Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/160/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115202200
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5115202200.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Lota s.r.o., so sídlom Rybníky, 038 43
Kláštor pod Znievom, IČO: 45 308 063, zastúpeného zástupcom AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: Stredoslovenská energetika - Distribúcia,
a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, zastúpenému zástupcom AKMG,
s.r.o., so sídlom Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 800 589, v konaní o určenie, že žalobca

si mohol v roku 2015 uplatniť právo na podporu, v štádiu konania o nariadenie predbežného opatrenia
podľa návrhu zo dňa 27.1.2015, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k.
19Cb/44/2015-107 zo dňa 6.3.2015 vo výroku I., ktorým okresný súd nariadil predbežné opatrenie

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/44/2015-107 zo dňa 6.3.2015 vo výroku I., ktorým okresný
súd nariadil predbežné opatrenie, m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia,
podľa ktorého je žalovaný povinný do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, najdlhšie však do

31.12.2015 zabezpečiť podporu výroby elektrickej energie z výrobného zariadenia žalobcu s názvom
FvE Párnica 0,999 MW, nachádzajúceho sa v Obci Rybníky, 026 01 Párnica, a to odberom elektriny
vyrobenej v uvedenom zariadení za cenu elektriny na straty a doplatkom podľa ustanovenia § 4 ods.
1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej
kombinovanej výroby v znení neskorších predpisov, všetko v súlade s rozhodnutím Úradu pre reguláciu

sieťových odvetví Slovenskej republiky č. 0848/2014/E-OZ zo dňa 29.11.2013, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. nariadil predbežné opatrenie v znení, že žalovaný je
povinný do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, najdlhšie však do 31.12.2015 zabezpečiť podporu
výroby elektrickej energie z výrobného zariadenia žalobcu s názvom FvE Párnica 0,999 MW,
nachádzajúceho sa v Obci Rybníky, 026 01 Párnica, a to odberom elektriny vyrobenej v uvedenom
zariadení za cenu elektriny na straty a doplatkom podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona

č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v
znení neskorších predpisov, všetko v súlade s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
Slovenskej republiky č. 0848/2014/E-OZ zo dňa 29.11.2013. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zo dňa 27.1.2015 zamietol (II.). Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca
sa podanou žalobou zo dňa 27.1.2015 doručenou okresnému súdu dňa 29.1.2015 a doplnením dňa
9.2.2015 domáhal, aby okresný súd určil, že žalobca si mohol na elektrinu vyrobenú v energetickom

zariadení s názvom FvE Párnica 0,999 MW, nachádzajúcom sa v Obci Rybníky, 026 01 Párnica (ďalej
len „výrobné zariadenie“) v roku 2015 uplatniť právo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č.
309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z.z.“). Žalobu žalobca odôvodnil
tým, že je vlastníkom výrobného zariadenia, vyrába elektrinu s právom na podporu podľa zákona č.
309/2009 Z.z. a v súlade s cenovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len

„Úrad“) č. 0848/2014/E-OZ zo dňa 29.11.2013. Podpora trvajúca do roku 2028 sa poskytuje formou
odberu elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je výrobné zariadeniepripojené, za cenu elektriny na straty a formou doplatku. Výrobné zariadenie žalobcu je pripojené do
regionálnej distribučnej sústavy žalovaného, ktorý zabezpečuje vyššie špecifikovanú podporu a za týmto
účelom účastníci uzavreli na každý kalendárny rok zmluvu o doplatku a zmluvu o výkupe elektriny na

krytie strát.

Žalovaný listom zo dňa 17.12.2014 oznámil žalobcovi, že pre rok 2015 nemá nárok na podporu v
zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. z dôvodu porušenia povinnosti uložených týmto zákonom. Žalobca
mal za to, že oznamovaciu povinnosť v zmysle uvedenej zákonnej úpravy si splnil riadne a včas,

pretože už v žiadosti o vydanie cenového rozhodnutia Úradu žalobca oznámil predpokladané množstvo
vyrobenej elektriny v období rokov 2014 až 2026. Dňa 30.5.2013 žalobca elektronicky a následne
písomne poštou zaslal Úradu požadovanú tabuľku ORKA, z ktorej vyplývali plánované údaje na rok
2015. Následne dňa 1.8.2014 zaslal žalobca oznámenie o predpokladanej výrobe elektriny na rok 2015
aj žalovanému. Z dôvodu, že výrobné zariadenie bolo uvedené do prevádzky dňa 17.5.2011, tak na
podmienky podpory výroby elektriny sa aplikujú ustanovenia zákona č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a

účinnomdo31.12.2013,podľaktoréhonesplnenieoznamovacejpovinnostivzmysleust.§4ods.2písm.
c) zákona č. 309/2009 Z.z. nemá za následok stratu práva na podporu v nasledujúcom roku regulačného
obdobia. K takémuto následku podľa názoru žalobcu by mohlo dôjsť iba v prípade uplatnenia zákona č.
309/2009 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2014, avšak v tejto súvislosti žalobca poukázal na prechodné a
záverečné ust. § 18e zákona č. 309/2009 Z.z., z ktorého vyplýva, že podmienky podpory výroby elektriny

z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou
pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú
zachované podľa doterajších predpisov, to znamená podľa zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom
do 31.12.2013.

Súčasne žalobca podal so žalobou aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa
žalovanému uloží povinnosť zabezpečiť až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podporu
výroby elektrickej energie z výrobného zariadenia žalobcu, a to odberom všetkej elektriny vyrobenej
v uvedenom zariadení za cenu elektriny na straty a doplatkom podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona
č. 309/2009 Z.z. v súlade s rozhodnutím Úradu č. 0848/2014/E-OZ zo dňa 29.11.2013. Žalobca

návrh na nariadenie predbežného opatrenia zdôvodnil tým, že považuje za potrebné upraviť pomery
účastníkov pre rok 2015 pomocou predbežného opatrenia, pretože ak žalovaný zotrvá na svojom
stanovisku a neposkytne žalobcovi podporu v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z., a teda nebude od
žalobcu odoberať a odkupovať vyrobenú elektrinu za cenu schválenú cenovým rozhodnutím Úradu,
dostane sa žalobca bez vlastného pričinenia do situácie, ktorá pre neho bude mať likvidačné následky.

