Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, August 31, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/250/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321203004
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1321203004.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti M. M., nar. XX.XX.XXXX, a Q. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov :
matka Q. Y., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. K. C. XX, XXX XX K., zastúpená advokátskou

kanceláriou Ištvánová & Co. s.r.o., so sídlom Potočná ulica 142/9, 958 04 Partizánske, a otec A. M.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. sady XX, XXX XX K., zastúpený Mgr. Marekom Hanicom, advokátom
so sídlom Majoránová 71, 821 07 Bratislava, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 39P/114/2021-34 zo
dňa 14.06.2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č. k. 39P/114/2021-34, zo dňa 14.06.2021, sa m e n í tak,

že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie na čas do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 39P/55/2021, neodkladným opatrením uložil otcovi povinnosť platiť výživné na
maloletéhoM.M.,nar.XX.XX.XXXXvovýške350eurmesačneanamaloletéhoQ.M.,nar.XX.XX.XXXX

vo výške 250 eur mesačne, k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 14.06.2021 a
pozastavil účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.11.2014 č.k. 51P/101/2014-42 vo
výroku o výživnom na maloleté deti.

2. Vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, zákona
č. 160/2015 Z.z. , Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 2 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015

Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) dospejúc k záveru o splnení podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia v matkou navrhovanom smere. Skonštatoval, že na Okresnom súde
Bratislava III je pod sp. zn 39P/55/2021, vedené od 23.03.2021 konanie o návrhu matky na zvýšenie
výživného na maloleté deti, ktoré bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.
k. 51P/101/2014-42 zo dňa 10.11.2014, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloleté deti boli
zverené do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal platiť výživné na každé z nich vo výške 100

eur mesačne (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2014). Za dôvodný považoval návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia, uložením povinnosti otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere
s ohľadom na zvýšenie výdavkov maloletých detí na ich aktívnu činnosť profesionálnych športovcov.
Skonštatoval, že maloleté deti sú staršie, majú vyššie výdavky bežné, ale aj v dôsledku profesionálneho
venovania sa bikrosu. Uviedol, že za preukázané mal zamestnanie otca a jeho pravidelný príjem, ktorý
je aj spoločníkom obchodnej spoločnosti a zohľadnil aj tvrdenie matky o jeho vlastníctve k nehnuteľnosti

vo vyššej hodnote. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za návrh majúci charakter
neodkladnosti, keď otec dobrovoľne, napriek zvýšeným výdavkom maloletých detí na ich výživu vdostatočnej miere neprispieva. Matka tak okrem osobnej starostlivosti zabezpečuje financovanie ich
všetkých odôvodnených potrieb, vrátane športovej činnosti, účasti na súťažiach a sústredeniach.
Skutočnosť, že maloleté deti majú od posledného rozhodnutia súdu o výživnom zvýšené náklady na

ktoré otec adekvátne neprispieva, vyhodnotil ako dôvod bezodkladnej potreby uložiť otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletého M. sumou 350 eur mesačne a na výživu maloletého Q. sumou 250
eur mesačne počnúc dňom vydania neodkladného opatrenia. Po dobu trvania neodkladného opatrenia
pozastavil účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.11.2014 č. k. 51P/101/2014-42
vo výroku o výživnom.

3. Proti uzneseniu podal podľa § 365 ods. 1 písm. f) h) CSP, prostredníctvom zvoleného právneho
zástupcu odvolanie otec, navrhujúc ho zmeniť a návrh matky zamietnuť. Poprel tvrdenia matky o jeho
nadštandardných majetkových pomeroch. Uviedol, že rodinný dom, ktorý na rozdiel od tvrdenia matky
má hodnotu 309.000 eur má v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Rodinný dom zdedila jeho
manželka spolu so svojou sestrou a otcom, s ktorými sa dohodli na vyplatení ich podielov, financovaných

hypotekárnym úverom, ktorý s manželkou splácajú. Poukázal na výšku svojho príjmu a predložil listiny
na jeho preukázanie. Potvrdil, že od januára 2021 došlo k zníženiu jeho príjmu, avšak nie účelovo
ako uvádza matka, ale dohodou so zamestnávateľom z dôvodu udržania pracovného miesta a poklesu
objednávok v období pandémie (kedy u zamestnávateľa hrozilo prepúšťanie). Jeho príjem predstavuje
700 eur netto, s výnimkou mesiacov, za ktoré dostal odmenu. Napríklad z tejto v apríli kúpil M. topánky

na bikros za 354 eur. Nie je pravdou, že by sa nesnažil v rámci svojich možností synom prispievať
na ich šport ako to matka prezentuje, synov v ich športovej kariére podporuje. Poukázal na svoje
rodinné pomery, vyživovaciu povinnosť k A. M., nar. XX.XX.XXXX. Uviedol, že jeho manželka síce užíva
motorové vozidlo zn. Mercedes, ktoré však patrí jej otcovi, ktorý ich rodinu finančne podporuje. Jeho
manželka pracuje ako zdravotná sestra a celkový príjem ich domácnosti predstavuje približne sumu

