Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 11, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/120/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212251
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6617212251.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcov: 1/ M. A., 2/ G. A., 3/ I.
A., 4/ T. A., 5/ C. V., 6/ C. G., 7/ I. A., 8/ S. Y., 9/ C. A., XX/ I. V. (B.), XX/ I. V., XX/ C. A., XX/ S.
A., žalobcovia v rade 1/ až 5/ a 7/ až 13/ v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom
817 15 Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, žalobcovia v rade 1/, 4/ a 6/ zastúpení AJ Lesmi
Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom 975 66 Banská Bystrica, Námestie SNP č. 8, IČO: 36 038
351, zastúpeného v konaní Mgr. Jánom Kostrianom, bytom Žiar nad Hronom, Šášovské Podhradie 125,
proti žalovaným: 1/ S. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX K., D. XXX/XX, štátny občan SR, 2/ I.

G., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX K., C. XXX/X, štátny občan SR, obaja zastúpení advokátom JUDr.
Ľubomírom Ivanom, Advokátska kancelária, 960 01 Zvolen, Námestie SNP 41, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne v rade 4/, podanom Slovenským pozemkovým fondom a
Lesmi Slovenskej republiky, štátny podnik, ako aj o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č. k. 13C/24/2017-463 zo dňa 11. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalobu zamieta.

II. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie voči žalobcom
1/ až 13/ v celom rozsahu.

III. Žalovaní 1/ a 2/m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ až 13/ v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, ktoré z nehnuteľností uvedených vo výroku rozsudku v
katastrálnom území J. a K. sú vo vlastníctve (spoluvlastníctve) toho - ktorého zo žalobcov. Žalobu v
časti o určenie, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území K., zapísané na LV č. XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX sú vo vlastníctve T. A., rod. I. (žalobkyňa 4/) zastavil a náhradu
trov konania stranám sporu nepriznal. Žalobou požadovaného určenia sa žalobcovia domáhali z dôvodu
spísania a následného zápisu do katastra nehnuteľností notárskej zápisnice - osvedčenia vyhlásenia o
vydržaní vlastníckeho práva L Nz 7XXX/XXXX zo dňa XX. 03. 2015 v znení Dodatku č. X zo dňa 10.
03. 2015 k nehnuteľnostiam špecifikovaným v k. ú. J. a K. na Notárskom úrade I.. C. I. v B., ktorou
vydržateľ, žalovaný 1/ S. N., vyhlásil, že splnil hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky vydržania.
Zápis predmetnej notárskej zápisnice do katastra nehnuteľností mal za následok zánik vlastníckeho

práva žalobcov, pôvodných vlastníkov k vydržaným nehnuteľnostiam. Slovenský pozemkový fond (ďalej
len „SPF“) a Lesy Slovenskej republiky (ďalej len „LSR“) tvrdili, že žalovaný 1/ nesplnil podmienky
vydržania stanovené v § 134 OZ, a preto žalobcovia zastúpení SPF a LSR svoje vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam nikdy nestratili a sú oprávnení domáhať sa jeho navrátenia prostredníctvom žalobyo určenie vlastníckeho práva. Tvrdili, že vydržiteľ S. N. v držbe predmetných nehnuteľností nebol
dobromyseľný a jeho držba nebola oprávnená. SPF a LSR tvrdili, že uvádzané tvrdenia pod písm. c)
v predmetnej notárskej zápisnici o dobromyseľnej nerušenej a nepretržitej držbe od 01. 01. 1992 do

01. 01. 2002 sú nepravdivé. SPF vyzval vydržiteľa S. N. listom zo dňa 25. 08. 2018 na zdokladovanie
splnenia podmienok vydržania na preukázanie právneho nástupníctva po nezistených vlastníkoch a
zdokladovania nakladania s nehnuteľnosťami ako vlastnými a vydržiteľ S. N. na to nereagoval. Žalovaný
v rade 1. časť vydržaných nehnuteľností v kat. úz. K. odpredal na základe kúpnej zmluvy z 12. 05. 2017
(V XXX/XXXX) žalovanému v rade 2. I. G., ktorý je ich aktuálnym vlastníkom (nehnuteľnosti uvedené v

bode 6 dôvodov napadnutého rozsudku). Túto kúpnu zmluvu žalobcovia považujú za neplatný právny
úkon, keďže vydržiteľ nemohol platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, keďže sám nebol
nositeľom týchto práv.

2. Okresný súd pôvodne konanie zastavil uznesením č. k. 13C/24/2017-306 zo dňa 28. 03. 2018,
ktoré uznesenie ale bolo v dôsledku odvolania zrušené Krajským súdom v Banskej Bystrici č. k.

