Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 4, 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010261
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3819010261.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 4.11.2019 v konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému J. J.

r o z h o d o l :

Obžalovaný J. J., nar. XX.XX.XXXX v Bánovciach nad Bebravou, trvale bytom X., ul. V. XX/XX, okres
Partizánske,

je vinný, že
dňa 27.12.2015 v čase okolo 05.30 hod. v obci G. Y., na ulici D., na verejnom parkovisku pred
spoločnosťou Y., a.s., sa zapojil do prebiehajúceho incidentu medzi tam zúčastnenými osobami s

úmyslom tento incident prerušiť, avšak vzápätí udrel zovretou päsťou E. L., nar. XX.X.XXXX do oblasti
tváre a následne počas pokračujúceho konfliktu tohto minimálne jedenkrát kopol do zadnej časti tela,
teda
dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
tým spáchal
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a za to sa
odsudzuje:

Podľa § 364 ods. 1, § 42 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h) Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia
slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov, výkon, ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1
Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 2, ods. 3, § 42 ods. 1 Trestného zákona k súhrnnému trestu zákazu činnosti riadiť
motorové vozidla akéhokoľvek druhu na dobu 6 (šesť) rokov.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výroky o trestoch, ktoré boli uložené
obžalovanému J. J.ovi rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. 2 T 5/2017 v zo dňa 8.3.2017,
právoplatným dňa 8.3.2017 ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ

vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Nitrica č. 445,
Sociálna poisťovňa pobočka Považská Bystrica, Kukučínova 208/23, 01701 Považská Bystrica, VšZP,
a.s.,KrajskápobočkaTrenčín,Partizánske2315,91101Trenčín,IČO: 35937874snárokomnanáhradu
škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkov H. L., K. L., E. L., Y. Y., P. J., H. J., znalca
MUDr. L..

Podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil konfrontáciu číslo listu 58 - 59,143, priestupkový spis číslo
listu 63 - 79, výpis z evidencie priestupkov, register trestov číslo listu 80 - 84,174, rozsudok číslo listu 85
- 88, 157 - 158, listinné dôkazy číslo listu 89 - 91, 159 - 164, pripojený spis OS Partizánske č. 2 T 5/2017.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, okrem iného uviedol, že konflikt bol medzi H. L. a E. L.. K. L. a
H. J. išli konflikt rozdeľovať. Vtedy sa do ničoho nezapájal. Potom H. L. ušiel, E. L. udrel K. L. a jeho
sestru H. J.. Reagoval na to, išiel tam, udrel ho, teda E. L., tento spadol. Potom sa tento zdvihol a

utekal smerom ku vrátnici. Za E. L. utekala K. L.. Táto tohto dobehla a začala ho tam biť. Bežal tam
tiež, K. L. zobral. Konflikt medzi E. L. a H. L. súvisel s tým, že E. bol priateľ jeho sestry, H. bol bývalý
priateľ. E. žiarlil, že H. bol s nimi. Toto vyvrcholilo na parkovisku pred podnikom Y.. Bolo to tak, že E.
L. napadol H. L.. Je pravdou, že boli na zábave, všetci mali vypité. Pre odstup času si nepamätá koľko
mali vypité. Zábava trvala od asi dvadsiatej druhej hodiny do štvrtej hodiny rannej ďalšieho dňa. Na

otázku prokurátora uviedol, že E. L. napadol jeho sestru a K., udieral ich päsťami. Obidve spadli na
zem. V tej dobe sa nachádzal pri moste, asi 10 metrov od nich. Potom išiel tam a E. L. udrel päsťou.
Úder smeroval na líce. E. L. spadol a potom začal utekať smerom ku vrátnici. Na otázku prokurátora
uviedol, že potom, čo E. L. spadol, už nepokračoval v útoku na neho. Na ďalšiu otázku uviedol, že
K. L. napadla E. L. takým spôsobom, že taktiež mu dala úder päsťou. Keď spadol na zem, táto ho
bila ešte na zemi. Udierala ho päsťami, kopala ho. Na otázku či sa E. L. nebránil uviedol, že ležal na

