Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/246/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109232850
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5109232850.5

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej v právnom spore žalobcov: 1/ M.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. J. S., ul. U. č. XXXX/X, 2/ S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. J. S.,
ul. U. č. XXXX/X, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Jánom Kasenčákom, advokátom
so sídlom L., I. Q. č. XXXX/XX, proti žalovanému: Slawomír Ociepka, s miestom podnikania Zielona

14, 423 60 Poraj, IČO: 5770200269, Poľská republika, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr.
Ladislavom Udvarosom, advokátom so sídlom G., ul. U. č. XX, za účasti intervenienta na strane
žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta č. 82, zastúpený
splnomocneným zástupcom JUDr. Ladislavom Udvarosom, advokátom so sídlom G., ul. U. č. XX, G.,
o náhradu škody, odvolaní žalovaného, intervenienta na strane žalovaného a znalkyne proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 18C/223/2009-953 zo dňa 06. apríla 2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom

č.k.18C/223/2009-1001zodňa30.júna2017vspojenísopravnýmuznesenímč.k.18C/223/2009-1029
zo dňa 03. augusta 2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 18C/223/2009-1082 zo dňa 16. augusta
2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 18C/223/2009-953 zo dňa 06. apríla 2017 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č. k. 18C/223/20009-1001 zo dňa 30. júna 2017 v spojení s opravným uznesením č. k.

18C/223/2009-1029zodňa03.augusta2017vspojenísdopĺňacímrozsudkomč.k.18C/223/2009-1082
zo dňa 16. augusta 2017,
vo výroku, ktorým je žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v rade 1/ sumu vo výške 649,84 eur spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.07.2011 do zaplatenia, a to titulom náhrady za stratu
na zárobku, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
vo výroku, ktorým žalovaný je povinný zaplatiť titulom pozostalostnej úrazovej renty žalobcovi v rade 1/

sumu 13.949,36 eur za obdobie od 28.08.2007 do 31.12.2010 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9
% ročne od 15.07.2011 do zaplatenia, sumu 14.168,30 eur za obdobie od 01.01.2011 do 28.02.2014 a
sumu 2.045,96 eur mesačne od 01.03.2014 do 31.12.2014, sumu 2.072,97 eur mesačne od 01.01.2015
do 31.12.2015, sumu 2.082,51 eur mesačne od 01.01.2016 do 31.12.2016, sumu 2.124,16 eur mesačne
od 01.01.2017 do 31.01.2017, sumu 2.124,16 eur mesačne za obdobie od 01.02.2017 do 31.03.2017,
sumu 2.124,16 eur za mesiac apríl 2017, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a

od 01.05.2017 mesačne až do dovŕšenia dôchodkového veku žalobkyne v rade 1/ vo výške stanovenej
platnými právnymi predpismi upravujúcimi výšku pozostalostnej úrazovej renty, a to vždy k 20. dňu
príslušného kalendárneho mesiaca,
vo výroku, ktorým je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v rade 2/ titulom pozostalostnej úrazovej renty
sumu 11.937,40 eur za obdobie od 28.08.2007 do 31.12.2010 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9
% ročne od 15.07.2011 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

vovýroku,ktorýmžalobkynivrade1/priznávanároknanáhradutrovkonaniavočižalovanémuvrozsahu
62 %,
vo výroku, ktorým žalobcovi v rade 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28 %,
vovýroku,ktorýmžalobcomvrade1/a2/nepriznáva nároknanáhradutrovkonaniavočiintervenientovi,
vo výroku, ktorým štátu Slovenskej republiky sa priznáva nárok na náhradu nákladov spojených so
znaleckým dokazovaním voči žalovanému v rozsahu 100 %.vo výroku, ktorým znalkyni Ing. Martine Knorovej sa priznáva nárok na náhradu znalečného či
žalovanému v rozsahu 100 % z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo výroku, ktorým súd konanie o návrhu na náhradu nákladov spojených s liečením a s pohrebom
zastavuje, vo výroku, ktorým žalobný návrh vo zvyšnej časti zamietol, vo výroku, ktorým žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania za pojednávanie konané dňa 30.06.2017, zostáva rozsudok
Okresného súdu Žilina č. k. 18C/223/2009-953 zo dňa 06.04. 2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.
k. 18C/223/20009-1001 zo dňa 30.06.2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 18C/223/2009-1029

zo dňa 03.08.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 18C/223/2009-1082 zo dňa 16.08.2017 n
e d o t k n u t ý .

odvolanie znalkyne o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 18C/223/2009-953 zo dňa 06.04.2017 rozhodol, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobkyni v rade 1/ sumu vo výške 649,84 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
9 % ročne od 15.07.2011 do zaplatenia, a to titulom náhrady za stratu na zárobku, a to v lehote do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť titulom pozostalostnej úrazovej renty
žalobcovi v rade 1/ sumu 13.949,36 eur za obdobie od 28.08.2007 do 31.12.2010 spolu s úrokmi

z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.07.2011 do zaplatenia, sumu 14.168,30 eur za obdobie od
01.01.2011 do 28.02.2014 a sumu 2.045,96 eur mesačne od 01.03.2014 do 31.12.2014, sumu 2.072,97
eur mesačne od 01.01.2015 do 31.12.2015, sumu 2.082,51 eur mesačne od 01.01.2016 do 31.12.2016,
sumu 2.124,16 eur mesačne od 01.01.2017 do 31.01.2017, sumu 2.124,16 eur za mesiac apríl 2017, a
to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a od 01.05.2017 mesačne až do dovŕšenia

dôchodkového veku žalobkyne v rade 1/ vo výške stanovenej platnými právnymi predpismi upravujúcimi
výšku pozostalostnej úrazovej renty, a to vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi v rade 2/ titulom pozostalostnej úrazovej renty sumu 11.937,40 eur za
obdobie od 28.08.2007 do 31.12.2010 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.07.2011
do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd konanie o návrhu na náhradu