16Co/180/2018-363 zo dňa 10. 10. 2018 a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie so
záväzným právnym názorom, že SPF a LSR pozemky tzv. nezistených vlastníkov nielen spravujú a s
týmito nakladajú, ale aj ich zastupujú v konaniach, a to aj v situáciách, ak je vlastnícke právo nezistených
vlastníkov sporné a svoju činnosť realizujú vo verejnom záujme. Požiadavka presnej identifikácie
neznámych vlastníkov by vylúčila možnosť týchto neznámych vlastníkov v konaní zastupovať. Ak totiž

dôjdekpresnejidentifikáciivlastníkaurčitejnehnuteľnosti,jepojmovovylúčené,abytentozároveňspĺňal
definičné znaky vlastníka neznámeho podľa ust. § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 180/1995 Z. z. Odvolací
súd teda dospel k záveru, že tzv. nezistený vlastník podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z. z. ako subjekt sui
generis je nositeľom procesnej subjektivity až do okamihu, kedy postavenie tzv. nezisteného vlastníka
stratí v dôsledku jeho presnej identifikácie spôsobom predpokladaným v § 20 ods. 1 zákona č. 180/1995

Z. z.

3. K otázke naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcov okresný súd uviedol, že žalobcovia tvrdili,
že zo strany žalovaného 1/ došlo k zápisu jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vydržaním.
Vo vzťahu k viacerým nehnuteľnostiam pôvodne vo vlastníctve žalobcov, ktorí boli na príslušných listov

vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci zapísaní, osvedčením o vydržaní formou notárskej zápisnice
stratili vlastnícke právo. Žalovaný 1/ vlastnícke právo osvedčením o vydržaní nemohol nadobudnúť,
nakoľko nespĺňal hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky vydržania. Dôkazné bremeno v tomto
smere zaťažovalo žalovaného v rade 1. Súd určovaciu žalobu považoval za jediný legálny a možný
spôsob pre dosiahnutie zmeny zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, a teda mal za to, že

určovacia žaloba v tomto prípade je dôvodná tak voči žalovanému v rade 1. ako aj v 2. rade. Súd ďalej
konštatoval, že zo strany žalovaného 1/ neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho
dobromyseľnosť, začiatok plynutia lehoty vydržania a najmä momentu a skutočnosti, od ktorého sa vo
vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam stal dobromyseľným držiteľom. Síce poukázal na skutočnosť, že
predmetné nehnuteľnosti boli vo vlastníctve jeho právnych predchodcov, avšak žiadnu dedičskú líniu a

dôvody, pre ktoré by práve on mal byť ako právny nástupca týchto osôb dobromyseľným nadobúdateľom
vlastníckeho práva, vydržaním nepreukázal. Naopak, tvrdenia o držbe ako aj dobe vydržania sú
vyvrátené jeho výpoveďou v trestnom konaní, v ktorej sám uznal, že predmetné nehnuteľnosti nedržal.

4. K otázke dobromyseľnosti žalovaného v rade 2. pri nadobúdaní nehnuteľností kúpnou zmluvou

sa okresný súd vyjadril a v tomto smere rozsudok odôvodnil v bodoch 38 až 52 rozsudku a
dospel k právnemu záveru, že na základe neplatného právneho úkonu absolútne neplatnej kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi nevlastníkom nehnuteľností (žalovaným 1/) a ich nadobúdateľom, aj keď
dobromyseľným, žalovaný 2/ vlastnícke právo nadobudnúť nemohol.

5. Výrok rozsudku okresného súdu o zastavení konania vo vzťahu k žalobkyni v 4. rade okresný súd
odôvodnilvbode54rozsudku,kdeokresnýsúdskonštatoval,ževovzťahukžalobkyniv4.radejemožné
konštatovať, že táto osoba je identifikovaná dostatočne, a to tak menom, priezviskom, rodným menom,
je zrejmý jej dátum narodenia aj úmrtia, pričom je zrejmé, že predmetom dedičstva boli aj parcely č.
XXXX, XXXX a XXXX, kat. úz. K., a preto vo vzťahu k tejto osobe je dôvodným konanie zastaviť.

6. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134
ods. 1, § 39 OZ, § 137 písm. c) CSP, o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2, § 256
ods. 1 podľa zásady čiastočného úspechu vo veci.7. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie Slovenský pozemkový fond a Lesy SR, štátny
podnik za žalobkyňu v rade 4., ako aj žalovaní 1/, 2/. Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, ako

aj Slovenský pozemkový fond odvolanie podali proti výroku II. rozsudku okresného súdu, teda proti
výroku, ktorým okresný súd konanie zastavil o žalobe žalovanej v rade 4. Odvolanie zhodne podali z
dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP, teda z dôvodov, že súd prvej inštancie
procesným postupomznemožnil strane, aby uskutočňovalasvoje procesné práva, čím došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vo výroku II. spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci.Obajazhodnetvrdili,ženeboldanýdôvodnazastaveniekonaniaožalobežalovanejv4.rade,ktorá
rovnako ako žalobcovia 1/, 3/ a 5/ nebola dostatočne identifikovaná a stotožnená s osobou Kataríny A.,
rod. I. na základe predloženého dedičského rozhodnutia K zo 06. 02. 1975. V prípade žalobného nároku
žalobkyne v 4. rade má súd rozhodnúť rovnako ako v prípade ostatných žalobcov resp. žalobcov 1/, 3/ a
5/. Aj v prípade žalobcov 1/, 3/ a 5/ žalovaný 1/ predložil úmrtné listy, resp. aj dve dedičské rozhodnutia,

nijakým spôsobom však nepreukázal, že uvedené listiny sa týkali žalobcov 1/, 3/ a 5/, napr. že nešlo iba
o osoby s rovnakým menom a priezviskom. Jediný rozdiel v „identifikácii“ žalobkyne 4/ a žalobcov 1/, 3/ a
5/ je ten, že v prípade žalobkyne 4/ bola táto „identifikovaná“ ešte rodným priezviskom popri manželovom
priezvisku „A.“ ako „I.“. Keďže žalobcovia 1/, 3/ a 5/ boli osoby mužského pohlavia, ktoré sobášom
nezískavali iné priezvisko, tak uvedený identifikačný znak u nich nevyhnutne musel absentovať. Tak SPF

ako aj LSR žiadali rozsudok okresného súdu vo vzťahu k žalobkyni v 4. rade zmeniť a žalobe vyhovieť.

8.Protirozsudkuokresnéhosúdupodaliodvolanieajžalovanívrade1.a2.ažiadalirozsudokokresného
súdu buď zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo zmeniť a žalobu zamietnuť,
alebo konanie v napadnutom rozsahu zastaviť. Aj podľa ich názoru súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
Tvrdili, že celé konanie malo byť zastavené, keďže podľa ust. § 132 ods. 1 CSP žalobe sa okrem
všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Poukázali na to, ako sa označuje

fyzický osoba v žalobe podľa ust. § 133 ods. 1 CSP a na to, že údajní zástupcovia žalobcov označenie
„žalobcov“ v žalobe upomenuli, tvrdili, že petit, ktorým sa žalobca domáha určenia vlastnícke práva
v prospech osoby, ktorou nie je on sám, trpí jednak uvedeným nedostatkom naliehavého právneho
záujmu, avšak ak ide o domáhanie sa vlastníckeho práva v prospech zomrelej osoby, ide o domáhanie
sa určenia, ktoré nie je možné. Ak už ale konanie nebolo zastavené z uvedených dôvodov, malo byť

celkom určite zastavené, čo i len v časti aj voči iným údajným žalobcom ako voči T. A., rod. I., z dôvodu,
že sa podarilo identifikovať aj iných údajných žalobcov tak, ako to vyplýva z bodov 16 až 26 odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Konanie potom malo byť zastavené aj vo vzťahu k Ondrejovi A., I. A., C. V. a
I. A.. Všetky uvedené osoby totiž možno identifikovať. Ďalej žalovaní tvrdili, že v prípade pochybností
o dobromyseľnosti žalovaných 1/, 2/ treba dať do popredia dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníctva v

súlade s nálezom Ústavného súdu SR I. ÚS XXX/XXXX. K výroku II. napadnutého rozsudku uviedli, že
tento považujú za správny a podané odvolania za nedôvodné.

9. Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/
a k odvolaniu žalobkyne 4/ zastúpenej SPF uviedli, že s odvolaním žalobkyne 4/ zastúpenej SPF

súhlasia, uviedli, že žalovaní opakovane poukazujú na nedostatok aktívnej legitimácie a následne z toho
vyplývajúci nedostatok naliehavého právneho záujmu napriek tomu, že touto otázkou sa už zaoberal
Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. 16Co/180/2018 zo dňa 10. 10. 2018. Ďalej odvolateľ
uviedol, že žalovaní nepreukázali, že predmetné osoby žalobcov nie sú neznáme, resp. že existujú
ich právni nástupcovia. Žalovaný 1/ neuniesol ani dôkazné bremeno vo vzťahu k naplneniu zákonných