zemi. Na otázku prokurátora uviedol, že potom prišiel k K. a zobral ju preč. Konflikt už nepokračoval,
prišiel tam taxík. Je pravdou, že na druhý deň bol navštíviť E. L. v nemocnici. Bolo to z dôvodu, že
sa chcel ospravedlniť. Poškodený E. L. mal postavu ako on, tmavé vlasy. Podľa jeho názoru vážil asi
90 kilogramov. Na otázku obhajcu uviedol, že počas konfliktu na miesto konfliktu neprišla iná osoba.
Na ďalšiu otázku uviedol, že K. útočila na poškodeného takým spôsobom, že tohto udierala päsťami,

kopala ho. Údery smerovali do tváre, kopance do brucha, do chrbta. Na otázku samosudcu uviedol,
že vrátnika Y.U tam nevidel, údajne mal konflikt sledovať. Na otázku samosudcu, prečo obžalovaný
necíti zodpovednosť za ublíženie na zdraví poškodeného uviedol, že poškodeného udrel jeden krát do
tváre, jeden krát tohto kopol. Nemyslí si, že vzhľadom na to, jeho pričinením mohol mať také zranenia,
ako boli zistené u neho. Na otázku samosudcu uviedol, že poškodeného netrafil do ramena. Na ďalšiu

otázku, kto teda spôsobil podľa názoru obžalovaného 9 týždňové narušenie obvyklého spôsobu života
poškodeného uviedol, že niekoľko dní potom ako poškodený išiel do nemocnice bol na lyžovačke s jeho
sestrou. Z tohto titulu 9 týždňové liečenia sa mu zdá byť dlhé. Nevie sa vyjadriť, kto mohol spôsobiť
poškodenému pomliaždenie pravého ramena. Je pravdou, že po konflikte u nich doma spala K. L.. Už
si nepamätá či sa rozprávali neskôr o konflikte. Svedkyňa P. J. je jeho matka.

Svedok H. L., okrem iného uviedol, že v tú noc boli na štefanskej zábave. Počas konfliktu bol napadnutý
ako prvý on. Keď odchádzali zo zábavy, čakali na auto. Keď nastupoval do auta, napadol ho E. L.. Dostal
úder do spánku. Potom si už nespomína na ďalší priebeh udalosti. V čase, keď sa odohral samotný
skutok už nebol prítomný na mieste. E. L. ho napadol z dôvodu, že H. J. bola jeho bývalá priateľka.
Podľa jeho názoru E. v tomto smere nijako neprovokoval. Nie je pravdou, že by bol volal H. J. do auta.

Nedá sa povedať, že by boli na zábave všetci spoločne, na zábave sa stretli. Je pravdou, že neskôr
sa rozprávali doma so sestrou K., prečo sa to vlastne stalo, nerozprávali sa však konkrétne o priebehu
konfliktu ako prebiehal ďalej. K. len tvrdila, že poškodený potom začal všetkých biť. Nespomína si už
na detaily. Sestra tvrdila, že sa len bránila. Na otázku prokurátora uviedol, že následne sa nerozprával
s poškodeným o priebehu konfliktu. Na otázku obhajcu uviedol, že v čase skutku H. J. mala chodiť s

poškodeným. Na diskotéke, na zábave nemal konflikt s poškodeným. Nevie si spomenúť, čo konkrétne
pil na zábave, prípadne, čo a koľko pila sestra K..
Svedkyňa K. L., okrem iného uviedla, že vzhľadom na odstup času si veľmi nespomína na priebeh
skutku.Spomínasilen,žepoškodenýzačalbezdôvodnevystrájať,každéhonapádať.Spomínasi,žeona
skončila na obrubníku. Bolo to potom, čo bola udretá poškodeným. Konflikt vznikol, keď išli z diskotéky,

začalo to pre J.. Poškodený začal všetkých napádať. Prvého napadol jej brata, potom začal napádať
aj ich ďalších. Ich ďalších začal napádať po odchode jej brata H. L.. Od poškodeného dostala úder
zovretou päsťou do tváre, bolelo ju to dva týždne, skončila na obrubníku. Poriadne si nepamätá spôsob
akým napádal J.. Spomína si ako H. J. stála nad ňou, mala krvavý nos. Na otázku prokurátora, čo
potom robila následne uviedla, že sedela na zemi, potom nevie čo už bolo. Na otázku či sa nejakým

