Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 16, 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212986
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6617212986.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcu: T. T., M. XX.XX.XXXX,

A. Q. M. P. XX/XXX, XXX XX N., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený: JUDr. Erika Golská,
advokátka, IČO: 52 849 261, so sídlom T.G. Masaryka 7, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: J. T., M.
XX.XX.XXXX, A. Q. E. T.C. P. X/XXXX, XXX XX C., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený: JUDr.
Iveta Bračoková, advokátka, so sídlom Martina Rázusa 29, 984 01 Lučenec, o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu, že žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi hnuteľnú vec: osobné motorové
vozidlo zn. HYUNDAI ix35, farba hnedá metalíza, ev. č. C. z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou Okresnému súdu Lučenec (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) dňa
20.12.2017 sa žalobca domáhal od žalovaného vrátenia daru, a to osobného motorového vozidla zn.
HYUNDAI ix35, farba hnedá metalíza, ev.č. C., ktoré žalobca daroval žalovanému ústnou darovacou
zmluvou dňa 06.02.2015. Podľa vyjadrenia žalobcu, darované motorové vozidlo patrilo spoločnosti
žalobcu JUHÁSZTRANS, s.r.o., ktorej je konateľom a ktoré kúpil v roku 2011. Uvedené motorové vozidlo
bolo zakúpené na lízing. K darovaniu motorového vozidla žalovanému došlo po splatení lízingu.

2. Podľa vyjadrenia žalobcu, medzi žalobcom a žalovaným existovala dohoda, že žalovaný bude u
žalobcu pracovať v jeho spoločnosti a pomáhať mu ju ďalej zveľaďovať a tak si aj finančne privyrábať.
Dohodu však žalovaný nesplnil. Strany sporu vôbec nekomunikujú, žalovaný sa k žalobcovi správa
neúctivo. Posledné roky žalobca žije vo veľmi silnom strese a neistote. Zo strany žalovaného nebol
vykonaný ani jeden pokus na zlepšenie ich vzťahov, práve naopak žalovaný robí všetko preto, aby
žalobcu čo najviac psychicky zranil a ponížil, zranil na najcitlivejšom mieste, čo sa prejavilo v tom, že

pracuje u brata žalobcu, ktorý prestal so žalobcom komunikovať a zrejme nabáda k tomu aj žalovaného.
Napriek tomu žalobca necíti k žalovanému zlosť ani nenávisť, len mu je ľúto, ako sa situácia vyvinula.

3. Žalovaný sa podľa žalobcu správa voči nemu pohŕdavo, ako keby zabudol, že je jeho otcom. Žalovaný
si nespomenie na oslavy žalobcu, nikdy sa neopýta, či niečo nepotrebuje, prípadne, či žalobca nie je
chorý. Žalobca bol hospitalizovaný v nemocnici a podrobil sa operácii, avšak žalovaný ho neprišiel ani
navštíviť aj napriek jeho zdravotnému stavu. Týmto žalovaný podľa žalobcu svojím správaním hrubo

porušuje dobré mravy. Toto porušovanie dobrých mravov je sústavné a žalobca je toho názoru, že sa
nezmení. Správanie žalovaného napĺňa požiadavky ust. § 630 Občianskeho zákonníka, a tak žalobcovi
vznikloprávonavráteniedaru,čožalobcažalovanémuoznámillistomzodňa28.06.2017.Žalobcažiadal
žalovaného o vrátenie daru, avšak žalovaný na jeho výzvu vôbec nereagoval.4. Žalobca zároveň poukázal na tú skutočnosť, že ako otec sa snažil zabezpečiť žalovaného - svojho
synatým,žesamupočasživotasnažilpomôcť,finančnemuprispievalnaživobytie,nikdymuneodmietol

pomoc a taktiež sa mu snažil zabezpečiť zamestnanie. Žalovaný svojím správaním podľa žalobcu hrubo
porušuje dobré mravy a nemá záujem sa zmeniť. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal vrátiť, celý dar,
ktorý žalovanému daroval.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.05.2018 s podanou žalobou nesúhlasil. Uznal, že mu bola

ponúknutá práca u žalobcu za odmenu 2.000,- eur mesačne, avšak tieto sľuby otca (žalobcu) neboli
splnené a za prácu, ktorú žalovaný pre žalobcu vykonával, mu žalobca ponúkol ako kompenzáciu
poskytnutie daru osobného motorového vozidla, ktorého sa žalobca domáha vrátiť. Žalovaný vykonával
u žalobcu opravárenské práce na motorových vozidlách. V súčasnosti žalovaný pracuje v spoločnosti
VICTORAUTO s.r.o., Rimavská Sobota u svojho strýka, brata žalobcu - T.. C. T., ktorý mu poskytol
zamestnanie a zároveň mu i finančne pomáha, pretože po dobu, kým pracoval pre svojho otca, sa dostal

do takej situácie, že si za vykonanú prácu nemohol kúpiť ani základné potraviny. Vzťahy v celej rodine
nie sú dobré, žalobca nie je v kontakte už takmer 17 rokov ani so svojou sestrou a voči svojmu bratovi
T.. C. T., prípadne voči jeho obchodnej spoločnosti vedie niekoľko súdnych sporov. Týmto správaním
žalobcu trpí aj stará matka žalovaného, matka žalobcu a je nepochybné, že i otec žalobcu J. T. zomrel
v roku XXXX, bez akejkoľvek úcty zo strany žalobcu.

