Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 17, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619010386
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4619010386.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov
JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného O. I.,
pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného O. I. a poškodeného
E. R., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19.02.2020, sp. zn. 1T/71/2019, na verejnom
zasadnutí konanom v Nitre dňa 17. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Podľa § 320 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku s poukazom na § 280 odsek 2 Trestného poriadku
z r u š u j e sa napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a trestná vec vedená na Okresnom súdu Topoľčany
pod sp. zn. 1T/71/2019 proti obžalovanému O. I., narodenému XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom P.

XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce
nad Parnou, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:
dňa 09.11.2018 v čase približne o 10.10 hod. v Topoľčanoch na ul. Továrnickej pred lekárňou s
názvom ,,Benu“ po predchádzajúcom slovnom konflikte opakovane ukazoval poškodenému E. R.

urážlivé gestá, vulgárne ho urážal a následne ho opľul do tváre, obžalovaný O. I. sa s poškodeným E.
R. vzájomne fyzicky napádali, pričom obžalovaný O. I. svojím konaním nespôsobil poškodenému E. R.
žiadne zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie,

p o s t u p u j e

Okresnému úradu Topoľčany, odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie ako priestupok.
II.Podľa§319TrestnéhoporiadkusaodvolaniepoškodenéhoE.R. zamieta,pretoženiejedôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný O. I. (ďalej
len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa
mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
dňa 09.11.2018 v čase približne o 10.10 hod. v Topoľčanoch na ul. Továrnickej pred lekárňou s

názvom ,,Benu“ po predchádzajúcom slovnom konflikte opakovane ukazoval poškodenému E. R.
urážlivé gestá, vulgárne ho urážal a následne ho opľul do tváre, obžalovaný O. I. sa s poškodeným E.
R. vzájomne fyzicky napádali, pričom obžalovaný O. I. svojím konaním nespôsobil poškodenému E. R.
žiadne zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie.
Za to bol obžalovanému podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr.
zák. a zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2 , ods. 4

Tr. zák., uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Zároveň podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, P.,

odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie obžalovaný čo do výroku o vine a
poškodený čo do výroku o náhrade škody.

Obžalovaný v písomnom odôvodnení odvolania, ktoré podal prostredníctvom obhajcu, uviedol, že
popiera svoju vinu s tým, že jeho konanie spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky použitia nutnej
obrany. Spor vyprovokoval poškodený tým, že ho fyzicky napadol a v útoku ďalej pokračoval. Poprel
tvrdenie, že mal poškodeného osvetliť diaľkovými svetlami a následne mu ukázať vztýčený prostredník.
Poškodeného registroval až v momente, keď sa na jeho vozidlo zozadu tlačil na nadjazde svojím
vozidlom, blikal a trúbil. Tvrdenie poškodeného, že ho mal opľuť a ako prvý udrieť do tváre, nie

je preukázané žiadnym dôkazom. Poukázal pritom na skutočnosť, že poškodený je v súvislosti s
predmetným konfliktom tiež trestne stíhaný a tak motívom jeho výpovede v neprospech obžalovaného
je snaha znížiť mieru svojho zavinenia za protiprávne konanie.
Výpoveď svedkyne T. hodnotil ako nevierohodnú z dôvodu, že sa jedná o aktuálnu priateľku
poškodenéhoajehobývalúpriateľku.Poukázalnakonkrétnerozporyvjejvýpovediachvotázke,čividela

alebo nevidela predmetný konflikt, pričom uviedol, že z kamerového záznamu prehratého na hlavnom
pojednávaní vyplýva záver, že svedkyňa pokiaľ zostala sedieť vo vozidle ako tvrdila, nemohla konflikt
vidieť, nakoľko jej vo výhľade bránilo iné vozidlo. Uvedené rozpory považoval za podstatné, pretože na
ich základe vznikajú pochybnosti o spáchaní skutku a potom nie je možné mať za preukázané, že skutok
spáchal, respektíve že je trestným činom.

