazoval tiež na podpisy dvoch svedkov a na to, že na
šiestom zasadnutí komisia pre obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim pre obec Jarabina
(ďalejtiežiba„komisiaROEP“)jehonávrhschválilaaodporučilasprávnemuorgánu(pozn.:vtedySpráva
katastra Stará Ľubovňa) vydať v jeho prospech rozhodnutie o vydržaní podľa § 11 zákona č. 180/1995
Z.z.. Poukazoval na to, že on ako riaditeľ správy katastra dotknuté rozhodnutie nespisoval, „len“

podpisoval; navyše uviedol, že o svojom návrhu rozhodoval ako člen komisie ROEP, neskôr výslovne
uvádzal, že na dotknutom zasadnutí o ňom nehlasoval; poukázal tiež na to, že žiadne rozhodnutie
nemohlo byť vydané bez jeho súhlasu, preto považoval za potrebné podpísať i rozhodnutie, ktoré sa
týkalo jeho, pričom podľa neho v žiadnom zákone nie je uvedené, že nemôže taktiež sám sebe povoliť
vkladvlastníckehopráva.Súčasnepoukazovalnato,ženasprávekatastrastýmnerobiliničtriroky,lebo

museli riešiť ROEP v iných obciach, až v roku 2007 začali rozhodnutia o osvedčeniach v rámci k.ú. C..

Ďalej popisoval postup spracovateľa ROEP a jednotlivé etapy, poukazoval na to, že v zmysle obžaloby
uvádzaný „stop stav“ (pozn. t.j. podľa § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z. na základe oznámenia,najviac 90 dní pred schválením registra nevykonávanie zápisov vlastníckych a iných práv do katastra
nehnuteľností k pozemkom, ktoré sú predmetom konania) nastal až v marci 2013. Uvádzal, že
rozhodovali či to zapísať alebo nezapísať do katastra, pričom následne na podnet istej pani bolo

nariadené prokurátorom všetky zápisy zrušiť a vrátiť do pôvodného stavu, čo sa realizovalo cez opravy
neformálnym spôsobom pod značkou X; následne poukazoval na to, že kataster mal 23 alebo 25
pracovníkov, pričom keď za ním prišli, tak potvrdenie o oprave podpísal, nemal s tým nič, nemohol ročne
kontrolovať dve alebo tritisíc opráv, a to len v Jarabine, pričom aj v rámci ROEP v iných obciach boli
chyby.

Ďalej obžalovaný poukazoval na to, že na základe rozhodnutia Vy 0163/06/Ja-6 dal vyhotoviť
identifikáciuparcielXXXXaXXXXdosúboruC,pričomnáslednesazistilo,žeohľadomtýchtopôvodných
parciel a z nich vytvorených parciel C je duplicitná evidencia, pričom ak sa taká chyba zistila, tak
sa odstránila. Poukazoval ďalej na skutočnosti, ktoré mali byť podkladom jeho dobromyseľnej držby
a následného vydržania nehnuteľností, čím svojou výpoveďou v zásade potvrdil, že na jeho strane

nemohlo dôjsť k žiadnej skutočnosti, ktorá v ňom mohla dôvodne a oprávnene vyvolať presvedčenie,
že mu dotknuté nehnuteľnosti patria, z jeho výpovede vyplýva, že nebolo na jeho strane dané nič, na
základe čoho by mohol byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu dotknuté parcely
č. XXXX a XXXX patria a teda že by bol ich oprávneným držiteľom a splnil podmienky na ich vydržanie.

Ako poukázal obžalovaný na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi, v rámci výkonu svojej práce
okreminéhomaloprávneniepovoľovaťvkladyvlastníckehoprávadokatastra,takženemožnovžiadnom
prípade akceptovať, že by na jeho strane išlo o neznalosť zákona, naopak, práve z uvedeného dôvodu
je možné prijať logicky iba jediný záver, a to ten, že mu viac než akémukoľvek bežnému človeku museli
byť známe zákonné podmienky pre vznik vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. V tomto

smere nemôže obstáť, jeho tvrdenie, že dotknuté parcely užíval a pred ním ich užíval jeho otec. Samotné
užívanievecinezakladádobromyseľnosťotom,ževecosobepatrí.Navyševdanomprípadeobžalovaný
výslovne uviedol, že parcely XXXX a XXXX boli zamenené jeho otcom, o čom sa on dozvedel v roku
1981 a sám ich fyzicky užíval od roku 2001 - naproti tomu podľa obsahu rozhodnutia Vy 0163/06/
Ja-6 z 30.7.2007 ich mal samotný obžalovaný užívať po tom, ako ich on sám mal zameniť za iné

nehnuteľnosti. Z jeho výpovede však vyplýva, že na jeho strane nebol daný žiaden titul, v dôsledku
ktorého by ich oprávnene užíval ako ich vlastník, teda že by u neho okrem samotného užívania bola
daná i konkrétna právna skutočnosť, v dôsledku ktorej by ich teda užíval dobromyseľne v tom, že mu
patria. Totiž obžalovaný ďalej uviedol, že otec mu v roku 1981, predtým ako zomrel, pooznamoval ktoré
veci aké sú a odvtedy ich on po ňom užíva, lebo vie, že sú jeho. Súčasne však na hlavnom pojednávaní

uviedol, že boli piati súrodenci, pričom údajne celý poľnohospodársky a lesný fond od rodičov dostal on,
všetko darovacou zmluvou. Tomu však absolútne protirečí jeho ďalšie vyjadrenie, a to, že po otcovej
smrti všetko v dedičskom konaní prešlo na mamu a potom v roku 1993 to on nadobudol darovacou
zmluvou a súčasne uviedol, že tieto dve parcely takto prejsť nemohli, lebo neboli zapísané na ich mene.
Toto odôvodnenie obžalovaného je vzhľadom na jeho osobu, osobitne ako sám uviedol i na 36 ročnú

prácu na katastri, a vzhľadom na skutočnosť, že mal oprávnenie povoľovať vklady vlastníckeho práva
do katastra, jednoznačne účelové a zavádzajúce.