spôsobom do konfliktu zapájala uviedla, že asi áno, keď ju zdvihla H. už mal konflikt obžalovaný s
poškodeným. Na detaily konfliktu si nepamätá. Predpokladá, že je začal napádať poškodený, tak sa
bránila. Má pocit, že obžalovaného s poškodeným rozdeľovali spolu s H.. Poškodeného nenapadla,
ona bola napadnutá poškodeným. Na žiadne kopance z jej strany si nepamätá. Pripúšťa, že v rámci
obrany mohla dať facku poškodenému. Nepamätá si či niekto kopal poškodeného na zemi. Na otázku

prokurátora uviedla, že predpokladá, že po konflikte sa rozprávala doma s bratom o konflikte. Na otázku
obhajcu akým spôsobom sa bránila útoku poškodeného uviedla, že si to nepamätá. Nepamätá si či
poškodený potom utekal smerom ku vrátnici. Predpokladá, že konflikt vznikol pre žiarlivosť, brat mal
kedysi vzťah s H. J., ktorá v čase skutku bola priateľka poškodeného. Je pravdou, že po konflikte išlaspaťkJ..Sichmatkousarozprávalapopríchodekním.Spomenulajejkonfliktspoškodeným.Naotázku
samosudcu, že matka J. tvrdila, že ona mala povedať, že zbila poškodeného a mala z toho radosť,
svedkyňa uviedla, že pochybuje, že by to povedala. Má pocit, že z ich troch bola najmenej pod vplyvom

alkoholu. Ešte chce uviesť, že počula, že J. to chceli ,,zhodiť“ na ňu.
Znalec MUDr. L., okrem iného uviedol, že zotrváva na záveroch znaleckého posudku č. 53/2016, ktorý
vypracoval v tejto veci. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie
poškodeného, osobne tiež vyšetril poškodeného. K dispozícii mal aj vyšetrovací spis. Poškodený
utrpel otras mozgu I. stupňa, mal pomliaždeniny a odreniny čela, mnohopočetné pomliaždenie tváre,

pomliaždenie pravého ramena, pomliaždenie pravého lakťa a kolena. Podľa objektívneho nálezu
prijímajúcich lekárov poranenia v oblasti hlavy vznikli údermi, išlo o údery rukou, päsťou. Nedajú sa
vylúčiť ani kopnutia. Pomliaždenie ramena, lakťa mohol vzniknúť pádom na zem. Určujúcim poranením
z hľadiska doby liečenia bolo poranenie, pomliaždenie pravého ramena. Ťažko jednoznačne určiť
mechanizmus vzniku pomliaždenia pravého ramena, mohlo to byť priamym úderom, kopnutím, nedá sa
vylúčiť ani pád na tvrdú podložku. Zranenie vzniká pôsobením tvrdého predmetu, kopnutia, prípadne

pádu na tvrdú podložku, na zem. Na otázku obhajcu uviedol, že podľa jeho názoru a zistení zranenia
na tvári nemohli vzniknúť pádom na zem, jednalo sa o viac početné zranenia na rôznych miestach
tváre. V zdravotnej dokumentácii neboli zachytené žiadne zranenia v zadnej časti tela. Na otázku
samosudcu uviedol, že ťažké pomliaždenie pravého ramena môže vzniknúť aj jedným kopancom. V
tomto konkrétnom prípade bola fixácia ramena 5 týždňov. V prípade takýchto zranení sa fixácia robí. Na

otázku obžalovaného znalec uviedol, že v prípade fixácie pravého ramena on osobne by nelyžoval. Je
pravdou, že existencia takéhoto typu zranenia sa nedá objektivizovať, nedá sa to zistiť ani röntgenom.
Taktiež je možné, že poškodený nedodržiaval režim liečby pomliaždeného pravého ramena.
Svedok E. L., okrem iného uviedol, že vtedy išli partia zo zábavy, H. J. bola v tej dobe jeho priateľka.
Jej bývalý priateľ H. L. jej navrhoval aby išla s ním autom. Je pravdou, že tomuto dal facku, mal

preto problémy, vtedy na neho skončil obžalovaný, podľa nových skutočností bol napadnutý aj K. L..
Obžalovaný teraz tvrdí, že to nie je pravda. Spadol na zem, udrel si ruku, zdvihol sa a išiel ďalej.
Potom išli za ním a dokopali ho na zemi. Nespomína si odkedy požíval alkohol, možno mal 2 - 3
poháriky, možno pivo. Podľa jeho názoru veľa alkoholu nevypil, bol tam s priateľkou. Potom ležal 3
dni v nemocnici. Obžalovaný tam prišiel ospravedlniť sa mu, že ho nechcel tak zbiť. V tej dobe už