nákladov spojených s liečením a s pohrebom zastavil. Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamietol.
Žalobkyni v rade 1/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 62 %. Žalobcovi
v rade 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28%. Žalobcom v rade 1/ a 2/ nepriznal nárok
na náhradu trov konania voči intervenientovi. Štátu Slovenskej republiky sa priznal nárok na náhradu
nákladov spojených so znaleckým dokazovaním voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Okresný súd Žilina dopĺňacím rozsudkom č. k. 18C/223/2009-1001 zo dňa 30.06.2017 rozhodol tak, že
znalkyni Ing. Martine Knorovej priznal nárok na náhradu znalečného voči žalovanému v rozsahu 100
%. Zároveň rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania za pojednávanie konané
dňa 30.06.2017.
Okresný súd Žilina uznesením č. k. 18C/223/2009-1029 zo dňa 03.08.2017 opravil odôvodnenie

dopĺňacieho rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18C/223/2009-1001 zo dňa 30.06.2017 bod 9., ktorý
má správne znieť: 9. V prejednávanej veci súd uznesením č. k. 18C/223/2009-686 zo dňa 12.04.2016
nariadil znalecké dokazovanie a za znalca ustanovil Ing. Martinu Knorovú, znalca z odboru ekonómia
a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika. Znalkyňa vypracovala znalecký
posudok č. 3/2016 a predložila vyúčtovanie znalečného vo výške 937,68 eur. Zároveň znalkyňa si

uplatnila znalečné vo výške 212,48 eur za vyjadrenie zo dňa 30.11.2016.
Okresný súd Žilina dopĺňacím rozsudkom č. k. 18C/223/2009-1082 zo dňa 16.08.2018 rozhodol, že
žalovaný je povinný zaplatiť titulom pozostalostnej úrazovej renty žalobcovi v rade 1/ sumu 2.124,16
eur mesačne za obdobie od 01.02.2017 do 31.03.2017, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V ďalšom texte odôvodnenia sú predmetné rozhodnutia označovaného ako „rozsudok").
Súdrozhodnutieodôvodniltým,žedňa09.11.2009bolsúdudoručenýžalobnýnávrhpôvodneoznačenej
žalobkyne 1/, ktorým sa domáhala náhrady škody (titulom nákladov liečenia a nákladov spojených s
pohrebom, ako aj jednorázového odškodnenia) voči žalovanému vo výške 15.477,82 eur. Tento žalobný
návrh bol zo strany žalobkyne rozšírený podaním zo dňa 29.06.2011 a následne sa už žalobcovia 1/ a

2/ domáhali žalobou zmenenou uznesením zo dňa 05.02.2013 náhrady škody titulom náhrady za stratuna zárobku, pozostalostnej úrazovej renty, jednorázového odškodnenia, náhrady nákladov spojených s
liečením, cestovného a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd skúmal vecnú legitimáciu strán v
konaní pričom posúdil, že žalobcovia sú právnymi nástupcovia po nebohom S. H., nar. XX.XX.XXXX,

zomr. XX.XX.XXXX a zároveň poškodení v dôsledku jeho smrti, keďže žalobkyňa 1/ bola manželkou
pozostalého a žalobca 2/ synom. Podľa súdu je daná pasívna legitimácia žalovaného ako držiteľa a
vlastníka motorového vozidla zn. Volvo, ktorým došlo k dopravnej nehode počas jeho riadenia vodičom
K. J., ktorý nevenoval pozornosť vedeniu vozidla, pričom prekročil maximálne povolenú rýchlosť jazdy
a nedbal na zvýšenú opatrnosť pred prechodom pre chodcov a zrazil S. H., ktorý utrpel ťažké zranenie

dňa 10.11.2006 a ktorému podľahol dňa XX.XX.XXXX.
Žalovaný a intervenient vzniesli námietku premlčania všetkých nárokov uplatnených v podaní z
29.06.2011, ktorú súd posúdil za neopodstatnenú z dôvodu, ktoré zhrnul v bode 36 odôvodnenia.
Následnesúdpriznalžalobkyni1/náhraduzastratunazárobkuzaobdobieod10.11.2006do27.08.2007
v uplatnenej sume 649,84 eur v zmysle § 445, § 446 Občianskeho zákonníka, § 87 zák. č. 461/2003
Z. z. Obom žalobcom 1/ a 2/ priznal súd pozostalostnú úrazovú rentu v zmysle § 448 Občianskeho

zákonníka, § 92 ods. 1, 2, 3 zák. č. 461/2003 Z. z. Za účelom výšky daného nároku nariadil znalecké
dokazovanie. Jednorázové odškodnenie žalobcom 1/ a 2/ súd nepriznal nakoľko nárok v zmysle §476b
(správne § 447b - poznámka odvolacieho súdu) Občianskeho zákonníka, § 90, § 91 zák. č. 461/2003 Z.
z. vzniká iba poškodenému, nie pozostalým. Ich nárok preto v tejto časti zamietol pre nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie. S poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby v časti nákladov spojených s liečením a

pohrebomžalobcamiasosúhlasomžalovaného,súdkonanievtejtočastizastavil.Pokiaľideouplatnené
náklady cestovného spolu s úrokom z omeškania súd návrh v tejto časti zamietol pre nepreukázanie, t.j.
neunesenie dôkazného bremena v tejto časti. Žalobcovia 1/ a 2/ žiadali zaviazať žalovaného na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch každému po 5.000 eur. Pri rozhodnutí súd vychádzal z § 11, § 13, § 15
Občianskeho zákonníka. Žalobu v tejto časti zamietol lebo danú náhradu je možné uplatňovať iba voči

samotnému vinníkovi, t.j. vodičovi. V danom prípade však vodič nebol označený ako strana v konaní
a zamestnávateľ, t.j. žalovaný nie je teda v takom prípade pasívne legitimovaný. Čo sa týka úrokov
z omeškania nebolo preukázané, že by žalovaný bol vyzvaný žalobcami na zaplatenie uplatnených a
priznaných nárokov nejakou výzvou. Z uvedeného dôvodu ho zavzal zaplatiť žalobkyni 1/ a žalobcovi
2/ úroky z omeškania až do 15.07.2011, teda od nasledujúceho dňa po doručení návrhu žalovanému,

resp. jeho právnemu zástupcovi. V nepriznanej časti súd žalobný návrh zamietol. V zmysle § 255, § 262
ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p." súd priznal náhradu
trov konania podľa pomeru úspechu a to s poukazom na predmet konania a výsledkov konania vo veci
samej. Žalobkyňa 1/ má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62 % a žalobca 2/ v
rozsahu 28 %. Hoci žalobcovia 1/ a 2/ boli v konaní úspešnejší podľa pomeru úspechu, súd im nepriznal

nárok na náhradu trov konania voči intervenientovi, a to vo vzhľadom na jeho postavenie v konaní a
vzhľadom na to, že súd im priznal nárok voči žalovanému. Súd priznal štátu nárok na náhradu nákladov
na znalecké dokazovanie voči žalovanému a to v rozsahu 100 % a to vzhľadom na to, že bolo nariadené
na jeho podnet, na jeho námietky. O nároku znalkyne na náhradu znalečného rozhodol podľa § 262 ods.
1, 2 v spojení s § 255 ods. 1, 2 C. s. p. a čl. 4 C. s. p.