Obžalovanému totiž bolo nepochybne známe za daných okolností, že samotné užívanie nezakladá
dobromyseľnosť jeho držby a teda riadny podklad na nadobudnutie vlastníckeho práva k daným

nehnuteľnostiam vydržaním. Po prvé, z jeho výpovede vyplýva, že dotknuté nehnuteľnosti neboli po jeho
otcovi prejednané v dedičskom konaní, ako ani ich nenadobudol darovacou zmluvou v ním uvádzanom
roku 1993. Ak by súd pripustil prípadnú obhajobu obžalovaného, že mu to daroval otec ešte pred
smrťou (čo by však odporovalo jeho vyššie uvedeným tvrdeniam), tak obžalovanému vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti muselo byť známe, že prevádzanie nehnuteľností bolo i v tom čase možné

platne vykonať iba písomnou zmluvou, a navyše musel v tom čase s tým byť spojený i príslušný
úkon, ktorým bola v roku 1981 v zmysle § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka registrácia štátnym
notárstvom a v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia vlastníctvo nehnuteľnosti prechádzalo až
registráciou zmluvy. Držba nehnuteľnosti na základe akéhokoľvek neformálneho úkonu, teda úkonu,
ktorý ohľadom nehnuteľnosti nebol učinený písomne a registrovaný, ako ani držba nehnuteľnosti len

na základe prostého vstupu do jej užívania s poukazom, že to už užíval môj právny predchodca,
nebola a nie je považovaná za dobromyseľnú a nemohla byť podkladom na nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním, nakoľko držiteľ, ktorý nesplnil zákonom vyžadované podmienky pre nadobudnutie
nehnuteľnosti (v zmysle zásady, že neznalosť zákona neospravedlňuje) nebol nikdy považovaný zadobromyseľného o tom, že mu vec patrí, a to práve s ohľadom na samotnú takúto ignoráciu povinností
upravených zákonom. Samotný nedostatok dobromyseľnosti držby na strane obžalovaného pritom
vylučuje aby mohol vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam len prípadným

započítaním držby jeho právneho predchodcu v celom rozsahu doby potrebnej pre vydržanie, lebo ak
nemal (čo na základe vyššie uvedeného obžalovaný nemal) samotný obžalovaný v dobromyseľnej držbe
dané nehnuteľnosti po žiaden čas, tak niet do akej doby započítať dobu prípadnej oprávnenej držby zo
strany jeho právneho predchodcu (tú totiž bolo možné iba započítať nie ňou v celom rozsahu nahradiť
samotnú potrebnú dobromyseľnú držbu toho, kto by mal vec vydržať).

Obžalovaný predložil na šiestom zasadnutí komisie ROEP konanom 27.10.2004 podpísané prehlásenia
G. A. a K. G. datované dňom 28.7.2004, s návrhom na vyporiadanie parciel E KN č. XXXX a č. XXXX,
kde komisia podľa zápisnice odporučila správnemu orgánu potvrdiť, že obžalovaný ako navrhovateľ
nadobudol vlastníctvo k týmto pozemkom. Dotknuté prehlásenia pritom iba vo všeobecnosti obsahujú
údaj, že v nich uvedené nehnuteľnosti obžalovaný užíva dobromyseľne - nie je ani v ich texte uvedené na

základe akého právneho titulu bola táto dobromyseľnosť u neho založená, navyše v nich nie je uvedené
ani aký právny predchodca obžalovaného ich užíval predtým, len všeobecne je uvedené „od ktorého
nadobudli nehnuteľnosti ako majetkoprávne vysporiadané“ ale opäť bez uvedenia konkrétneho spôsobu
nadobudnutia.

Prostredníctvom svojho vtedajšieho obhajcu obžalovaný v trestnom konaní predložil návrh adresovaný
ním komisii ROEP z 27.10.2004, ktorého obsahom je tiež iba to, že v ňom uvedené pozemky obžalovaný
držal a nakladal s nimi ako s vlastnými od roku 1981, kde následne sa uvádza (bez konkrétneho
vyznačenia) „ako dôvod na priznanie vlastníctva vydržaním uvádzam tú skutočnosť, že uvedený/é/
pozemok /ky/ som ja resp. môj právny predchodca: zámena za časti parciel KN-E XXXX, XXXX“ -

