Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 1, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119010494
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2119010494.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.
Kristíny Ferencziovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci proti obžalovanému K. P., nar. XX.XX.XXXX
a spol., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona (účinného do
31.07.2019) spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného K. P. proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 10.9.2020, č. k. 3T/13/2019-635, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 2.9.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného K. P., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 10.9.2020, č. k. 3T/13/2019-635, uznal obžalovaných J. G.,
K. P. a R. Z. za vinných, že
dňa 12.4.2017 v čase asi o 14.50 hod. v obci Križovany nad Dudváhom č. 199 po predchádzajúcej

dohode vošli do predajne kvetinárstva, kde obž. J. G. a obž. R. Z. predstierali obom predavačkám
záujem o kúpu tovaru vo vnútri predajne ako i vonku pred predajňou, čo využil obž. K. P. na to, že
vošiel za predajný pult a z tam odloženej dámskej kabelky odcudzil čiernu koženú peňaženku spolu s
občianskym preukazom, vodičským preukazom, 2 ks bankomatových kariet R. R., kartičku poistenca
VšZP, všetko na meno A. P., 20 ks stravných lístkov spoločností Vaša stravovacia v hodnote 67,20 Eur
a Doxx v hodnote 90 Eur, ako i finančnú hotovosť vo výške 400-€, čím svojím konaním spôsobili A.

P. celkovú škodu v sume 557,20-€, pričom obž. J. G. spáchal uvedený skutok napriek tomu, že bol v
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k.: 1T 12/16 zo dňa 29.6.2016, právoplatného
dňa 24.8.2016 za prečin krádeže spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm.
f), ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona, obž. K. P. spáchal uvedený skutok napriek tomu, že bol
odsúdenýtrestnýmrozkazomOkresnéhosúduGalantač.k.:0T/55/2017zodňa9.3.2017,právoplatného
dňa 9.3.2017 za prečin krádeže spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods.1, ods.

3 písm. b) Trestného zákona, obž. R. Z. spáchala uvedený skutok napriek tomu, že bola odsúdená
rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 2T 71/16 zo dňa 18.7.2016, právoplatného dňa 11.10.2016
v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č.5To 76/16 zo dňa 11.10.2016 za prečin porušovania
domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1 ods. 2 písm. b) Trestného zákona a
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona,
teda spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu, hoci

boli za taký čin v predchádzajúcich v dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdení,
čím spáchali prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona (účinného do
31.07.2019) spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
Za to boli odsúdení:
Obžalovaný J. G. podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu, pretože
pokladá trest uložený rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 2T/90/2015, zo dňa 12.09.2018,

v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. 2To/110/2018, zo dňa 29.05.2019, a ktorým bol
obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky so zaradením do ústavupre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa.
Obžalovaný K. P. podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona (účinného do 31.07.2019), s prihliadnutím na

§ 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona na
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaná R. Z. podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu, pretože

pokladá trest uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/34/2018, zo dňa 11.10.2018,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/9/2019, zo dňa 07.11.2019, a ktorým bol
obžalovanej uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky so zaradením do ústavu pre
výkontrestusostrednýmstupňomstráženia,zadostatočnýnaochranuspoločnostianápravupáchateľa.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovaných J. G., K. P. a R. Z. spoločne a
nerozdielne k náhrade škody voči poškodenej A. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, G. Z.,

vo výške 557,20-€.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovej lehote iba obžalovaný K. P. a to proti
výroku a treste.
3. V písomnom odôvodnení podaného odolania zo dňa 6.11.2020 obhajca obžalovaného uviedol: Trest
ktorý mi bol uložený napadnutým rozsudkom považujem za neprimeraný. Na hlavnom pojednávaní som

spravil vyhlásenie o vine a skutok som úprimne oľutoval. Došlo k vyrovnanému pomeru poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, kedy mi súd mohol uložiť trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby a to trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Z ohľadom a význam
vyhlásenia o vine na hlavnom pojednávaní, ktorým som uľahčil priebeh trestného konania si dovoľujem
pripomenúť stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR z 27. júna 2017 sp. zn.: Tpj 55/2016, podľa

ktorého je možné mimoriadne zníženie trestu rovnako ako pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste
teda za použitia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam. Voči mne sú vedené
ďalšie trestné konania v rámci ktorých očakávam ukladanie nepodmienečných trestov odňatia slobody.
Trest odňatia slobody uložený v tomto trestnom konaní tak nebude mojim jediným. Po sčítaní trestov
budem vo výkone ako osoba odsúdená napríklad za násilnú trestnú činnosť. Žiadam preto úctivo Krajský

súd v Trnave, aby napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestné o poriadku zrušil a podľa
§ 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol a uložil i trest odňatia slobody v kratšom trvaní
ako mi bol uložený Okresným súdom Trnava.