Ďalej uviedol, že z výpovedí svedkov Q. a P. a takisto zo zabezpečeného kamerového záznamu nie
je možné bez pochybností ustáliť záver, že sa prečinu dopustil, keďže sa obaja zhodne vyjadrili, že
začiatok konfliktu nevideli a nevedeli sa tak vyjadriť, kto ho vyprovokoval, naopak zo zabezpečených
dôkazov vyplýva, že iniciatíva po celý čas trvania konfliktu vychádzala od poškodeného, ktorý ho prvý
napadol tým spôsobom, že mu dal štyri facky a bolo nesporné, že vo fyzickom napádaní mieni ďalej

pokračovať. Konštatoval, že v tom momente bol nútený na toto útočné konanie reagovať, pričom zvolil
aktívnu obranu opätovaním konania, čo z neho ešte nerobí útočníka, nakoľko pre rozdelenie rolí útočník
vs. obranca je rozhodujúca počiatočná iniciatíva, a tá vychádzala jednoznačne od osoby poškodeného
ako útočníka. Mal za to, že z kamerového záznamu nevyplýva, že by napádal poškodeného inak ako
v súlade s podmienkami nutnej obrany, a tak jeho konanie je treba aj vyhodnotiť v zmysle § 25 Tr. zák.

Poukázal tiež na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 36/1991, R 18/1996 a
R 25/1976) týkajúcu sa prejednávaného prípadu.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil
a vo veci v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozsudkom rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí
v zmysle § 285 písm. b) Tr. por.

Poškodený svoje odvolanie do konania verejného zasadnutia nadriadeného súdu písomne neodôvodnil.

Obžalovaný a totožne jeho obhajca sa na verejnom zasadnutí pridržali písomne podaného odvolania a
jeho dôvodov, navrhli podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného

podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby oslobodiť. Odvolanie poškodeného navrhli ako nedôvodné
zamietnuť.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie
obžalovaného, ako aj poškodeného ako nedôvodné zamietnuť.
Poškodený na verejnom zasadnutí žiadal, aby súd jeho návrhu na náhradu škody vyhovel.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- obžalovaným a poškodeným, podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Súd I. stupňa predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaných dôkazov mal
preukázané, že obžalovaný bol ten, ktorý tým že vyprovokoval konflikt a následne sa vzájomne spoškodeným napádali, naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. keď na mieste verejne prístupnom t.j. v Topoľčanoch na ulici Tovarníckej
pred lekárňou Benu napadol iného - poškodeného E. R.. Poukázal na to, že konanie obžalovaného bolo

preukázané výpoveďou samotného poškodeného, ktorý uviedol, že obžalovaný mu ukazoval urážlivé
gestá, čo robil aj v minulosti, pričom mu povedal, že si to s ním vybaví, čo potvrdila aj svedkyňa T., ktorá
bola v tom čase s poškodeným v aute. Ďalej konštatoval, že potom čo na Tovarníckej ulici pred touto
lekárňou odparkovali svoje vozidlá došlo medzi obžalovaným a poškodeným k vzájomnému konfliktu,
kde obžalovaný najskôr poškodeného opľul do tváre a následne sa obaja vzájomne udierali, čo vyplýva

aj z výpovede svedka P., ktorý vypovedal, že konflikt bol medzi nimi vyrovnaný. Následne súd I. stupňa
konštatoval, že obžalovaný poškodeného napadol, keď sa napriahol a udrel ho do tváre, pričom opätoval
aj údery poškodeného. Podľa súdu I. stupňa konflikt vyvolal obžalovaný, keď vyprovokoval poškodeného
urážlivými gestami a že si to s ním vybaví a následne ho opľul, na čo sa vzájomne napádali.

Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto slovne alebo fyzicky, verejne
alebo na mieste verejnosti prístupnom sa dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadne
iného.
Výtržnosťou sa rozumie také konanie, ktoré narušuje občianske spolužitie resp. pokojné spolužitie
občanov, verejný pokoj a poriadok.

Obžalovanému sa kládlo za vinu, že na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že
napadol iného. Táto skutočnosť však nevyplýva ani zo samotnej skutkovej vety napadnutého rozsudku,
pretože tu je uvedené že v kritický deň t. j. 09.11.2018 v čase o 10.10 hod. po predchádzajúcom slovnom
konflikte opakovane ukazoval poškodenému E. R. urážlivé gestá, vulgárne ho urážal a následne ho opľul

do tváre, pričom sa vzájomne fyzicky napádali.
Z vykonaného dokazovania a to jednak z výpovede samotného poškodeného, ako aj svedkyne T.
vyplynulo, že tieto urážlivé gestá mal obžalovaný ukazovať poškodenému v motorovom vozidle, keď
sa stretli pri čerpacej stanici oproti pivovaru, keď obžalovaný šiel do Topoľčian do lekárne a poškodený
opačným smerom do Krušoviec. Následne poškodený, keďže ho to vytočilo, ako uviedla svedkyňa T.