2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalovaný, intervenient na strane žalovaného (ďalej
len „intervenient") a znalkyňa.

3. Žalovaný a intervenient napadli rozsudok okresného súdu odvolaním a to tie časti rozsudku, v ktorej

súd žalobe vyhovel, vo veci náhrady za stratu na zárobku a vo veci pozostalostnej úrazovej renty s
príslušenstvom. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a
zároveň žalobcov zaviaže k plnej náhrade trov konania.
K náhrade za stratu na zárobku poukázali na § 446 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa
oprávnenosť a rozsah uvedených nárokov posudzuje podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení.

Opakovane namietali takéto ustálenie tohto nároku žalobkyne 1/, nakoľko výpočet nezodpovedá
ustanoveniu § 87 zák. č. 461/2003 Z. z. a z toho dôvodu nebolo možné tejto časti návrhu vyhovieť.
K pozostalostnej úrazovej rente uviedli, že aj v tomto prípade nárok rieši § 448 Občianskeho zákonníka
s tým, že nárok sa posúdi a suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa všeobecných predpisov
o sociálnom poistení. Súd aj cituje ust. § 93 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. podľa ktorého: „mesačná

suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol
poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti". To korešponduje i s úvahou súdu uvedenou v bode
49. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podľa žalovaného a intervenienta na strane žalovaného súd
nariadil znalecké dokazovanie, neriadil sa vlastným názorom o predbežnej otázke, neriešil hypotetickúotázku aká by bola vyživovacia povinnosť poškodeného voči manželke, resp. synovi. Znalkyňa by sa
mohla vyjadriť nanajvýš k otázke výšky príjmov poškodeného, aby súd mohol ustáliť eventuálnu výšku
výživného avšak aj výška príjmov bola vyčísliteľná priamo súdom z dostupných podkladov akým je napr.

daňové priznanie poškodeného. Podľa výsledku znaleckého posudku potom žalobcovia upravili petit na
tam určenú výšku. Už toto zásadné pochybenie súdu spôsobuje zásadnú nesprávnosť rozhodnutia v
tejto časti nároku žalobcov. Žalovaný a intervenient opätovne poukázali aj na to, že s týmito námietkami
sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite nevysporiadal. Iba lakonicky poznamenal, že za
účelom výšky daného nároku bolo nutné nariadiť znalecké dokazovanie. Podľa nich určenie výšky oboch

vyššie uvedených nárokov oboch žalobcov vyplýva z právnych predpisov a ich správnej aplikácie, je
otázkou právnou a preto znalecké dokazovanie sa javí byť z toho dôvodu superfluum (nadbytočné -
poznámka odvolacieho súdu).
V ďalšej časti odvolania k nevyhoveniu ich námietky premlčania vo vyjadrení doručenom dňa 29.06.2011
uviedli, že závery súdu neobstoja. V otázke premlčania je potrebné sa riadiť ust. § 106 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, a teda je potrebné konštatovať, že aj objektívna premlčacia doba, ktorá

začala plynúť smrťou poškodeného sa skončila 28.08.2010, teda pred dňom 29.06.2011 (deň doručenia
vyjadrenia žalobkyne, ktorým došlo aj k uplatneniu ďalších nárokov, tam uvedených). Z tohto pohľadu
teda neobstojí názor súdu I. inštancie prezentovaný v odôvodnení rozhodnutia a to v bode 26.
(„...žalobcovia a žalovaný sa dozvedeli o zodpovednej osobe za škodu /v dôsledku smrti/ až v priebehu
tohto konania znaleckým dokazovaním"), v bode 23. („...znalecké posudky sú z r. 2014, ktorými kedy

bola jednoznačne potvrdená príčinná súvislosť), v bode 36.3 („.. obrana žalovaného formou námietky
premlčania je v rozpore s dobrými mravmi.., keď na jednej strane namietal premlčanie, ale na druhej
strane práve on spochybňoval zodpovednú osobu a príčinnú súvislosť, teda okamih, kedy bola daná
vedomosť o škodcovi a následne o výške škody"). V tejto súvislosti žalovaný a intervenient uviedli,
že ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovenie hmotného práva a dotýka sa výkonu

práv a povinností z hmotnoprávnych vzťahov. Súd prvej Inštancie tu však stavia vznesenie námietky
premlčania za roveň s procesnými námietkami sporovej strany ohľadne (znaleckého) dokazovania.
Výkon procesných práv zaručených právnym predpisom nemôže byť hodnotený ako konanie v rozpore
s dobrými mravmi. O výkon procesných práv sporovej strany však jednoznačne šlo. Žalovaný a
intervenient preto namietali nesprávne právne posúdenie veci. Mali tiež za to, že sa súd vôbec

nezaoberal otázkou, ktorú namietali vo vyjadrení zo dňa 14.05.2013, ktorý opísaný stav (v čase podania
žaloby bol žalobca 2/ maloletý ale v konaní nevystupoval a žalobkyňa 1/ ako jeho matka konala len vo
svojommeneaniejevjehomene,potvrdzujetoajpodaniežalobkyne1/zodňa29.06.2011,kdenavrhuje
vstup žalobca 2/ do konania, žalobca 2/ dosiahol plnoletosť dňa 02.04.2010, napriek tomu sa účastníkom
konania stal až 07.06.2012 a svoje práva si uplatnil až písomným podaním zo dňa 31.01.2013, keď

sa vyjadril, že súhlasí s návrhom žalobkyne na zmenu petitu zo dňa 29.06.2012) musí mať aj vplyv
na hodnotenie otázky premlčania voči žalobcovi 2/. Namietali preto postup súdu, nakoľko rozhodnutie
súdu konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na
namietané skutočnosti je nesprávne aj rozhodnutie o nároku žalobcov na náhradu trov konania.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalovaného a intervenienta písomne nevyjadrili.

