Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 21, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/74/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120313510
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6120313510.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s.,
so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného právnym zástupcom
JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom,
advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:
37 928 422, v konaní o zaplatenie 312,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/58/2020-90 zo dňa 21. októbra 2020 v spojení s opravným uznesením
č.k. 18Cb/58/2020-135 zo dňa 8.3.2021 týkajúcom sa napadnutého rozsudku okresného súdu, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/58/2020-90 zo dňa 21. októbra 2020 v spojení s opravným
uznesením č.k. 18Cb/58/2020-135 zo dňa 8.3.2021 týkajúcom sa napadnutého rozsudku okresného
súdu, p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením týkajúcom sa napadnutého rozsudku

okresného súdu (ďalej len „rozsudok“) okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 312,07 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). O nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania okresný súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % (výrok II.). O výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok III.). V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd
poukázal na žalobu žalobcu, v upomínacom konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica vydaný
platobný rozkaz sp. zn. 28Up/1103/2020 zo dňa 22. júna 2020, podaný odpor žalovaným, písomné

podania sporových strán a na základe výsledkov dokazovania za aplikácie rozhodných ustanovení
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), § 442 ods. 1, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

2. Okresný súd skonštatoval, že podľa vykonaného dokazovania mal preukázanú aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu na podanie žaloby z titulu zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi

postupcom, poškodeným z dopravnej nehody TESTAVIZ, s. r. o. a žalobcom ako postupníkom. V
súlade s ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Okresný súd uviedol, že postúpenie pohľadávky mu bolo
preukázané zmluvou o postúpení pohľadávky a tiež oznámením o postúpení pohľadávky postupcom. Zobsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplynulo, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného
voči poisťovni - žalovanému, súčasťou ktorého nároku na poistné plnenie bola náhrada nákladov za
prenájom vozidla, ktorý poistný nárok poškodeného bol postúpený na žalobcu. Poškodený bol veriteľom,

pretože mal pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade nákladov za prenájom
vozidla, ktorú pohľadávku postúpil žalobcovi. Podľa okresného súdu zmluva o postúpení pohľadávky
neodporovala ust. § 524 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka. Okresný súd nezistil, že by
Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 6.9.2019 bola absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca,
ktorý nadobudol pohľadávku od poškodeného na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, preukázal

okresnému súdu, že po celú dobu trvania nájmu náhradného motorového vozidla mal poškodený
náhradné motorové vozidlo prenajaté účelne.

3. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že akceptoval uplatnený
nárok ako škodu v celom uplatnenom rozsahu. Žalobca preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že
poškodený vynaložil náklady na požičanie náhradného motorového vozidla za dobu nájmu podľa

Zmluvy o prenájme vozidla č. 400/203 zo dňa 3.8.2019, pokiaľ bolo vozidlo v oprave v súvislosti s
dopravnou nehodou zo dňa 2.8.2019. Predmetom žaloby bola škoda, ktorá vznikla poškodenému z
dopravnej nehody zaplatením nájomného zo Zmluvy o prenájme vozidla č. 400/203 zo dňa 3.8.2019
podľa faktúry č. 190451. Zákazkovým listom č. CK001922 bolo preukázané, že vozidlo poškodeného
bolo prijaté do opravy dňa 5.8.2019, t.j. po dopravnej nehode, ktorá sa stala 2.8.2019. Okresný súd

priznal nárok za dobu, keď vozidlo preukázateľne bolo poškodené v dôsledku dopravnej nehody, t.j. od
3.8.2019 do 6.9.2019, pretože za uvedené obdobie mal okresný súd preukázanú účelnosť, aj príčinnú
súvislosť vynaložených nákladov na nájom náhradného motorového vozidla s dopravnou nehodou.
Účelnosť nákladov bola preukázaná vyhlásením nájomcu v zmluve o nájme, na zabezpečenie chodu
firmu v rámci Žilinského kraja. K zapožičaniu vozidla za uvedené obdobie bol poškodený donútený

práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú sám nespôsobil, ale do ktorej sa dostal vinou klienta
žalovaného. Poškodenému bol tento stav vnútený. Ak z tohto, nie dobrovoľného skutkového a právneho
stavu, do ktorého sa poškodený dostal, si uplatnil voči žalovanému ako poisťovni náhradu nákladov s
touto situáciou vzniknutých, za zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak okresný súd tomuto
nároku vyhovel v rozsahu, ako vyplynulo z výroku rozsudku okresného súdu, t.j. za dobu opravy, keď

