Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 28, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoCsp/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720200185
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5720200185.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená obchodnou spoločnosťou
Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53
255 739, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. A. XXXXX/XX, XXX XX N. N., zastúpený
obchodnou spoločnosťou ADVOKÁTI Müller & Dikoš s. r. o., so sídlom Závodská cesta 3991/24, 010 01
Žilina, IČO: 36 864 455, o zaplatenie 5.000,- eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5Csp/3/2020-642 zo dňa 09.12.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 5Csp/3/2020-642 zo dňa 09.12.2020 potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi5.000,-eurspolu
s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 24.06.2017 do zaplatenia, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň týmto rozsudkom rozhodol, že žalobca má
voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok II.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola uzatvorená dňa 31.07.2013 Zmluva o povolenom prečerpaní, predmetom ktorej bolo poskytnutie
povoleného prečerpania bankou dlžníkovi ako MIKRO podnikateľovi v sume, mene a za podmienok
dohodnutých v zmluve. Zároveň sa dlžník zaviazal poskytnuté povolené prečerpanie splatiť, platiť úroky,
úrokyzomeškania,úrokyzprečerpaniaanákladybankyspojenésposkytnutímpovolenéhoprečerpania
aplniťďalšiepodmienkydohodnutévzmluve.Predmetomuvedenejzmluvyboloposkytnutiepovoleného
prečerpania žalovanému do výšky 35.000,- eur, pričom súčasťou zmluvy bola aj dohoda o pristúpení k

záväzku, v zmysle ktorej je pristupujúci dlžník povinný splatiť pohľadávku banky, ktorá vznikla na základe
zmluvy a plniť ďalšie podmienky vyplývajúce zo zmluvy. Žalobca listinnými dôkazmi, špecifikáciou
pohľadávky preukázal dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky, t. j. sumu, ktorú žalovaný čerpal na
základe povoleného prečerpania a ktorú banke nesplácal, preto právny predchodca žalobcu listom zo
dňa 26.11.2015 vypovedal predmetnú zmluvu a zároveň vyhlásil mimoriadnu splatnosť tohto povoleného
prečerpania s tým, že výška pohľadávky ku dňu vyhotovenia výpovede bola vo výške 38 793,48 eur. Ku
dňu postúpenia pohľadávky predstavovala pohľadávka žalobcu sumu vo výške 50.521,41 eur, ktorá sa

v zmysle prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok stala splatnou dňa 20.12.2016, pričom žalovaný
doposiaľ predmetnú pohľadávku neuhradil. Pokiaľ žalovaný namietal premlčanie pohľadávky, okresný
súd uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil nárok z obchodnoprávneho vzťahu, t. j. zo zmluvy, ktorá
vznikla v zmysle ustanovení zákonač. 513/1991 Zb. Obchodný zákonníka preto v danom smere nemožno uplatniť námietku premlčania s
poukazom na dobu premlčania podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Okresný
súd preto vychádzal z ust. § 391 a § 397 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia

doba štyri roky a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Keďže v zmysle prílohy
č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok sa predmetná pohľadávka stala splatnou dňa 20.12.2016,
štvorročná premlčacia doba neuplynula, pretože žalobca podal žalobu dňa 17.01.2020. Žalobca si tak
vočižalovanémuuplatňujesumuvovýške5.000,-eur,ktorápredstavujeneuhradenúistinuúveru,pričom
zvyšnú časť pohľadávky si žalobca neuplatnil. Súd mal za to, že žalovaný v rámci popretia skutkových

okolností neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že tvrdenia žalobcu nevyplývajú zo skutočného
stavu veci. Z uvedeného dôvodu považoval nárok na zaplatenie sumy 5.000,- eur v plnom rozsahu za
opodstatnený. Zároveň akceptoval aj zákonný úrok z omeškania z istiny, a to za obdobie od 24.06.2017,
t. j. odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal

jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá a priznaný mu nárok na náhradu trov konania. Uviedol,
že žalobca, resp. jeho právny predchodca, vypovedal predmetnú zmluvu dňa 26.11.2015 a vyhlásil
mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania k tomuto dňu. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti nebolo žalovanému nikdy doručené a uvedené tvrdenie vyplýva i z vykonaného dokazovania,
keďže žalobca nepreukázal existenciu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti adresovanej

