Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 15, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119216504
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119216504.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobkyne: T.. Q. A., G.. XX.XX.XXXX, K.
V. XXXX/X, XXX XX O., právne zastúpenej JUDr. Františkom Komkom, advokátom, so sídlom Hlavná
27, 080 01 Prešov, IČO: 37941054, proti žalovanému: Š. U., G.. XX.XX.XXXX, K. F. B.. Ž. XXX/X J., XXX
XX O., právne zastúpenému JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom, so sídlom Vajanského 43, 080 01

Prešov, IČO: 42078474, o zrušenie záložného práva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Prešov, č. k. 11C/59/2019-50 z 19. januára 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie v napadnutom II. výroku.

II. Žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov 29. októbra 2019 domáhala, aby súd
zrušil záložné právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. O., zapísané pod Z. XXXX/
XXXX - Zmluva o zriadení záložného práva č. XXXXXXXXXXA/IU/XXXXX pre Š. U., L. XX G. K. Č..
X na prvom poschodí, vchod č. X, súpisné číslo XXXX a podiel 90/1459 na spoločných častiach a
zariadeniach domu: J. XXXX/XXXX - Zmluva o postúpení pohľadávky č. XXX/XXXX/XXXX. Žalobkyňa
žalobu odôvodnila tým, že pohľadávka žalovaného voči nej zabezpečená týmto záložným právom

zanikla v dôsledku započítania vzájomných pohľadávok, dôkazom čoho je rozsudok Okresného súdu
Prešov, č. k. 17C/149/2010-150 z 27. augusta 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove,
č. k. 16Co/157/2012-170 z 28. februára 2013, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť 18. marca
2013.

2.OkresnýsúdPrešov(ďalejlen„súdprvejinštancie“)napadnutýmuznesenímzastavilkonanieapriznal

žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že podaním doručeným súdu 22.
decembra 2020 vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť a žiadala súd, aby konanie zastavil z
dôvodu, že žalovaný 17. septembra 2020 podal na Okresný úrad Prešov, Katastrálny odbor návrh na
výmaz predmetného záložného práva.

4. Súd prvej inštancie vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobkyňou skôr, než sa začalo predbežné
prejednanie sporu alebo pojednávanie a na skutočnosť, že v tomto štádiu konania súhlas žalovaného
so späťvzatím žaloby nie je potrebný, konanie zastavil.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a
s ohľadom na skutočnosť, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný tým, že sám požiadal ovýmaz záložného práva, ale až po uplynutí takmer jedného roka od podania žaloby, (v dôsledku čoho
následne žalobkyňa zobrala dôvodne podanú žalobu celkom späť pre neskoršie správanie žalovaného)
priznal žalobkyni proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po

právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

6. Proti uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodu
uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že v danom prípade nebol daný dôvod na podanie žaloby,

pretože žalobkyňa pred podaním žaloby doručovala predžalobnú výzvu na jeho neaktuálnu adresu a táto
výzva sa nedostala do jeho dispozičnej sféry. Ak by mu bola táto výzva doručená pred podaním žaloby,
došlo by už vtedy k výmazu záložného práva. Zdôraznil, že žalobkyňa disponovala kontaktom naňho, a
pretohomalapovrátenízásielkykontaktovaťapožiadaťhoouvedenieaktuálnejadresynadoručovanie,
prípadne sa s ním dohodnúť na výmaze záložného práva mimosúdne. Vzhľadom na tieto okolnosti mal
za to, že mu nie je možné pričítať zavinenie na vedení konania a jeho zastavení. Ďalej konštatoval, že

petit žaloby bol zmätočný, pretože záložné právo zriadené na základe vyššie špecifikovanej záložnej
zmluvy viazlo aj na spoluvlastníckom podiele k pozemku zapísanému na LV č. XXXX, ktorý žalobkyňa
nepojala do žalobného petitu. V tejto súvislosti podotkol, že zatiaľ čo žalobkyňa by na podklade podanej
žaloby nedosiahla úplné vyriešenie svojho problému, podaním návrhu na výmaz záložného práva, ktorý
zahŕňa všetky dotknuté nehnuteľností, zabránil ďalším procesným úkonom žalobkyne, resp. iniciovaniu

