Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/134/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214201775
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214201775.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcov: 1/ S. S., nar. X. E. XXXX, bytom
Y. L. XXX, 2/ C. S., rod. H., nar. XX. E. XXXX, bytom Y. L. XXX, zastúpení advokátom: JUDr. Ladislav
Angyal, Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 328/6, proti žalovanej: Ing. H. Y., rod. J., nar. XX. G.
XXXX, bytom X. - B., E. XXXX/X, zastúpenej advokátom: Mgr. Ján Polák, Bratislava, Miletičova 64, o

určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 30. októbra 2015 č. k. 14C/40/2014-204 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a v
časti náhrady trov konania r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 30. októbra 2015 č. k. 14C/40/2014-204 súd prvej

inštancie určil, že kúpna zmluva, uzavretá medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovanou dňa 20. februára 2012,
o prevode nehnuteľností, a to pozemkov parc. č. registra „C“ 429/5, o výmere 1179 m2, záhrady, parc.
č. registra „C“ 429/16, o výmere 1334 m2, ostatné plochy, parc. č. registra „C“ 429/17, o výmere 494
m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinného domu súp. č. XXX, nachádzajúca sa na pozemku parc. č.
429/17, zapísané na LV č. XX kat. úz. Y. L., zmluva evidovaná pod č. V-775/12, je neplatná. Žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania vo výške 504,54 eur, predstavujúcich trovy

právneho zastúpenia a 99,50 trovy spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku. Súčasne rozhodol o
vrátení súdneho poplatku žalobcom 1/, 2/ vo výške 99,50 eur. Súd prvej inštancie vylúčil na samostatné
konanie žalobu o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX, kat. úz. Y. L. a to
k parcele registra „C“ č. 429/5, o výmere 1179 m2, záhrady, parc. č. 429/16, o výmere 1334 m2,
ostatné plochy, parc. č. 429/17, o výmere 143 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 429/21 o
výmere 337 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 429/22, o výmere 14 m2, zastavané plochy

a nádvoria, parc. č. 429/22, o výmere 40 m2, zastavané plochy a nádvoria a k rodinnému domu
súp. č. XXX, nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. 429/17, k hospodárskej budove súp. č. XXXX,
postavenej na parc. č. 429/22 a k hospodárskej budove súp. č. XXXX na pozemku parc. č. 429/23,
na samostatné konanie. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 80 písm. c/ O. s. p. (Občiansky súdny
poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), čl. 20 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), § 3 ods. 1, § 34, §

35 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 39, § 49a O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov). Vecne zdôvodnil, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov)
k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť
zosúladenie evidovaného a právneho stavu (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1 Cdo 56/2003). Žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva,
ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti. V danom prípade

odopretím určovacej žaloby by došlo k porušeniu ústavného práva žalobcov na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie bol daný naliehavýprávny záujem na požadovanom určení. Pokiaľ žalobou mienili žalobcovia (nad rámec) určiť vlastníctvo
k nehnuteľnostiam, vedených na LV č. XX kat. úz. Y. L., došlo k zmene na uvedenom liste vlastníctva,
pribudli ďalšie parcelné čísla a v tomto smere sa nekonalo žiadne dokazovanie (nebolo zrejmé, či sa

jednalooexistujúcestavby,aleboonové,príp.zaakýchokolnostídošlokzmene),pretožalobaourčenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bola vylúčená súdom prvej inštancie na samostatné konanie. Súd
prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. I. ÚS 50/10), v
ktorom bolo poukázané na zásadu rímskeho práva, v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo.
Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva

a nastáva stav ako keby právny úkon vôbec nebol urobený. Hoci bola stranami konania uzavretá kúpna
zmluva,ktorásastalapodkladomprepovoleniezápisuvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamvprospech
žalovanej (vklad vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom Dunajská Streda pod č. V-775/12
dňa 1. marca 2012), záväzok žalobcov predmet zmluvy kupujúcej odovzdať do vlastníctva, ako ani
záväzok žalovanej predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň žalobcom, ako predávajúcim, dohodnutú kúpnu
cenu,nenastal.Anivneskoršomobdobížalobcoviasanedomáhalizaplatenia(doplatenia)kúpnejcenya