preukázateľne poškodené motorové vozidlo poškodený odovzdával do opravovane podľa zákazkového
listu po dopravnej nehode. Nájomný vzťah nájomca - poškodený ukončil dňa 6.9.2019, pričom nárok na
náhradné motorové vozidlo mal až do 30.9.2019, čo bolo preukázané čestným prehlásením konateľa
poškodeného (č.l. 5 spisu), kde čestne prehlásil, že až dňa 30.9.2019 prevzal opravený osobný
automobil Citroen C-Elysee, EČV: KM197BH. Okresným súdom priznaná náhrada za zapožičanie

náhradného motorového vozidla v období od 3.8.2019 do 6.9.2019, keď vozidlo bolo preukázateľne
poškodené v dôsledku dopravnej nehody, reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej
udalosti používať svoje vlastné motorové vozidlo.

4. Súd prvej inštancie mal za to, že nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za

dobu, ktorú uviedol v odseku 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynula práve zo skutočnosti,
že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej
udalosti bol vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne
riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený používal
vozidlo na zabezpečenie chodu firmy, čo preukázal dohodnutý účel nájmu. Žalobca preto dokázal,

že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou poškodený si zapožičal náhradné motorové vozidlo a
dostatočne vysvetlil aj účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré bol
okresným súdom priznaný nárok na náhradu škody. Uplatnený a okresným súdom priznaný nárok na
náhradu škody bol v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňal všetky kritériá nároku na náhradu
škody v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka, t.j. okrem vzniku škody a protiprávneho úkonu aj

kritérium príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Okresný súd
skonštatoval, že zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu boli splnené a súčasne v
danej veci preukázané. Bez právnej relevancie bola argumentácia žalovaného vo vzťahu k dĺžke opravy
poškodeného motorového vozidla. Práve do stavu, do ktorého sa poškodený dostal a ktorý zavinil
klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným

zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy. Takýmto prístupom by bol
poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou
nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného.5. Okresný súd uviedol, že poškodený po tom, čo odovzdal vozidlo do opravy, dĺžku opravy sám
nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť a tento stav sám nevyvolal. Žalovaný na preukázanie, že dĺžka
opravy bola neprimeraná k charakteru poškodenia, za týmto účelom ani nenavrhol vykonať žiadne

dokazovanie a jeho námietky k dĺžke opravy v zmysle jeho vyjadrenia boli len všeobecné. Okresný súd
vychádzal z preukázanej dĺžky opravy zákazkovým listom a faktúrou za opravu. V dôsledku škodovej
udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel
si zapožičať náhradné vozidlo po dobu jeho opravy, čo bolo preukázané v rámci dôkaznej povinnosti
žalobcu. Náhradu nákladov vynaložených poškodeným účastníkom dopravnej nehody na náhradné

motorové vozidlo je potrebné podľa okresného súdu považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou
udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, právny predchodca žalobcu. V
prejednávanej veci okresný súd vychádzal z celkovej dĺžky opravy, ako bola preukázaná listinnými
dôkazmi (zákazkový list, čestné prehlásenie zo dňa 27.2.2020). Počas opravy poškodeného vozidla
bol poškodený nútený si riešiť túto situáciu zabezpečením si náhradného vozidla, ktoré náklady s tým
vzniknuté v tomto konaní riadne preukázal a tým uniesol dôkazné bremeno žalovaného nároku. Žalobca

preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla
za obdobie po dopravnej nehode od 3.8.2019 do 6.9.2019, k zapožičaniu ktorého bol poškodený nútený
práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú sám nespôsobil, ale do ktorej sa vinou klienta žalovaného
dostal, v dôsledku čoho vznikla poškodenému škoda. V zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj ustálenej judikatúry všeobecných

súdov je skutočnou škodou škoda spočívajúca v tom, že poškodený musel vynaložiť vyššie náklady na
požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou
vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky
toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je teda aj

nájomné za prenajaté motorové vozidlo počas doby opravy. Poškodený ani počas celej doby opravy
náhradné motorové vozidlo nepoužíval, keď nájomnú zmluvu ukončil dňa 6.9.2019, hoci preukázateľne
poškodené motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody bolo opravené až dňa 30.9.2019.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že dlžné nájomné ako záväzok poškodeného - nájomcu voči