pokiaľ však vychádzame z výpovede obžalovaného, tak zámenu údajne realizoval jeho otec, pričom
konkrétna právna skutočnosť pre dobromyseľnú držbu samotného obžalovaného (t.j. v dôsledku akej
právnej skutočnosti s nimi nakladal ako s vlastnými práve on, ak po jeho otcovi boli dedičmi päť detí
a manželka, nehnuteľnosti XXXX a XXXX preukázateľne neboli prejednané v dedičskom konaní, ani
iná právna skutočnosť, ktorá by objektívne vyvolala u obžalovaného dobromyseľnosť, že mu tieto veci

patria nebola preukázaná). V danom podaní taktiež prehlásenie tam podpísaných svedkov K. N. a C. E.
tiež len obsahovo hovorí iba vo všeobecnosti, že obžalovaný dané pozemky užíval v dobrej viere, že sú
jeho vlastníctvom, ale nepotvrdzujú svojim obsahom skutočnú dobromyseľnosť. Súčasne obžalovaný
takto predložil (č.l. 408) podanie komisie ROEP adresované správe katastra z 29.10.2004 č. 66/2004 s
pripojeným stanoviskom z 29.10.2004, v zmysle ktorého komisia ROEP doporučuje správnemu orgánu

vlastnícke právo vydržaním potvrdiť podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z..

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. (v znení k 29.10.2004 i k 30.7.2007), správny orgán na návrh
účastníka konania (ďalej len „navrhovateľ“) rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo
k pozemku vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je

aj dedič oprávneného držiteľa.

Podľa § 11 ods. 4 - text pred čiarkou - zákona č. 180/1995 Z.z. (v znení k 29.10.2004 i k 30.7.2007),
návrh musí obsahovať skutočnosti o splnení podmienok vydržania ustanovených osobitným predpisom.

Citované ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 180/19995 Z.z. vo vzťahu k uvádzanému osobitnému
predpisu odkazuje na § 134 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), pričom podľa § 134 ods. 1 OZ (v
znení platnom a účinnom i k 30.7.2007), oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Oprávnenosť držby upravuje § 130 ods. 1 OZ tak, že : Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného návrh podaný obžalovaným 27.10.2004 (nie 10.10.2006 ako sa uvádza

v rozhodnutí z 30.7.2007) obsahoval iba všeobecné tvrdenia o dobromyseľnosti držby ale žiadne
konkrétne skutočnosti o splnení podmienok vydržania podľa osobitného predpisu, teda podľa OZ -
t.j. žiadne konkrétne okolnosti so zreteľom na ktoré vôbec mohol byť obžalovaný dobromyseľný, že
mu parcely registra E parc. č. XXXX a XXXX patria a že jeho údajná držba týchto nehnuteľností jeoprávnená. Teda neboli v danom prípade splnené podmienky jednak dobromyseľnej a nepretržitej
držby dotknutých nehnuteľností samotným obžalovaným podľa OZ, tým pádom ani podmienky podľa
zákona 180/1995 Z.z. na vydanie rozhodnutia Vy 0163/06/Ja-6 z 30.7.2007, a to napriek odporúčaniu

komisie ROEP, ktorá postupovala vyslovene iba formalisticky, čo vzhľadom na už vyššie skutočnosti
obžalovanému, ako osobe v rámci pracovnej činnosti znalej dotknutej problematiky (vzhľadom na jeho
oprávnenia povoľovať vklady vlastníckeho práva do katastra) bolo podľa súdu jednoznačne známe. V
danom prípade na základe uvedeného nemožno uvažovať ani o žiadnych „pochybnostiach“, ktoré by
predpokladali oprávnenosť držby.

Napriek tomu obžalovaný, ktorý bol v tom čase riaditeľ príslušnej správy katastra, preukázateľne dňa
30.7.2007 vydal rozhodnutie Vy 0163/06/Ja-6, v zmysle ktorého bolo potvrdené, že on sám k uvedeným
nehnuteľnostiam nadobudol vlastníctvo vydržaním k 1.1.1992, pričom v odôvodnení tohto rozhodnutia
sa vyslovene uvádza, že samotný obžalovaný dané nehnuteľnosti v roku 1981 „nadobudol zámennou
zmluvou s pôvodnými vlastníkmi“. Obžalovaný, ktorý bol jednak účastníkom konania o obnove evidencie

niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (§ 1 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a/ zákona
č. 180/1995 Z.z., ktorý vo vymedzení účastníkov tohto konania odkazuje na ustanovenie § 14 ods.
1 zákona č. 71/1967 Zb.) a podal návrh podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., zároveň sám o
danom návrhu rozhodol. Nemožno prijať tvrdenia obžalovaného, že rozhodnutie vydal svedok G. - on
rozhodnutie iba pripravil (napriek tomu, že tiež sa vyjadroval, že ich vydával, pričom následne doplnil, že

ich spracovával a dával na podpis obžalovanému ako riaditeľovi, resp. ďalej výslovne - „mojou úlohou
bolo pripravovať tieto rozhodnutia“) teda tu nešlo o jeho rozhodovaciu právomoc. Rozhodnutie bolo
vydané tým, že ho obžalovaný ako riaditeľ správy katastra po jeho predložení podpísal, konajúc teda
ako príslušný zamestnanec v mene daného správneho orgánu. Práve obžalovaný ako riaditeľ správy
katastra bol ten, kto bol oprávnený v konečnom dôsledku rozhodnutie v zmysle konceptu pripraveného

iným zamestnancom vydať, opraviť, zmeniť, prípadne nevydať.