6. Žalovaný ďalej tvrdil, že so svojím otcom nekomunikuje, najmä z dôvodu, aby nevyvolával ďalšie
konflikty, pretože pri akejkoľvek debate žalobca reaguje podráždene, podozrievavo, nevrlo a práve on
nabáda žalovaného k nezhodám aj voči svojmu bratovi T.. C. T.. Správanie žalovaného v žiadnom
prípade nemožno považovať za také, ktoré by viedlo k poníženiu a psychickej ujme na zdraví žalobcu.

Poukázal pri tom, že k naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také závadné
konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity
nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom úspešného uplatnenia
práva darcu nemožno považovať akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale také chovanie,
ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie

dobrýchmravov.Vdanejžalobeidelenosubjektívnynázordarcu,pričomkonaniežalovanéhovzhľadom
na okolnosti v celej rodine nemožno považovať za také, aké má na mysli žalobca. Negatívne správanie
sa obdarovaného k darcovi, alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore
s dobrými mravmi, sa musí prejavovať objektívne. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej
tolerancie účastníkov. Nie je možné považovať správania sa jedného účastníka k druhému za konanie v

rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaní takéto správanie vyvoláva. V takom
prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie. To znamená, že treba brať
do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore
s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného
voči nemu alebo členom jeho rodiny. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalovaný navrhol vykonať

dôkaz výsluchom svedka T.. C. T., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. B. X, XXX XX D. P..

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.06.2018 uviedol, že v roku 2011 bolo obchodnou spoločnosťou
žalobcu JUHÁSZTRANS s.r.o. zakúpené osobné motorové vozidlo značky Hyundai ix35, farba
hnedá metalíza, evidenčné číslo C.. Financované bolo cez lízing. Približne po dobu jedného roka

predmetné vozidlo využívali zamestnanci danej spoločnosti. Žalovaný pracoval v obchodnej spoločnosti
JUHÁSZTRANS s.r.o. ako vodič od 01.09.2011, pričom pracovnou zmluvou bola dojednaná minimálna
mzda a jeho zárobok závisel od jeho pracovného výkonu, teda žalovaný si mohol zarobiť aj 1.500,00 eur.
Tento si však svoje pracovné povinnosti neplnil, do práce nechodil pravidelne, respektíve chodil len za
účelom, aby si od žalobcu vypýtal peniaze. Toto sa u žalovaného stalo pravidlom a tak mu žalobca okrem

zarobenej mzdy dával ešte peniaze navyše, teda žalovaný dosahoval mesačný príjem cca 1.200,00 eur.
V prípade, keď žalobca nebol osobne prítomný v sídle jeho spoločnosti JUHÁSZTRANS s.r.o., vyplácala
žalovanému požadované finančné prostriedky J. U., Q. F.V. XX, XXX XX M. Q., ktorá už v tom čase u
žalobcu vypomáhala a v súčasnosti je zamestnankyňou obchodnej spoločnosti JUHÁSZTRANS, s.r.o.
Od roku 2012 začal využívať osobné motorové vozidlo značky Hyundai ix35 len žalovaný pre svoje

súkromné účely. V roku 2015 žalovaný požiadal žalobcu, aby na neho prepísal dané motorové vozidlo.
Nakoľko sa jednalo o syna žalobcu, s požiadavkou žalovaného súhlasil a motorové vozidlo mu žalobca
darovalaajhonažalovanéhonaOkresnomriaditeľstvePZLučenec,Okresnomdopravnominšpektoráte
zaevidoval. V čase darovania motorového vozidla bol ešte žalovaný oficiálne zamestnaný u žalobcu vspoločnosti JUHÁSZTRANS s.r.o., avšak už aj vtedy chodil pracovať do spoločnosti brata T.. C. T. pod
názvom VICTORAUTO s.r.o., teda žalobca z pracovného pomeru žalovaného nemal žiaden prospech,
žalobca bol žalovanému dobrý len na to, aby za neho platil odvody na zdravotné a sociálne poistenie

a prácu žalovaný vykonával pre iného, ktorý s tým však nemal žiadne výdavky. Keď žalobca žiadal
žalovaného, aby pravidelne chodil do práce, žalovaný sľúbil, že bude chodiť do práce pravidelne. No
nikdy svoj sľub nedodržal.