ďalšieho súdneho konania. Keďže žaloba bola zmätočná, súd mal náhradu trov konania posúdiť podľa
ustanovenia § 257 CSP a žalobkyni náhradu trov konania nepriznať. Súd v tomto prípade nerešpektoval
rímsko-právnu zásadu ex aequo et bono, podľa ktorej by mal súd postupovať podľa zásad slušnosti a
spravodlivosti a nie podľa prísne formálneho právneho spôsobu uvažovania a rozhodovania. Na základe
uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej

časti zmenil tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznáva náhradu trov konania.

7. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že žalobu podala dôvodne,
keďže žalovaný aj napriek rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 29C/84/2009-907 z 15. júla 2015,
ktorým súd rozhodol, že záložné právo zo 04. augusta 2008 nevzniklo, ktorý nadobudol právoplatnosť

25. mája 2016, nepodal ako záložný veriteľ na Okresný úrad Prešov, Katastrálny odbor návrh na výmaz
záložného práva, ale takýto návrh podal až 17. septembra 2020, deň pred pojednávaním nariadením
v tejto veci, teda po viac ako štyroch rokoch. Zároveň poukázala na uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo 225/2010, sp. zn. R 5M Cdo 12/2008 podľa ktorých, v dôsledku
zastavenia konania z procesného hľadiska a nie z nároku náhrady trov konania vyplývajúcich z

hmotného práva súd zisťuje, či išlo o dôvodne podanú žalobu a nie je nevyhnutné posudzovať vec
z hľadiska hmotného práva, ale z hľadiska procesného správania sa odporcu. Pri rozhodovaní o
náhrade trov konania súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Na
základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti potvrdil a zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP,
preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa zásad uvedených v ustanovení §
379 CSP bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej

preskúmania a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení § 380 CSP a nasl. dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd uvádza nasledovné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvejinštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

12. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

13. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho

dôvodu nedošlo. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom
prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu,
ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak
ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v

rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

14. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

15. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

16. Podľa § 151md ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z

osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom
registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku
dňu zániku záložného práva.
Podľa § 151md ods. 3 Občianskeho zákonníka záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz
záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až

4 sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo správneho
orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý
vydal rozhodnutie o zrušení záložného práva. Žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj
záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou
preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom.

17. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na
oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu
musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí

konania,potomjepotrebnékonštatovať,žežalovanýprocesnezavinilzastaveniekonania.Akbyžalobca
žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a
teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

18. V predmetnom prípade došlo k späťvzatiu žaloby v dôsledku podania návrhu na výmaz záložného

práva žalovaným. V tomto prípade to bol práve žalovaný, ktorý zapríčinil spor tým, že riadne a včas
nepodal návrh na výmaz záložného práva. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný, ktorý spôsobil
zastavenie konania neuviedol vo svojom odvolaní žiadny relevantný dôvod hodný osobitného zreteľa,
pre ktorý je v prípade rozhodovania o trovách konania namieste aplikovať ust. § 257 CSP.

19. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, zasplnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu
tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody

hodné osobitného zreteľa.

20. Vyššie uvedené ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné

pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 CSP preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 M
Cdo 17/2009 z 28. januára 2010).

21. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady

charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom

na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (pozri uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky,sp. zn. II. ÚS 563/2011-14 z 8. decembra 2011).

22.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalovanýakozáložnýveriteľsipozánikuzáložnéhoprávanesplnilsvoju
povinnosť podať návrh na výmaz záložného práva a neurobil tak ani potom, čo mu 11. novembra 2019

bola doručená výzva na vyjadrenie sa k žalobe s prílohami, ale takýto návrh podal až 17. septembra
2020, deň pred prvým pojednávaním konaným v tejto veci, podľa názoru odvolacieho súdu neexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov konania žiadnej zo sporových
strán.

23. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom,
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa ust. § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.

1 CSP, pričom odvolanie žalovaného bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).