Totorozhodnutienavyševydalmajúcvedomosť,žedanávecsatýkajehosamého,pričompodľa§9ods.
1 zákona č. 71/1967 Zb. „zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania
veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosť o jeho nepredpojatosti“. Táto pochybnosť vzhľadom na pomer obžalovaného k veci tu
jednoznačne bola - veď predsa rozhodoval o ním samom podanom návrhu. Napriek tomu nesplnil
povinnosť podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. a teda ako vedúci správneho orgánu (do ktorého
právomoci patrilo vydanie príslušného rozhodnutia) napriek tomu, že tu boli okolnosti nasvedčujúce jeho
vylúčenie v zmysle § 9 uvedeného zákona, neoznámil uvedené vedúcemu nadriadeného správneho

orgánu, ale sám dotknuté rozhodnutie vydal.

Súčasne obžalovaný dané rozhodnutie nedal doručiť v tom čase na LV XXX k.ú. C. evidovaným tzv.
známym spoluvlastníkom a taktiež účastníkom konania, a to G. A. a K. G. (viď pokyn na doručenie
v rozhodnutí Vy 0163/06/Ja-6; navyše ani Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý v tom čase zo

zákona zastupoval tzv. „neznámych vlastníkov“ - t.j. v danom prípade osoby, evidované na uvedenom
LV, pri ktorých neboli žiadne ďalšie bližšie identifikačné údaje). Tieto však boli tiež účastníkmi konania o
obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim a teda i účastníkmi konania o návrhu
obžalovaného na potvrdenie jeho vlastníctva k dotknutým pozemkom vydržaním, a to vzhľadom na
odkaz v § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 180/1995 Z.z. na ustanovenie § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967

Zb., podľa ktorého „Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť
rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo
svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak.“

Bez toho obžalovaný (ako vyplýva z kópie rozhodnutia Vy 0163/06/JA-6 na č.l. 85 spisu) vyznačil na
danom rozhodnutí právoplatnosť dňom 3.8.2007 a na jeho podklade nechal pod Z - 1015/07 vykonať
zápis vlastníckeho práva vo svoj prospech k parcelám E parc. č. XXXX a XXXX priamo do katastra
nehnuteľností - tu súd len pre úplnosť opätovne poukazuje na vyjadrenie obžalovaného v jeho výpovedi,

že v žiadnom zákone nie je uvedené, že nemôže taktiež sám sebe povoliť vklad vlastníckeho práva.
Takéto rozhodnutie sa však v zmysle v tom čase účinného ustanovenia § 11 ods. 11 vety prvej zákona
č. 180/1995 Z.z. výslovne mohlo zapísať iba do registra (obnovenej evidencie pozemkov) - nie priamo
do katastra nehnuteľností. Samotný obžalovaný uviedol vo výpovedi „my sme rozhodovali či to zapísaťalebo nezapísať do katastra“. V tejto súvislosti vzhľadom na výpoveď svedka G., ktorý poukazoval na
to, že po podpise obžalovaným a vyznačení právoplatnosti takéto rozhodnutia išli spracovateľovi ROEP,
ktorý ich mal zapracovať do registra (obnovenej evidencie pozemkov) nemožno vzhľadom na všetky

okolnosti prípadu prijať iný logický záver než ten, že len na pokyn obžalovaného, v ktorého prospech
bolo dotknuté rozhodnutie vydané a podľa ktorého v žiadnom zákone nie je uvedené, že nemohol taktiež
sám sebe povoliť vklad vlastníckeho práva, bolo dané rozhodnutie dňa 6.8.2007 pod Z -1015/07 (viď
pečiatka na jeho kópii na č.l. 85 spisu) dané na zápis priamo do katastra nehnuteľností, k čomu došlo
13.8.2007 pod č. zmeny 119/07 a dotknuté nehnuteľnosti boli v celosti zapísané na LV č. XXX k.ú. C. v

prospech obžalovaného ako ich výlučného vlastníka (t.j. v podiele 1/1 k celku).

K uvedenému pritom došlo napriek tomu, že v danom čase v zmysle § 11 ods. 11 vety prvej zákona č.
180/1995 Z.z. mohlo byť dané rozhodnutie zapísané len do registra, pričom až po zverejnení registra
podľa§7ods.1zákonač.180/1995Z.z.naverejnénahliadnutie spoučenímomožnostipodaťnámietky,
následne v prípade námietok podľa v tom čase účinného znenia § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z.

po rozhodnutí správneho orgánu o nich a o schválení registra sa až schválený register stával verejnou
listinou, na základe ktorej katastrálny úrad zapísal údaje registra do katastra nehnuteľností (viď § 7 ods.
5 veta prvá zákona č. 180/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.9.2002 do 30.9.2013).

Už vyššie popísaným konaním je jednoznačne preukázaný úmysel obžalovaného konať spôsobom

odporujúcim zákonu a to nepochybne v snahe zadovážiť si neoprávnený prospech, a to v zmysle
nadobudnutia a evidencie svojho vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam.