8. Prvý závažnejší konflikt medzi stranami sporu nastal v mesiacoch máj - jún 2015, kedy žalovaný

oznámil žalobcovi, že brat žalobcu T.. C. T., u ktorého žalovaný „na čierno“ pracoval prostredníctvom
internetovej inzercie chcel predať nákladné motorové vozidlo, ktoré mu dal do užívania žalobca za sumu
13.000,- eur, hoci hodnota predmetného vozidla bola oveľa vyššia a navyše uvedené nákladné motorové
vozidlo bratovi žalobcu ani nepatrilo, teda nemal právo disponovať s ním na účely jeho predaja. Vtedy
žalobca od žalovaného očakával, že sa v tomto vzniknutom spore postaví na stranu žalobcu a nie na
stranu jeho brata, avšak nestalo sa tak, dokonca v súdnom konaní žalovaný vypovedal ako svedok

navrhnutý bratom žalobcu, teda vypovedal v neprospech žalobcu.

9. Vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa ešte viac vyostrili, keď žalobca so svojím bratom T.. C. T.
riešil prevod nehnuteľnosti, ktorá reálne mala patriť žalobcovi, pretože bola nadobudnutá z finančných
prostriedkov žalobcu, avšak právne bola vedená vo vlastníctve jeho brata. A v tomto spore žalobca

od žalovaného očakával, že bude zastávať záujmy svojho otca, ale ani v tomto prípade sa žalovaný
nepostavil na stranu žalobcu.

10.Vzhľadomktomu,žekonfliktymedzižalobcomažalovanýmsaenormnehromadili,vzájomnénapätie
sa stupňovalo, žalovaný odmietal pravidelne chodiť do práce, ale napriek tomu od žalobcu neustále

požadovalvýplatumzdyataktiežpeniazenavyše,žalobcasarozhodoldňa18.07.2016ukončiťpracovný
pomer so žalovaným výpoveďou zo strany zamestnávateľa.

11. Ako dôkaz nezodpovedného správania sa žalovaného, žalobca uviedol nasledovné situácie:
žalovaný ako zamestnanec jeho obchodnej spoločnosti JUHÁSZTRANS s.r.o. používal počas trvania

pracovného pomeru motorové vozidlo značky Mercedes Sprinter, ktoré zobral a odparkoval ho v
blízkosti baru vo N., do ktorého žalovaný následne odišiel, motorové vozidlo neuzamkol a kľúče
nechal v zapaľovaní. Vozidlo bolo odcudzené, zlodej s ním havaroval a totálne ho zničil. Obchodnej
spoločnosti žalobcu JUHÁSZTRANS s.r.o. nebola poskytnutá náhrada škody, ani od poisťovne, ani
od žalovaného, ani od zlodeja, ktorý škodu spôsobil. Výška škody predstavovala sumu cca 25.000,-

eur. Rovnako žalovaný v spoločnosti žalobcu JUHÁSZTRANS s.r.o. spôsobil svojím ľahkovážnym
prístupom poškodenie ďalšieho motora motorového vozidla značky Renault Maxity tým, že nezabezpečil
výmenu motorového oleja, keďže súčasťou pracovnej náplne žalovaného v spoločnosti bola aj údržba
motorových vozidiel. Žalovaný v tomto prípade len oznámil žalobcovi, že v motorovom vozidle už
nebol menený olej 80.000 km, pričom mal byť menený po 20.000 km. V súvislosti s nedbalosťou

žalovaného, vznikla spoločnosti JUHÁSZTRANS s.r.o. škoda v sume 4.500 Eur za opravu motora. Aj
toto motorové vozidlo užíval žalovaný, pričom neskontroloval olej a vodu vo vozidle, v dôsledku čoho sa
znovu zničil motor. Žalovaný sa vyhovoril, že na to zabudol, motorové vozidlo je doposiaľ nepojazdné
v dôsledku uvedeného poškodenia. V novembri 2017 žalobca potreboval využiť pre svoju pracovnú
činnosť motorové vozidlo značky Mercedes triedy B, pričom sa mu pokazilo diaľkové ovládanie od

vozidla a napadlo mu, že druhé diaľkové ovládanie má žalovaný, pretože aj toto motorové vozidlo zvykol
žalovaný v minulosti využívať. Preto žalobca išiel k domu žalovaného do obce Bulhary a žiadal ho, aby
muvrátildruhédiaľkovéovládanie.Vtedyžalovanýnažalobcuvulgárnekričalabezdôvodnemunadával.
Žalobcu správanie žalovaného mrzelo, pretože je jeho otcom a vždy keď to žalovaný potreboval, stál
pri ňom a poskytol mu pomocnú ruku, či už finančne alebo inou materiálnou výpomocou. Žalobca je

presvedčený,žetakétosprávaniesiodžalovanéhonezaslúžil.Atakhoeštepridanomstretnutípožiadal,
že keď sa takto k nemu správa, nech vráti motorové vozidlo značky Hyundai ix35, ktoré mu daroval,
pretože si ho nezaslúži. On však vrátenie daru už vtedy odmietol. Pri tomto stretnutí bola prítomná aj
priateľka žalobcu I.. V. F., Q. F..F.. L. XXXX/X, XXX XX C., ktorá bola rovnako ako žalobca prekvapená
a rozhorčená zo správania žalovaného.

