Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 24, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/42/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120252889
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6120252889.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a

členovsenátuMgr.FrantiškaDulačkuaMgr.MárieKašíkovej,vsporežalobcu:SetCarsk,a.s.,sosídlom
Ulica priemyselná 10, Sučany 038 52, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom,
advokátom, so sídlom Q. X, XXX XX R., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému:
JUDr. Félixom Neupauerom, advokátom so sídlom, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava - mestská časť
Staré Mesto 816 23, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 348,- eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Martin č.k. 18C/25/2020-60 zo dňa 14. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 348,- eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, zároveň mu priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov
konania vo výške 100%. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že 21.06.2019 došlo
v meste Martin k škodovej udalosti na motorovom vozidle KIA Sportaga, ev.č. MT373CV, spôsobenej

poškodenej O. S.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla ŠKODA Fabia,
ev.č. MT600CU, poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod
č. 9528946655. V dôsledku poškodenia motorového vozidla bol poškodený nútený užívať náhradné
vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v zmysle Zmluvy
o nájme č. 417604 zo dňa 13.08.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru
zo dňa 21.08.2019 s dátumom splatnosti 04.09.2019 na sumu 626,40 eur. Oznámením o poistnom
plnení zo dňa 27.08.2019 žalovaný oznámil žalobcovi/poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal

uplatnenú výšku škody, priznal náklady iba v sume 278,40 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
21.08.2019 poškodená ako postupca postúpila na žalobcu ako postupiteľa pohľadávku voči žalovanému
vo výške 626,40 eur, listom zo dňa 21.08.2019 oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky voči
žalovanému z titulu nároku na poistné plnenie, vyplývajúce z poistnej udalosti zo dňa 21.08.2019 ako
náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 626,40 eur spolu s
príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žiadala uhradiť jej pohľadávku na účet žalobcu,
ktorý je tam uvedený. Postúpenie pohľadávky bolo odplatné, nájom a odplata postúpenia pohľadávky

vo výške 626,40 eur zodpovedá faktúre vystavenej žalobcom ako prenajímateľom, postupcovi ako
nájomcovi náhradného vozidla. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky sa
podpisom zmluvy započítavajú s tým, že postúpenú pohľadávku si žalobca bude vymáhať vo vlastnom
mene a na svoj účet. S poukazom na platnú právnu úpravu a dokazovaním zistený skutkový stavprvoinštančný súd žalobe žalobcu vyhovel. Mal preukázanú jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore,
uplatnenie nároku akceptoval ako škodu v celom uplatnenom rozsahu. Súd priznal nárok za dobu,
keď vozidlo poškodenej bolo preukázateľne v oprave, t.j. od dátumu po dopravnej nehode, ktorá sa

stala 21.06.2019, vozidlo prijaté podľa zákazkového listu na opravu 11.08.2019 s tým, že zmluva
o nájme vozidla bola uzatvorená 13.08.2019 do 21.08.2019, kedy vozidlo bolo zo servisu vydané
ako opravené. Súd mal preukázanú účelnosť aj príčinnú súvislosť vynaložených nákladov za nájom
náhradného motorového vozidla, nakoľko i podľa zákazkového listu je zrejmé poškodenie, ktoré
zodpovedá oznámeniu o škodovej udalosti, a to oprava zadného nárazníka, súčasne bola poškodená aj

pravá časť karosérie. Poškodený dĺžku opravy ovplyvniť nemohol, a zároveň nepreukázal a nevysvetlil,
prečo bola priznaná doba za zapožičanie náhradného vozidla iba za 4 dni. Naopak, súd vychádzal
z preukázanej výšky opravy zákazkovým listom a faktúrou za opravu. Ušlé nájomné ako záväzok
poškodeného voči prenajímateľovi zanikol vzájomným započítaním pohľadávkou poškodeného voči
žalobcovi z titulu odplaty za postúpenie pohľadávky. Pohľadávka poškodenej voči prenajímateľovi je
preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávky v zmysle dojednania čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávky.

Zaplatenie nájomného, t.j. zánik záväzku poškodenej voči prenajímateľovi, zo zmluvy o nájme je
preukázaný v zmysle dojednania čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávok v zmysle ust. § 581 ods. 3 OZ,
pričomokamihomzánikutohtozáväzkupoškodenejvzniklareálneškodavrozsahu,akovyplývazvýroku
rozsudku, t.j. skutočná škoda. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 CSP a úspech žalobcu v spore.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a namietal, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok považuje za nesprávny, nezákonný a
navyše aj arbitrárny a trpí nepreskúmateľnosťou. Súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal

sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na
základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Predovšetkým sa
nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s námietkou aktívnej legitimácie žalobcu. Zo
súdom uvádzaného zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok,
ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z toho vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol

dlžníkom žalobcu. Preto, ak poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne
uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu
pohľadávky poškodeného na žalobcu, ale došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle
vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. K úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani na
základe vzájomného zápočtu realizovaného v predloženej zmluve o postúpení. Z predloženej Zmluvy