Vykonávanie právomoci spôsobom odporujúcim zákonu v danom prípade znamená také jej
vykonávanie, že ním dochádza k porušovaniu alebo obchádzaniu zákona, k čomu vyššie uvedeným

konaním na základe všetkých hore uvedených skutočností zo strany obžalovaného došlo, a to konkrétne
vo vzťahu k ustanoveniam § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z. - keďže nie na základe schváleného
registra boli údaje o vlastníckom práve obžalovaného zapísané do katastra nehnuteľností, ale už na
podklade samotného rozhodnutia Vy 0163/06/Ja-6, ktoré vydal obžalovaný sám vo svoj prospech,
navyše bez riadneho zistenia skutočného stavu a na základe iba formálnych tvrdení o dobromyseľnej

držbe, bez splnenia podmienok vyžadovaných zákonom 180/1995 Z.z., a ktoré mohlo byť v danom čase
zapísané iba v registri; ďalej vo vzťahu k ustanoveniu § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. nakoľko
obžalovanýpríslušnýmrozhodnutím,odhliadnucodtoho,žesámsebe,potvrdilnadobudnutievlastníctva
vydržaním napriek zrejmému nesplneniu podmienok ustanovených zákonom 180/1995 Z.z.; taktiež
vo vzťahu k ustanoveniam § 3 ods. 4, ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. (v znení účinnom k 30.7.2007)

nakoľko ním vydané rozhodnutie Vy 0163/06/Ja-6 preukázateľne nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu a tým nedodržal povinnosť ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov
konania - M. A. a A. G.; rovnako vo vzťahu k § 9 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. nakoľko rozhodoval
napriek tomu, že bol z prejednávania a rozhodovania danej veci jednoznačne pre pomer k nej vylúčený;
tiež vo vzťahu k § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., nakoľko nesplnil povinnosť presne a úplne zistiť

skutočný stav veci; zároveň vo vzťahu k § 46 zákona č. 71/1967 zb., pretože v dôsledku jeho konania
ním vydané rozhodnutie jednoznačne nebolo v súlade so zákonmi a tiež vo vzťahu k § 51 ods. 1 zákona
č. 71/1967 Zb., nakoľko neoznámil ním vydané rozhodnutie ďalším účastníkom konania, a to doručením
jeho písomného vyhotovenia. Obžalovaný pritom konal ako vedúci zamestnanec príslušného miestneho
orgánuštátnejsprávynaúsekukatastra(§11ods.2zákonač.162/1995Z.z.-znenieúčinnéod1.1.2002

do 31.12.2012; t.j. ako riaditeľ Správy katastra Stará Ľubovňa), teda príslušného správneho orgánu v
zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z..

Zároveň jeho vyššie uvedené konanie bolo vykonané bezpochyby závažnejším spôsobom, a to
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. Neoznámenie obžalovaným vedúcemu

nadriadeného správneho orgánu skutočností nasvedčujúcich vylúčenie obžalovaného z vyššie
uvedeného rozhodovania a teda nesplnenie povinnosti § 11 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., a to
vzhľadom na pomer obžalovaného k veci a tým objektívne danú pochybnosť o jeho nepredpojatosti
zakladá z pohľadu súdu jednoznačný záver, že tým obžalovaný porušil dôležitú povinnosť uloženú mu
podľa zákona č. 71/1967 Zb. a to v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 uvedeného zákona. V záujme

dosiahnutia účelu správneho konania požadovaného štátom, ktoré zároveň štát príslušným subjektom
musí garantovať, nemožno akceptovať, aby o svojej veci rozhodoval samotný účastník daného konania,
teda objektívne vylúčený zamestnanec správneho orgánu, nakoľko týmto v absolútnej možnej miere
dochádza k porušeniu povinnosti správneho orgánu postupovať v konaní v súlade so zákonmi a inýmiprávnymi predpismi, ako aj povinnosti chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Na základe už vyššie uvedeného je zrejmé, že obžalovaný takto v celom rozsahu naplnil všetky pojmové
znaky zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák..

K zrejmej účelovosti konania obžalovaného, ako aj k nedôvodnosti v tomto smere jeho obrany, je

potrebné poukázať i na obsah správy podanej súdu Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálnym
odborom dňa 31.10.2019, v zmysle ktorej v rámci konania ROEP v k.ú. C. bolo vydaných 228 rozhodnutí
o potvrdení nadobudnutia vlastníctva nehnuteľností vydržaním podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z.,
pričom v 124 prípadoch boli takéto rozhodnutia zapísané do LV pred tým ako bol v danom konaní
zverejnený návrh registra obnovenej evidencie pozemkov, pričom i v zmysle výpovede svedka G.. R. G.
vtedajšou správou katastra neboli zapisované všetky rozhodnutia o vydržaní v rámci ROEP do katastra,

ako svedok výslovne uviedol, týkalo sa to určitého okruhu ľudí - kde v tejto súvislosti je súdu na základe
vyššie uvedených skutočností zrejmé, že v rámci toho v danom prípade preukázateľne i samotného
obžalovaného.

Zároveň nemožno opomenúť, že obžalovaný vydal rozhodnutie Vy 0163/06/Ja-6 zo dňa 30.7.2007 vo

svoj prospech napriek tomu, že ešte na treťom zasadnutí komisie ROEP dňa 30.6.2003 bol prejednaný,
čo sa týka konkrétne vzhľadom na predmet tohto konania, obdobný návrh svedka G. E. vo vzťahu k
parcele registra E parc. č. XXXX k.ú. C., kde komisia ROEP odporučila správnemu orgánu rozhodnutím
potvrdiť, že menovaný ako navrhovateľ nadobudol vlastníctvo vydržaním, pričom podľa dokladov (č.l.
1038 - 1043) sa obžalovaný príslušného zasadnutia zúčastnil a dňa 20.2.2007 vydal rozhodnutie Vy

0039/06/Ja-3, ktorým potvrdil takéto nadobudnutie vlastníctva G. E. vo vzťahu k všetkým ostatným v
zápisnici komisie ROEP uvedeným parcelám, okrem parc. č. XXXX, vo vzťahu ku ktorej nerozhodol
súčasne o zamietnutí daného návrhu podľa § 11 zákona 180/1995 Z.z..