žalovanému a nepreukázal doručenie tohto oznámenia žalovanému. Súd navyše nesprávne určil deň
splatnosti žalovanej pohľadávky na 20.12.2016 podľa prílohy č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávky, čo
je však v rozpore so samotnou výpoveďou predmetnej zmluvy danou zo strany právneho predchodcu
žalobcu. V konaní nebolo preukázané, že došlo k riadnemu doručeniu oznámenia o postúpení žalovanej
pohľadávky žalovanému, pričom pre riadne uplatnenie práv z postúpenia tejto pohľadávky bol žalobca,

resp.jehoprávnypredchodca,povinnýtakurobiťvzmysle§526ods.1Občianskehozákonníka.Navyše,
žalovaný považoval postup okresného súdu pri vyhodnotení námietky premlčania za nesprávny. Na
jednej strane nebol zo strany súdu správne určený deň splatnosti žalovanej pohľadávky (iná splatnosť
podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení, iná splatnosť v zmysle výpovede zmluvy), od ktorej sa
jednoznačne odvíja uplynutie premlčacej lehoty. Na druhej strane, na základe zmluvy o povolenom

prečerpaní, ktorá obsahuje zároveň dohodu o pristúpení k záväzku, vznikol medzi stranami sporu
spotrebiteľský vzťah, žalovaný je fyzickou osobou. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že zmluvu
uzavrel žalobca (právny predchodca žalobcu) - dodávateľ. Tento pri uzavretí a plnení tejto zmluvy konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti so žalovaným - spotrebiteľom, ktorý
je fyzickou osobou, ktorá pri uzavretí a plnení nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inejpodnikateľskejčinnosti.Rozhodujúcajevždypovahaúčastníkovzmluvyanieprávnypredpis,ktorým
sa zmluva spravuje, preto premlčanie má byť posudzované podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Ďalej žalovaný namietal, že okresný súd nesprávne určil a neodôvodnil výšku úrokov z omeškania, keď
úrok z omeškania stanovil na 10 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 24.06.2017, keďže sadzba zákonných
úrokov z omeškania je regulovaná ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle
uvedeného mala byť výška úroku z omeškania 5 % ročne od 24.06.2017 a v prípade posudzovania podľa
ust. § 369 ods. 2 a § 369a Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, 8 % ročne od 24.06.2017.
Ďalej žalovaný namietal, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 02.03.2020 vzal čiastočne žalobu

späť v časti paušálnej náhrady nákladov spojených s vymáhaním žalovanej pohľadávky vo výške 40,-
eur a súd nesprávnym postupom konanie v tejto časti nezastavil. Napokon namietal, že rozhodnutie
okresného súdu nie je odôvodnené v súlade s ust.§ 220 ods. 2 CSP.
4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázal na obsah
uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/44/2016 zo dňa 30.09.2016, kde sa okrem iného

konštatuje, že pristúpením k záväzku nedošlo k zmene právneho vzťahu medzi veriteľom a pôvodným
dlžníkom, pristúpenie k záväzku nemá vplyv na zabezpečovacie prostriedky pohľadávky, nejedná sa o
nový právny vzťah, ale pristúpenie k existujúcemu právnemu vzťahu.
5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na obsahu svojho odvolania. Poukázal na
skutočnosť, že žalobca nepreukázal v konaní doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

žalovanému, ani oznámenia o postúpení pohľadávky. Potom z uvedeného vyplýva, že jednoznačne zo
strany žalobcu (resp. právneho predchodcu žalobcu) došlo k porušeniu ust. § 526 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, i k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene adoplnení niektorých zákonov, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky pre platné postúpenie
pohľadávky banky.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané

oprávneným subjektom (§ 359 CSP), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1 potvrdil
ako vecne správne.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust.
§ 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v
jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom

konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
8. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalovaného formulovanú v opravnom prostriedku sa
odvolací súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného
súdu. Zároveň odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie
odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať princíp viazanosti odvolacími

dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na taký, ktorý
má rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostal sporný, alebo je to nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej

inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne
skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
9. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s

jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
10. Na doplnenie k dôvodom vysloveným okresným súdom v napadnutom rozhodnutí považoval

odvolací súd zdôrazniť, že samotná skutočnosť uzavretia zmluvy o pristúpení k záväzku fyzickou osobou
nemohlo bez ďalšieho znamenať posúdenie statusu žalovaného ako spotrebiteľského. Súdny dvor
EÚ vo veci C-419/11 zo dňa 14. marca 2013 uviedol: „Fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské
väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti ako sú konateľstvo alebo väčšinový
obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle tohto ustanovenia,

ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo
zmluvy o poskytnutí úveru.“ Najvyšší súd SR v uznesení spis. zn. 5 Ndc 10/2016 zo dňa 09.11.2016
uviedol, že „žalobkyňu ako fyzickú osobu, ktorá má úzke väzby vo vzťahu k obchodnej spoločnosti ako
jej konateľka a spoločníčka, nemožno považovať za spotrebiteľa, nakoľko v danom prípade, prevzala
ručenie za záväzok tejto spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy (t. j.

z obchodnoprávneho vzťahu)“. V posudzovanej veci uzavrel žalovaný zmluvu o povolenom prečerpaní
a dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 31.07.2013 ako konateľ spoločnosti MäsoPonitrie, s. r. o. a
zároveň ako fyzická osoba (pristupujúci dlžník). Išlo o zjavne o obchodnoprávny vzťah, v ktorom konateľ
(žalovaný)faktickyzabezpečilspornýzáväzokvočibanketýmspôsobom,žeknemupristúpil.Uvedeným
spôsobom sa nemohol status žalovaného premeniť na spotrebiteľský, keďže tento zjavne konal v úzkej

spojitosti s vlastnou podnikateľskou činnosťou (činnosťou obchodnej spoločnosti, ktorej bol konateľom).
Posúdenie právneho vzťahu sporových strán podľa Obchodného zákonníka okresným súdom bolo v
zmysle uvedeného správne.
11. Pokiaľ o ide o odvolacie námietky týkajúce sa nedoručenia oznámenia o mimoriadnej splatnosti
povoleného prečerpania, resp. oznámenia o postúpení pohľadávky, išlo zjavne o novoty v odvolacom

konaní, ktorých prípustnosť je podmienená splnením podmienok podľa 366 CSP, čo však nebolo v
konaní pred odvolacím súdom zistené. Rovnako tvrdenie o nesprávne určenej splatnosti pohľadávky
posúdil odvolací súd ako novotu, pričom odkazuje na priebeh pojednávania dňa 17.09.2020, kedyzástupca žalovaného odkazoval na splatnosť pohľadávky práve dňa 20.12.2016, od ktorej odvodzoval
svoju námietku premlčania. Rovnaký dátum splatnosti pohľadávky bol ustálený aj súdom prvej inštancie.
12.Kúrokomzomeškaniaodvolacísúdpoukazujenaobsahzmluvyzodňa31.07.2013,ktoráregulovala

ich výšku na 10 % ročne. Súd prvej inštancie v rozhodnutí citoval ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
V závere sa síce dopustil nepresnosti, keď poukázal na to, že priznal žalobcovi zákonné úroky z

omeškania, v kontexte označeného ustanovenia a výroku rozsudku je však zjavné, že okresný súd
akceptoval požiadavku žalobcu na dohodnutý úrok z omeškania, čo považoval aj odvolací súd za
súladné s právnou úpravou Obchodného zákonníka.
13. Ak odvolateľ namietal, že v danom prípade nedošlo k rozhodnutiu o čiastočnom zastavení konania,
k tomu treba uviesť, že v danom prípade žalobca vzal žalobu späť podaním zo dňa 02.03.2020, a to
ešte pred doručením žaloby žalovanému. V zmysle ust.

§ 145 ods. 3 CSP nebol okresný súd povinný osobitne rozhodnúť o čiastočnom zastavení konania, preto
ani v tejto časti nebolo možné posúdiť odvolacie námietky ako opodstatnené.
14. V reakcii na nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že odvolateľ
nedefinoval, v čom konkrétne je rozhodnutie nejasné, či nezrozumiteľné, preto tento argument nemal z
hľadiska odvolacieho prieskumu potrebnú relevanciu.

15. Argumentáciou odvolateľa vo vzťahu k aplikácii ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
obsiahnutou vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu sa odvolací súd nezaoberal, keďže odvolacie dôvody a
dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365
ods. 3 CSP). Potrebu použitia uvedeného ustanovenia zákona č. 483/2001 Z. z. odvolateľ v odvolaní
neprezentoval.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 396
ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu
100 % proti žalovanému, ktorý vo veci podaného odvolania úspech nemal. O výške náhrady trov tohto
štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).