žalovaná sa nedomáhala odovzdania nehnuteľnosti do svojej držby. O tom, že nehnuteľnosti žalobcovia
predali, sa títo dozvedeli až následne, keď prebehlo zavkladovanie. Mienili však riešiť ťaživú finančnú
situáciu refinancovaním už existujúceho úveru v S. banke. Nemali záujem predať svoj rodinný dom. Súd
prvej inštancie neuveril tvrdeniu žalovanej, ako ani svedka J. J., že žalobcovia museli vedieť o predaji
svojej nehnuteľnosti. Strany konania sa stretli najprv v hoteli, kde im J. J. vysvetlil, čo budú podpisovať

a následne šli na notársky úrad za účelom overenia podpisov na kúpnej zmluve. Všetci zhodne tvrdili,
že s J. J. jednali o nových úveroch za účelom prefinancovania iných úverov alebo podlžností. Takto
boli oslovovaní, keď malo dôjsť k podpísaniu listín domnievajúc sa, že uzatvárajú zmluvy o úvere
alebo pôžičke, J. J. vytvoril okolnosti tak, že predávajúci videli podpisované dokumenty len v časti
poslednej strany, ktorú mali opatriť podpisom. Ihneď po podpise vzal listiny a nevydal podpisujúcim

žiadne potvrdenie, ako ani rovnopis zmluvy. Potom sa vždy veľmi ponáhľal a dlhšie sa neozval. Po
zavkladovaní scudzených nehnuteľností na príslušnom katastrálnom odbore, predávajúci mohli jednať
len s novým nadobúdateľom. Uvedené konštatovanie vyplýva z predložených listín v trestnoprávnych
veciach, vedených proti J. J. a p. P.. Ani v predmetnej veci nemohlo dôjsť inak k prevodu nehnuteľností
a tvrdenie, že vopred sa strany stretli za účelom vysvetlenia a rokovania o prevode, priebeh scudzenia

nehnuteľností im J. J. nevysvetľoval. Prvýkrát pri stretnutí v rodinnom dome žalobcov, J. J. vyhotovoval
fotografienehnuteľnosti,sodôvodnením,žetakčinípreinvestorov.Žalobcoviaprvýkrátvidelidokumenty
až na notárskom úrade, J. J. ich súril a listiny nepustil z rúk. Po podpise im neboli vydané ani len v
kópii. Žalobcovia nedostali žiadne peniaze ako kúpnu cenu za nehnuteľnosť, ani ako pôžičku, o ktorú
mali záujem. Aj po vykonaní právneho úkonu ich J. J. ubezpečoval, že úver bude splácať ich syn.

Súd konštatoval, že žalobcov uviedol J. J. úmyselne do omylu, pričom vytvoril rýchly sled udalostí a
diskomfortprisamotnomuzatváraníkúpnejzmluvy,ževzbudilmaximálnuaprehnanúdôveruužalobcov,
ktorí chceli vyriešiť dlh, viaznuci na nehnuteľnosti, o ktorý sa pričinil ich syn s bývalou priateľkou.
Kúpnou zmluvou došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcov, chráneného Ústavou
Slovenskej republiky. Žalobe bolo potrebné vyhovieť, pričom súd zistil, že kúpna zmluva z 20. februára

2012 je právnym úkonom absolútne neplatným, z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, ako aj z dôvodu
absencie slobodnej vôle žalobcov, ako aj ich omylu vyvolaný lsťou J. J.. Žalobcovia vôbec neiniciovali
právny úkon spočívajúci v kúpnej zmluve. Mienili si zaobstarať pôžičku na zaplatenie iného dlhu.
Svedok podvodným konaním, resp. konaním v rozpore s dobrými mravmi previedol vlastnícke práva
k predmetným nehnuteľnostiam na žalovanú. Neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcov.