sa otočil s vozidlom a šiel za obžalovaným. Keď ho dostihol, obžalovaný mal stiahnuť okno na aute
a povedať mu, že si to spolu vybavia. Následne obžalovaný zaparkoval pred lekárňou, kde za ním
poškodený prišiel. Až pred touto lekárňou, po tom čo zaparkovali motorové vozidlá, pričom obžalovaný
stál pri svojom motorovom vozidle a oproti nemu bol poškodený, ktorého obžalovaný držal za rukáv
bundy, čo vyplynulo z kamerového záznamu bezpečnostnej kamery a aj z výpovede svedkyne T., ktorá

tvrdila, že sa najskôr hádali a gestikulovali a potom sa chytili za bundy a videla ako poškodený R. si utiera
tvár po tom, ako ho obžalovaný opľul, čo jej povedal poškodený R.. Následne poškodený tri -štyrikrát
udrel obžalovaného, čo nepoprel ani sám poškodený a ďalej už iba poškodený napádal obžalovaného
a tento mu údery opätoval. Keď bitka skončila poškodený zavolal policajtov.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané že medzi obžalovaným I. a poškodeným R. boli
nedorozumenia aj predtým, keďže svedkyňa T. predtým bola priateľkou obžalovaného a v čase skutku
priateľkou poškodeného R..
Celý konflikt začal na ceste, keď obžalovaný šiel z Krušoviec do Topoľčian do lekárne a poškodený R.
so svedkyňou T. opačným smerom. Poškodený R. sa s vozidlom otočil po tom, čo obžalovaný mu ukázal

vulgárne gesto a šiel za obžalovaným s tým, že mu povedal, že si to spolu vybavia. Pred lekárňou Benu
najskôr zastal obžalovaný, vystúpil z vozidla, prišiel poškodený R., obžalovaný mu nadával a držali sa
za bundy, pričom poškodený tvrdil, že ho obžalovaný opľul a udrel, následne mu poškodený dal tri štyri
facky. Z kamerového záznamu vyplýva iba toľko, že sa vzájomne držali a následne vidno, ako poškodený
útočí na obžalovaného, ktorý mu útoky opätuje. Ani svedkovia Q. a P. začiatok konfliktu nevideli. Svedok

P. však uviedol, že počul ako obžalovaný nadáva poškodenému.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom bolo preukázané, že skutok sa stal tak, že po
predchádzajúcom nedorozumení obžalovaný poškodeného pred lekárňou Benu v Topoľčanoch opľul
a navzájom sa napádali. Bolo zistené, že poškodený R. za toto konanie je trestne stíhaný v konaní

vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 1T/36/2019. S poukazom na horeuvedené,
konanie obžalovaného podľa názoru odvolacieho súdu po formálnej stránke síce napĺňa znaky prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák, keďže na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil hrubej
neslušnosti tým, že vulgárne nadával a opľul poškodeného a následne sa vzájomne napádali, avšakvzhľadom na spôsob vykonania tohto činu, jeho následky a okolnosti za akých bol spáchaný a ako aj
mieru zavinenia obžalovaného je jeho závažnosť nepatrná.

Podľa § 10 ods. 1 Tr. zák. prečin je
a/ trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo
b/ úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou
hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a

jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Podľa § 8 Tr. zák. trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Aby určitý čin mohol byť považovaný za trestný čin, je nevyhnutné, aby v súlade s vyššie citovaným
ustanovením boli súčasne splnené dve podmienky: ide o čin protiprávny, čo je charakterizované
správaním alebo stavom, ktorý je v rozpore s právnymi normami, a zároveň ide o čin, ktorý vykazuje
znaky uvedené v Trestnom zákone. Týmito znakmi rozumieme obligatórne znaky skutkovej podstaty
trestného činu. Musí ísť teda o zavinené konanie alebo opomenutie trestne zodpovedného páchateľa

smerujúce proti záujmu chránenému Trestným zákonom, pričom medzi konaním (alebo opomenutím) a
jeho následkom v podobe ohrozenia alebo porušenia tohto chráneného záujmu musí existovať príčinná
súvislosť.
Kategória trestného činu, ktorou je prečin, vyžaduje okrem skúmania existencie vyššie uvedených
formálnych znakov, ešte obligatórne skúmanie osobitného, materiálneho znaku prečinu (tzv.