o postúpení totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu
pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Preto
takýto právny úkon je neplatný podľa § 39 OZ a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 4Obo 20/2007. Navrhol rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Aj naďalej zotrváva na všetkých svojich doterajších
tvrdeniach a stanoviskách. Súd vzhľadom na skutkové okolnosti a vykonané dokazovanie mal aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe
ktorej došlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky z poškodeného na žalobcu. Právne

posúdenie a odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu v otázke namietanej aktívnej legitimácie
žalobcu považuje za správne, riadne odôvodnené a zrozumiteľné a v tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/30/2019, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
43Cob/54/2019. To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky je napokon zrejmé aj z toho, že
čiastočné poistné plnenie poukázal na účet žalobcu ako postupníka. Preto nemôže byť sporné ani to,

že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného
vozidla. K namietanej arbitrárnosti a svojvôle súdu prvej inštancie poukázal na základné princípy
Civilného sporového poriadku, predovšetkým na čl. 4, čl. 5, čl. 15 a čl. 17, na ktorých stojí tento procesný
právny predpis a ktoré, hoci netvoria paragrafové znenie zákona, nemožno ignorovať. Povinnosť súdu
odôvodniť svoje rozhodnutia nemožno chápať tak, že sa vyžaduje, aby na každý argument bola

daná podrobná odpoveď. V danom smere sa totiž kladie dôraz predovšetkým na jednoduchosť a
zrozumiteľnosť rozhodnutia. To, že sa žalovaný nestotožňuje s názorom súdu riadne odôvodneným v
napadnutom rozsudku, ešte neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny
proces. Pokiaľ žalovaný namietal výšku a dôvodnosť žalobcom uplatnenej škody, bolo na ňom, abyposkytol súdu v rámci dokazovania nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje závery.
Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade faktúry na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky, nespôsobuje rozpor s § 524 OZ, či neexistenciu nároku na

náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Vo vzťahu k platnosti zmluvy o postúpení,
poukázalnarozsudokKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.10Co/104/2019,11Co/135/2019,akoajrozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Cob/220/2017. Námietky žalovaného v odvolaní považuje za
neopodstatnené a navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok v intenciách
ust. § 379 a § 380 CSP a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

5. Jednou z odvolacích námietok žalovaného bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí
nedostatočným odôvodnením. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej
súčasťou je aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným
z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z

rozhodnutí Ústavného súdu SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj
právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania
a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Odvolacia námietka žalovaného po vecnej
stránke smerovala proti nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného

vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP (k namietanej aktívnej
vecnej legitimácii poukazuje predovšetkým na bod 7. a 19. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie),
odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných
bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), splnením dlh zanikne.

8. Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

9. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

10.Započítanie(kompenzácia)jezánikvzájomnesakryjúcichpohľadávokpatriacichvzájomneveriteľovi

a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu (najčastejšie peniaze), ak niektorý z účastníkov i bez
súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť
o pohľadávky spôsobilé na započítanie (započítateľné), t.j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené
dohodou účastníkov alebo zákonom. Vo svojej podstate ide o formu bezhotovostného vyrovnania, ktoré
sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. To

umožňuje ušetriť dvojaké splnenie vzájomných pohľadávok a navzájom zjednodušiť majetkové vzťahy
medzi účastníkmi, a to aj v prípadnom súdnom konaní, ak dôjde medzi nimi k sporu. Význam započítania
spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení
vzájomnéhoplnenia.Okremtohomájednostrannézapočítaniedôležitývýznamprizabezpečeníveriteľa,
lebo umožňuje dlžníkovi, ktorý je súčasne veriteľom vyhnúť sa riziku, že po splnení jeho záväzku druhý

účastník jeho vzájomnú pohľadávku neuspokojí.

11. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Zánik
nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od kompenzačnéhoprejavu, resp. od doby, keď takýto prejav došiel druhej strane. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú
ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie, a to, že sa
jedná o vzájomné pohľadávky, ide o plnenie rovnakého druhu, pohľadávky sú spôsobilé na započítanie

a bol urobený prejav smerujúci k započítaniu. Občiansky zákonník upravuje dva prípady zániku záväzku
započítaním, a to:
a) započítanie jednostranným právnym úkonom
b) započítanie dohodou.

12.VpreskúmavanejveciZmluvouopostúpenípohľadávkyuzatvorenoumedzipoškodenouažalobcom
boli upravené navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti subjektov zmluvy a nespochybnenou
vôľou poškodenej a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej
zmluvy, a to k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného
za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. To, že postupca záväzok z
nájomného priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje jeden

zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody.

13. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolacie námietky žalovaného sú nedôvodné, a preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP,
keď v odvolacom konaní mal žalobca plný úspech, preto mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu proti odvolateľovi - žalovanému. O výške týchto trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca/ alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)