5. Znalkyňa v odvolaní proti rozsudku okresného súdu žiadala o vyplatenie znalečného spolu vo výške
1.150,16 eur z účtu Okresného súdu v Žiline.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie žalovaného a intervenienta
bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúťtýmtoopravnýmprostriedkom(§355ods.1C.s.p.),beznariadeniaodvolaciehopojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/, § 391 ods. 1 C. s. p.).

7. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobou došlou súdu dňa 09.11.2009 sa žalobkyňa
(neskôr žalobkyňa 1/) domáhala sa voči žalovaného zaplatenia sumy 15.477,82 eur (správne sumy
15.477,91 eur - poznámka odvolacieho súdu) z titulu náhrady škody predstavujúcej náhradu za lieky

a liečebné pomôcky v sume 1.387,34, náklady spojené s pohrebom v sume 3.598,57 eur, náklady na
trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní v sume 353,54 eur, jednorázového odškodnenia v sume
6.758,41 eur a výživného na nezaopatrené dieťa v sume 3.379,46 eur. Podaním zo dňa 29.06.2011
(č.l. 180 spisu) navrhla žalobkyňa vstup S. H. na strane žalobcu ako žalobcu 2/. Zároveň si uplatnilaďalšie nároky z titulu náhrady škody a to pre svoju osobu ako žalobkyňu 1/: - náhradu za stratu na
zárobku od 10.11.2006 do 27.08.2007 v sume 649,84 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
9 % z čiastky 649,84 eur od podania návrhu do zaplatenia, - pozostalostnú úrazovú rentu (v sume 300

eur mesačne od 28.08.2007 a teda za august 2007 sumu 31,88 eur, september - december 2007 po
318,75 eur mesačne, január - jún 2008 po 318,75 eur mesačne, júl 2008 - december 2008 po 334,69
eur mesačne, za rok 2009 po 357,95 eur mesačne, január - december 2010 po 368,87 eur mesačne) za
čas od 28.08.2007 do 31.12.2010 sumu 13.949,36 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
9 % z čiastky 13.949,36 eur od podania návrhu do zaplatenia, od 01.01.2011 platiť čiastku 372,85 eur,

ktoré je povinný posielať zvlášť každý mesiac, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca, - jednorázové
odškodnenie v sume 6.759,80 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % z čiastky 6.759,80
eur od podania návrhu do zaplatenia, - náklady spojené s liečením v sume 1.430,36 eur spolu s ročným
úrokom z omeškania vo výške 9 % z čiastky 1.430,36 eur od podania návrhu do zaplatenia, - náklady
spojené s pohrebom v sume 1.879,09 eur, - náhrada cestovného pri návštevách poškodeného počas
hospitalizácie v nemocnici spolu v suma 4.603,83 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9

% z čiastky 4.603,23 eur od podania návrhu do zaplatenia, - náhradu nemajetkovej ujmy 5.000 eur. Pre
žalobcu 2/ uplatnila z titulu náhrady škody: - náhradu za stratu na zárobku od 10.11.2006 do 27.08.2007
v sume 649,84 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % z čiastky 649,84 eur od podania
návrhu do zaplatenia, - pozostalostnú úrazovú rentu (v sume 300 eur mesačne od 28.08.2007 ale teda
za august 2007 sumu 26,56 eur, september - december 2007 po 265.63 eur mesačne, január - jún 2008

po 265,63 eur mesačne, júl - december po 278,91 eur mesačne, za rok 2009 po 298.29 eur mesačne, za
rok 2010 po 307,39 eur mesačne, január 2011 sumu 312.92 eur) za čas od 28.08.2007 do 31.01.2011
sumu 11.937,40 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % z čiastky 11.937,40 eur od
podania návrhu do zaplatenia, - jednorázové odškodnenie v sume 3.379,90 eur spolu s ročným úrokom z
omeškaniavovýške9%zčiastky3.379,80eurodpodanianávrhudozaplatenia,-náhradunemajetkovej

ujmy 5.000 eur. Následne žalobkyňa navrhla pripustiť v zmysle uvedeného zmenu žaloby.
Okresný súd uznesením č. k. 18C/223/2009-290 zo dňa 07.06.2012 rozhodol, že súd pripúšťa, aby do
konania vstúpil ďalší účastník na strane navrhovateľa a to navrhovateľ v rade 2/ S. H., nar. XX.XX.XXXX,
bydliskom U. XXXX/X, H. J. S., štátny občan SR (výrok I.). Súd pripúšťa zmenu petitu žalovaného
návrhu, navrhovateľkou v písomnom podaní zo dňa 29.06.2011 a to nasledovne: Odporca je povinný

navrhovateľke v rade 1/ uhradiť sumu 649,84 eur titulom náhrady za stratu na zárobku spolu s ročným
úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 649,84 eur od podania návrhu do zaplatenia, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný za obdobie od 28.08.2007 do 31.12.2010
uhradiť navrhovateľke v rade 1/ titulom pozostalostnej úrazovej renty sumu 13.949,36 eur, spolu s
ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % z čiastky 13.949,36 eur od podania návrhu do zaplatenia, a to