prenajímateľovi zanikol vzájomným započítaním s pohľadávkou poškodeného voči žalobcovi z titulu
odplaty za postúpenie pohľadávok. Pohľadávka poškodeného voči prenajímateľovi bola preukázaná
zmluvou o postúpení pohľadávky v zmysle dojednania čl. 4. zmluvy o postúpení pohľadávky. Zaplatenie
nájomného, t.j. zánik záväzku poškodeného voči prenajímateľovi zo zmluvy o nájme bol preukázaný
v zmysle dojednania čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. V zmysle ust. § 581 ods. 3 Občianskeho

zákonníka dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odseku 1 a 2,
t.j. poškodenému vznikla majetková ujma vzájomným započítaním - dohodou podľa zmluvy o postúpení
pohľadávky v čl. 5 v spojení s čl. 4.. V prípade započítania na základe dohody zákon dovoľuje, aby
účastníci záväzkového vzťahu dohodli započítanie aj nad rámec podmienok, ktoré inak ustanovuje pre
započítanie jednostranným právnym úkonom. Predmetnou dohodou zanikol záväzok poškodeného, bol

splnený záväzok poškodeného z titulu dlžného nájomného, vyúčtovaného vo faktúre prenajímateľa č.
190451, a teda okamihom zániku tohto záväzku poškodenému vznikla reálne škoda v rozsahu, ako
vyplynulo z výroku rozsudku, t.j. skutočná škoda.

7. Okresný súd uviedol, že uplatnený nárok žalobcu priznal v rozsahu, ako vyplýva z výrokovej časti jeho

rozhodnutia podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2002 Z.z. v spojení s ust. § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočná
škoda bola preukázaná započítaním v zmysle dohody o zápočte podľa čl. 4. a 5. zmluvy o postúpení
pohľadávky.

8. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

9. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný podaním zo dňa
08.12.2020 z dôvodov, že podľa vykonaných dôkazov došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam (§365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalovaný považoval rozsudok okresného súdu za nesprávny,
nezákonný a arbitrárny. Podľa žalovaného rozhodnutie okresného súdu nie je dostatočne odôvodnené.

K nedostatočnosti odôvodnenia žalovaný poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03.

11. Žalovaný v ďalšej časti odvolania namietal nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia okresného
súdu. Podľa žalovaného žalobca nebol vo vedenom súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Dňa
2.8.2019 došlo v Sučanoch k poistnej udalosti - dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové

vozidlo poškodenej spoločnosti TESTAVIZ, s. r. o.. Škodová udalosť mala byť spôsobená
prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného poškodený
bol nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného
motorového vozidla u žalobcu podľa Zmluvy o prenájme vozidla č. 400/203 zo dňa 03.08.2019. Po
ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 190451 zo dňa 06.09.2019, s dátumom
splatnosti 20.09.2019 na sumu 1.356,60 Eur. Poškodený uzavrel so žalobcom dňa 06.09.2019 Zmluvu

o postúpení pohľadávky, ktorá vznikla z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného
vozidla. Podľa žalovaného z okresným súdom uvádzaného zisteného skutkového stavu vyplýva, že
poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodený predstavoval
subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Podľa žalovaného zmluva o postúpení pohľadávky nie je platným
právnym úkonom v zmysle ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z predloženej zmluvy

o postúpení pohľadávky vyplynulo, že prejav vôle účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky
a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Pokiaľ poškodený
nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na
žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie
odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Podľa žalovaného žalobca

nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom
konaní. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008. Žalovaný zdôraznil, že predmetom zmluvy o postúpení
pohľadávky malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje
voči poškodenému ako dlžníkovi, t.j. ide o neexistujúci predmet postúpenia, a preto takýto právny úkon v

zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatný. Žalovaný navrhol rozsudok okresného
súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v
podaní zo dňa 14.12.2020. Žalobca mal za to, že okresný súd na základe výsledkov vykonaného

dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam. Podľa žalobcu mal aktívnu vecnú legitimáciu,
ktorú preukázal zmluvou o postúpení pohľadávky, na základe ktorej zmluvy došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky z poškodeného na žalobcu. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn.
9Co/30/2019 zo dňa 25.04.2019, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/54/2019
zo dňa 13.06.2019. Žalobca poukázal na to, že žalovaný svojim vlastným konaním potvrdil aktívnu

vecnú legitimáciu žalobcu v rámci likvidácie poistnej udalosti, čo potvrdzuje aj predložené oznámenie
o poistnom plnení. Ak zo strany žalovaného bolo poskytnuté čiastočné poistné plnenie, nemôže byť
sporné ani to, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za nájom
náhradného vozidla. Prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú
škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu.