Žalobca uviedol, že výroba elektriny zo slnečnej energie predstavuje nákladný proces, ktorý nie je
možné realizovať bez podpory zo strany štátu. Ide o jedinú podnikateľskú činnosť žalobcu, ktorú
začal realizovať z prostriedkov získaných pomocou úveru a ich vrátenie zabezpečil záložným právom
zriadeným k výrobnému zariadeniu. Finančný výpadok spôsobený stratou podpory v priebehu roku 2015
žalobca nebude schopný nahradiť z vlastných zdrojov a vzhľadom na existujúci záväzok voči banke a

záložné právo viaznuce na výrobnom zariadení nemôže získať peňažné prostriedky ani prostredníctvom
ďalšieho úveru. Žalobca bude nútený prepustiť svojich zamestnancov, ukončiť prevádzku výrobného
zariadenia, čo by mohlo viesť k jeho poškodeniu a vzniku nákladov na jeho údržbu, jeho ochranu a
prípadné znovu uvedenie do prevádzky. Žalobca uviedol, že tento stav je stavom obavy zo vzniku
predlženia a povinnosti žalobcu podať návrh na vyhlásenie konkurzu, pretože predpokladaná tržba

za predaj vyrobenej elektrickej energie do distribučnej siete žalovaného za rok 2015 podľa žalobcu
predstavovala 380.069 Eur bez DPH.

Okresný súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vykonal dokazovanie
oboznámením sa listinami tak, ako sú v špecifikácii uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

okresného súdu a za aplikácie ust. § 102 ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. poukázal
na zabezpečovací inštitút predbežného opatrenia, ktorého účelom je poskytnúť dočasné a provizórne
úpravy právnych pomerov účastníkov súdneho konania buď pred začatím konania alebo v priebehu
konania, aby sa tak zabránilo nepriaznivým následkom. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo
porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať

dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní a ani nebude prihliadať na všetky procesné
formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. K nariadeniu predbežného opatrenia
dochádza v prípade potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi alebo v prípade existencie
obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti môže byť ohrozený. Z tvrdení žalobcu a podanížalovaného bolo okresnému súdu zrejmé, že je sporné splnenie oznamovacej povinnosti ako základnej
podmienky pre uplatnenie práva na podporu v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009
Z.z.. Účastníci súdneho konania majú rozdielny názor aj na konkrétnu právnu úpravu, ktorou sa

ich vzájomný právny vzťah má spravovať. Definitívne vyriešenie uvedených otázok bude predmetom
konania vo veci samej, avšak vzhľadom na charakter a rozsah následkov spojených so stanoviskom,
ktoré vo veci zaujal žalovaný, okresný súd považoval za dostatočný dôvod pre nariadenie predbežného
opatrenia, už len osvedčenie pochybnosti o splnení, resp. nesplnení si zákonných povinností zo strany
žalobcu. Okresný súd preto pre štádium konania o nariadenie predbežného opatrenia mal za to,

že podľa predložených listinných dôkazov žalobca osvedčil podmienky pre nariadenie predbežného
opatrenia v rozsahu, v ktorom mu okresný súd výrokom I. napadnutým uznesením vyhovel. Poukázal,
že existencia právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vyplýva zo skutočností, že žalobca
je prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktoré je pripojené do
regionálnej distribučnej sústavy žalovaného. Z postavenia žalobcu ako výrobcu elektriny z obnoviteľných
zdrojov je odvodené právo na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z., ktorému je potrebné poskytnúť

dočasnú ochranu formou nariadenia predbežného opatrenia. Podľa názoru okresného súdu potreba
navrhovanej úpravy je odôvodnená aj konaním žalovaného, ktorý žalobcovi upiera právo na podporu
podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z., v dôsledku čoho mu hrozí bezprostredná
ujma. Hrozba neposkytnutia podpory výroby elektriny v zariadení žalobcu v priebehu roka 2015
dostatočne okresnému súdu vyplývala z oznámenia žalovaného zo dňa 17.12.2014. Ujma z takéhoto

konania žalovaného, ktorá má vzniknúť žalobcovi, vyplýva predovšetkým vo finančnej strate spôsobenej
výpadkom podpory výroby elektriny v priebehu roka 2015, ktorá bude mať vplyv na schopnosť žalobcu
plniť svoje peňažné záväzky. Nepriaznivá situácia, v ktorej by sa žalobca mohol ocitnúť, môže viesť až
k realizácii záložného práva zriadeného k výrobnému zariadeniu, čo možno považovať za podstatné
ohrozenie podnikateľskej činnosti žalobcu, pretože výroba a dodávka elektrickej energie z obnoviteľných

zdrojov je hlavným zdrojom jeho príjmu. Nariadením predbežného opatrenia podľa záveru okresného
súdu sa zabráni vzniku, resp. ďalšiemu rozširovaniu tejto ujmy po dobu do definitívneho vyriešenia
sporných právnych vzťahov medzi účastníkmi. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia
okresný súd predpokladal pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených
alebo označených žalobcom, preto ich podrobil skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého

dostatočným výsledkom bolo prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých
skutočností. Skutočnosti, ktoré budú potrebné pre zistenie a následne právne posúdenie veci v súvislosti
s vydaním meritórneho rozhodnutia, budú predmetom dokazovania okresného súdu v konaní o žalobe
vo veci samej. Nariadením predbežného opatrenia v rozsahu, ako vyplýva z výroku I. uznesenia
okresného súdu, nedošlo k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci, ale procesným inštitútom predbežného

opatrenia sa zabezpečia podmienky pre ničím nerušený priebeh súdneho konania, ktoré zabezpečenie
je potrebné, nevytvára nenávratný stav, ani neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov
medzi účastníkmi.

Okresný súd ďalej uviedol, že zvyšnú časť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, keďže

táto predstavovala povinnosť žalovaného zabezpečiť žalobcovi požadovanú podporu výroby elektrickej
energie v období od 1.1.2016 až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vo vzťahu k zamietavej
výrokovej časti okresný súd uviedol, že potreba upraviť pomery účastníkov konania je daná výlučne na
rok 2015 vzhľadom na ich rozdielne názory v otázke splnenia podmienok pre poskytnutie podpory na
tento kalendárny rok. O poskytnutí, resp. odmietnutí podpory pre rok 2016 a nasledujúce roky doposiaľ

zo strany žalovaného nebolo rozhodnuté a toto rozhodnutie bude závisieť až od posúdenia splnenia
zákonných podmienok v príslušnom roku. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia zahrňujúci
podporu výroby elektriny na rok 2016 a ani nasledujúce roky nemá väzbu na predmet konania vo veci
samej, ktorým sa taktiež má vysporiadať iba poskytovanie podpory v roku 2015. Z tohto dôvodu okresný
súd obmedzil časové trvanie tohto predbežného opatrenia tak, ako vyplýva z výroku I. tohto uznesenia.