polícia riešila konflikt. Na otázku prokurátora uviedol, že keď potom dobehol ku vrátnici Y.U, dostal
ešte úder, nevie od koho. Potom, čo bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, kde
tento, okrem iného uviedol, že pri vrátnici bol dobehnutý obžalovaným, ten to ho zhodil na zem, zostal
ležať na pravom boku; bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že ešte neukončil
svoju výpoveď. Na zemi bol kopaný dvoma osobami, jedna ho kopala do hlavy, druhá do nôh. Nevie

uviesť, kde bol kopaný obžalovaným a kde K. L.. Na otázku prokurátora, prečo v prípravnom konaní
uviedol, že bol napadnutý len jednou osobou uviedol, že bol kopaný dvoma osobami. Spomína si, že
potom týmto osobám dohováral vrátnik, osoby odišli, potom zavolal políciu. V tej dobe pociťoval bolesti
ramena, hlavy, lakťa. Utrpel zranenie pravého ramena, pri zmene počasia má s ním problém, utrpel tiež
otras mozgu. Liečba pravého ramena spočívala vo fixácii tohto ramena. Trvalo to asi 10 dní. Na otázku

prokurátora uviedol, že je pravdou, že v januári 2016 bol lyžovať, bol na lyžovačke, ale nelyžoval. Mal
lyže na nohách, nelyžoval ale. Lyžovanie bola iniciatíva H. J., asi sa chceli kryť. Aj z tohto dôvodu sa
už potom nestretávali. H. J. ho žiadala aby to nedával na súd, hovoril jej, že už to rieši polícia. Na
otázku obhajcu uviedol, že pripúšťa, že počas zábavy mohol vypiť nejaký kalíštek vodky. Počas konfliktu
neevidoval facku od L.. Na otázku obhajcu uviedol, že potom, čo napadol H. L., niekto na neho odzadu

skočil, potom padol na lakeť. Na zem dopadol spoločne s obžalovaným, ruplo mu v ramene. Obžalovaný
ho škrtil na zemi. Potom sa mu podarilo nejako vytrhnúť obžalovanému. Na otázku samosudcu, v ktorom
momente vznikli zranenia pravého ramena uviedol, že hneď pri prvom páde. Na ďalšiu otázku uviedol,
že kopance a údery utŕžil až pred vrátnicou Y.U. Na otázku samosudcu či dostal údery, kopance od
obžalovaného a kedy uviedol, že po páde na zem bol dezorientovaný, nevedel od koho dostal údery,

myslel si, že ich dostal od obžalovaného, ale sú na to svedkovia, že to bola L.. Bolo to v tej druhej fáze
útoku. Na otázku ako si vysvetľuje skutočnosť, že bol napadnutý obžalovaným predpokladá, že si chcel
zastať L.. Skutočnosť, že pred vrátnicou bol napadnutý L. sa dozvedel potom, čo sa malo pochváliť
obžalovanéhomatke.Malotobyťránopozábave.Údajnemaldostaťtakýúder,žespadolnazem.Potom
mal dostať aj kopance. Na otázku samosudcu, že či pri vrátnici bol napádaný obžalovaným, uviedol, že

pri vrátnici mal byť udieraný dvoma osobami. Počas konfliktu evidoval vrátnika, preto išiel tým smerom.
Neviealeposúdiťzakejvzdialenostivrátnikmoholvidieťkonflikt.Obžalovanýkvýpovedisvedkauviedol,
že popiera, že by svedka škrtil. V prvej časti konfliktu, je pravdou, že svedka udrel, bol to len jeden úder.Svedok Y. Y., okrem iného uviedol,že je možné že už pozabúdal na veľa vecí. V tej dobe pôsobil
ako strážna služba na vrátnici, vo vzdialenosti 100 - 120 metrov videl kráčať smerom k podniku
osoby. Obžalovaný s takou blondínou zostal stáť pri moste. Za poškodeným išlo nejaké dievča. Z