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný od 01.01.2011 platiť navrhovateľke
v rade 1/ čiastku 372,85 eur, ktoré je povinný posielať zvlášť každý mesiac, vždy do 20. dňa toho -
ktorého mesiaca. Odporca je povinný za obdobie od 28.08.2007 do 31.12.2010 uhradiť navrhovateľovi
v rade 2/ titulom pozostalostnej úrazovej renty sumu 11.937,40 eur, spolu s ročným 9 % zo sumy
11.937,40 eur od podania návrhu do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný navrhovateľke v rade 1/ uhradiť titulom jednorázového odškodnenia sumu 6.759,80
eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 6.759,80 eur od podania návrhu do
zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný navrhovateľovi
v rade 2/ uhradiť titulom jednorázového odškodnenia sumu 3.379,90 eur spolu s ročným úrokom z
omeškania vo výške 9 % zo sumy 3.379,90 eur od podania návrhu do zaplatenia, a to všetko do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný navrhovateľke v rade 1/ uhradiť sumu 1.430,36
eur titulom náhrady nákladov spojených s liečením spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9
% z čiastky 1.430,36 eur od podania návrhu do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Odporca je povinný navrhovateľke v rade 1/ uhradiť sumu 1.879,09 eur od podania návrhu
do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný navrhovateľke

v rade 1/ uhradiť sumu 4.603,83 eur titulom náhrady nákladov cestovného spolu s ročným úrokom z
omeškania vo výške 9 % z čiastky 4.603,23 eur od podania návrhu do zaplatenia, a to všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný navrhovateľke v rade 1/ uhradiť sumu 5.000 eur titulom
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je
povinnýnavrhovateľovivrade2/uhradiťsumu5.000eurtitulomnáhradynemajetkovejujmyvpeniazoch,

a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľom v rade
1/ a 2/ trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Podaním došlým dňa 09.03.2017 žalobcovia rozšírili žalobu a to pre žalobkyňu 1/ ohľadom
pozostalostnej úrazovej renty od marca 2014 s poukazom na znalecké dokazovanie a to od marca 2014do decembra 2014 po 2.045,96 eur, od januára 2015 do decembra 2017 po 2.072,97 eur mesačne, od
januára do decembra 2016 po 2.082,51 eur a od januára do marca 2017 po 2.124,16 eur. a vo vzťahu v
budúcnosti splatnému nárok na pozostalostnú úrazovú rentu od apríla 2017 navrhli, aby súd žalovaného

zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 2.124,16 eur mesačne za obdobie od apríla 2017 až do dovŕšenia
dôchodkového veku žalobkyne 1/, pričom ak dôjde k zvýšeniu úrazovej renty podľa právnych predpisov,
je povinný platiť takto zvýšenú sumu odo dňa nadobudnutia účinnosti právnej úpravy o zvýšení sumy
úrazovej renty.
Okresný súd uznesením č. k. 18C/223/2009-932 zo dňa 22.03.2017 pripustil zmenu žaloby žalobcov v

znenípodaniazodňa09.03.2017:žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkynivrade1/pozostalostnúúrazovú
rentu od marca 2014 a to nasledovne: marec 2014 vo výške 2.045,96 eur, apríl 2014 vo výške 2.045,96
eur, máj 2014 vo výške 2.045,96 eur, jún 2014 vo výške 2.045,96 eur, júl 2014 vo výške 2.045,96 eur,
august 2014 vo výške 2.045,96 eur, september 2014 vo výške 2.045,96 eur, október 2014 vo výške
2.045,96 eur, november 2014 vo výške 2.045,96 eur, december 2014 vo výške 2.045,96 eur, január
2015 vo výške 2.072,97 eur, február 2015 vo výške 2.072,97 eur, marec 2015 vo výške 2.072,97 eur,

apríl 2015 vo výške 2.072,97 eur, máj 2015 vo výške 2.072,97 eur, jún 2015 vo výške 2.072,97 eur, júl
2015 vo výške 2.072,97 eur, august 2015 vo výške 2.072,97 eur, september 2015 vo výške 2.072,97
eur, október 2015 vo výške 2.072,97 eur, november 2015 vo výške 2.072,97 eur, december 2015 vo
výške 2.072,97 eur, január 2016 vo výške 2.082,51 eur, február 2016 vo výške 2.082,51 eur, marec 2016
vo výške 2.082,51 eur, apríl 2016 vo výške 2.082,51 eur, máj 2016 vo výške 2.082,51 eur, jún 2016

vo výške 2.082,51 eur, júl 2016 vo výške 2.082,51 eur, august 2016 vo výške 2.082,51 eur, september
2016 vo výške 2.082,51 eur, október 2016 vo výške 2.082,51 eur , november 2016 vo výške 2.082,51
eur, december 2016 vo výške 2.082,51 eur, január 2017 vo výške 2.124,16 eur, február 2017 vo výške
2.124,16 eur, marec 2017 v výške 2.124,16 eur spolu suma 76.697,84 eur a vo výťahu v budúcnosti
splatnému nároku na pozostalostnú úrazovú rentu od apríla 2017 je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni

1/ sumu 2.124,16 eur mesačne za obdobie od apríla 2017 až do dovŕšení dôchodkového veku žalobkyne
1/, pričom ak dôjde k zvýšeniu úrazovej renty podľa právnych predpisov, je povinný platiť takto zvýšenú
sumu odo dňa nadobudnutia účinnosti právnej úpravy o zvýšení sumy úrazovej renty.

8. Okresný súd rozsudkom č. k. 18C/223/2009-953 zo dňa 06.04.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom

č. k. 18C/223/20009-1001 zo dňa 30.06.2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 18C/223/2009-1029
zo dňa 03.08.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 18C/223/2009-1082 zo dňa 16.08.2017
priznal z titulu náhrady škody žalobkyni 1/ náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti jej
manžela ako poškodeného a obom žalovaným 1/ a 2/ pozostalostnú úrazovú rentu voči žalovanému ako
zamestnávateľovi škodcu - vodiča. Ostatné nároky a to titulom jednorázového odškodnenia a náhrady

nemajetkovej ujmy zamietol a konanie o nároku na náhradu nákladov spojených s liečením a pohrebom
zastavil. Nakoľko rozsudok bol napadnutý len žalovaným a intervenientom predmetom preskúmania
napadnutého rozhodnutia zo strany odvolacieho súdu boli tieto výroky:
1. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v rade 1/ sumu vo výške 649,84 eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 9 % ročne od 15.07.2011 do zaplatenia, a to titulom náhrady za stratu na zárobku, a to v lehote

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, 2. Žalovaný je povinný zaplatiť titulom pozostalostnej úrazovej
renty žalobcovi v rade 1/ sumu 13.949,36 eur za obdobie od 28.08.2007 do 31.12.2010 spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.07.2011 do zaplatenia, sumu 14.168,30 eur za obdobie od
01.01.2011 do 28.02.2014 a sumu 2.045,96 eur mesačne od 01.03.2014 do 31.12.2014, sumu 2.072,97
eur mesačne od 01.01.2015 do 31.12.2015, sumu 2.082,51 eur mesačne od 01.01.2016 do 31.12.2016,

sumu 2.124,16 eur mesačne od 01.01.2017 do 31.01.2017, sumu 2.124,16 eur mesačne za obdobie
od 01.02.2017 do 31.03.2017, sumu 2.124,16 eur za mesiac apríl 2017, a to všetko v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku a od 01.05.2017 mesačne až do dovŕšenia dôchodkového veku
žalobkyne v rade 1/ vo výške stanovenej platnými právnymi predpismi upravujúcimi výšku pozostalostnej
úrazovej renty, a to vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi v rade 2/ titulom pozostalostnej úrazovej renty sumu 11.937,40 eur za obdobie od 28.08.2007
do 31.12.2010 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.07.2011 do zaplatenia, a to v
lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 3. Súvisiace výroky o trovách konania strán sporu a
trovách štátu.