12. Žalobca v závere vyjadrenia poukázal na to, že mal záujem zaučiť žalovaného do všetkých činností
v jeho obchodnej spoločnosti JUHÁSZTRANS s.r.o. a neskôr mal žalovaný od žalobcu túto spoločnosť
prebrať a riadiť. Avšak žalovaný si nezískal dôveru žalobcu, neustále žalobcu klamal a požadoval odneho len finančné prostriedky. Žalovaný sa k žalobcovi správal neúctivo, nikdy ho nenazval otcom
(vždy ho volal len krstným menom), vulgárne mu nadával a to bez toho, aby mu na to žalobca zadal
príčinu. Nikdy mu nepomohol a to nielen v pracovnej oblasti, čo bolo jeho povinnosťou vyplývajúcou z

pracovného pomeru, ale ani v osobnom živote. Žalovaný sa nikdy nezaujímal o to, ako sa žalobca má,
nikdy mu nezagratuloval k sviatku, v prípade choroby sa nezaujímal o jeho zdravotný stav, v prípade
hospitalizácie neprejavil o neho záujem, ktorý by ako syn o vlastného otca prejaviť mal. Taktiež sa
nezaujímal ani o ostatnú jeho rodinu, navštevoval jeho rodičov len veľmi zriedka, hoci ho žalobca prosil
o to, aby ich šiel navštíviť, že sa jeho návšteve potešia, avšak žalovaný toto odmietol s odôvodnením,

že nemá čas. Takéto konanie syna k vlastnému otcovi je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a to nielen
z hľadiska subjektívneho, ale aj objektívneho posudzovania.

13. Na základe uvedených skutkových okolností bol žalobca toho názoru, že žalovaný sa voči nemu
a tiež k členom jeho rodiny správal tak, že tým hrubo porušil dobré mravy, čo je podľa neho dôvodom
vrátenia daru v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka.

14. Žalobca dňa 28.05.2019 predložil súdu podrobný rozpis čiastkových výberov ako aj ich súčet za
jednotlivé mesiace v období od rokov 2012 až 2016 (č. l. 168-174 spisu).

15. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.05.2019 uviedol, že žalobca je jeho otcom, ktorý opisuje skutkový

stav v žalobe na vrátenie daru tým, že medzi nimi existovala dohoda, že žalovaný bude pracovať v
spoločnosti žalobcu, pomáhať mu zveľaďovať spoločnosť a tak si aj finančne privyrábať. Súhlasil, že mu
bolaponúknutáprácaužalobcuzaodmenu2.000,-eurmesačne.Avšaktietosľubyotcanebolisplnenéa
za prácu, ktorú žalovaný pre žalobcu vykonával, mu žalobca ponúkol ako kompenzáciu poskytnutie daru
-osobnémotorovévozidlo,ktoréhosadomáhavrátiť.Žalovanývykonávalužalobcuopravárensképráce

na motorových vozidlách. V súčasnosti žalovaný pracuje v spoločnosti VICTORAUTO s.r.o., Rimavská
Sobota u svojho strýka, brata žalobcu - T.R.. C. T.. T.. C. T. žalovaného zamestnal, finančne pomáha,
pretože po dobu, kým pracoval pre svojho otca, sa dostal do takej situácie, že si za vykonanú prácu
nemohol kúpiť ani základné potraviny. Vzťahy v celej rodine nie sú dobré, žalobca nie je v kontakte
už takmer 17 rokov aj so svojou sestrou a voči svojmu bratovi T.. C. T., prípadne voči jeho obchodnej

spoločnosti vedie niekoľko súdnych sporov. Týmto správaním žalobcu trpí celá rodina. Žalovaný
nekomunikuje so svojím otcom z dôvodu, aby nevyvolával ďalšie konflikty, pretože pri akejkoľvek debate
žalobca reaguje podráždene, podozrievavo, nevrlo a práve on nabáda žalovaného k nezhodám aj voči
svojmu bratovi T.. C. T.. Správanie žalovaného v žiadnom prípade nemožno považovať za také, ktoré by
viedlokponíženiuapsychickejujmenazdravížalobcu.Takétoútočnésprávaniepocelúdobuprezentuje

sám žalobca aj v priebehu celého konania. Podľa žalovaného, žalobca už v detstve o žalovaného ako
syna neprejavoval taký záujem o jeho výchovu a starostlivosť akú by mal ako otec prejavovať. V konaní
vedenom Okresným súdom Lučenec sp.zn. 11P/216/03 sa sám žalobca vyjadril, že okrem výživného
ničím iným sa na výžive syna nepodieľa. Vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa vyostrili v lete roku
2015, kedy mal žalobca konflikt so svojím bratom T.. C. T., u ktorého bol žalovaný zamestnaný a odvtedy

začal atakovať žalobca aj svojho syna a nabádať proti svojmu strýkovi.