Okresný súd vymedzil navrhované znenie predbežného opatrenia v časti určujúcej množstvo elektrickej
energie, ktorú je žalovaný povinný od žalobcu odoberať. Povinnosť žalovaného zabezpečiť podporu
výroby elektrickej energie spočíva v odbere elektriny vyrobenej vo výrobnom zariadení žalobcu bez
určenia, či sa jedná o všetku vyrobenú elektrinu alebo len jej časť. Okresný súd tak rešpektoval doslovné
znenie ust. § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z. ako aj zmluvné dojednanie účastníkov konania

v zmluve o výkupe elektriny na krytie strát zo dňa 27.2.2014, v ktorých poskytnutie podpory nebolo
výslovne vymedzené odobratím všetkej skutočne vyrobenej elektrickej energie. Pokiaľ aj vo vzťahu k
charakteru navrhovaného predbežného opatrenia a žaloby vo veci samej je z ustálenej rozhodovacej
činnosti zrejmé, že predbežným opatrením nemožno pripustiť, aby žalobca dosiahol to, čo možnodosiahnuť len rozhodnutím vo veci samej z dôvodu vytvorenia nenávratného stavu, okresný súd mal
za to, že táto zásada neplatí bezvýhradne a určitá výnimka sa pripúšťa v prípadoch, kedy sa účel
dočasnej ochrany nedá dosiahnuť inak, než výrokom predbežného opatrenia, ktorý je zhodný s výrokom

meritórneho rozhodnutia. Ak išlo o takúto situáciu aj v predmetnej prejednávanej veci, mohol návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť, ktorého petit do značnej miery zahŕňa aj petit žaloby
vo veci samej. (uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 26.5.2011 sp. zn. 6C/84/2011). Okresný súd
uviedol, že o trovách predbežného opatrenia rozhodne až v rámci rozhodnutia vo veci samej v zmysle
§ 145 O.s.p..

Proti uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný podľa § 205 ods.
2 písm. f) O.s.p., keďže mal za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, ale aj podľa § 205 ods. 2 písm. d), e) O.s.p., pretože podľa názoru žalovaného okresný
súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný sa z procesného hľadiska domáhal, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh žalobcu

na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietne. V odvolacom konaní žalovaný
poukázal na mechanizmus financovania poskytovanej podpory, pre ktorý má zásadný význam splnenie
notifikačnej povinnosti žalobcom v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z.. Žalovaný uviedol, že predmetom
úpravy zákona č. 309/2009 Z.z. je poskytovanie podpory pre výrobcov elektriny tak, že výrobcovia majú
garantovanú výkupnú cenu za vyrobenú elektrinu počas doby 15 rokov, pričom garantovaná výkupná

cena je výrazne vyššia ako trhová cena elektriny. Konkrétne súčasná trhová cena elektriny je cca
34 až 36 Eur/MWh a cena na doplatok pre žalobcu je 382,61 Eur/MWh. Podľa zákona č. 309/2009
Z.z. bola žalovanému uložená povinnosť poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných
zdrojov formou doplatku a výkupom elektriny na straty, to znamená zákon č. 309/2009 Z.z. určil,
že štátom garantovaná podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie bude realizovaná

prostredníctvom žalovaného, a teda nie formou platby výrobcom priamo „zo štátneho rozpočtu“ ako je
to v niektorých iných štátoch. Na to, aby žalovaný mal finančné zdroje na poskytovanie podpory pre
výrobcov elektriny, určil Úrad popri distribučných poplatkoch osobitnú tarifu - tarifa za prevádzkovanie
systému. Tarifu za prevádzkovanie systému určuje Úrad na kalendárny rok ako pevnú cenu, a to v
závislosti od toho, koľko výrobcov elektriny a v akom rozsahu si bude uplatňovať nárok na podporu. Pre

správne určenie tarify za prevádzkovanie systému a vytvorenie dostatočných finančných zdrojov pre
žalovaného na poskytovanie podpory výrobcom elektriny bola potrebná nevyhnutná súčinnosť zo strany
výrobcov elektriny spočívajúca v plnení oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č.
309/2009Z.z.,atotakvočiÚraduakoajvočižalovanému.Základnýrozpormedzižalobcomažalovaným
je v splnení, resp. nesplnení si tejto oznamovacej povinnosti žalobcom. Žalovaný uviedol, že na základe

interného šetrenia bolo zistené, že k 15.8.2014 žalovaný oznámením žalobcu podľa § 4 ods. 2 písm.
c) zákona č. 309/2009 Z.z. nedisponoval. V zásielke, ktorú žalobca odoslal dňa 01.08.2014 a ktorá
bola žalovanému doručená dňa 05.08.2014, sa uvedené oznámenie žalobcu nenachádzalo, pretože v
obálke zaslanej žalobcom boli umiestnené len faktúry č. 2410 a č. 2409. Žalovaný poukázal na to, že
ku dňu 15.08.2014 nebola zásielka obsahujúca oznámenie žalobcu podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona

č. 309/2009 Z.z. s určitosťou v dispozičnej sfére žalovaného. Žalovaný zdôraznil, že lehota 15. augusta
stanovená v § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. je lehotou hmotno-právnou, pre zachovanie
ktorej bolo potrebné, aby adresátovi bol právny úkon aj reálne doručený v stanovenej lehote. Žalovaný
zotrvalnatom,žežalobcanesplnilsvojunotifikačnúpovinnosťvčas,pretožalovanýnemoholpostupovať
inak, než aplikovať § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. a výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý

nesplní svoju povinnosť podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu
elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok. V danom prípade
podľa názoru žalovaného u žalobcu nastala ex lege situácia, že nebolo možné jeho výrobné zariadenie
zaradiť na výrobu elektriny v kalendárnom roku 2015 do systému podpory v zmysle zákona č. 309/2009
Z.z.. Ak základný rozpor medzi žalobcom a žalovaným spočíva v splnení, resp. nesplnení oznamovacej

povinnosti žalobcom stanovenej mu § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., tak podľa názoru
žalovaného nie je osvedčená dôvodnosť nároku žalobcu, a preto nebola splnená prvá podmienka k
nariadeniu predbežného opatrenia.
Nesúlad v plnení, resp. v neplnení oznamovacej povinnosti žalobcom bol medzi účastníkmi v zmysle
námietky žalovaného aj v prístupe k výkladu ust. § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z.. Žalovaný

poukázal na to, že notifikačná povinnosť a sankčný charakter jej nesplnenia sa vzťahuje na každého
výrobcu elektriny, ktorý má právo na podporu, a teda spĺňa podmienky podpory stanovené v § 3 a §
3a zákona č. 309/2009 Z.z., a to bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky podpory v znení účinnom do
31.12.2013 alebo spĺňa podmienky podpory po nadobudnutí účinnosti novely zákona č. 309/2009 Z.z., ato zákonom č. 382/2013 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2014. Pretože žalovaný dospel k záveru, že žalobca
si včas nesplnil zákonnú oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., bol
žalovaný nielen oprávnený, ale dokonca aj povinný postupovať podľa § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z.,

v zmysle ktorého žalobca stratil ex lege právo podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny
rok 2015. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na článok 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo
zákon neukladá.

Žalovaný mal za to, že nebola preukázaná ani naliehavosť, resp. nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy ako druhej kumulatívnej podmienky k nariadeniu predbežného opatrenia. Žalovaný
nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že neposkytnutie podpory bude pre žalobcu znamenať ukončenie
podnikania a likvidáciu žalobcu, pretože žalobca bol upozornený listom zo dňa 17.12.2014, v ktorom
bolo žalobcovi odporúčané, aby od 1.1.2015 zabezpečil odber ním vyrobenej elektriny formou
zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom Stredoslovenská energetika, a.s.. Žalobca mohol osloviť

túto spoločnosť so žiadosťou o uzavretie zmluvy o dodávke elektriny, na základe ktorej by mu
Stredoslovenská energetika, a.s. bola zaslala ponuku na odber elektriny za reálnu trhovú cenu. Nie je
preto pravdou, že jedine pokiaľ má žalobca uzavreté zmluvy so žalovaným, nebude musieť ukončiť svoju
výrobu, ale naopak, žalobca môže ďalej pokračovať vo výrobe elektriny aj na základe zmluvy o dodávke
elektriny s dodávateľom, kde by mu minimálne spoločnosť Stredoslovenská energetika, a.s. vyšla v

ústrety. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie Stredoslovenskej energetiky, a.s. zo dňa
17.02.2015 o pripravenosti tejto spoločnosti odoberať elektrickú energiu od žalobcu. Stredoslovenská
energetika, a.s. podľa tohto listu je pripravená s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na
získanie podpory odberom elektriny za cenu elektriny na straty podľa zákona č. 309/2009 Z.z. uzavrieť
zmluvu, ktorou za trhovú cenu, t.j. za cenu 34,61 Eur/MWh vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom

elektriny v jeho zariadení na výrobu elektriny. Žalovaný poukázal na § 415 a § 417 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 384 Obchodného zákonníka, podľa ktorých žalobcovi tiež vyplýva povinnosť
správať sa prevenčne tak, aby nedochádzalo ku škodám. Žalobca je preto povinný vykonať všetky
kroky na zmiernenie škody, o ktorej tvrdí, že mu hrozí v kalendárnom roku 2015, a to uzavretím zmluvy
o dodávke elektriny s dodávateľom. Žalobca v súčasnosti naďalej vyrába elektrinu bez akéhokoľvek

zmluvného pokrytia. Nariadením predbežného opatrenia podľa názoru žalovaného došlo k hrubému
nepomeru práv a povinností medzi žalobcom a žalovaným, keď žalobca porušuje zákon o energetike,
správa sa nezodpovedne, neuzavrel zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom, hoci tak urobiť mohol
a mal, a napriek tomu požaduje vyplatenie doplatku podľa zákona č. 309/2009 Z.z.. Pokiaľ bude
preukázané vo veci samej, že žalobca nebol oprávnený požadovať takýto doplatok, ktorý predbežným

opatrením mu bude poskytnutý, tak žalovaný má dôvodné pochybnosti nad schopnosťou žalobcu
vyplatené peňažné prostriedky v rozpore so zákonom č. 309/2009 Z.z. vrátiť. Žalobca argumentuje,
že neposkytnutím podpory bude musieť prepustiť zamestnancov, čo je takisto nepravdivé tvrdenie,
pretože žalobca mal predložiť minimálne zoznam svojich zamestnancov, aby tak osvedčil naliehavosť
svojho tvrdenia, čo však neurobil. Ak má žalobca osvedčiť naliehavosť pre dočasnú úpravu pomerov

účastníkov, tak bol povinný takúto naliehavosť aj dôkazne osvedčovať, k čomu nedošlo. Žalovaný
zdôraznil, že žalobca má možnosť uzavrieť zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom a zabrániť tak
znehodnoteniu fungovania jeho výrobného zariadenia, resp. zdroja, ktorým sa vyrába elektrina. Žiadne
násilné odpojenie žalobcu zo strany žalovaného nehrozí, keďže žalovaný predpokladá, že žalobca
zabezpečí zmluvné pokrytie vyrábanej elektriny s dodávateľom. V podstate žalobca ako podnikateľský

subjekt je rovnako povinný niesť podnikateľské riziko a nie je správne prenášať toto riziko na žalovaného
z titulu argumentácie žalobcu, že mu žalovaným nie je poskytovaná podpora podľa zákona č. 309/2009
Z.z., pretože je to žalobca, ktorý si nesplnil oznamovaciu povinnosť v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z.
na poskytnutie tejto podpory.