9. Súd by mohol priznať žalobcom ním uplatnený nárok na náhradu škody, iba vtedy, ak žalobcovia
v konaní preukázali naplnenie všetkých predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody. Týmito
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: protiprávny úkon (škodná udalosť), ujma (vznik škody),
príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a vznikom škody a zavinenie. Pri skúmaní naplneniauvedených predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného súdu musel prihliadať na žalovaným
vznesenú námietku premlčania. Súd teda v prvom rade musel vyriešiť otázku premlčania nárokov
žalobcov 1/ a 2/.

10. Žalovaný a intervenient v odvolaní namietali nesprávne právne posúdenie nimi vznesenej námietky
premlčania ohľadom náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a pozostalostnej úrazovej
renty. Záverysúduvotázkepremlčaniapodľanichneobstoja,lebojepotrebnésariadiťust.§106ods.1a
2 Občianskeho zákonníka a konštatovať, že aj objektívna premlčacia doba, ktorá začala plynúť smrťou

poškodeného sa skončila 28.08.2010 a teda pred dňom 29.06.2011, ktorý je dňom doručenia vyjadrenia
žalobkyne, ktorým došlo k uplatneniu ďalších nárokov tam uvedených. Podľa žalovaného a intervenienta
neobstojí názor súdu, že žalobcovia a žalovaný sa dozvedeli o zodpovednej osobe za škodu (v dôsledku
smrti) až v priebehu tohto konania znaleckým dokazovaním. Okrem toho súd stavia vznesenie námietky
premlčania za roveň s procesnými námietkami sporovej strany (znaleckého dokazovania). Podľa nich
výkon procesných práv zaručených právnym predpisom nemôže byť hodnotený ako konanie v rozpore s

dobrými mravmi. Mali tiež za to, že sa súd vôbec nezaoberal otázkou, ktorú namietali vo vyjadrení zo dňa
14.05.2013, ktorý opísaný stav musí mať aj vplyv na hodnotenie otázky premlčania voči žalobcovi 2/.

11. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu (body 15 a 16) vyplýva, že žalovaný a intervenient
vzniesli námietku premlčania všetkých nárokov uplatnených v podaní z 29.06.2011, ktorú odôvodnil

tým, že podľa § 106 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom náhrada nemajetkovej ujmy
v peniazoch nespadá pod pojem škoda, ani do rozsahu náhrady škody v zmysle Zákonníka práce.
Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch e právom majetkovej povahy, ktorá sa premlčuje
v zmysle § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby.

Žalobkyňa 1/ žiadala podaním zo dňa 29.06.2011 zmenu návrhu a danou zmenou rozšírila svoju žalobu
o ďalšie nároky, hoci už 28.06.2009 žalobcovia museli vedieť o tom, kto za škodu zodpovedá vrátane
tej skutočnosti, že vodič motorového vozidla bol zamestnancom žalovaného. Keďže žalobkyňa 1/ si
v konaní pred poľským súdom uplatnila nárok na náhradu škody a musela vedieť aj o výške škody.
Nárok na slovenskom súde si uplatnili až po uplynutí dvojročnej premlčacej doby dňa 29.06.2011, hoci

pre určenie okamihu, kedy sa poškodený dozvie o osobe škodcu, nie je rozhodujúci deň právoplatnosti
odsudzujúceho rozsudku obžalovaného, tento len závisí od procesných okolností, ktoré nastali v
priebehu konania a s vedomosťami poškodeného o škode a škodcovi priamo nesúvisí. Tak isto dňa
28.06.2018,t.j.skororokposmrtipoškodeného,museližalobcoviapociťovaťzásahdoichosobnostných
práv a mohli si uplatniť nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, tento si mohli po prvý raz

uplatniť 29.08.2007 a od toho dňa im začala plynúť 3-ročná premlčacia doba. Preto namietal premlčanie
všetkých nárokov žalobkyne 1/, ako aj žalobcu 2/, uplatnených v podaní zo dňa 29.06.2011, nakoľko
podľa jeho názoru žalobcovia si ich uplatnili po uplynutí premlčacej doby. Žalobcovia nesúhlasili so
vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného a intervenienta. Mali za to, že nárok nie je
premlčaný a to preto, lebo premlčacia doba začína plynúť jeden rok po poistnej udalosti. Podľa nich

preto právo bolo uplatnené v lehote. Ak by však bol súd iného názoru, poukázali na okolnosti na
strane žalovaného, ktoré by boli v rozpore s dobrými mravmi. Žiadali preto, aby súd prihliadal na tieto
skutočnosti.