16. K rozpisu čiastkových výberov za obdobie rokov 2012 až 2016 žalovaný uviedol, že platby
z účtu žalobcu (resp. jeho spoločnosti) boli vykonávané na základe platobných kariet, ktorých bol
vydaných 6 ks, čo potvrdil žalobca na pojednávaní dňa 04.04.2019. Platobné karty boli vydané na

mená zamestnancov a aj samotného žalovaného. Z výpovedí žalobcu aj žalovaného vyplynulo, že tieto
karty spoločnosť žalobcu nikdy neodovzdala protokolárne do dispozície jednotlivým zamestnancom
proti podpisu konkrétnym osobám, ani žalovanému, (používali karty aj zamestnanci na meno ktorých
karty neboli vydané), preto žalobca nemôže uniesť dôkazné bremeno, aby preukázal pravdivosť svojich
tvrdení, že žalovaný uskutočňoval výbery a platby za tovar a služby pre svoju potrebu aj po skončení

pracovného pomeru, ale aj počas neho. Žalovaný tieto tvrdenia o tom, že svojvoľne robil výbery a platby
z účtu spoločnosti otca v celom rozsahu poprel. Ak uskutočnil nejaký výber alebo platby, urobil tak vždy
na pokyn žalobcu alebo ním poverenej osoby. S platobnou kartou po skončení pracovného pomeru v
spoločnosti žalobcu nedisponoval. Žalovaný svojho otca (žalobcu) toleruje a nijako nezasahuje do jeho
osobného života, čo sa týka jeho rozhodnutia žiť raz s jednou partnerkou, potom s druhou a poskytovať

im zo vzťahu nejaké i materiálne výhody. Zároveň nekomentuje jeho podnikateľské aktivity, preto ho táto
žaloba prekvapila a je mu ľúto, že jeho otec má zlé vzťahy s ním aj s ostatnými členmi rodiny z otcovej
strany. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný považoval žalobu žalobcu o vrátenie daru
za nedôvodnú a navrhol, aby ju súd ako v celom rozsahu zamietol.17. Svedok T.. C. T., M.. XX.XX.XXXX (brat žalobcu) na pojednávaní dňa 25.01.2019 uviedol, že so
žalobcomnekomunikuje.Žalovaný(synovec)uňhopracujeuždlhšíčas,približne3roky,robímechanika,

opravára, montuje doplnky do karavanov, je veľmi šikovný, ochotný. Žalovaný riadne pracuje, so
začiatkom pracovnej doby o 08,00 hod., vzorne dochádza do práce a plní si svoje pracovné povinnosti.
K rodinnej situácii strán sporu uviedol, že brat nekomunikuje s nikým v rodine, ani s ich mamou. Svedok
podnikal približne od roku 1990, pracoval v zahraničí, na SR mal zároveň autobazár, robil s ním aj
otec, mama im zapisovala zarobené peniaze, keď predali autá. Predaj áut v tom čase prebiehal tak, že

s kupujúcimi uzavreli dohodu, že v prípade vady motorového vozidla, toto donesú naspäť a svedok im
vráti peniaze. Jazdené autá svedok predával vyše 20 rokov a za uvedené obdobie nemal problém ani
s jediným kupujúcim. Peniaze, ktoré dva týždne držali pre prípad ich vrátenia kupujúcemu, boli fyzicky
uloženéumatky,pričomžalobca(svedkovbrat)siznichpravidelnepožičiaval.Spormedzibratmivznikol
v čase, keď mal tieto požičané peniaze vrátiť. Odvtedy už spolu nekomunikovali. Svedok podľa jeho
vyjadrenia 20 rokov žalobcovi pomáhal finančne, avšak tento je s každým rozvadený, a to nielen s

rodinou, ale aj s kamarátmi, pretože tvrdil, že ho oklamali. Rovnako to bolo aj s ich sestrou, ktorá žalobcu
podľa jeho vyjadrenia okradla o 1,5 mil. Sk Žalobca už asi 2 roky nekomunikuje ani s mamou, ani so
zvyškom rodiny. Každého len obviňuje, že ho okradli. Sporné auto (ktorého vrátenie požaduje), kúpil
pôvodne inej osobe menom Katka, ktorá uňho robila (vyberala peniaze za nájmy, za obchody a byty),
mali údajne aj bližší vzťah. Potom sa však tiež rozhnevali, pretože žalobca tvrdil, že aj ona ho okradla o