Predmetný právny úkon nebol z ich strany urobený slobodne, vážne, neodzrkadľoval ich skutočnú vôľu,
keďže títo nikdy nemali v úmysle svoje nehnuteľnosti žalovanej odpredať (menovanú vôbec nepoznali a
dovtedy sa s ňou nestretli). V zmysle § 34 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov záznamom sa zapisujú do
katastra práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 zákona. Ak sa v odôvodnení nezaoberal súd

prvej inštancie konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a tiež
odpoveď nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (na podporu svojej argumentácie označil viaceré
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, napr. sp. zn. Ruiz Torija c. Španielsko z 19.
decembra 1994 a pod.). Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením
§ 142 ods. 1 O. s. p., pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia (za 7 úkonov právnej služby:

prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní 10. októbra 2014, t. j. 2 x 61,87 eur; účasť na
pojednávaní 20. marca 2015, účasť na pojednávaní 15. mája 2015, účasť na pojednávaní 10. júla 2015,
účasť na pojednávaní 23. septembra 2015, účasť na pojednávaní 30. októbra 2015, t. j. 5 x á 64,53 eur).2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím žaloby.
Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom sa
súčasne domáhali aj určenia vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie sa s otázkou naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti zmluvy žiadnym spôsobom nevysporiadal. Ak neboli splnené podmienky
na rozhodnutie o určenie vlastníckeho práva, nebolo postupované procesne správne, ak zmena petitu
bola pripustená, pretože výsledky dokazovania nedávali podklad pre takýto postup. Viaceré skutkové

tvrdenia žalobcov sa ukázali ako nepravdivé. Tvrdenie, že pri podpise zmluvy boli uvedení do omylu a
túto podpisovali v domnení, že podpisujú zmluvu o pôžičke, nebolo ničím v konaní preukázané, čo ostalo
spornénielensohľadomnavýpoveďsvedkaJ.,aleisprihliadnutímnaobsahapodpisovúčasťsamotnej
zmluvy a správanie sa žalobcov po jej uzavretí. Nielen zo záverečného textu zmluvy, ale aj z označenia
žalobcov ako predávajúcich je evidentné, že sa jedná o zmluvu kúpnu. Z výpovede žalobcu 1/ vyplynulo,
že obdržal informáciu od svojho syna, podľa ktorej pracuje J. ako realitný agent a táto skutočnosť

vyvracia tvrdenie žalobcov, podľa ktorého mali v úmysle uzatvoriť iba zmluvu o pôžičke a nie kúpnu
zmluvu. Tvrdenie žalobcov nepreukazuje ani výpoveď ich syna (svedok P.), ktorý nebol schopný uviesť
ani jeden konkrétny údaj zmluvy o pôžičke. Obdobne žalobcovia neuviedli ani jednu z dohodnutých
náležitostí takejto zmluvy. Ako nepravdivé sa ukázalo aj ich tvrdenie o počte listín, ktoré opatrili u
notára svojím podpisom. Tvrdenie žalobcov, že o zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa

dozvedeli po previerke na katastrálnom odbore, vyvracia rozhodnutie správy katastra o vklade. Žalobca
1/ priznal, že po dvoch dňoch obdržal vyrozumenie z katastra, že predali rodinný dom. Ďalším dôkazom
je zmluva o nájme nehnuteľností, uzavretá medzi žalovanou a synom žalobcov, z ktorej vyplýva, že syn
a žalobcovia užívajú predmetné nehnuteľnosti s vedomím, že nie sú ich vlastníci. Žalobca 1/ priznal, že
žalovaná voči nim nikdy nevystupovala s hrozbou ich vysťahovaním. Týmto spôsobom ich informovala

a kontaktovala p. X.. Tvrdenie, že Z. P. je vo výkone trestu odňatia slobody nebolo preukázané. Údaje o
trestných stíhaniach sú bez výpovednej hodnoty, pretože nebola žiadna osoba doposiaľ uznaná vinnou
zo spáchania skutku odôvodňujúceho záver, že v prípade žalobcov by sa mohlo jednať o podvod pri
zmene vlastníctva k nehnuteľnostiam. Z dokazovania sa javí pravdivé tvrdenie žalobcov, že neobdržali
celú kúpnu sumu. Podľa ustálenej judikatúry súdov a ustanovení O. z., aj keby údaj v kúpnej zmluve

o zaplatení kúpnej ceny v hotovosti pri jej podpise nebol presný, zakladalo by to právo na zaplatenie
kúpnej ceny, nespôsobovalo by však vadu neplatnosti zmluvy. Údaj v kúpnej zmluve o zaplatení kúpnej
ceny má charakter tzv. kvitancie (potvrdenia o prijatí plnenia). Nie je ale dôvodom neplatnosti.