12. Zhrnutiu súdu v bode 36. odôvodnenia rozsudku predchádzali konštatovania, v bodoch 22 - 35

odôvodnenia pred ktorými súd citoval ut. § 100, § 101, § 106, § 114 a § 112 Občianskeho zákonníka.
Z tohto vyplýva, že námietka premlčania je neopodstatnená, a to z viacerých uvedených dôvodov:
1/ žalobkyňa 1/ si uplatnila náhradu škody už v trestnom konaní, počas ktorého premlčacia doba
spočívala, keď žalobkyňa 1/ bola v priebehu trestného konania aktívna (uplatňovala si náhradu škody)
a boli splnené podmienky v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. Trestné konanie bolo začaté ešte

pred smrťou poškodeného, teda ešte pred vznikom skutočnej škody a skončené až právoplatnosťou
rozsudku príslušného poľského súdu zo dňa 26.04.2010. Keďže žaloba bola podaná 09.11.2009 a
rozšírená o opodstatnené nároky dňa 29.06.2011, žaloba bola podaná až a aj rozšírená počas plynutia
premlčacej lehoty, a teda pred jej uplynutím, 2/ zároveň o skutočnom škodcovi za smrť (nie za dopravnú
nehodu) sa obe strany konania dozvedeli až v tomto konaní, a to z vypracovaných znaleckých posudkov

v roku 2014, nakoľko až nimi bolo jednoznačne preukázané, kto zodpovedá za smrť poškodeného,
nielen za nehodu, a teda že k smrti došlo skutočne v dôsledku dopravnej nehody. Toto bolo namietané
predovšetkým žalovaným, a práve preto súd zvlášť poukázal na to, že až v roku 2014 bola zistená osoba
zodpovedná za smrť. 3/ Obrana žalovaného formou námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmiz dôvodov uvádzaných súdom, keď na jednej strane namietal premlčanie, ale na druhej strane práve
on spochybňoval zodpovednú osobu a príčinnú súvislosť, teda okamih, kedy bola daná vedomosť o
škodcovi a následne o výške škody.

13. Podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za 2 roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 sa najpozdejšie
právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa,
kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Počiatok subjektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody sa viaže k okamžiku, kedy poškodený
nadobudol vedomosť o tom, že na jeho úkor došlo ku škode (nie teda len o protiprávnom úkone či o
škodnej udalosti) a kto za ňu zodpovedá. To predpokladá, že sa poškodený dozvedel ako o tom, že mu
vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch, tak
i zodpovednom subjekte.

14. Ak je uplatnený nárok na náhradu škody premlčaný, súd nemôže premlčané právo priznať a žalobu
musí zamietnuť, a to bez ohľadu na to, či už bola preukázaná zodpovednosť za škodu, či výška škody.
Z hľadiska hospodárnosti konania je totiž za takejto situácie aj nadbytočné vykonávať dokazovanie a
zisťovať dôvodnosť základu nároku a jeho výšku, keď s ohľadom na námietku premlčania nemožno
žalobnému návrhu vyhovieť (R 29/1983).

15. Občiansky zákonník upravuje situáciu, keď za škodu nezodpovedá škodca (vodič motorového
vozidla). Za škodu spôsobenú jednou osobou nesie zodpovednosť iná fyzická alebo právnická osoba.
Škoda musí byť spôsobená osobou, ktorú iná právnická (fyzická) osoba použila k výkonu svojej činnosti.
Touto osobou môže byť zamestnanec v pracovnom pomere alebo osoba vykonávajúca prácu na základe

dohôd o práci mimo pracovný pomer. Môže ísť o akúkoľvek inú osobu vykonávajúcu činnosť v prospech
právnickej (fyzickej) osoby. Či už na základe zmluvy alebo jednorázového príkazu. Dôležité je, že táto
osoba sa podieľa na činnosti inej osoby, túto činnosť uskutočňuje jej menom, podľa jej príkazov, pokynov
a v jej záujme. Ďalšou podmienkou je, že k škode musí dôjsť v rámci činnosti právnickej (fyzickej) osoby.
Pokiaľ by škodca (zamestnanec) používal motorové vozidlo na uspokojovanie svojich osobných či iných

záujmov, išlo by o exces. O vybočenie z plnenia úloh, ktoré mal škodca (zamestnanec) vykonávať v
prospech právnickej (fyzickej) osoby. V takomto prípade nebude zodpovedať právnická (fyzická) osoba,
ale priamo škodca. Ak škoda bude spôsobená pri plnení pracovných úloh zamestnávateľa, za škodu
bude zodpovedať zamestnávateľ, u ktorého bol vodič v čase dopravnej nehody zamestnaný. Poškodený
si môže uplatňovať náhradu škody len voči právnickej (fyzickej) osobe, ktorá priameho škodcu použila

pri svojej činnosti. Poškodený nemôže žiadať o náhradu škody od zamestnaného vodiča motorového
vozidla (škodcu). Z uvedeného dôvodu si poškodený nemôže uplatňovať náhradu škody v trestnom
konaní, nakoľko trestné konanie sa vedie voči priamemu škodcovi (vodičovi motorového vozidla).
Zodpovednosť zamestnanca podľa pracovno-právnych predpisov nie je dotknutá a teda zamestnávateľ
môže požadovať náhradu škody od zodpovedného zamestnanca.

16. Občiansky zákonník ponúka širokú škálu rozsahu a druhov právnych nárokov na náhradu škody
na zdraví, ktoré sú okrem Občianskeho zákonníka podrobnejšie upravené v osobitných všeobecne
záväzných právnych predpisov (zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z., zákon o náhrade za
bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia č. 437/2004 Z. z.). Pri škode na zdraví sa poškodenému

uhrádzajú: a/ bolesti (§ 444 Občianskeho zákonníka), b/ sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444
Občianskeho zákonníka), c/ strata na zárobku (§ 445 až 447 Občianskeho zákonníka), d/ strata na
dôchodku (§ 447a Občianskeho zákonníka), e/ účelne vynaložené náklady spojené s liečením (§
449 Občianskeho zákonníka), f/ jednorázové vyrovnanie (§ 447b Občianskeho zákonníka). V prípade
usmrtenia poškodeného majú pozostalí prípadne ďalšie osoby právo na: a/ pozostalostnú úrazovú rentu

(§ 448 Občianskeho zákonníka), b/ účelne vynaložené náklady spojené s liečením (§ 449 Občianskeho
zákonníka), c/ primerané náklady na pohreb (§ 449 Občianskeho zákonníka).

17. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných

predpisov o sociálnom poistení.
Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného je časovo obmedzená
po dobu od okamihu, keď lekár uzná poškodeného za práceneschopného až do dňa, keď ho lekár
uzná za práceschopného, prípadne, keď poškodenie zdravia vyvolalo nezvratné zmeny na telesnejalebo duševnej schránke poškodeného, dňom bol takému poškodenému priznaný invalidný dôchodok.
Naposledy v uvedenom prípade nastupuje náhrada podľa § 447 Občianskeho zákonníka.
Premlčacia doba pre právo na náhradu za stratu na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti začínala

plynúť až po vyplatení poslednej dávky nemocenského (pozri § 106 Občianskeho zákonníka). V tomto
momente sa vlastne poškodený dozvie o škode.

