Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 4, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519010358
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7519010358.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov
JUDr. Zuzany Homzovej a JUDr. Ing. Milana Husťáka, v trestnej veci obžalovaného A. Z., pre prečin
útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 0T/72/2019 zo dňa 18.12.2019, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 4. augusta 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. Z..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice - okolie rozsudkom sp. zn. 0T/72/2019 zo dňa 18.12.2019 uznal obžalovaného A.
Z. vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. pre skutok, že

dňa 22.6.2019 v čase od 21:00 hod. na ulici B. pred Š. barom v Q. K. O., okr. Košice - okolie,

pri vykonávaní služobného zákroku v záujme zabezpečenia verejného poriadku pri vzájomne sa
napádajúcich osobách, vystúpil z davu osôb spredu proti E. V. - členovi hliadky Q. V. Q. K. O., a tohto
napadol dreveným hranolom o dĺžke približne 1,5 m a hrúbke 0,1m x 0,1 m tak, že držiac drevený
hranol v oboch rukách ho jedenkrát udrel smerom do hornej časti tela, do rúk, ktoré E. V. zdvihol na
svoju obranu, a po tom ho od seba odsotil, čím mu spôsobil povrchové poranenie malíčka pravej ruky
s predpokladanou dobou liečenia do 7 dní.

Súd mu za to uložil podľa § 323 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. trest
odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre účely výkonu trestu odňatia
slobody zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch podaného odvolania

prostredníctvom obhajcu uviedol, že prvostupňový súd nesprávane zistil skutkový stav a vykonané
dôkazy hodnotil v rozpore s § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj v rozpore s § 1 Tr. por. a v rozpore s čl. 12 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, čím došlo k porušeniu práva obžalovaného a súdnu ochranu podľa čl.
46 Ústavy SR. Obhajoba má za to, že nesprávnym postupom orgánov činných v trestnom konaní sa
poškodený mylne domnieval, že útočníkom bol obžalovaný. Uvedené vyplýva z výpovede poškodeného
V., ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 9.9.2019 uviedol, že po príchode na políciu pred svojim výsluchom

mal možnosť vidieť obžalovaného medzi 4 zadržanými osobami a následne mu mala byť predložená
jediná fotografia obžalovaného. Po takto vadnom procesnom postupe je pochopiteľné, že poškodený na
otázku samosudcu označil obžalovaného za útočníka. Stotožnenie osoby obžalovaného poškodeným
považuje za nezákonné. Aj stotožnenie obžalovaného svedkyňou V. trpí vadou, čo vyplýva zo zápisnice
z jej výsluchu zo dňa 23.6.2019. Navyše z výpovede svedkyne V.B.A. vyplynulo, že obžalovaného
videla ak bola vypovedať na polícií. Z výpovede svedkyne V. nemožno bez dôvodných pochybností

usúdiť, že to bol práve obžalovaný, keď svedkyňa uviedla, že táto sa v čase útoku nachádzala za
poškodeným vo vzdialenosti 3 - 4 metre a pritom sa pred nimi nachádzala skupina 50 osôb, ktorésa pohybovali pri poškodenom. Je tak nepravdepodobné, aby svedkyňa V. mohla nielenže vidieť
útočníka, ale dokonca vidieť tak, aby bola schopná následne identifikovať útočníka v čase, ak okolo
poškodeného sa nachádzala skupina pohybujúcich sa ľudí. Naviac, z výpovede svedkyne V. vyplýva,

že obžalovaný mal pri zadržaní príslušníkmi PMJ tričko, zatiaľ čo útočník mal byť podľa svedkyne V.
od pol pása hore neoblečený. Majúc na zreteli výpoveď svedkyne V., túto považujú za nedôveryhodnú
a javí sa ako účelová. Účelovosť a nedôveryhodnosť výpovede svedkyne V. možno usudzovať aj zo
skutočnosti, že o rozhodných skutočnostiach opakovane rozprávala s poškodeným, čo potvrdila aj na
hlavnom pojednávaní. Nemožno sa stotožniť ani s argumentáciou prvostupňového súdu, že nebola

nutná rekognícia v zmysle § 126 Tr. por., keď obžalovaný bol podľa svedkyne V. a poškodeného
stotožnený nimi osobne po obmedzení osobnej slobody. Rovnako aj ďalšie výpovede svedkov Z. Z.
a S. Z. podľa obhajoby zakladajú dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného. Podľa obžalovaného je
hodnotenie dôkazov postihnuté diskrimináciou obžalovaného a svedkov Z. Z. a S. Z. z dôvodu, že títo
sú tmavšej pleti a príslušníkmi rómskej etnickej skupiny, pričom prvostupňový súd ich výpovede hodnotil
akoúčelové.Prvostupňovýsúdsvojímpostupomnielenžeignorovalzásadu„indubioproreo“,aletaktiež

aj zákaz diskriminácie z dôvodu farby pleti a pre príslušnosť k etnickej skupine. O porušení zákazu
diskriminácie svedčí skutočnosť, že len výpovede príslušníkov rómskeho etnika boli považované za
účelové a za dôveryhodné považoval okresný súd práve výpovede tých osôb, ktoré sú bielej pleti, a to
aj v prípade ak sa javia ako účelové a dokonca odporujú skôr podaným výpovediam. Poukazujúc na
vyššie uvedené dôvody navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa § 321

ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. doplnil prvostupňovým súdom
nesprávne zistený skutkový stav a sám vo veci rozhodol, prípadne, aby vec vrátil postupom podľa § 322
prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie.