3. Žalobcovia navrhli napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Tvrdenia

žalovanej sú tendenčné, samoúčelné a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní pred súdom prvej
inštancie. Vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy,
žalobcovia poukázali na str. 15 ods. 2 až 5 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Obdobne poukázali na
str. 18 a 19 jeho odôvodnenia vo vzťahu k ich tvrdeniu, že pri podpise zmluvy boli uvedení do omylu, že
podpisujú zmluvu o pôžičku. Žalobcovia nemali možnosť sa oboznámiť ani s obsahom samotnej zmluvy

o pôžičke, pretože svedok J. po podpise dokumenty prevzal a nevydal im exemplár. Po podpise zmluvy
vyhľadali svojho záložného veriteľa v S. banke, kde došlo svedkom J. k vyplateniu z jeho vlastných
finančných prostriedkov dohodnutej sumy ako pôžičky (34.011,78 eur), potrebnej na uhradenie záväzku
žalobcov voči veriteľovi. Uvedené správanie svedka J. u žalobcov vyvolalo absolútnu dôveru a uistenie,
že podpísali zmluvy o pôžičke pred notárom. Po vyhlásení napadnutého rozhodnutia došlo už k podaniu

obžaloby proti J. a P. a trestná vec je vedená na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 29T/57/2015 (bolo
vytýčené hlavné pojednávanie).

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355

ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia už podľa tohto zákona. Keďže
odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné

posúdiťpodľaprávnehostavuexistujúcehovčasepodaniaodvolania,tedapodľapríslušnýchustanovení
O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinného do 30.
júna 2016). Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o
spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo,

avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 18. augusta 2016 sp. zn. 6Cdo 177/2014).

7. Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

8. Naliehavý právny záujem je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby (v danom prípade
tomu tak bolo v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p., účinného do 30. júna 2016). Pri skúmaní existencie
naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany
práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Právny záujem žalobcu

musí byť podľa zákona kvalifikovaný, teda naliehavý a pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť
a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení. Tá je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je
sporný, jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu,
ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom a existuje potreba odstránenia tejto neistoty,

resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak
by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne
postavenie stalo neistým. Existenciu naliehavého právneho záujmu súd skúma z úradnej povinnosti (ex
offo). Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie potom
k zamietnutiu určovacej žaloby.

9. Určovacie žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť k zbytočnému rozmnožovaniu
sporov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto daný vtedy, ak je spôsobilé odstrániť
stav právnej neistoty žalobcu alebo ohrozenia jeho práva. Nie je preto spravidla daný naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti zmluvy, ak stav právnej neistoty alebo ohrozenia práva môže byť vyriešený

určením vlastníckeho práva žalobcu, pre ktoré je posúdenie platnosti zmluvy len otázkou predbežnou.

10. Ak navrhuje žalobca určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré sa zapisuje do
katastra nehnuteľností, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdnym
rozhodnutím určujúce právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutá

zhoda medzi stavom právnym a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Podľa konštantnej
rozhodovacej činnosti vyšších súdov a judikatúry, ak možno žalovať o určenie práva alebo právneho
vzťahu, nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktorá sa tohto práva alebo
právneho vzťahu týka (R 68/2001 - Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2147/99). Ak je
posúdenie platnosti právneho úkonu otázkou predbežnou vo vzťahu k riešeniu otázky existencie práva

alebo právneho vzťahu, ktorý mal byť týmto právnym úkonom založený, potom na takomto určení nie
je daný naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p. (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 29 Odo 539/2003). Ak právna otázka (platnosť zmluvy) o ktorej má
byť rozhodnuté, má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu
(vlastníctvu) nie je daný právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, ak možno žalovať priamo na

určenie existencie práva alebo právneho vzťahu § 80 písm. c/ O. s. p. (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 2 Odon 50/96).

11. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že podaná
žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práv žalobcov, keďže odopretím určovacej žaloby, vzhľadom

na reálny stav správania sa účastníkov, by podľa jeho názoru došlo k porušeniu ústavného práva
žalobcov na súdnu ochranu. Napriek uvedenému záveru súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 56/2003, podľa ktorého ak je žalovaný zapísanýv katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na
určení svojho vlastníckeho práva (nie však na určení neplatnosti právneho úkonu).

12. Rozhodujúce pre dané konanie bolo, že žalobcovia v priebehu konania navrhli zmenu žaloby, ktorou
sa domáhali aj určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, o ktorej zmene žaloby súd
prvej inštancie kvalifikovane nerozhodol (podľa ustanovenia § 95 O. s. p.). Na súdnom pojednávaní
dňa 23. septembra 2015 súd pripustil zmenu petitu žaloby v znení, že súd určuje, že kúpna zmluva je
neplatná. Z uvedeného uznesenia nie je preto zrejmé, o pripustenie akej zmeny petitu sa jednalo, keďže

určenie neplatnosti kúpnej zmluvy bolo pôvodným predmetom konania.

13. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu, vychádzajúce z rozhodnutí vyšších súdov,
ako i judikatúry, súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď konštatoval, že žalobcovia sa nad rámec
domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože v prípadoch, kedy požadované určenie
existencie alebo neexistencie práva alebo právneho vzťahu medzi stranami sporu má charakter len

predbežnej otázky k inému sporu, nie je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak možno
žalovať priamo na určenie vlastníckeho práva žalobcu, nie je daný naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti právneho úkonu, ktorú súd posúdi ako predbežnú otázku v konaní o určenie vlastníckeho
práva.

14. V danom prípade neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy mala byť riešená ako predbežná otázka
v konaní o určenie vlastníckeho práva žalobcov. Nebol preto daný dôvod na vylúčenie žaloby o
určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na samostatné konanie, na určení ktorého
žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem, na rozdiel od určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá
predstavuje predbežnú otázku v konaní o určenie tohto vlastníckeho práva (a preto nebol daný naliehavý

právny záujem na požadovanom určení predbežnej otázky), ktorý súd prvej inštancie právne ani
nezdôvodnil (všeobecne odkázal len na reálny stav správania sa účastníkov).

15.Spoukazomnavyššieuvedenéodvolacianámietkažalovanejonepreukázanínaliehavéhoprávneho
záujmu žalobcov na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, vzhľadom na podanú žalobu aj o určenie

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, bola dôvodná.

16. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach

(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na
právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú

k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a
abyúčastníkkonanianemuselhľadaťodpoveďnanastolenúproblematikuvrovinedohadov.Súdymusia
pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci.

17. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a

úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný
súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho
celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Za arbitrárny,
resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo
všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).

18. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, i vo vzťahu k odvolacímnámietkam žalovanej, ktorá poukázala na viaceré skutkové tvrdenia žalobcov, ako i skutočnosti
vyplývajúce z vykonaného dokazovania, s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia nevysporiadal. Preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania

súdu má prioritný charakter, keďže v prípade jeho nepreukázania, nie je daný ani dôvod na vecné
preskúmavanie predmetu sporu.

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní rozhodnúť o spojení vecí (§166
ods. 1 CSP), a to konania o žalobe o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
s daným sporovým konaním, keďže neboli naplnené zákonom stanovené podmienky pre vylúčenie
takejto veci na samostatné konanie podľa § 112 ods. 2 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016). Právne
naopak žalobcovia využili svoje procesné právo rozšíriť predmet konania o určenie vlastníckeho práva

k predmetným nehnuteľnostiam, pričom posúdenie platnosti predmetnej kúpnej zmluvy o prevode
predmetných nehnuteľností predstavuje posúdenie predbežnej otázky v konaní o určenie vlastníckeho
práva. Uvedenému postupu nebránia prípadné zmeny v označovaní pozemkov parcelnými číslami.

21. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie

uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a
preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil
a rozhodol. Náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami
strany.

22. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

23. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.