1.500 eur netto, z čoho platia hyp. úver 564 eur, náklady spojené s nehnuteľnosťou 340 eur, splátku
úveru 120 eur, škôlku 69 eur, výživné na M. a Q. 200 eur a zo zvyšku hradia zvyšné náklady domácnosti.
Uviedol, že je spoločníkom v spoločnosti O., s.r.o, s výškou vkladu 800 eur. Nie je však pravdou, že by
sa touto cestou snažil „zakryť časť príjmu“ ako na to poukazuje matka, keď spoločnosť založil až potom,
čo bol vyzvaný na zvýšenie výživného. Uviedol, že sa všemožne snaží dosahovať čo možno najlepšie

príjmy na zabezpečenie potrieb všetkých maloletých detí. Nepopiera, že v budúcnosti bude mať ako
spoločník príjem aj z tejto činnosti, avšak kým spoločnosť začne vytvárať reálne zisky potrvá to určité
časové obdobie. Uviedol, že jeho návrh na výživné po 150 eur mesačne matka neakceptovala.

4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66

zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), a dospel k záveru, že
odvolaniu otca je potrebné vyhovieť aj keď z iných ako ním uvádzaných dôvodov.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

9. Formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP je možné nariadiť platenie

výživného výlučne iba v nevyhnutnej miere. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením
nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu
(Zákon rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného
návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať
dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej.

Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť na základe predpokladaných pomerov povinného
rodiča, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb dieťaťa.
Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa
zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súdo výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča a ani podľa
celkových odôvodnených potrieb maloletých detí. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca
na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym

rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom
ohrozená.

10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať

podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri
rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov
od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky
výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na
zárobkové možnosti, schopnostiam a majetkové pomery rodičov.

11. Odvolací súd po preskúmaní danej prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa
uvedenými zásadami neriadil, s jeho názorom o splnení podmienok na dočasné určenie povinnosti
otcovi platiť výživné na maloleté deti (na M. 350 eur mesačne a na Q. 250 eur mesačne), so
súčasným pozastavením účinnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 51P/101/2014-42 zo dňa

10.11.2014 v časti o výživnom, sa stotožniť nemohol. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
určením výživného na maloleté deti v nevyhnutnej miere súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď
de facto neodkladným opatrením bez vykonania potrebného dokazovania zameraného na preukázanie
zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), rozhodol počas prebiehajúceho konania vo veci samej
o zvýšení výživného. Odvolací súd sa v danom prípade nezhodol so súdom prvej inštancie v právnej

a skutkovej argumentácie aplikácie inštitútu neodkladného opatrenia určením výživného v nevyhnutnej
miere,vktoromnávrhmatkypodmienky§325ods.1CSP,§366CMPnespĺňa.Odvolacísúdzdôrazňuje,
že formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP je možné nariadiť platenie
výživného iba v nevyhnutnej miere. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady,
nebola preukázaná existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy účastníkov konania týkajúcej

sa plnenia vyživovacej povinnosti otca na maloletých, ktoré je už určené právoplatným rozsudkom.
Dôvodom na takýto postup súdu pri rozhodovaní o zmene výšky výživného, nemôže byť ani matkou
namietaná predpokladaná dĺžka súdneho konania a ani nárast nákladov na maloleté deti po podaní
návrhu vo veci samej, súvisiacich s ich športovou činnosťou, ktorej sa profesionálne venujú, keď z
dôvodu začatia súťažnej sezóny maloleté deti minimálne 2x mesačne cestujú na preteky a tréningy

do zahraničia. Rozhodnutie o výživnom určeným neodkladným opatrením musí v prvom rade spĺňať
zákonné podmienky inštitútu neodkladného opatrenia a musí vychádzať z osvedčených skutočností z
ktorých potom na základe individuálneho ich vyhodnotenia vychádzajú súdy pri svojich rozhodnutiach.
V danom prípade nejde ani o mimoriadnu situáciu, kedy by bolo osvedčené, že sa maloleté deti
ocitli z dôvodu nedostatočného plnia si vyživovacej povinnosti otca v situácii ohrozujúcej ich základné