Podľa názoru žalovaného žalobca neosvedčil dostatočným spôsobom, že bez nariadenia predbežného
opatrenia by mohla vzniknúť značná, závažná, či dokonca neodstrániteľná ujma a uvedené ani
žalobcovi nehrozí. Žalovaný zdôraznil hrubý nepomer medzi účastníkmi konania v prípade nariadeného
predbežného opatrenia, pretože pre správne určenie tarify za prevádzkovanie systému, a teda pre
vytvorenie dostatočných finančných zdrojov pre žalovaného na poskytovanie podpory výrobcom

elektriny, je potrebná a nevyhnutná súčinnosť zo strany výrobcov elektriny spočívajúca v plnení
oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Aby nevznikla žalovanému
priama finančná strata v súvislosti s plnením povinností podľa zákona č. 309/2009 Z.z., musí tarifa
za prevádzkovanie systému určená Úradom zodpovedať nárokom výrobcov elektriny na uplatneniepodpory zo strany výrobcov elektriny v príslušnom kalendárnom roku. Na kalendárny rok 2015 určil
a zohľadnil Úrad v tarife za prevádzkovanie systému len takých výrobcov elektriny, ktorí oznámili
uplatnenie podpory na rok 2015 podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Zo zoznamu výrobcov

elektriny, ktorí si nesplnili povinnosť podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z.z. zverejnenom na webovom
sídle Úradu dňa 09.02.2015 vyplýva, že žalobca si uvedenú povinnosť voči žalovanému nesplnil, a teda
jeho množstvo vyrobenej energie nebolo zohľadnené v stanovení tarify za prevádzkovanie systému pre
rok 2015. Žalovaný nemá žiadne finančné prostriedky na vyplatenie doplatku alebo výkupu elektriny
za cenu na straty od výrobcov elektriny, ktorí nemajú nárok na podporu. V prípade vyplatenia podpory

takýmto výrobcom elektriny, ktorí nemajú nárok na podporu pre nesplnenie oznamovacej povinnosti, je
to žalovaný, ktorému vznikne priama škoda vo výške niekoľko miliónov Eur, a tým sa žalovaný vystavuje
platobnej neschopnosti, čo je v konečnom dôsledku na škodu aj samotných odberateľov. Žalobca predsa
má aj inú možnosť, a to predať vyrobenú elektrinu obchodníkovi s elektrinou, ktorý elektrinu vykúpi
za trhovú cenu. Takýmto obchodníkom je Stredoslovenská energetika, a.s., ktorá písomne potvrdila
pripravenosť vykúpiť elektrinu od každého výrobcu elektriny, ktorý stratil nárok na podporu na kalendárny

rok 2015 za cenu 34,61 Eur/MWh. V podstate predbežným opatrením má sa sledovať to, že sa poskytuje
ochrana nielen tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, ale aj tomu, voči ktorému predbežné
opatrenie smeruje. Ochrana tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, nemôže však dosiahnuť
takú intenzitu, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Žalobca podľa
názoru žalovaného stratil z titulu nesplnenia si notifikačnej povinnosti právo podľa § 4 ods. 1 písm. b) a

c) zákona č. 309/2009 Z.z., t.j. právo na podporu na kalendárny rok 2015, preto nemalo byť nariadené
predbežnéopatrenie.Žalobcadostatočneneosvedčilaninebezpečenstvobezprostrednehroziacejujmy.
Na druhej strane sám žalobca sa má správať prevenčne a uzavrieť zmluvu o dodávke elektriny s
dodávateľom.

K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril písomne. Žalobca nesúhlasil s odvolaním žalovaného.
Vo všeobecnosti mal za to, že ide o poskytnutie nepresných, skresľujúcich, nepravdivých informácií.
Poukázal na to, že značné finančné prostriedky si vyžiadalo už samotné vybudovanie zariadenia na
výrobu elektriny, pričom tieto vysoké vstupné náklady, ako aj fungovanie samotného zariadenia sa
dá finančne ustáť len s pomocou podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z., na ktorej poskytovanie sú

jednotliví výrobcovia elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie, a teda aj žalobca, finančne
závislí. Vo vzťahu k nesplneniu notifikačnej povinnosti, ktorou argumentuje žalovaný v odvolaní,
žalobca poukázal na to, že preukazovanie jej nesplnenia predložením žalovaným internej evidencie
je nepostačujúce. Žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona
č. 309/2009 Z.z. splnil aj prostredníctvom iných, v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

uvádzaných dokumentov, medzi ktoré patria: požadované údaje o uplatnení podpory a predpokladanom
množstve dodanej elektriny pre rok 2015, ako aj pre roky 2016 až 2026 obsahovalo cenové rozhodnutie
vzťahujúce sa na žalobcu, ktoré je povinnou prílohou každej zmluvy o doplatku a zmluvy o výkupe
elektriny na krytie strát a ktorého obsah bol žalovanému známy. Žalovanému boli známe informácie,
ktoré sú obsahom predmetnej oznamovacej povinnosti, ako zo samotného oznámenia, tak aj z týchto

dokumentov, ktoré boli žalobcom predložené do dispozície žalovanému. Žalovaný vo vzťahu k námietke
nepreukázania naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia na strane žalobcu, resp. námietky,
že priama ujma žalobcovi nehrozí, poukázal na dokument, podľa ktorého má žalobca možnosť uzavrieť
zmluvu o výkupe elektrickej energie za trhovú cenu. Uvedený list je internou korešpondenciou medzi
SSE, a.s. a žalovaným, ktorá rozhodne nemôže byť považovaná za záväzný právny úkon vo vzťahu k

tretím subjektom, výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a tak jej splnenie nie je voči ním
právne vynútiteľné a z tohto hľadiska neexistuje žiadna právna záruka, že k uzavretiu takejto zmluvy aj
dôjde. Pripravenosť Stredoslovenskej energetiky, a.s. uzavrieť zmluvu na výkup elektriny za trhovú cenu
elektriny navyše nie je adresovaná výrobcom, ale dcérskej spoločnosti, t.j. žalovanému, teda nie je vo
vzťahu k výrobcom záväzným dokumentom. Uvedený list podľa názoru žalobcu predstavuje len interné,

jednostranné, nezáväzné vyhlásenie Stredoslovenskej energetiky, a.s. a takéto neposkytuje dostatočnú
záruku výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, a teda ani žalobcovi, že k uzavretiu
takejto zmluvy vždy dôjde. V konečnom dôsledku, v prípade uzavretia takejto zmluvy by boli získané
len finančné prostriedky nedostačujúceho rozsahu pre riadne fungovanie a zachovanie existencie
podnikania žalobcu, keďže trhová cena elektriny je cca 1/10 z hodnoty podpory. Bezprostredná hroziaca