1,5 mil. Sk. Rovnako ho údajne okradol aj jeho kamarát G. Y. so ženou o 1 milión Sk, neskôr kúpil auto aj
nejakej Gabike (čierne Suzuki), ktoré kupoval u svedka, tiež išlo o blízku priateľku žalobcu, ktorá ho tiež
údajne okradla o 750.000,- Sk. Takto to išlo stále dookola. Svedok mu síce neveril, ale naďalej ho ako
brata podporoval, poskytoval mu finančné prostriedky. K darovanému motorovému vozidlu HYUNDAI
ix35 svedok uviedol, že má vedomosť o slabej citovej väzbe medzi otcom a synom, keďže žalobca ako

otec J. (žalovaného) nenavštevoval, nedával mu žiadne peniaze, neplatil na neho niekoľko rokov ani
výživné. Žalobca sa podľa svedka sťažoval, že za opravy áut platí nemalé sumy, okolo 10.000,- eur
mesačne,pretovyužilnaopravuáutsynaJ.,čímchcelušetriť.Svedoknerazvidel,žežalovanýopravoval
tie autá, a to aj v zime pri teplote - 10 °C alebo v daždi. Po čase sa žalovaný posťažoval svedkovi,
že nedostáva za prácu žiadne peniaze, čomu svedok uveril, keďže mal vedomosť, že žalobca neplatí

mzdu ani šoférom. Žalobca bol vedený ako neplatič na Daňovom úrade, v Sociálnej poisťovni, pričom
všetky podlžnosti zaňho uhrádzal svedok. Na otázku svedka, prečo žalovaný vzal od žalobcu sporné
auto (malo vysokú spotrebu, bez úžitkovej hodnoty) žalovaný mu povedal, že otec mu za vykonanú
prácu neplatil, a teda vzal auto ako protihodnotu, ktorý za plat od otca nedostával. Žalobca mu však aj
napriek tomu nedoplatil čo mu dlhoval za vykonanú prácu. Žalovaný robil u žalobcu asi 6 rokov. Žalobca

žalovanému peniaze v hotovosti nedával, pretože si nemal za čo kúpiť jesť. Žalovaný bol nútený požičať
si od kamaráta 2.000,- eur, za ktoré následne natankoval do áut patriacich žalobcovi, žalobca tvrdil,
že mu tie peniaze vráti, ale mu ich nevrátil. Podľa svedka, žalobca nevníma realitu, každého obviňuje,
vystupuje v približne 100 súdnych sporoch.

18. Z výpovede svedkyne J. U., M.. XX.XX.XXXX (sesternice strán sporu) súd zistil, že táto ako
administratívna pracovníčka vo firme žalobcu vyberá nájmy z nehnuteľností. Potvrdila, že vyplácala
žalovanému peniaze, a to skoro každý deň okolo 100,- eur. Vyplácala balíky privezené kuriérom na
meno žalovaného. Dobierky chodili kuriérom na meno žalovaného aj na firmu. Nevedela sa však
vyjadriť, čo bolo v balíkoch. Keď žalovaný potreboval peniaze, vyplatila mu denne 80,- až 100,- eur,

a to bez dokladu. Žalobca o tom vedel. Najprv sa žalobcu spýtala, či môže dať žalovanému peniaze
a neskôr už len oznámila výplatu finančných čiastok žalobcovi. Avšak svedkyňa osobne dokladové
poskytovanie týchto peňazí neriešila, jednalo sa o peniaze, ktoré inkasovala každý deň z nájmov a
tieto peniaze odovzdávala žalobcovi a dokladovala tieto peniaze pri výbere ako „denná platba“. Jej
prácou bol výber nájmov a tieto ako denné príjmy odovzdávala žalobcovi. Svedkyňa ďalej uviedla, že

žalobca poskytoval žalovanému všetko čo mohol. Zveril mu firmu, dal mu možnosť pracovať, avšak
žalovaný riadne nechodil do roboty, kvôli čomu sa naňho žalobca často nahneval. Žalobca žalovanému
pomohol vo všetkom, kúpil mu auto, finančne mu vypomáhal, všetko čo potreboval, od neho dostal.
Svedkyňa mala vedomosť, že žalobca dal žalovanému 2.000,- euro na prebudovanie kúpeľne, žalovaný
sa vyjadril, že uvedenú sumu údajne nechal na kapote auta, odkiaľ boli peniaze odcudzené a žalobca

dal žalovanému ďalších 2.000,- eur. Toto povedal osobne žalobca svedkyni. Podľa vyjadrenia svedkyne,
žalobca dával žalovanému mesačne okolo 1.000,- až 1.500,- eur. Svedkyňa potvrdila, že žalovaný
bol riadne vedený vo firme žalobcu ako zamestnanec, riadne bol platený (oficiálne). Napriek tomu, že
žalovaný nechodil riadne do roboty, žalobca ho viedol u seba ako zamestnanca a pravidelne dostávalvýplatu. Peniaze vyplácané žalovanému denne na jeho požiadanie, podľa svedkyne neboli súčasťou
mzdy, hoci sa nevedela vyjadriť, akým spôsobom žalovaný dostával riadnu výplatu, keďže výplaty
nemala na starosti. Opätovne zopakovala, že tieto jednorazové platby poskytované denne žalovanému