Obžalovaný v tomto svojom konaní, t.j. vykonávaním svojej právomoci v záujme zadovážiť sebe

neoprávnený prospech spôsobom odporujúcim zákonu a navyše porušovaním dôležitej povinnosti
uloženej mu podľa zákona pokračoval vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam i následne. Ako sám
vo svojej výpovedi uviedol, na základe rozhodnutia Vy 0163/06/Ja-6 dal vyhotoviť identifikáciu parciel
XXXX a XXXX do súboru C.

Dňa 14.10.2008 obžalovaný schválil rozhodnutím X 1111/2008 (t.j. formou opravy neformálnym
spôsobom) zrušenie zápisu vlastníctva k pozemkom na základe rozhodnutia o vydržaní Vy 0163/06/
Ja-6 (pvz. 119/07) a obnovenie pôvodného zápisu, a to na podnet Katastrálneho úradu Prešov - viď č.l.
1029 spisu. Za tento podnet možno považovať oznámenie Katastrálneho úradu v Prešove zo 4.9.2008
(č.l. 435 spisu), v ktorom sa výslovne poukazovalo v súvislosti so sťažnosťou v obdobnej veci na to,

že čiastkový zápis o vydržaní vlastníckeho práva podľa § 11 zákona č. 180/19995 Z.z. nie je možné
vykonať aj z dôvodu, že pri takomto zápise sa fakticky odníme dotknutým osobám možnosť uplatnenia
ich práva vo forme námietok (t.j. nepochybne s ohľadom na § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.).

Na základe rozhodnutia X 1111/2008 boli teda parcely registra e parc. č. XXXX a XXXX opäť zapísané

v príslušných podieloch v prospech vlastníkov ako boli evidovaní na LV č. XXX vedenom pre k.ú. C. a
teda neboli už evidované v prospech obžalovaného na LV č. XXX, k čomu došlo v katastri nehnuteľností
14.10.2008 pod číslom zmeny 111/08 (viď č.l. 1029, ako aj napr. LV ako sú na č.l. 36 a 37 spisu).
Podľa názoru súdu pritom nie je možné akceptovať, že by obžalovaný, ako uvádzal, nemal vedomosť
o tom, že sa to dotýkalo rozhodnutia o vydržaní vydaného v jeho prospech, osobitne s ohľadom na to,

že samotný „podnet“ katastrálneho úradu bol daný v súvislosti s obdobnými postupmi taktiež týkajúcimi
sa nehnuteľností v k.ú. C..

Následne obžalovaný napriek tomu dňa 2.12.2010 ako riaditeľ Správy katastra Stará Ľubovňa schválil
pod X - 459/2010 opravu chyby v katastrálnom operáte (viď č.l. 325, resp. 1025 spisu), kde paradoxne s

poukazom na zistený nesúlad pri parcelách C-KN č. XXX/X, XXX/X a XXX a to výslovne „pri spracovaní
registra ROEP“ k.ú. C. okrem iného schválil založenie parcely registra C parc. č. XXX/X - trvalé trávne
porasty o výmere 3535 m2 a parcely registra C parc. č. XXX/X - lesné pozemky o výmere 7686 m2 a
ich zápis na LV č. XXXX vedený pre k.ú. C..Na tomto LV boli pritom evidované v tom čase nehnuteľnosti výlučne v jeho vlastníctve, pričom touto
opravou „založené“ parcely registra C boli naň zapísané ešte dňa 2.12.2010 pod číslom zmeny 77/10.

Parcely registra C parc. č. XXX/X a XXX/X boli pritom vytvorené z pôvodných parciel registra E parc.
č. XXXX a XXXX (v súvislosti s mimoriadnou kontrolou Katastrálneho úradu v Prešove bolo zistené
identifikáciouparcielEKNXXXXaXXXXnastavregistraCKN,žetietozodpovedajúparcelámCparc.č.
XXX/X a XXX/X - viď č.l. 295 spisu, resp. i č.l. 996 spisu - tu je však už stav parcely XXXX aktualizovaný
na XXXX/XXX a XXXX/XXX), zodpovedali teda v príslušnom rozsahu uvedeným parcelám, oprava bola

robená v súvislosti s údajným zistením chyby pri spracovaní ROEP, pričom „založené“ parcely boli opäť
zapísané priamo na LV (nie do registra) a zhodou okolností na LV, kde boli evidované nehnuteľnosti v
prospech obžalovaného. Tu opäť súd poukazuje na výpoveď obžalovaného, že na základe rozhodnutia
Vy0163/06/Ja-6práveondalvyhotoviťidentifikáciuparcielXXXXaXXXXdosúboruC,pričomjezrejmé,
že nemožno inak ako účelové za týchto okolností vyhodnotiť jeho tvrdenie, že on nevie či boli zapísané
na jeho LV alebo iný. Je nepochybné, že týmto postupom opätovne sa snažil obžalovaný dosiahnuť

vlastný prospech, a to tým, že uvedené parcely už v evidencii registra C budú evidované v jeho výlučnom
vlastníctve.