ujma je daná už tým, že žalobca by za rok 2015 mal stratu v sume 277.421,74 Eur. Žalobca má jedinú
možnosť ako konať prevenčne, a to podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia, keďže len
jeho prostredníctvom by bola žalobcovi vyplácaná podpora v súlade so zákonom č. 309/2009 Z.z. a
príslušným cenovým opatrením, čím by bolo možné zabrániť vzniku škody na strane žalobcu.Žalovaný za tohto stavu, bez akejkoľvek odplaty odoberá a berie úžitok z elektriny vyrobenej žalobcom,
keďže za vyrobenú elektrinu žalobcovi nie je uhrádzané nič, a to ani len trhová cena. Žalobca poukázal aj

na svojvoľnosť konania žalovaného, ktorý neplní napádané uznesenie okresného súdu, ktorým mu bola
nariadená povinnosť. Žalobca nesúhlasil ani s argumentáciou žalovaného o hrubom nepomere medzi
právami a povinnosťami účastníkov konania, v štádiu nariadenia predbežného opatrenia. Žalovaný
nepredložil žiadne doklady, dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia o hrubom nepomere osvedčil, keďže len
tvrdí, že Úrad na kalendárny rok 2015 určil a zohľadnil pri stanovení tarify za prevádzkovanie systému

výrobcov, ktorí si splnili oznamovaciu povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009
Z.z. a odkazuje len na zoznam výrobcov, ktorí nesplnili oznamovaciu povinnosť voči žalovanému,
kde má byť uvedený aj žalobca. Žalobca považoval za nutné uviesť, že Úrad nikdy nespochybnil
skutočnosť, že žalobca si voči nemu splnil oznamovaciu povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona
č. 309/2009 Z.z.. Na stanovenie tarify na prevádzkovanie systému nemôže mať vplyv, či si žalobca
splnil alebo nesplnil oznamovaciu povinnosť voči žalovanému. Pokiaľ aj žalovaný sa bráni množstvom

nariadených predbežných opatrení, tak žalobca zdôraznil osobitosť posudzovania toho - ktorého návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia s ohľadom na uvádzané skutočnosti a doložené doklady. Všetkým
návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nemusí byť vyhovené, a preto nie je možné s ohľadom
k osobitosti každej sporovej veci, aby súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného
opatrenia zohľadňoval aj iné konania a iné skutočnosti v týchto iných konaniach uvádzané. Žalobca

poukázalajnafinančnúsituáciužalovaného.JedinýakcionáržalovanéhojespoločnosťStredoslovenská
energetika, a.s., ktorá je zároveň jediným spoločníkom spoločnosti SSE-Solar, s.r.o., so sídlom Pri
Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 45 506 418, ktorá prevádzkuje v okresoch Lučenec a Poltár
sedem solárnych elektrární s celkovým inštalovaným výkonom 10MW a v minulom roku vykázala po
zdanení zisk 1,6 miliónov Eur. Vzhľadom na zisky žalovaného v predchádzajúcich obdobiach je tak

nepochybné, že žalovaný bude mať nielen dostatok finančných prostriedkov na poskytnutie podpory,
ale aj na vytvorenie zisku. Poskytnutím podpory žalovaným žalobcovi, žalovaný neosvedčil, že mu
hrozí nejaká škoda. Nariadené predbežné opatrenie tak zachová aktuálny stav, kedy žalovaný od
žalobcu v súčasnosti odoberá elektrinu, ale za túto bude povinný platiť stanovené ceny, a to cenu
podľa rozhodnutia Úradu. Neposkytnutie plnenia žalobcovi, hoci žalovaný má dostatok finančných

prostriedkov, by tak spôsobilo reálnu a priamu ujmu žalobcovi. Poskytovanie podpory nariadením
predbežného opatrenia umožní žalobcovi riadne podnikať, plniť si svoje záväzky aj v roku 2015 a vyhne
sa tak prípadnému zániku pre platobnú neschopnosť. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie okresného
súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v
napadnutom výroku I., ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, zmenil tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol podľa § 220 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3:0.

V súvislosti s podaným odvolaním žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k.
19Cb/44/2015-107 zo dňa 6.3.2015 sa poukazuje na ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého je
odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný v spojení s odvolacím návrhom žalovaného,
ktorý žiadal podľa § 220 O.s.p. návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu

zamietnuť. Z uvedeného je nepochybné, že odvolanie žalovaného mohlo smerovať len proti výrokovej
časti I. napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie v znení,
že žalovaný je povinný do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, najdlhšie však do 31.12.2015
zabezpečiť podporu výroby elektrickej energie z výrobného zariadenia žalobcu s názvom FvE Párnica
0,999 MW, nachádzajúceho sa v Obci Rybníky, 026 01 Párnica, a to odberom elektriny vyrobenej v

uvedenom zariadení za cenu elektriny na straty a doplatkom podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) a c)
zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby
v znení neskorších predpisov, všetko v súlade s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
Slovenskej republiky č. 0848/2014/E-OZ zo dňa 29.11.2013. Z obsahu odvolania žalovaného je zrejmé,
že odvolanie nesmerovalo do výrokovej časti II. uznesenia okresného súdu, ktorým bol vo zvyšnej časti

návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 27.1.2015 zamietnutý.
Krajský súd v zmysle obsahu spisového materiálu zistil, že žalobca podal návrh na nariadenie
predbežného opatrenia v spojení so žalobou vo veci samej, ktorou sa domáha určenia, že žalobca si
mohol na elektrinu vyrobenú v zariadení nachádzajúcom sa v Obci Rybníky, 026 01 Párnica, názovzdroja: FvE Párnica 0,999 MW, v roku 2015 uplatniť právo podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona
č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z.z.“). Išlo teda o nariadenie

predbežného opatrenia v začatom súdnom konaní, vo vzťahu ku ktorému v zmysle ust. § 102 ods. 1
veta prvá O.s.p. bolo nevyhnutné aplikovať zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia
vyplývajúce z ust. § 75 ods. 2 O.s.p., ktoré vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to 1/
osvedčenie nároku, ktorému sa má nariadením predbežného opatrenia poskytnúť dočasná ochrana,
resp. potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania až do právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej a 2/ osvedčenie odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp.
naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia. Pokiaľ niektorá z týchto zákonných podmienok nie
je splnená, nemožno nariadiť predbežné opatrenie.