neboli u nej dokladovo podchytené. Na toto tvrdenie svedkyne žalovaný uviedol, že on sám svedkyni
nikdy nepodpísal žiadny doklad, a teda si svedkyňa mohla zaznamenávať výplatu rôznych súm bez
toho, aby o tom mal žalovaný vedomosť. Na to svedkyňa reagovala tým, že informácie poskytovala len
žalobcovi, ktorému odovzdávala doklady a oznámila mu akú sumu mala zinkasovať, pričom uviedla, akú
sumu dala žalovanému. Žalobca jej nestanovil žiadny limit na výplatu peňažných súm žalovanému.

19. Svedkyňa I.. V. F. na pojednávaní uviedla, že so žalobcom majú spolu maloleté dieťa, so žalovaným
nie je v žiadnom vzťahu. Opísala situáciu z roku 2017, keď išli so žalobcom do Bulhar (bydlisko
žalovaného). Žalobca jej povedal, že žalovaný si auto, ktoré mu daroval, nezaslúži a chcel ho od neho
zobrať späť. Keď prišli do Bulhar, bolo šero. Žalobca aj žalovaný na seba navzájom kričali. Žalobca
chcel od žalovaného kľúče od auta a aj samotné auto, žalovaný mu krikom odpovedal, že mu nič

nevráti, že nedostal od neho zaplatené za prácu. Žalovaný mal u seba aj kľúče od druhého auta,
jednalo sa o osobné motorové vozidlo zn. Mercedes trieda B, ani tento kľúč žalobcovi nevrátil. Žalobca
žiadal od žalovaného aj vrátenie diaľkového ovládača od brány firmy ako aj kľúče od firmy, ktoré mal
žalovaný. Strany sporu však po sebe len kričali a následne žalobca so svedkyňou od žalovaného odišli.
Svedkyňa sa so žalobcom pozná podľa jej vyjadrenia už veľmi dávno, žijú spolu asi od roku 2010,

pričom potvrdila, že žalovaný pracoval vo firme JUHÁSZTRANZ s.r.o. Potvrdila, že vedela o tom, že
žalobca platil za žalovaného odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne za riadnu 8-hodinovú pracovnú
dobu. Potvrdila, že žalovaný skoro každý deň volal žalobcovi, že potrebuje nejaké peniaze. Následne
žalobca zavolal príslušnej zamestnankyni, že môže dať žalovanému peniaze. Podľa svedkyne, žalovaný
navštevoval otca hlavne keď potreboval peniaze. Nevedela potvrdiť, či žalovaný prišiel zablahoželať

žalobcovi k sviatku, ale potvrdila, že žalovaný dostával od žalobcu rôzne dary na Vianoce a vždy, keď
mal sviatok, ale najmä vtedy keď žalovaný potreboval peniaze. Svedkyňa vedela o sume 2.000 Eur, ktorú
stratil žalovaný. Povedal jej o tom žalobca, ako aj to, že žalovanému dal ďalších 2.000 Eur. Žalovaný
oslovuje žalobcu „T.“, nikdy mu nepovedal otec. Podľa vyjadrenia svedkyne, žalobcu takýto vzťah so
žalovaným spočiatku mrzel, ale po ukončení sporu s bratom žalobcu, v ktorom žalovaný zrejme svedčil

proti žalobcovi, sa vzťah medzi otcom a synom definitívne narušil. Svedkyňa ďalej uviedla, že peniaze
odovzdané žalovanému žalobcom, resp. jeho zamestnancami, žalovaný alebo jeho priateľka míňali na
stravu, cigarety a alkohol. V byte, kde býval žalovaný s priateľkou, býval aj brat priateľky žalovaného
s celou rodinou s dvomi maloletými deťmi. Svedkyňa bola viackrát prítomná pri odovzdávaní peňazí
žalovanému, ktoré mu dával osobne žalobca. Avšak nebola prítomná pri odovzdaní peňazí žalovanému

v hotovosti od zamestnankyne vo firme žalobcu.

20. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaným vykonal
dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov: T.. C. T., J. U., I.. V. F., prečítaním žaloby,
osvedčenia o evidencii vozidla, výzvy žalobcu zo dňa 28.06.2017, ako aj listinných dôkazov v súdnom

spise a zistil tento skutkový stav:

21. Súd už raz rozhodol rozsudkom č.k. 4C/41/2017-190 dňa 31.05.2019 tak, že žalobu žalobcu zamietol
(I.výrok)ažalovanémupriznalnáhradutrovkonaniaodžalobcuvrozsahu100%(II.výrok).Popodanom
odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd uznesením č.k. 11Co/210/2019-246

dňa 30.01.2020 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie z dôvodov uvedených v bode 8. citovaného uznesenia podľa ktorých, „súd prvej inštancie
preskúma vecnú legitimácia strán sporu najmä s prihliadnutím na to, či sú účastníkmi hmotnoprávneho
vzťahu,zktoréhožalobcasvojnárokuplatňuje,čitedadošlokuzavretiudarovacejzmluvy,medziktorými
subjektami, prípadne či tvrdenou darovacou zmluvou nebol zastretý iný právny úkon. Až po prípadnom

ustálení, že strany sporu sú účastníkmi darovacej zmluvy, ktoré je platná a ktorej predmetom bolo
motorové vozidlo, okresný súd bude posudzovať splnenie zákonných podmienok pre vrátenie daru.“

22. Na pojednávaní dňa 16.11.2020 zástupkyňa žalobcu tvrdila, že podľa žalobcu otázka aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu „v predchádzajúcom prvostupňovom súdnom konaní táto otázka nebola

sporná, nakoľko súčasťou listinných dôkazov, ktoré boli mnou predkladané elektronicky dňa 14.02.2019
bola aj faktúra, ktorou žalobca ako fyzická osoba odkúpil osobné motorové vozidlo od obchodnej
spoločnosti JUHÁSZTRANZ s.r.o. K tomuto odkúpeniu došlo ešte predtým, ako dané motorové vozidlo
bolo predmetom darovacej zmluvy.“23. Zástupkyňa žalovaného trvala na všetkých písomných vyjadreniach žalovaného, „odvolala sa
na zápisnicu v pojednávaní 25.01.2019, kde na strane 5 je táto otázka riešená, kde sme uvedenú

skutočnosť namietali, že auto bolo vedené na spoločnosť JUHÁSZTRANZ, ktorá bola vlastníkom
motorového vozidla a že nebol vlastne vlastník motorového vozidla vedený žalobca, pretože takéto
skutočnosti, ktoré teraz uviedla p. právna zástupkyňa žalobcu neboli doteraz preukázané, ani žiadne
iné dôkazy.“

24. Súd na uvedenom pojednávaní nahliadol do originálu technického preukazu predloženého
žalovaným a zistil, že Osvedčenie o evidencii - časť II. predložené v originále je totožné s fotokópiou
na č.l. 2 až 3 spisu.

25. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, lebo v konaní
nepreukázala, že v čase uzavretia ústnej darovacej zmluvy so žalovaným dňa 06.02.2015 bol vlastníkom

predmetu daru - osobného motorového vozidla zn. HYUNDAI ix35, farba hnedá metalíza, ev. č. C.,
ktoré bolo vo vlastníctve spoločnosti JUHÁSZTRANZ, s.r.o., ktorej bol žalobca konateľom a ktoré
kúpil v roku 2011 na lízing. Dôkaz o uzavretí Zmluvy o úvere č. LZL/11/26075 dňa 09.05.2011 so
spoločnosťou: Credium Slovakia, a.s., Einsteinova 21, 852 86 Bratislava 5, IČO: 35 845 490, vrátane
potvrdenia o zaplatení zálohy na kúpnu cenu predávajúcemu z 09.05.2011, faktúra číslo 201100101,

preberací protokol zo dňa 09.05.2011, ale aj Prílohy k zmluve o úvere č. LZL/11/26075 z 09.05.2011 sú
dôkazmi o tom, že uvedené osobné motorové vozidlo kúpila právnická osoba - JUHÁSZTRANZ, s.r.o.,
ktorej konateľom bol žalobca. Uvedená spoločnosť bola zapísaná do Osvedčenia o evidencii - časť II,
osobného motorového vozidla dňa 18.05.2011, išlo o prvého držiteľa osobného motorového vozidla a
tento zápis mal evidenčný charakter. Keďže žalobca v konaní nepreukázal, že v čase uzavretia ústnej

darovacej zmluvy so žalovaným dňa 06.02.2015 bol vlastníkom osobného motorového vozidla, nemohol
uzavrieť so žalovaným platnú darovaciu zmluvu (vozidlo nevlastnil, preto ho nemohol darovať) a tak
súd dospel k záveru, že žalobca nemal aktívnu vecnú legitimáciu v konaní o vrátenie daru, ktorého sa
domáhal žalobca zo dňa 22.09.2017. Keďže k platnému darovaniu nedošlo, súd už neskúmal splnenie
zákonných podmienok pre vrátenie daru a žalobu žalobcu zamietol.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalovaná nemá od žalobcu nárok
na náhradu trov konania. V konaní mala čistý úspech v rozsahu 14,8 %, preto by jej patrila náhrada trov
konania od žalobcu. Žalovaná náhradu trov konania nežiadala, zo spisu nevyplýva, že jej vznikli trovy a
preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. rozsudku.

27. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý

spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo

späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.