účastníkov konfliktu v tej dobe poznal len poškodeného. Poškodený cúval smerom k vrátnici, L. išla
za ním. Pri vrátnici L. udrela poškodeného. Tento spadol na zem, L. poškodeného začala kopať na
zemi. Obžalovaný vôbec nebol pri vrátnici, stál pri tom moste. Na otázku prokurátora či videl aj
predchádzajúci konflikt pri moste uviedol, že nie. No otázku prokurátora aby popísal akým spôsobom L.
udrela poškodeného, či päsťou, prípadne mu dala facku uviedol, že to bol úder päsťou, padol po ňom

na zem. Úder smeroval do oblasti tváre. Keď potom L. začala poškodeného kopať, vybehol z vrátnice.
L. potom s útokom prestala. Je možné, že L. poškodeného kopla aj do tváre. Na otázku obhajcu uviedol,
že iná osoba konflikt nevidela, na vrátnici bol sám, upresňuje výpoveď ešte tam niekto bol, bol to niekto
od vodárov, bol na chodníku. Na otázku samosudcu uviedol, že obžalovaného vôbec nevidel útočiť na
poškodeného. Stál vo vzdialenosti 60 - 70 metrov. Na ďalšiu otázku uviedol, že L. mala tmavé vlasy. Na
otázku samosudcu uviedol, že priestor pred vrátnicou je osvetlený, taktiež priestor pri moste. Z vrátnice

dovidí na vzdialenosť 500 metrov, až po hlavnú cestu.
Svedkyňa P. J., okrem iného uviedla, že po tom incidente prišli ráno všetci k ním domov. Prišla dcéra, syn
- obžalovaný, taktiež L. táto sa chválila, že zbila poškodeného. Povedala že ,,takú som mu j....“, že padol
na zem, ani sa nepohol“. Nič bližšie o konflikte nehovorila. Spomenula len, že tomu bol konflikt, dcéra
chodila s poškodením, bol tam aj druhý chlapec, ktorý jej nadbiehal. Bol to H. L.. Údajne jeho sestra L.,

ktorá vzpierala, sa zastala svojho brata, ktorý sa nevie biť. Konflikt bol pre jej dcéru H.. Osobne nevidí
dôvod, prečo by sa mal zapájať do konfliktu jej syn. Na otázku samosudcu uviedla, že sa dozvedela,
že syn má nejaké problémy v súvislosti s touto bitkou, až, keď mu prišlo rozhodnutie o trestnom stíhaní.
V čase skutku poškodený bol asi 3 mesiace priateľ jej dcéry. Aj po skutku to ešte trvalo nejakú dobu,
v januári boli lyžovať. V čase, keď ešte spolu chodili koncom januára, začiatkom februára chodievali

hrávať stolný tenis. Hrával ho aj poškodený.
Svedkyňa H. J., okrem iného uviedla, že pokiaľ sa týka toho, že jej brat, obžalovaný mal udrieť
poškodeného, bolo to tak, že z tohto udrela L., videla to. Tento potom padol na zem. Keď vstával, vtedy
si chytil to rameno. Obžalovaný tam vtedy ani nebol, dobehol tam potom, poškodeného maximálne
kopol do zadnej časti tela. V tej dobe bola pri moste, ešte za nimi nebežala. Bolo to tak, že poškodený

bežal, cestou sa stihol povyzliekať, L. bežala za ním. Potom ako poškodeného dobehla, udrela ho
päsťou do tváre a tento padol na zem. Potom tam dobehol brat - obžalovaný a poškodeného kopol.
Na otázku prokurátora uviedla, že tých úderov zo strany L. bolo viac, koľko ich bolo, nevie povedať.
Konflikt začal tým spôsobom, že ona nastúpila do auta L.ch a poškodený žiarlil. Predpokladal, že
bola zavolaná L.. Poškodený zo žiarlivosti udrel do tváre L.. Do toho sa primiešala L.. Obžalovaný

len pribehol, aby zabránil konfliktu. Poškodeného držal zozadu, nebil ho. Na otázku obhajcu uviedla,
že konflikt musel vidieť vrátnik z Y.U. Na ďalšiu otázku uviedla, že asi dva týždne po konflikte bola
s poškodeným cez víkend lyžovať. Taktiež boli potom hrať bowling, stolný tenis. Nemala pocit, že by
to rameno poškodeného bolelo. Na otázku obhajcu uviedla, že konflikt L. s poškodeným videla na
vzdialenosť 15 - 20 metrov. Na otázku uviedla, že už pri prvej časti konfliktu pri moste, došlo ku konfliktu