Navyše je zrejmé, že dňa 13.9.2010 sa zúčastnil jedenásteho zasadnutia komisie ROEP (č.l. 905 a
nasl. spisu), kde jeho predmetom mal byť i návrh M. A. týkajúci sa vlastníckeho práva, okrem iného k

nehnuteľnostiam XXXX a XXXX (viď i č.l. 616 - listina predložená svedkom E.), ktorý podľa zápisnice
komisia neprejednala - následne obžalovaný 2.12.2010 schvaľuje zmenu formou opravy neformálnym
spôsobom pod X-459/2010 a navyše ich dáva zapísať v zmysle pokynov priamo v zázname o danej
oprave (č.l. 1025 spisu) na LV č. XXXX k.ú. C., vedený ohľadom nehnuteľností v jeho výlučnom
vlastníctve (a o tomto musel ma ť vedomosť - viď napr. výpis z daného LV už zo 17.6.2009 ako je na č.l.

1109 spisu), pričom tento zápis opätovne nariadil bez toho, aby jeho vlastníckemu právu k parcelám C
parc. č. XXX/X a XXX/X nasvedčovala nejaká relevantná a konkrétna právna skutočnosť, právny titul.

Celým vyššie uvedeným konaním sa teda obžalovaný nespochybniteľne snažil zadovážiť sebe
neoprávnený prospech spočívajúci práve v nadobudnutí a evidencii jeho vlastníckeho práva k uvedeným

nehnuteľnostiam (či už v stave podľa registra E alebo registra C), pričom jednoznačne konal ako riaditeľ
správy katastra tak, že svoju právomoc vykonával spôsobom odporujúcim zákonu a navyše trestný čin
tým spáchaný spáchal závažnejším spôsobom konania, ako je podrobne popísané už vyššie.

Len pre úplnosť možno dodať, že podľa súdu o tom, že konanie obžalovaného bolo od počiatku účelové,

kde obžalovaný využil pre ním požadovaný výsledok svoje postavenie, pričom konal nepochybne na
základe skutočností, ktoré nemali žiaden relevantný podklad v nejakom skutočnom právnom titule, ktorý
by zakladal vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam či už v jeho prospech alebo v prospech
jeho právneho predchodcu, svedčí (a na základe celej situácie nemožno logicky prijať iný záver) i to,
že obžalovaný sa nijako nedomáhal po tom, ako dôvodnosť jeho konania a danosť jeho vlastníckeho

práva začala príslušnými prostriedkami napádať poškodená A., žiadnej ochrany či určenia svojho
vlastníckeho práva, resp. určenia, že by dotknuté nehnuteľnosti mali patriť do dedičstva po jeho právnom
predchodcovi, prostriedkami občianskoprávnymi.

Vo vzťahu k hodnote prospechu (§ 125 ods. 1 Tr. zák.), ktorý si celým vyššie uvedeným konaní

obžalovaný snažil zadovážiť, súd poukazuje na to, že v tomto smere nebolo možné akceptovať výšku
škody určenej v konaní znaleckým posudkom znalca B.. E. G., kde súd ani na základe výpovede
menovaného znalca sa nestotožnil v tomto smere s jeho závermi, pretože podľa § 126 ods. 1 Tr. zák.,
ktoré ustanovenie je jednoznačne kogentné, pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa
vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a mieste činu obvykle predáva. Teda nie je možné akceptovať,

aby pre stanovenie výšky prospechu, resp. výšky škody, v danom, prípade bolo možné uvažovať o cene
dotknutých nehnuteľností v sume 3.151,87 eur, určenej znalcom, ako výslovne uviedol na pojednávaní,
ku dňu 28.2.2015, resp. 4.3.2015 (a to už vzhľadom na skutočnosť, že k činu došlo podstatne skôr a
vzhľadom na všeobecne známy rast cien nehnuteľností). Vo vzťahu k vyjadreniu výšky prospechu v
danomprípadesúd(sohľadominarôznecenyvyplývajúcezozmlúvoprevodochnehnuteľnostívk.ú.C.

čítané v rámci dokazovania) za dôvodné považoval prihliadnuť na hodnotu dotknutých parciel v zmysle
prílohy zákona č. 582/2004 Z.z. - zákon o miestnych daniach a poplatku za komunálne odpady, ktorá v
k.ú. C. hodnota za 1 m2 pre trvalé trávne porasty predstavovala k 30.7.2007 sumu 0,88 Sk. Vzhľadom
na výmeru parciel č. XXXX a XXXX, po vynásobení tejto výmery uvedenou sumou a po konverziikurzom 30,1260 na menu euro je zrejmé, že obžalovaným vyššie uvedeným spôsobom zabezpečovaný
prospech možno v peňažnom vyjadrení určiť sumou najmenej 335,37 eur (t.j. už v čase začatia jeho
protiprávneho konania, t.j. ku 30.7.2007).

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností teda súd uznal obžalovaného vinným zo zločinu
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého
sa dopustil tak, ako je podrobne uvedené v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozsudku, nakoľko je
nepochybné, že tam uvedený skutok obžalovaný spáchal, je zaň trestne zodpovedný, naplnil ním všetky
pojmové znaky uvedeného trestného činu a trestnosť skutku nezanikla.

Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania tak, ako je v podstatných ohľadoch uvedené v
odôvodnení tohto rozsudku vyššie, pričom vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd už v priebehu
dokazovania, vzhľadom na výsledky dovtedy vykonaných dôkazov a skutočnosti z nich vyplývajúce,
odmietol na hlavnom pojednávaní 30.5.2019 návrhy vykonanie dokazovania poškodenej M. A., podané
prostredníctvom jej splnomocnenkyne súdu dňa 21.10.2016 (č.l. 526 a nasl.) a 14.5.2018 (č.l. 801

a nasl.), ako nedôvodné a nehospodárne; obdobne na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2019 ako
nedôvodný (s ohľadom na vyššie už popísané skutočnosti) odmietol súd návrh obžalovaného podaný
prostredníctvom jeho obhajcu 5.12.2019 na vykonanie znaleckého dokazovania vo vzťahu k pravosti
podpisov M. A. a A. G..

Čo sa týka druhu a výšky uloženého trestu, vzhľadom na povahu skutku, spôsob a okolnosti jeho
spáchania, ako aj vzhľadom na osobu obžalovaného, dospel súd k záveru, že pre riadne dosiahnutie
účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., tak v smere individuálnej ako aj tzv. generálnej prevencie, v
danom prípade je potrebné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody, ktorého výkon síce nemusí byť
ihneď nariadený, ale je možné ho odložiť na skúšobnú dobu, v ktorej možno správanie a skutočnosť, či

došlo na strane obžalovaného k požadovanej náprave, sledovať.

U obžalovaného bola zistená poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., nakoľko pred spáchaním
činu viedol riadny život, nebol do tej doby postihnutý za žiadne priestupky (postihnutie za priestupok na
úsekucestnejpremávkyjeevidovanéažvsúvislostispríslušnýmkonaníobžalovanéhoz25.1.2016),ani

trestne stíhaný a odsúdený za iné trestné činy. Rovnako tak z miesta bydliska bol hodnotený všeobecne,
v zásade kladne s tým, že jeho povesť je dobrá, nebol riešený v priestupkovom konaní, správanie nebolo
prejednávané komisiou verejného poriadku. Priťažujúce okolnosti na strane obžalovaného zistené
neboli.

Vzhľadom na zákonom ustanovenú trestnú sadzbu trestného činu v zmysle § 326 ods. 2 Tr. zák., v
danom prípade podľa § 34 ods. 6 Tr. zák. musí súd uložiť trest odňatia slobody, pričom na to, aby popri
uložení takéhoto druhu trestu bol uložený i iný z trestov upravených v § 32 Tr. zák. nevzhliadol v súčasnej
situácii súd žiaden dôvod. Taktiež neboli v danom prípade zistené žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých
bybolomožnépristúpiťkmimoriadnemuzníženiutrestupodzákonomustanovenúdolnúhranicutrestnej

sadzby - pre úplnosť, za takúto skutočnosť nepovažoval súd riadne vedenie života pred spáchaním činu,
pretože toto je vyjadrené už v poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a navyše riadne vedenie
života nie je okolnosť prípadu, ktorá by odôvodňovala postup podľa § 39 Tr. zák., je to skutočnosť, ktorú
je spoločnosť oprávnená vyžadovať vždy a za všetkých okolností od každého svojho člena.

Trest odňatia slobody súd vzhľadom na povahu skutku, okolnosti jeho spáchania, ako aj osobu
obžalovaného považoval za dôvodné uložiť na samotnej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej
sadzby, t.j. na štyri roky, pričom keďže takýto trest presahuje sadzbu troch rokov, nie je možné jeho
výkon podmienečne odložiť (viď podmienky odloženia výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 49 ods.
1, resp. § 51 ods. 1 Tr. zák.). Na výkon uloženého trestu súd obžalovaného, keďže tento v posledných

desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu za iný úmyselný trestný čin,
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Čo sa týka náhrady škody, tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že z osôb, s ktorými v prípravnom konaní
OČTK konali ako s poškodenými, iba G. A. v prípravnom konaní uplatnila riadne a včas nárok na náhradu

škody. Na hlavnom pojednávaní však výslovne uviedla, že od obžalovaného náhradu škody nepožaduje,
preto súd v tomto rozsudku už o jej pôvodne požadovanom nároku nijako nerozhodoval. Zároveň
súd poznamenáva, že jej vtedajšia splnomocnenkyňa, JUDr. Lajčáková, síce vyčísľovala v prípravnom
konaní i škodu, ktorá mala vzniknúť K. G., z celého spisového materiálu však nijako nevyplýva, že by A.G. v tomto konaní zastupovala a teda, že by išlo týmto o uplatnenie nároku na náhradu škody v mene
a na účet A. G.. Táto poškodená zároveň v priebehu konania zomrela, pričom keďže preukázateľne
v konaní voči obžalovanému nárok na náhradu škody neuplatňovala, nekonal súd zo žiadnym z jej

právnych nástupcov v ďalšom priebehu konania. G. E. taktiež v konaní voči obžalovanému žiaden nárok
na náhradu škody neuplatňoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa
do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému
zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný
účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo

jeho obhajca.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.