životné potreby a nevyhnutnú výživu. Prijatie rozhodnutia o zmene už určenej výšky výživného resp. o
zvýšenívýživnéhoprostredníctvomneodkladnéhoopatrenia,ibazdôvoduzvýšenýchnákladovnavýkon
športovej činnosti maloletých detí, by znamenalo neprípustný odklon od rozhodovacej činnosti súdov
a princípov inštitútu neodkladného opatrenia o určovaní výživného v nevyhnutnej miere. Tu odvolací
súd zdôrazňuje, že nespochybňuje postupné zvyšovanie nákladov na maloleté deti od posledného

rozhodnutia súdu o výživnom v r. 2014, ani ich dôvodnosť a to najmä v súvislosti s výkonom nepochybne
úspešnej športovej činnosti maloletých detí. Rovnako je dôvodné sa stotožniť s argumentáciou matky,
že pokiaľ otec doposiaľ plnenie svojej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom obmedzuje len na
platenie výživného určeného rozsudkom v roku 2014, je toto dlhodobo nepostačujúce a jej návrh vo veci
samej, z pohľadu zmeny pomerov na strane maloletých detí sa javí byť dôvodný. Avšak tu je potrebné

uviesť aj to, že matka ako rodič, ktorému sú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti mala v ich
záujme podať návrh na zvýšenie výživného už oveľa skôr, keďže je nesporné, že náklady maloletých
detí sa zvyšovali postupne. Pokiaľ je výživné na maloleté deti určené právoplatným rozhodnutím súdu,
dosiahnuť zmenu výšky výživného jeho zvýšením, je možné len zákonom predpísaným spôsobom po
vykonaní potrebného dokazovania postupom v súlade s § 78 ods.1 Zákona o rodine.

12. Podkladom pre rozhodnutie o výživnom neodkladným opatrením musí byť okrem osvedčenia
dôvodných a nevyhnutných nákladov oprávnenej osoby, v tomto prípade maloletých detí aj osvedčenie
základných predpokladov o dosahovanom príjme a zárobkových možnostiach povinnej osoby - otca.Pokiaľ súd prvej inštancie určil výživné na maloleté deti jeho viac ako 200% navýšením, vychádzajúc
iba z tvrdení matky o otcových možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch a z jeho hrubého
príjmu zisteného lustráciou v Sociálnej poisťovni (otec je od 01.09.2019 zamestnaný v O., s priemerným

mesačným hrubým príjmom za obdobie od 01/2020 do 04/2021 vo výške 1.562 eur, dňa 30.03
2021 začal podnikať prostredníctvom obchodnej spoločnosti O..), otec uvedené závery vo svojom
odvolaní spochybnil osvedčením svojho príjmu a majetkových pomerov. Tým, že v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, nie je možné k uvedeným vzájomne rozporným
tvrdeniam rodičov zaujať objektívne stanovisko (čo nie je ani účelom neodkladného opatrenia) a preto

tieto budú predmetnom dokazovania v konaní vo veci samej (sp.zn. 39P/55/2021), v ktorom bude
súd prvej inštancie zisťovať možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov a odôvodnené potreby
maloletých detí, ktoré vyhodnotí v kontexte so skúmaním zmeny pomerov za obdobie od posledného
rozhodnutia súdu o výživnom (§ 78 ods.1 Zákona o rodine). Tu odvolací súd v záujme maloletých detí
dáva do pozornosti otca, že jeho povinnosťou je nielen plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým
deťom v primeranej miere ale sa aj o maloleté deti starať a vychovávať ich (§ 28 Zákona o rodine). Je

nepochybné, že pôvodne určené výživné na maloletých rozsudkom v roku 2014 aktuálne nezodpovedá
nárokom dnes 16 ročného M. a 13 ročného M. (ktoré matka vyčísluje mesačne vo výškach 1.600 eur a
1.300eur),naktorýchbysaotecpodľasvojichmožnostíaschopnostimalzačaťplnohodnotnepodieľaťa
ktorého rozsah bude súd prvej inštancie zohľadňovať pri určení výšky výživného v konaní vo veci samej.

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd zmenil podľa § 388 CSP.

14. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).