13.ŽalobcaknamietanejarbitrárnostirozhodnutiaokresnéhosúdupoukázalnaCivilnýsporovýporiadok
Čl.4,Čl.5,Čl.15aČl.17.Kladiesadôrazpredovšetkýmnajednoduchosťazrozumiteľnosťrozhodnutia.
Podľa žalobcu rozhodnutie okresného súdu je riadnym a dostatočným spôsobom zdôvodnené.

14. Žalobca nesúhlasil ani s námietkou absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa
žalobcu akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii pohľadávky, neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky sú v rozpore so skutkovým stavom. Podľa zákona č. 381/2001 Z.z. poškodený má nárok na
náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla od žalovaného a nie od žalobcu. Dlžníkom
v tomto prípade je žalovaný a nie poškodený. V čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k

úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo
k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie
odplaty za postúpenie a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy
postúpený. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradilpredmetnú pohľadávku za nájom a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody
voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline.
Z týchto rozhodnutí vyplýva záver, že zmluva o postúpení pohľadávky tvorí jeden celok upravujúci
navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti jej strán, subjektov. Podľa zmluvy o postúpení
pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného
nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky.

16. Podľa žalobcu nie je možné na vznik škody nazerať formalisticky. Neexistuje predsa rozdiel v tom,
či poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu
za postúpenie pohľadávky späť poškodenému, alebo sa to zrealizuje vzájomným zápočtom. To, že
uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré
predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady

škody. Žalobca podľa zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá
založila jeho aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanom spore. V tomto závere žalobca poukázal aj na
iné rozsudky Krajského súdu v Žiline, na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017
zo dňa 17.01.2018. Úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Predmetná
pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože išlo o nárok na náhradu škody, ktorý vznikol

poškodenému ako následok dopravnej nehody. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť s
priznaním trov odvolacieho konania.

17. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 14.12.2020 (č.l. 125 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu
k odvolaniu žalovaného doručené právnemu zástupcovi žalovaného s možnosťou vyjadrenia sa k nemu

v lehote 10 dní od doručenia výzvy, ktorú možnosť žalovaný nevyužil do termínu stanoveného okresným
súdom, ani do momentu konania a rozhodovania krajským súdom.

18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, §
380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania

verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok
okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia

pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/74/2021-145 zo dňa
03.08.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 14.09.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

20. Primárne krajský súd uvádza, že napadnutý rozsudok okresného súdu posudzoval len v rozsahu a
medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v ním podanom odvolaní zo dňa 08.12.2020,
za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP.

21. Žalovaný namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, keď podľa
žalovaného toto nezodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP. Krajský súd po oboznámení sa s napadnutým
rozsudkom okresného súdu a jeho odôvodnením uvádza, že tento odvolací dôvod žalovaného nebol
opodstatnený. Okresný súd v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP uviedol podstatné a rozhodné skutkové
okolnosti, vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, vyjadril skutkový záver, ktorý následne aj

právne vyhodnotil. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
vo veci podstatné a právne významné. Podľa názoru krajského súdu predmetné rozhodnutie okresného
súdu tieto atribúty spĺňa.

22. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalovaného krajský súd uvádza, že okresný súd sa v dostatočnom
rozsahu vysporiadal s námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď dospel k záveru,
že žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu, pretože získal pohľadávku voči žalovanému riadnym aplatným uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 6.9.2019, ktorej zmluvnými stranami bol
žalobca ako postupník a poškodený ako postupca, ktorému poškodenému z titulu poistnej udalosti
vznikla pohľadávka, nárok na náhradu škody - poistné plnenie voči žalovanému. Poškodeným bola

spoločnosť TESTAVIZ, s. r. o., ktorý ako veriteľ pohľadávky voči žalovanému postúpil Zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 6.9.2019 predmetnú pohľadávku na žalobcu. To, že predmetom zmluvy o
postúpenípohľadávkybolaexistujúcapohľadávkavyplývaajzčlánku1.zmluvyopostúpenípohľadávky,
v ktorom poškodený ako postupca - TESTAVIZ, s. r. o. uvádza, že má peňažnú pohľadávku voči
žalovanému ako poisťovni vo výške 1.130,50 Eur z titulu jeho nároku voči poisťovni v zmysle ust. §