18. Podľa ust. § 448 Občianskeho zákonníka fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia
vyživovaciu povinnosť má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu, nárok sa posúdi a suma sa určí podľa

predpisov o sociálnom poistení.
Pre vznik nároku na náhradu nákladov na výživu pozostalých je rozhodujúci stav, v akých pomeroch
pozostalých a zomrelého existoval v dobe jeho úmrtia, a to bez ohľadu na to, či je náhrada požadovaná
od tohto okamžiku alebo od doby neskoršej. Vznik nároku pozostalých sa totiž viaže ku dňu smrti
osoby poskytujúcej výživu či výživou povinnej a závisí na tom, či a v akom rozsahu im zomrelý výživu
poskytoval, poprípade ju doplňoval, alebo či a v akom rozsahu ju bol povinný poskytovať podľa hľadísk

Zákona o rodine, ktorým sa riadi rozhodovanie o vyživovacej povinnosti detí voči rodičom.

19. Podľa odvolacieho súdu sa okresný súd mal vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zaoberať
toutoohľadomkaždéhouplatnenéhonárokut.j.náhradouzastratunazárobkupočaspráceneschopnosti
a úrazovou rentou samostatne a to pokiaľ ide o začiatok plynutia lehoty na uplatnenie nároku a jej

najneskoršieho uplynutia.
Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu a to bodu 23/ vyplýva, že v priebehu konania bolo ustálené,
že v rámci trestného konania si žalobkyňa 1/ uplatnila iba náklady súvisiace s pohrebom a náklady
liečenia a trovy právneho zastúpenia. Odvolaciemu súdu preto nie je zrejmé, z akých skutočností súd
v bode 25/ odôvodnenia vychádzal keď konštatoval, že žalobkyňa si uplatnila náhradu škody a teda

zrejme aj ďalšie nároky už v trestnom konaní počas ktorého premlčacia doba spočívala. Súd tiež
nezareagoval na to, že trestné konanie bolo vedené voči vodičovi, pričom žaloba smerovala voči jeho
zamestnávateľovi.
Pokiaľ ide o náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti poškodeného skúma sa vyplatenie
poslednejdávkynemocenskéhopoistenia,kedymoholpríjemcastratunazárobkubližšievyšpecifikovať.

Nakoľko poškodený zomrel počas práceneschopnosti, nezaradil sa do pracovného procesu a to dňa
28.08.2007, tak uvedené sa týka jeho právneho nástupcu - žalobkyne 1/ ako manželky. Ohľadom
uvedeného nároku možno poukázať na to, že súčasťou spisu je rozhodnutie Sociálnej poisťovne v Čadci
zo dňa 13.11.2007 č. 200-2347/2007-1, ktorá podľa § 34 ods. 1, § 27 ods. 2 a § 55 zák. č. 461/2003 Z. z.
v znení neskorších predpisov pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 10.11.2006 priznalo

poškodenému Miroslavovi Kukučíkovi za prvé dni dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo
výške 54,246600 Sk za deň do zániku nároku na nemocenské vo výške 119,342520 Sk za deň ako i
potvrdenie o poberaní nemocenského, ošetrovného a materského na účely vylúčenia povinnosti platiť
poistné za obdobie od 10.11.2006 do 27.08.2007 vystaveného Sociálnou poisťovňou v Čadci dňa
14.01.2011 na vlastnú žiadosť manželky povinného (č.l. 204 spisu).

Čo sa týka úrazovej renty majetková ujma predstavovaná stratou finančných príjmov od manžela a
otca mohla žalobcom 1/ a 2/ vzniknúť až po jeho smrti (28.08.2007). Následne sa súd mal zaoberať
námietkou premlčania vo vzťahu ku každému zo žalobcov osobitne uplatňujúcim si samostatné nároky
a to pokiaľ ide čas ich uplatnenia v konaní.
Odvolací súd v skutočnostiach uvádzaných okresným súdom (na jednej strane žalovaný namietal

premlčanie a na druhej strane práve on spochybňoval zodpovednú osobu a príčinnú súvislosť, teda
okamih, kedy bola daná vedomosť o škodcovi a následne o výške škody) nevidel dôvody predstavujúce
dobré mravy. Dobré mravy sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané
a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011
č. k. IV. ÚS 55/2011-19). Stotožnil sa preto s odvolateľmi v tom, že výkon procesných práv zaručených

právnym predpisom nemôže by hodnotený ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval závery okresného súdu ohľadom vyhodnotenia
námietky premlčania za úplné, vo vzťahu k uplatňovaným nárokom a k jednotlivým žalobcom. Z týchto
dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie a to vrátane súvisiacich výrokoch o trovách strán sporu a trovách štátu. V ostatnej
časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním.
21. Pokiaľ ide o odvolanie znalkyne táto napadla rozsudok okresného súdu odvolaním do výroku, ktorým
jej súd priznal nárok na náhradu znalečného voči žalovanému v rozsahu 100 %.Strana môže napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.). Subjektívna
stránka prípustnosti odvolania sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt

toho, kto podáva odvolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti
rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť,
že rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu
spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery.
Z obsahu spisu vyplýva, že odvolateľka - znalkyňa podala odvolanie voči výroku rozhodnutia okresného

súdu, ktoré nevyznelo v jej neprospech keď jej súd priznal nárok na náhradu znalečného v rozsahu
100 %. Na základe popísanej procesnej situácie je zrejmé, že znalkyňa - odvolateľka nie je osobou
oprávnenou podať odvolanie proti výroku napadnutého rozsudku, v dôsledku čoho odvolací súd jej
odvolanie podľa § 386 ods. 1 písm. b/ C. s. p. odmietol.

22. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie v súvislosti s námietkou premlčania

postupovať v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu. zaoberať sa aj vyjadrením
žalovaného z 14.05.2013. Dokazovanie je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ust. § 191 C. s. p. aj
sústredením sa na sporné otázky. Na vec vzťahujúce sa zákonné ustanovenia právne posúdiť. V tomto
smere je potom potrebné rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 C. s. p. odôvodniť. V novom
rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a aj

odvolacieho konania (§ 396 ods. 2 C. s. p.).

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).