4. Na verejnom zasadnutí zotrval obžalovaný na svojom návrhu. Obžalovaný tiež poukázal na jeho
odsúdenie, vykonané rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.9.2020 v konaní vedenom
pod sp. zn. 1T/7/2019. Týmto rozsudok mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody 20 mesiacov.
Navrhol, aby odvolací súd, vo vzťahu k tomuto odsúdeniu upustil od uloženia súhrnného trestu podľa
ustanovenia § 44 Trestného zákona. Prokurátor navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.

5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného

poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého výroku a konania,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.
7. Odvolací súd považuje výmeru uloženého trestu odňatia slobody za zákonnú a zároveň primeranú.

8. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.
por., ktoré súd prijal. Vo vzťahu k určeniu trestnej sadzby a samotnému rozhodnutiu o výške uloženého
trestu odňatia slobody, prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:
9. Obžalovaný bol doposiaľ 13x súdne trestaný predovšetkým pre majetkovú trestnú činnosť, pričom
podstatnéprepredmetnérozhodovaniejevporadí9.atotrestnýmrozkazomOkresnéhosúduBratislava
IIIzodňa01.08.2016,sp.zn.3T/151/2016,kdemuboluloženýpodmienečnýtrestvovýmere8mesiacov

a určená skúšobná doba 3 roky do 15.06.2020. Ďalej je pre rozhodnutie vo veci podstatné 11. odsúdenie
a to trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, zo dňa 13.05.2017, sp. zn. 15T/26/2017, právoplatné
dňa 02.06.2017, ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 10 mesiacov, pri určení skúšobnej doby vo výmere 30 mesiacov, za zrušenia trestu uloženého
trestným rozkazom Okresným súdom Senica, zo dňa 11.02.2016, sp. zn. 2T/14/2016, právoplatný dňa

16.03.2016, pričom týmto odsúdením sa prerušila prípadná zbiehajúca trestná činnosť u obžalovaného
a tým pádom aj možnosť ukladania súhrnného trestu k nasledovným odsúdeniam. K vyššie uvedenému
odsúdeniu zároveň nebolo možné ukladať súhrnný trest, nakoľko bolo zrušené rozhodnutie vo výroku o
treste Okresným súdom Senica, zo dňa 11.02.2016, sp. zn. 2T/14/2016, kde sa nejednalo o zbiehajúcu
sa trestnú činnosť (skutky z roku 2015), s prihliadnutím na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava

III zo dňa 01.08.2016, sp. zn. 3T/151/2016. Voči obžalovanému sa na súdoch v Slovenskej republiky
momentálne vedú ďalšie trestné konania. Obžalovaný nebol v období od 01.01.2010 do 17.10.2018
priestupkovo postihovaný.
10.Priurčovanídruhuavýmerytrestuprvostupňovýsúdprihliadalnajmänaspôsobspáchaniatrestného
činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti

a na osobu obžalovaného, jej pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných
skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného
jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l/ Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento
úprimne oľutoval) a zároveň súd zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m) - obžalovaný bol
v minulosti už súdne trestaný), zároveň súd musel pristúpiť k aplikácií § 38 ods. 2 Tr. zák. nakoľko

u obžalovaného bol vyrovnaný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Pri použití § 38 ods.
2 Trestného zákona, potom prichádzalo do úvahy ukladanie trestu podľa § 212 odsek 3 Trestného
zákona (účinného do 31.07.2019), v rozmedzí sadby 6 mesiacov až 3 rokov. Súd zároveň obžalovanému
uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, s prihliadnutím na predchádzajúce odsúdenie, jedná sa už
o recidivistu, opätovne sa jedná o majetkovú trestnú činnosť, pričom nepostačovalo predchádzajúce

odsúdenie obžalovaného na 1 rok a 4 mesiace na jeho nápravu. Súd zároveň pri výmere trestu
zohľadnil aj celkový postoj obžalovaného, ktorý sa priznal a úprimne oľutoval. Nakoľko bol obžalovaný
v predchádzajúcich 10 rokoch vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, súd obžalovaného
zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
11. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť

aplikáciu § 39 len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by
bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
Obhajcom navrhované mimoriadne zníženie trestu súd nepovažoval za opodstatnené, nakoľko zo strany
obhajoby neodznel jediný argument pre ktorý by mal súd pristúpiť k takémuto postupu, pričom súd ani
nevidel akýkoľvek priestor pre tento postup. Zároveň treba podotknúť že obžalovanému bol uložený trest

v dolnej polovici trestnej sadzby.
12. Odvolací súd súhlasí so závermi prvostupňového súdu, vo vzťahu k zisteniu pomeru poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Pokiaľ sa obžalovaný v odvolaní domáha mimoriadneho zníženia dolnej hranice
trestnej sadzby na základe vyhlásenia obžalovaného o vine, ktoré urobil na hlavnom pojednávaní a ktoré
súd prijal, odvolací sú to nepovažuje za možné.

13. Citované stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR dáva možnosť súdu postupovať
pri znižovaní dolnej hranice trestnej sadzby rovnako ako pri dohode o vine a prijatí trestu v zmysle §
39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Na použitie tohto postupu však musí existovať legitímny
dôvod, ktorý spočíva v tom, že i uložením trestu pod dolnú hranicu trestnej sadby možno naplniť účeltrestu. Súdom uložený trest musí byť vždy spôsobilý zabezpečiť účel sledovaný ustanovením § 34 ods.
1 Trestného zákona a to bez ohľadu na (zákonný) spôsob, ktorým sa upraví trestná sadzba uvedená
v osobitnej časti Trestného zákona.

14. Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby. Pritom ide
recidivujúceho páchateľa trestnej činnosti, o ktorom, s ohľadom na početnosť jeho odsúdení (16x súdne
z toho v jednom prípade sa neho hľadí akoby nebol odsúdený) a dlhé obdobie, počas ktorého bol
súdne trestaný (od roku 2001 do 2020, teda 19 rokov), možno povedať, že ide o kriminálne narušenú
osobnosť. Uloženie trestu odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby, je rozhodnutie, ktoré je

voči obžalovanému viac než zhovievavé a uložený trest je veľmi mierny. Ďalšie znižovanie trestu by
úplne poprelo sankčný charakter trestu odňatia slobody a vôbec by nebolo spôsobilé splniť účel tzv.
generálnej prevencie. Preto nebolo možné v odvolacom konaní tejto námietke obžalovaného vyhovieť
a zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste s tým, že by mu mal byť uložený trest v nižšej výmere.
15. Rovnako nedôvodná je aj tá odvolacia námietka, že by namiesto uloženia samostatného trestu by
mu súd mohol upustiť od uloženia súhrnného trestu. Súbeh skutkov, ktorý by odôvodňoval uvažovať

o uložení súhrnného trestu, resp. o upustení od uloženia takéhoto trestu, bol prerušený odsúdením tak
ako to uviedol prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku ako je to citované v odseku 9 tohto
uznesenia.
16. To, že trest uložený v tomto konaní nebude jeho jediným a že ho čakajú ešte ďalšie odsúdenia, ktoré
(zrejme vo svojom súhrne) budú vo výške, ako by mu boli dané za násilnú trestnú činnosť, čo je ďalšou

odvolacou námietkou obžalovaného, nie je relevantné pre rozhodnutie o výške trestu. Viacnásobná
trestná činnosť sa nutne zohľadňuje aj v celkovom súčte ukladaných trestov, resp. vo výške súhrnných
trestov, ukladaných za viacčinný súbeh, pokiaľ je to možné. Niet žiadneho legitímneho dôvodu, aby súd
znižovaním trestu zmierňoval následok neustáleho páchania trestnej činnosti obžalovaného. Ukladaním
trestov odňatia slobody súd zároveň chráni spoločnosť pred odsúdeným ako recidivujúcim páchateľom

trestnej činnosti.
17. V predchádzajúcich odsekoch citovaného úvahy prvostupňového súdu, považuje odvolací súd v
plnom rozsahu za správne, ktoré primeraným spôsobom zohľadňujú všetky dôležité skutočnosti, ktoré
majú vplyv na rozhodnutie o výške trestu, preto tunajší súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného celom
rozsahu ako nedôvodné. Preto ho zamietol podľa ustanovenia § 319 Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.