4 zákona č. 381/2001 Z.z.. Išlo o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie
náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 2.8.2019 na vozidlo Citroen
C-Elysee, EČV: KM197BH. Práve táto pohľadávka poškodeného voči žalovanému sa stala predmetom
Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej so žalobcom dňa 6.9.2019. K postúpeniu tejto pohľadávky
došlo odplatným spôsobom, pričom následne v ďalšom článku 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 6.9.2019 zmluvné strany dohodli vzájomný zápočet vzájomných nárokov, a to nároku na úhradu

odplaty za postúpenie pohľadávky s nárokom na úhradu nájomného za náhradné vozidlo. Postupca
ako poškodený, t.j. spoločnosť TESTAVIZ, s. r. o. z titulu poistnej udalosti, ktorá sa stala dňa 2.8.2019,
bol nútený si po dobu opravy poistnou udalosťou poškodeného vozidla zabezpečiť náhradné motorové
vozidlo. Práve z titulu tejto skutkovo-právnej okolnosti k zapožičaniu vozidla zo strany poškodeného -
spoločnosti TESTAVIZ, s. r. o. došlo u žalobcu ako prenajímateľa, voči ktorému dlžné nájomné bolo

zaplatené poškodeným spôsobom zápočtu, predmetom ktorého bola odplata za postúpenú pohľadávku
poškodeným, spoločnosťou TESTAVIZ, s. r. o. žalobcovi. Krajský súd uvádza, že úkonom započítania
došlo k úhrade nájomného poškodeným - spoločnosťou TESTAVIZ, s. r. o. žalobcovi, ak predmetom
tohto započítania sa stali vzájomné pohľadávky zmluvných strán Zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 6.9.2019, t.j. žalobcu a poškodenej spoločnosti TESTAVIZ, s. r. o.. Vzájomnými pohľadávkami bola

pohľadávka žalobcu na nájomné a pohľadávka poškodenej spoločnosti z titulu dohodnutej odplaty za
postúpenú pohľadávku žalobcovi.

23. Nie je možné súhlasiť s odvolacím dôvodom žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky
zo dňa 6.9.2019 bola neplatnou zmluvou, resp. že by odporovala ust. § 524 Občianskeho zákonníka.

Tak, ako to vyjadril krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré je súladné s odôvodnením
napadnutého rozsudku okresného súdu, predmetom postúpenia bola existentná pohľadávka, a to
pohľadávka poškodeného na náhradu škody vzniknutá z titulu poistnej udalosti - dopravnej nehody,
ktorou škodou boli náklady na nájom náhradného motorového vozidla, zapožičaného žalobcom po
dobu opravy poistnou udalosťou poškodeného vozidla. Krajský súd nezistil, že by Zmluva o postúpení

pohľadávky zo dňa 6.9.2019 uzavretá medzi žalobcom a poškodeným, a to spoločnosťou TESTAVIZ,
s. r. o. bola neplatným právnym úkonom tak, ako to namietal žalovaný v odvolaní. Krajský súd opätovne
zvýrazňuje, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 6.9.2019 bol existentný nárok,
pohľadávka náhrady škody, resp. poistné plnenie, ktorú pohľadávku mal poškodený - spoločnosť
TESTAVIZ, s. r. o. voči žalovanému, ktorú táto spoločnosť postúpila žalobcovi.

24. K úplnosti krajský súd poukazuje aj na samotný úkon žalovaného datovaný 23.10.2019, v ktorom
žalovaný oznamuje priamo žalobcovi výšku poistného plnenia, v ktorom poistnom plnení vystupoval
poškodený, a to spoločnosť TESTAVIZ s.r.o.. V tomto oznámení o poistnom plnení žalovaný priamo
žalobcovi oznamuje, že podľa predložených dokladov sa poukazuje poistné plnenie 818,43 Eur.

Žalovaný v podstate týmto úkonom mal za to, že žalobca je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie, ak s
ním komunikoval ako s oprávneným, resp. veriteľom na prijatie poistného plnenia.

25. Krajský súd nezistil opodstatnenosť ani jedného z odvolacích dôvodov žalovaného, preto vo
vyvolanom odvolacom konaní napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne

rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Krajský súd dodáva tak, ako to vyjadril na začiatku
zdôvodnenia svojich skutkových a právnych záverov, že predmetom jeho posudzovania a rozhodovania
sa mohli stať len tie závery vyplývajúce z rozhodnutia okresného súdu, ktoré boli odvolacími dôvodmi
napádané. To, čo nebolo vymedzené ako predmet odvolacieho konania rozsahom a dôvodmi odvolania
žalovaného, to sa ani nemohlo stať predmetom posudzovania krajským súdom.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorémuvoči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady
trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právneposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.