medzi L. a poškodeným, poškodený udrel L.. L. chcela poškodeného biť, vtedy však zasiahol obžalovaný
a poškodeného držal. Na otázku samosudcu uviedla, že pripúšťa možno jeden kopanec jej brata do
zadnej časti tela poškodeného. Po návrate domov, išla s nimi aj v L., táto sa chválila bitkou jej matke,
hovorila, že jej syn - obžalovaný sa nebil. Hovorila, že poškodeného zbila ona. Podľa jej názoru z tých
zranení,ktorébolizistenépoškodenému,obžalovanýpoškodenémumoholspôsobiťmaximálnemodriny

na zadnej časti tela, stehne. Na otázku prokurátora uviedla, že keďže boli na diskotéka, obžalovaný mal
obuté tenisky. Nevie to povedať na 100 %. Na druhý deň po skutku boli navštíviť poškodeného spolu s
bratom v nemocnici. V nemocnici s ním hovorili na chodbe, vyšiel za nimi. Poškodený si vtedy viac menej
nepamätal, čo sa stalo. Uvádzal, že si nepamätá, kto ho udieral. Podľa jej názoru zveličoval zranenia.
Spočiatku si sťažoval na bolesti pravého ramena.

Na čísle listu 58 - 59 sa nachádza konfrontácia medzi obžalovaným a poškodeným v prípravnom konaní
dňa 15.12.2016. V rámci tejto konfrontácie poškodený, okrem iného uviedol, že v čase keď dal L. facku,
skončilpoňomobžalovanýodzadu,začalhoťahať,vytrholsamu,stiaholzosebabundu,mikinuajtričko,
obžalovaný ho zhodil na zem, potom na ňom ležal. Následne ho začala bolieť pravá ruka v ramene,
vtedy utrpel zranenie pravej ruky. Obžalovaný ho držal zozadu rukou pod krkom, búchal po zemi, že

nevládze dýchať. Potom ho odtiahla H.. Obžalovaný sa po ňom ešte raz rozbehol, bolo to kúsok od
vrátnice, vtedy dostal ranu do hlavy od obžalovaného, po tomto už nevnímal, dostal údery do hlavy aj
do chrbta, hlavu mal pritlačenú o asfalt, nevie presne, kto ho kopal, obžalovaný mu držal hlavu, dva krát
ho kopol kolenami do hlavy. H. J. hovorila, že bol kopaný aj L., že sa jej k tomu priznala. Obžalovaný vrámci konfrontácie, okrem iného uviedol, že do konfliktu sa zapojil až potom, čo sa poškodený šklbal s
L., chytil poškodeného za bundu dal mu facku, L. sa zdvihla, prišla k ním, poškodeného udrela päsťou
do tváre, možno viackrát, potom sa poškodený vytrhol, začal bežať ku vrátnici, L. ho dobehla, udrela ho

opäť do hlavy, potom padol na zem, vtedy ho tam kopala, potom prišiel on, poškodeného jeden krát
kopol do zadku. Poškodený v reakcii na tvrdenie obžalovaného uviedol, že trvá na tom že obžalovaný
ho pri moste zvalil na zem, nie si je istý či ho sotil, potom sa na neho zvalil, alebo ho chytil odzadu pod
krk a zvalil na zem. Rozhodne v dôsledku jeho konania spadol na zem, vtedy si poranil rameno, určite
ho držal a škrtil na zemi.

Na čísle listu 143 sa nachádza konfrontácia medzi obžalovaným a svedkyňou L. zo dňa 27.08.2018. V
rámci tejto konfrontácie obžalovaný, okrem iného uviedol, že pre odstup času si už presne nespomína
na incident do takej miery aby vedel presne povedať ako prebiehal. Pridržiava sa výpovede obvineného
a vykonanej konfrontácie s poškodeným. Svedkyňa L. uviedla, že už si presne nespomína na detaily
incidentu, už si to presne nepamätá, nehovorila by celkom pravdu, keby incident začala teraz popisovať.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Partizánske č. 2T 5/2017 vyplýva, že rozsudkom zo

dňa 08.03.2017, právoplatným dňa 08.03.2017 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 mesiacov, taktiež
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 rokov a ochranné ambulantné

protialkoholické liečenie.
Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že nebolo jednoznačne
preukázané, prinajmenšom existujú výrazné pochybnosti či sa obžalovaný dopustil voči poškodenému
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, či poškodenému
úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví. Podľa názoru súdu vzhľadom na

vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní je možné ustáliť, je preukázané, že obžalovaný naplnil
zákonné znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože sa
dopustil na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a to na tom skutkovom
základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa názoru súdu na základe vykonaných
dôkazov je možné ustáliť záver, že obžalovaný sa zapojil do prebiehajúceho incidentu medzi viacerými

zúčastnenými osobami prítomnými na mieste incidentu (E. L., H. L., K. L.), mal úmysel tento incident
prerušiť, avšak počas incidentu udrel zovretou päsťou poškodeného E. L. do oblasti tváre a následne
počas pokračujúceho konfliktu tohto minimálne jeden krát kopol do zadnej časti tela. Podľa názoru
súdu nebolo preukázané, že tento by opakovane kopal poškodeného do zadnej časti tela, bol
preukázaný len jeden jeho kopanec do zadnej časti tela a predovšetkým nebolo preukázané, najmä

vzhľadom na skutočnosť že na poškodeného útočili viaceré osoby okrem obžalovaného, že to bol
konkrétne obžalovaný, ktorý spôsobil poškodenému otras mozgu I. stupňa, pomliaždenie a odreniny
čela, mnohopočetné pomliaždenie tváre, pomliaždenie pravého ramena, lakťa a kolena. Určujúcim
poranením, ktoré spôsobilo u poškodeného dobu liečby a narušenie obvyklého spôsobu života v trvaní
63 dní bolo podľa záverov znaleckého posudku MUDr. L. a tiež jeho výpovede na hlavnom pojednávaní

pomliaždenie pravého ramena. V tomto smere treba poukázať na tú časť výpovede znalca MUDr. L.
na hlavnom pojednávaní, kde sa vyjadril k mechanizmu vzniku pomliaždenia pravého ramena. Uviedol,
že toto mohlo vzniknúť priamym úderom, kopnutím, pričom sa nedá vylúčiť ani pád na tvrdú podložku.
Zranenie vzniká pôsobením tvrdého predmetu, kopnutím, prípadne pádom na tvrdú podložku, na zem.
Vzhľadom na skutočnosť že minimálne jedným spôsobom, ktorý popísal znalec MUDr. L. ako možný

mechanizmus vzniku zranenia pomliaždenia pravého ramena, na poškodeného útočili viaceré osoby
(obžalovaný, H. L., K. L.), podľa názoru súdu, napriek k vyjadreniu poškodeného, že uvedené zranenie
mu spôsobil obžalovaný, keďže pociťoval bolesť pravého ramena po páde s obžalovaným na zem, nie
je bezpochyby preukázané, že toto zranenie bolo spôsobené poškodenému v tejto fáze konfliktu, nie
je vylúčené, že zranenie bolo spôsobené v ďalšej časti konfliktu, niektorou z iných osôb zúčastnených

na konflikte. Samozrejme pri rozhodovaní súdu, pri úprave skutku a ustálení trestnej zodpovednosti
obžalovaného len za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd zohľadnil
aj ďalšie skutočnosti, ktoré boli zistené v trestnom konaní, predovšetkým na hlavnom pojednávaní.
Predovšetkým súd musel zohľadniť skutočnosť že obžaloba v tejto veci, za skutok z 27.12.2015, bola
podaná na súd až 11.04.2019, teda s odstupom takmer 3,5 roka. Prípravné konanie bolo pomerne dlhé,

po takom časovom odstupe si účastníci konfliktu, na priebeh konfliktu už nepamätali podrobne, navyše
počaskonfliktubolipraktickyvšetciúčastnícikonfliktupodvplyvomalkoholu,keďžepredtýmsazúčastnili
zábavy. Z týchto dôvodov ich výpovede na hlavnom pojednávaní boli často v rozpore aj s ich výpoveďami
oproti prípravnému konaniu, keďže na priebeh konfliktu si účastníci konfliktu už veľmi nepamätali. Jemožné však ustáliť záver, že priebeh konfliktu mal dve časti, prvá časť konfliktu prebiehala pri moste,
bolo to potom, čo poškodený zo žiarlivosti napadol H. L., v reakcii na to bol poškodený napadnutým
obžalovaným ale aj K. L. a následne sa konflikt presunul ku vrátnici podniku Y.. V tejto súvislosti treba