Z vyjadrenia prokurátora k podanému odvolaniu vyplýva, že rozhodnutie súdu považuje za zákonné

a plne dôvodné. Má za to, že súd dostatočným spôsobom sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.
Dostatočným spôsobom vyhodnotil zabezpečené a vykonané dôkazy jednotlivo a v ich súhrne v
súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. Podané odvolanie považuje za účelové. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že obžalovaný sa nachádzal na mieste skutku a bol v priamej a tesnej blízkosti
hliadky mestskej polície a bol voči nej agresívny a fyzicky aktívny. Je nutné uviesť, že službukonajúci

mestský policajt v priebehu zákroku nepoznal osobu obžalovaného, a teda nemal žiaden motív ho
obviniť a účelovo označiť za útočníka. Poškodený uviedol, že počas útoku bol obžalovaný od jeho
osoby vzdialený 1,5 m, a preto bol schopný útočníka identifikovať. Nemožno sa stotožniť s tvrdením
obhajoby, že obmedzenie osobnej slobody príslušníkmi PZ stigmatizovalo osobu obžalovaného, čo
malo ovplyvniť vnímanie takej osoby svedkom, ktorý má osobu stotožniť s páchateľom. Naopak, za

účelové možno vyhodnotiť výpovede rodinných príslušníkov obžalovaného, ktorí mali v konaní snahu
pomôcť obžalovanému v úmysle vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Namietané skutočnosti, ale aj
tvrdenia obhajoby v súvislosti s naznačenou diskrimináciou na strane súdu možno rovnako považovať
za účelové ako tomu bolo už pri vyššie spomenutých výpovedí svedkov Z. Z.I. a S. Z.. Je paradoxné,
že obhajoba neupriamovala pozornosť na odlišné výpovede tých svedkov, ktorí mali vypovedať v

prospech obžalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zamietol
odvolanie obžalovaného podané proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 0T/72/2019 zo
dňa 18.12.2019.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.azistilnasledovné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami

Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie a to tak výsluchom obžalovaného,
svedkov a oboznámením listinných dôkazov, majúcich význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto
dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým aj
právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku, v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia,
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa zaoberal aj obhajobou
obžalovaného.Krajský súd v nadväznosti na vykonané dokazovanie okresného súdu si osvojil správne a zákonné
odôvodnenie napadnutého rozsudku a nemal žiadne pochybnosti o záveroch okresného súdu, že
obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a keďže

sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach
poukazuje.

Okresný súd správne poukázal na výpoveď poškodeného E. V., ktorú vyhodnotil ako pravdivú, logickú a
ucelenú, a to aj napriek skutočnosti, že v čase, keď sa strhla bitka bol v zjavnej nevýhode k útočiacemu

davu. Uvedená výpoveď poškodeného je v súlade s výpoveďami svedkov - zasahujúcej príslušníčky
mestskej polície, svedkyne Z. Z. a svedka S. Z., ktorí objektivizovali prítomnosť obžalovaného
nachádzajúceho sa na mieste spáchania skutku, ktorý bol značne pod vplyvom alkoholických nápojov.
Skutočnosť, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholických nápojov potvrdil aj samotný obžalovaný,
pričom si na okolnosti nespomína z dôvodu, že bol opitý, a aj ak sa mu nejaké konanie kladie za vinu,
tak k tomuto sa nevie vyjadriť.

Rovnako ako okresný súd ani krajský súd nemal žiadnu pochybnosť o výpovedi svedkov, ktoré okresný
súd vyhodnotil ako hodnoverné a pravdivé. Neobstoja v tomto prípade námietky zo strany obhajoby,
týkajúce sa diskriminácie rómskej etnickej príslušnosti. V kontexte s vyššie uvedeným okresný súd jasne
uviedol, ktoré skutočnosti považuje za pravdivé a hodnoverné a naopak, ktorým nemal dôvod veriť.

Zhodnotiac vykonané dokazovanie tak nemal krajský súd žiadnu pochybnosť o vine obžalovaného a
rovnako tak ani o ustálenej právnej kvalifikácii konania obžalovaného ako prečinu útoku na verejného
činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Z týchto dôvodov preto krajský súd neakceptoval námietky zo strany obžalovaného, pretože sa stotožnil
po vykonanom dokazovaní s právnym názorom okresného súdu vo vzťahu k uznanej vine.

Pri určení druhu trestu okresný súd prihliadal k priťažujúcim okolnostiam, ako aj k osobe obžalovaného,
a z týchto dôvodov ukladal trest v zvýšenej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby o 1/3,

pričom uložil trest na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby v trvaní 28 mesiacov nepodmienečne s
tým, že uložený trest je postačujúci a splní účel trestu sledovaný Trestným zákonom tak po generálnej,
ako aj individuálnej aj s prihliadnutím na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák., v zmysle ktorého trest má
postihovať iba páchateľa, a to v takej miere, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a
jemu blízke osoby.

Výrok o zaradení obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.. zák. na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia je v súlade so zákonom, pretože obžalovaný pred spáchaním skutku, za ktorý bol
uznaný vinným, nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.