V súvislosti s vecou samou a podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia žalobca tvrdil,
že je výrobcom elektrickej energie, ktorú získava z obnoviteľného zdroja energie, slnečnej energie. Je

vlastníkom energetického zariadenia, ktoré je pripojené do regionálnej distribučnej sústavy žalovaného.
Vzhľadom k uvedenému postaveniu uviedol, že má právo na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c)
zákona č. 309/2009 Z.z., poskytnutie ktorej mu upiera žalovaný, v dôsledku ktorého postupu žalovaného
mu hrozí bezprostredná ujma, ak nedôjde k poskytnutiu podpory výroby elektriny v zariadení žalobcu v
priebehu roka 2015. Žalovaný v odvolacom konaní sa bránil, že pre nesplnenie oznamovacej povinnosti

žalobcom, ktorá mu vyplýva z ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., nemá žalobca právo na
podporu v zmysle uvedeného zákona v súvislosti s výrobou elektriny a jej predajom za kalendárny rok
2015. Práve v rovine prvej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenia nároku
žalobcom na poskytnutie podpory v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. je konštatovaná spornosť medzi
účastníkmi súdneho konania. Žalobca tvrdí osvedčenie tohto nároku na podporu splnením oznamovacej

povinnosti v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z.. Oproti tomu je argumentácia žalovaného o nesplnení
oznamovacejpovinnostižalobcompodľa§4ods.2písm.c)zákonač.309/2009Z.z.,atýmstratyžalobcu
na uplatnenie podpory na základe uvedeného zákona. Krajský súd je toho názoru, že táto spornosť
medzi účastníkmi konania, t.j. či bola žalobcom splnená oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm.
c) zákona č. 309/2009 Z.z., a teda či žalobca oznámil Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej

len „Úrad“) a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, to znamená žalovanému uplatnenie
podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) citovaného zákona vrátane predpokladaného množstva dodanej
elektriny k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok ako aj vyhodnotenie prechodných ustanovení,
a to ust. § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z., si vyžaduje dokazovanie v rámci konania o veci
samej ako aj, či nastal zákonný dôsledok straty na podporu v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. pre

kalendárny rok 2015 v prípade nesplnenia notifikačnej povinnosti žalobcom (§ 4 ods. 3 zákona č.
306/2009 Z.z., podľa ktorého výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa ods.
2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku
1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok). Vzhľadom k charakteru sporovej právnej veci, zákonnej
úpravy č. 309/2009 Z.z. a rozpornosti tvrdení, bez vykonania ďalšieho dokazovania nebolo možné pre

konanie o nariadenie predbežného opatrenia konštatovať neosvedčenie prvej podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia.

K druhej zákonnej podmienke pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorá musí byť súčasne splnená
s prvou podmienkou v zmysle § 75 ods. 2 O.s.p., krajský súd uvádza, že žalobca bol povinný osvedčiť

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov
nariadením predbežného opatrenia. Žalobca tvrdil, že neposkytnutie podpory výrobcovi elektrickej
energie, ktorú získava z obnoviteľného zdroja energie, slnečnej energie, na kalendárny rok 2015
v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z., znamená koniec jeho faktickej existencie, čo bude pre žalobcu
likvidačné, keďže výroba a predaj elektriny zo zdroja je jediným zdrojom príjmu žalobcu. Ďalej žalobca

tvrdil, že pokiaľ by prišiel o podporu na rok 2015 podľa zákona č. 309/2009 Z.z., tak predmetný
finančný výpadok nie je schopný nahradiť a ohrozuje to aj plnenie jeho peňažných záväzkov vo vzťahu
k poskytnutému úveru. Pri neplnení úveru hrozí výkon záložného práva realizáciou predaja zdroja -
zariadenia na výrobu elektrickej energie. Uvedený stav neposkytnutia podpory žalovaným žalobcovi
vedie k predlženiu žalobcu, vyhlásenia konkurzu ako aj vzniku škôd, ktorý stav bude na strane žalobcu

nezvratný. Uvedené zákonite podľa tvrdení žalobcu vyústi aj do prepustenia zamestnancov.

Vzhľadom k uvedenému popísanému stavu, resp. tvrdeniam žalobcu, ktoré sa viazali k druhej
kumulatívnej podmienke pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenia naliehavosti, resp.osvedčenia odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu, krajský súd
uvádza, že k tvrdeným možným finančným stratám žalobcu je nevyhnutné poukázať na list žalovaného
zo dňa 17.12.2014, ktorým žalovaný odporučil žalobcovi, aby od 1.1.2015 si zabezpečil odber ním

vyrobenej elektriny formou zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom. Žalovaný zároveň v podaní zo
dňa 04.03.2015 predložil vyjadrenie spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s. zo dňa 17.02.2015,
č.l. 120 spisu, ktorá vyhlásila, že je pripravená s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na
získanie podpory odberom elektriny za cenu elektriny na straty podľa zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore
obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, uzatvoriť zmluvu, ktorou za trhovú

cenu, t.j. za cenu 34,61 Eur/MWh vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho zariadení
na výrobu elektriny. S poukazom k uvedenému a k osvedčovaniu druhej kumulatívnej podmienky pre
nariadenie predbežného opatrenia žalobcom, ktorá v podstate spočívala v tvrdení finančných strát
a neschopnosti žalobcu plniť si peňažné záväzky, sa poukazuje na to, že žalobcovi bola vytvorená
možnosť eliminovať tieto finančné straty z titulu neposkytnutia podpory žalovaným pre kalendárny rok
2015 práve uzavretím zmluvy na odber elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu za trhovú cenu. Túto

možnosť má žalobca reálne vytvorenú a jej využitím by nepochybne došlo k zníženiu, zmierneniu
finančných dopadov na žalobcu.

Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je súd povinný v každom jednotlivom
prípade skúmať, či predbežné opatrenie neprimerane nezasiahne do právnych vzťahov účastníkov. V

prípade, ak by bolo požadovanému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené, žalobca by
pre rok 2015 dosiahol stav, že by mu aj bez rozhodnutia vo veci samej bola vyplácaná plná podpora vo
forme doplatku, hoci okolnosť, či žalobca pre rok 2015 podmienky pre splnenie nároku na vyplácanie
doplatku splnil, je medzi účastníkmi sporná. Nariadením predbežného opatrenia a vyplácaním doplatku
zo strany žalovaného by pritom došlo k značnému zásahu do postavenia žalovaného, ktorý v

dôsledku nezaradenia žalobcu do zoznamu oprávnených poberateľov podpory nemá zabezpečené
krytie doplatku, ktorý by podľa predbežného opatrenia musel žalobcovi vyplácať.