zvýrazniť výpoveď svedka Y. na hlavnom pojednávaní, ktorý uviedol, že obžalovaný s takou blondínou
(H.J.)zostalstáťprimosteanezúčastnilsačastikonfliktuprivrátnici,obžalovanývôbecnebolprivrátnici.
Tento svedok pritom uviedol, že z účastníkov konfliktu poznal len poškodeného. K priebehu konfliktu pri
vrátnici uviedol, že poškodený cúval smerom k vrátnici, L. išla za ním, pri vrátnici poškodeného udrela,
tento spadol na zem, L. začala kopať poškodeného na zemi. Tento svedok nevidel prvú časť konfliktu

pri moste. Podľa výpovede ďalšej účastníčky konfliktu L., táto sa síce nevedela podrobnejšie vyjadriť
k priebehu konfliktu, pripustila, že sa nejakým spôsobom zapojila do konfliktu, na detaily konfliktu s
poškodeným si nepamätá, tento ju začal napádať tak sa bránila. Pripustila, že v rámci obrany mohla dať
poškodenému facku. V súvislosti s ustálením trestnej zodpovednosti, rozsahu trestnej zodpovednosti
obžalovaného treba samozrejme zvýrazniť aj niektoré skutočnosti, ktoré uviedol vo svojej výpovedi na
hlavnom pojednávaní poškodený E. L.. Tento okrem iného uviedol, že keď dobehol ku vrátnici Y.U,

dostal ešte úder, nevie však od koho. Na zemi bol kopami dvoma osobami, nevie kam bol kopaný
obžalovaným a kam L.. Na rozdiel od prípravného konania v súvislosti s konfliktom pri vrátnici uviedol,
že bol napadnutý dvomi osobami. Na otázku samosudcu ku konfliktu pred vrátnicou uviedol, že po páde
na zem bol dezorientovaný, nevedel od koho dostal údery, myslel si, že ich dostal od obžalovaného, sú
však svedkovia, že to bola L.. Toto sa dozvedel potom, čo sa táto mala pochváliť matke obžalovaného.

Taktiež treba zvýrazniť časť výpovede svedkyne H. J., kde táto uviedla, že videla, že poškodený po údere
L. padol na zem, keď vstával chytil si to rameno, vtedy tam ani obžalovaný nebol, dobehol tam neskôr,
poškodeného maximálne kopol do zadnej časti tela. Všetky konštatované skutočnosti viedli súd k tomu,
že obžalovaného súd uznal vinným len z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona a nie aj za prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Obžalovaný, ako vyplýva z registra trestov, bol doteraz tri krát súdne trestaný, v dvoch prípadoch sa
naňho hľadí ako keby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený vyššie konštatovaným rozsudkom
OkresnéhosúduPartizánskeč.2T5/2017zodňa08.03.2017,právoplatnýdňa08.03.2017.Podľavýpisu
z evidencie priestupkov, v období od 25.10.2016 do 14.03. 2019, bol postihnutý za dva priestupky v
oblasti dopravy. Správa z miesta bydliska bližšie skutočnosti o obžalovanom neuvádza.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Berúc do úvahy tieto skutočnosti rozhodujúce pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
a tiež berúc do úvahy skutočnosť že trestnú činnosť ktorá je predmetom tohto rozsudku obžalovaný

spáchal dňa 27.12.2015, teda skôr ako vo veci Okresného súdu Partizánske č. 2T 5/2017 bol dňa
08.03.2017 vyhlásený odsudzujúci rozsudok, prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa
§ 42 ods. 1 Trestného zákona; súd uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody, pričom pri
výmere zohľadnil ,že v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona bola zvýšená dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a zároveň uložil obžalovanému prísnejší trest odňatia

slobody aký mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. 2T 5/2017 zo dňa 08.03.2017.
Súd považuje za primeraný a dostatočne vystihujúci spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu 36
mesiacov. Keďže obžalovanému bol uložený rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. 2T 5/2017 zo
dňa 08.03.2017 aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 rokov, súd

uložil obžalovanému aj súhrnný trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu
6 rokov. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výroky o trestoch, ktoré boli uložené obžalovanému
rozsudkomOkresnéhosúduPartizánskeč.2T5/2017zodňa08.03.2017,ktorýnadobudolprávoplatnosť
dňa 08.03.2017 ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný nebol

uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, súd
podľa § 288 ods. 1 Trestnom poriadku poškodené subjekty, ktoré v súvislosti so zraneniami a liečením
poškodeného, uplatnili nárok na náhradu škody; s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehovyhláseniacestoutunajšieho

súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.