materiálneho korektívu) spočívajúceho v jeho závažnosti, ktorá má byť väčšia ako nepatrná, na to,
aby konkrétny čin bol prečinom. Táto závažnosť je určená spôsobom vykonania činu, jeho následkami,
okolnosťami, za ktorých bol spáchaný, mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa. Uvedené kritériá musí
súdposudzovaťakojedencelok,avšakvkonkrétnomposudzovanomprípademôžebyťpomer,sktorými
na ne a na vzťah medzi nimi prihliada, rôzny.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti a vykonané dôkazy, odvolací súd dospel k záveru, že v danom
prípade nebol naplnený materiálny znak prečinu a konanie obžalovaného tak nemožno posudzovať ako
prečin vzhľadom na mieru jeho závažnosti, ktorú vyhodnotil s ohľadom na všetky relevantné okolnosti
prípadu ako nepatrnú.

Vkonaníbolonapodkladevykonanýchdôkazovjednoznačneustálené,žeobžalovanýsaspoškodeným
fyzicky napádali vzájomne, čo je viditeľné aj na kamerovom zázname z ulice a čo napokon dosvedčili
aj obžalovaný, poškodený a svedkovia F. T., D. P. a S. Q..
Pokiaľ posudzujeme intenzitu fyzických útokov obžalovaného, je zrejmé, že nebola natoľko významná,
aby dosiahla stupeň nebezpečnosti relevantný z hľadiska trestného práva, o čom svedčí aj následok

konania obžalovaného, ktorým poškodenému nespôsobil žiadne zranenie vyžadujúce si lekárske
ošetrenie. Naopak poškodený bol preukázateľne vo fyzických útokoch aktívnejší. Odhliadnuc od
ustáleného záveru, že obžalovaný útok zo strany poškodeného vyprovokoval, je potrebné konštatovať,
že podľa kamerového záznamu to bol práve poškodený, ktorý fyzicky intenzívne útočil na obžalovaného,
na podklade čoho možno dospieť k záveru o zníženej miere zavinenia obžalovaného a o osobitných

okolnostiach ústiacich do fyzického konfliktu, keď práve poškodený po vulgárnom geste obžalovaného,
ktorý urobil vo vozidle, sa obrátil, prenasledoval obžalovaného až k lekárni, kde medzi nimi došlo k
fyzickému konfliktu, kde jednoznačne aktívnejším bol práve poškodený R., čo vyústilo tiež do jeho
trestného stíhania pre prečin výtržníctva.

Nemožno sa však stotožniť s odvolacou námietkou obžalovaného, že jeho konanie má byť
charakterizované ako nutná obrana, keďže odvolací súd nevylúčil jeho protiprávnosť. Obžalovaný sa
dal s poškodeným (z jeho pohľadu útočníkom) do vzájomnej potýčky po tom, ako dobrovoľne vystúpil
z auta, z čoho je zrejmé, že očakával určité „vysporiadanie sa“ s poškodeným, k čomu aj došlo, a to
fyzickými útokmi a na verejnosti. Dospel preto k záveru, že skutok je možné posúdiť ako priestupok, na

ktorého prejednanie však nie je príslušný.

Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že v danej veci je potrebné postupom podľa § 320 ods. 1
písm. a/ zrušiť napadnutý rozsudok a vec postúpiť, keďže tak mal urobiť už súd I. stupňa. s poukazomna § 280 ods. 2 Tr. por., a preto predmetnú trestnú vec postúpil Okresnému úradu Topoľčany, odbor
všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie skutku ako priestupku.

II.
Čo sa týka odvolaním poškodeného napadnutého výroku o náhrade škody, odvolací súd nevzhliadol
dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, nakoľko zo spisového materiálu vyplýva, že poškodený si do
skončenia skráteného vyšetrovania neuplatnil nárok na náhradu škody, ako to predpokladá ustanovenie
§ 46 ods. 3 Tr. por., aby súd o priznaní tohto nároku mohol rozhodnúť, naopak po zákonnom poučení

výslovne vyhlásil, že si ho neuplatňuje, čo aj potvrdil svojím podpisom (č. l. 41), preto nebolo možné o
jeho nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnil až na hlavnom pojednávaní rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.