Žalobcom požadované predbežné opatrenie je podľa názoru krajského súdu v rozpore so zásadou
proporcionality a primeranosti, nakoľko neprimeraným spôsobom zasahuje do právneho postavenia

žalovaného. Zásah do práv dotknutej osoby v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia by bol
celkom zjavne neprimeraný vo vzťahu k právu, ktorého ochrana sa má vydaním predbežného opatrenia
dosiahnuť. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že predbežné opatrenie musí byť navrhované tak, aby
súd nemal pochybnosti, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma druhému
účastníkovi, to znamená, že ujma žalovaného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením

predbežného opatrenia dočasne získa žalobca. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na judikát č.
49/1995, podľa ktorého ...„predbežné opatrenie, ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom
alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú
činnosť žalovaného bolo primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený“. Z tohto rozhodnutia
vyplývanevyhnutnosťskúmaniapodmienkyprimeranostinariadenéhopredbežnéhoopatreniavovzťahu

k právu, ktoré má nariadené predbežné opatrenie ochraňovať.

Na základe uvedeného potom krajský súd konštatuje nesplnenie druhej kumulatívnej podmienky pre
nariadenie predbežného opatrenia, a to neosvedčenie potreby naliehavej úpravy pomerov účastníkov.
Listinnými dôkazmi predloženými žalovaným bolo preukázané, že žalobcovi bola vytvorená možnosť,

aby uzatvoril zmluvu s odberateľom SSE, a.s., na dodávku vyrobenej elektrickej energie za trhovú
cenu. Táto trhová cena je výrazne nižšia ako cena určená rozhodnutím Úradu vo forme doplatku, avšak
povinnosť doplácať túto cenu, ktorú žalobca žiadal uložiť predbežným opatrením žalovanému, považuje
krajský súd za neprimeraný zásah do právneho postavenia žalovaného. V prípade prijatia návrhu
žalovaného na uzatvorenie zmluvy o dodávke vyrobenej elektrickej energie za bežnú trhovú cenu, má

žalobca možnosť čiastočne predísť vzniku škody, ktorá podľa jeho tvrdení vzniká výrobou elektrickej
energie v jeho zariadení bez poskytovania doplatku. Krajský súd považuje za potrebné poukázať aj na
charakter účastníkov právneho vzťahu. Napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o osobitný vzťah,
do ktorého formou regulácie zasahuje štát prostredníctvom zákona č. 309/2009 Z.z., tak žalobca, ako
aj žalovaný sú podnikateľmi a jedná sa o vzťah pri ich podnikateľskej činnosti. Pri týchto vzťahoch sú

si v zásade tak žalobca, ako aj žalovaný rovní vo svojich právach a povinnostiach, a preto prípadné
obmedzenie, ktoré by bolo uložené jednému účastníkovi tohto zmluvného vzťahu, nemôže byť celkom
zjavne neprimerané tvrdenej miere porušenia alebo ohrozenia práva druhej strany. Z tohto dôvodu
potom nemôže obstáť argumentácia žalobcu v tom smere, že v dôsledku nevyplácania podpory nie jeschopný plniť svoje zmluvné záväzky, či už voči svojim zamestnancom, dodávateľom alebo úverujúcim
subjektom, a to najmä za situácie, kedy žalovaný nemá finančne pokryté vyplácanie doplatku žalobcovi a
jeho vyplácaním by sa žalobca mohol rovnako dostať do finančných problémov. V tejto súvislosti krajský

súd považuje za potrebné podporne a primerane poukázať i na záver vyslovený v rozhodnutí Ústavného
súdu Českej republiky, sp. zn. III. ÚS 394/2001, podľa ktorého základným zmyslom predbežného
opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované ústavné pravidlá
ochrany i toho, voči komu predbežné opatrenie smeruje.

Za konštatovania nesplnenia druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a
to naliehavosti na dočasnú úpravu pomerov účastníkov, nedošlo nenariadením predbežného opatrenia
k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Z ust. § 75 ods. 2 O.s.p. vyplýva zákonná
požiadavka kumulatívneho splnenia dvoch podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to
jednak osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a jednak osvedčenia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Pokiaľ niektorá

z týchto podmienok nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.
Občiansky súdny poriadok pritom v súvislosti s posudzovaním návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia ukladá súdu povinnosť skúmať kumulatívne splnenie obidvoch týchto podmienok. Aj zo
znenia čl. 46 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že „podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane
ustanoví zákon“. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia upravuje § 74 a nasl. O.s.p., a preto bolo nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj
vo vyvolanom odvolacom konaní potrebné posudzovať, či sú zákonom stanovené podmienky pre
nariadenie predbežného opatrenia splnené. Ak tomu tak nebolo, teda ak nebola splnená aspoň jedna z
podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, tak návrhu žalobcu nemohlo byť vyhovené.

Krajský súd na základe uvedených záverov preto podľa § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie okresného
súdu vo výroku I., ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie s uložením povinnosti žalovanému
zabezpečiť podporu výroby elektrickej energie z výrobného zariadenia žalobcu, a to odberom elektriny
vyrobenej v uvedenom zariadení za cenu elektriny na straty a doplatkom podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b)
a c) zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu č. 0848/2014/E-OZ zo dňa 29.11.2013, zmenil

tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia obsiahnutý v podaní zo dňa 27.1.2015 v
tejto časti zamietol.

K úplnosti krajský súd uvádza, že pri svojom konaní a rozhodovaní vychádzal z rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/103/2015, sp. zn. 13Cob/147/2015, ktorým postupom podľa názoru

krajského súdu sa zabezpečí právna istota v súvislosti s rozhodovaním v obdobných veciach.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 145 O.s.p. krajský súd nerozhodoval o trovách odvolacieho
konania spojených s konaním o nariadenie predbežného opatrenia, keďže o nich rozhodne súd prvého
stupňa v rámci rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.