podmienok pre vydržanie, nepreukázal dobromyseľnosť držby, jej titul, dobu, naopak vo výpovedi v
trestnom konaní sám uznal, že predmetné nehnuteľnosti nemohol mať v držbe. Vo svojich výpovediach
žalovaný 1/ uvádzal, že nehnuteľnosti zdedil po predkoch, ktorých však neuviedol, dokonca osoby
žalobcov vôbec nepoznal a žalovaný 1/ nenadobudol k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke a ako
nevlastník teda nemohol potom previesť vlastnícke právo na žalovaného 2/. Rozsudok okresného súdu

v napadnutom výroku II. žiadal zmeniť a žalobe v tejto časti vyhovieť a vo zvyšnej časti potvrdiť.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a
dôvodmiodvolania(§379,§380CSP)napojednávanínariadenomnaprejednanieodvolania(§385ods.1 CSP) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 388 CSP zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na tú skutočnosť, že k otázke aktívnej legitimácie
Slovenského pozemkového fondu a Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik, sa vyjadril už v
uznesením č. k. 16Co/180/2018-363 zo dňa 10. 10. 2018, ktorým krajský súd zrušil uznesenie súdu
prvej inštancie č. k. 13C/24/2017-306 zo dňa 28. 03. 2018, ktorým súd prvej inštancie pôvodne konanie
zastavil. Jeho právny názor bol pre súd prvej inštancie záväzný a pri rozhodovaní súd z neho správne

aj vychádzal (viď bod 35 dôvodov napadnutého rozsudku).

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik,
majú oprávnenie podať žalobu o určenie vlastníckeho práva v zastúpení nezistených vlastníkov, pričom
toto ich oprávnenie vyplýva z ust. § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. a § 16 ods. 1 písm. b) a ods. 2
zákona č. 180/1995 Z. z., a oprávnenie Lesov Slovenskej republiky, štátneho podniku, vyplýva z ust. §

34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb, § 13 zákona č. 180/1995 Z. z. a § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z.

13. Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky podali žalobu o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v mene neznámych (nezistených) vlastníkov nehnuteľností, neoznačených
bližšími identifikačnými údajmi popierajúc správnosť osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho

práva žalovaným 1/ spísaného v notárskej zápisnici na Notárskom úrade v Lučenci notárkou I.. C. I. dňa
10. 03. 2015 pod sp. zn. L Nz XXXX/XXXX. V súčasnosti sú ako vlastníci nehnuteľností, ku ktorým sa
žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva, zapísaní žalovaný 1/ a sčasti žalovaný v rade 2. na
základe kúpnej zmluvy, ktorou časť nehnuteľností odkúpil od žalovaného v rade 1. Z listín doložených do
súdneho spisu je možné zistiť, že žalobcovia boli pôvodne ako neznámi/nezistení vlastníci zapísaní do

katastranehnuteľnostínazákladerozhodnutiapríslušnéhoorgánuozápiseregistraobnovenejevidencie
pozemkov do katastra nehnuteľností podľa zákona č. 180/1995 Z. z. (ako aj na základe zákona č.
330/1991 Zb. a zákona č. 229/1991 Zb.).

14. Zákon č. 180/1995 Z. z. rozlišuje, kedy Slovenský pozemkový fond pri nakladaní s pozemkami s

nezisteným vlastníkom vystupuje vo vlastnom mene (§ 17 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.) a kedy
vystupuje ako zákonný zástupca nezistených vlastníkov (§ 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.). V spore
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam SPF ani LSR nenakladajú s pozemkami nezistených
vlastníkov, iba zastupujú nezistených vlastníkov v súdnom spore, a teda nie sú stranami v spore, iba
zákonnými zástupcami strán sporu. Ak bolo úmyslom zákonodarcu vytvorením inštitútu neznámeho

vlastníka spriechodniť proces usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkov a obnoviť dostatočne
hodnoverný spôsob evidencie práv k nehnuteľnostiam a SPF A LSR pri vykonávaní činností zverených
im osobitnými predpismi (zastupovanie nezistených vlastníkov a nakladanie s pozemkami nezistených
vlastníkov) majú postupovať vždy v súlade s verejným záujmom (§ 34 ods. 2 zákona č. 330/1991
Zb.) bolo povinnosťou Slovenského pozemkového fondu a Lesov Slovenskej republiky preukázať v

konaní, aký verejný záujem sledujú žalobou o určenie vlastníckeho práva k pozemkom v prospech
nezistených vlastníkov. Podanou žalobou sa zákonní zástupcovia nezistených vlastníkov domáhajú
určenia vlastníckeho práva v prospech osôb, o ktorých nevedno, či vôbec žijú, príp. či majú záujem byť
vlastníkom označených nehnuteľností. Vyhovením žalobe o určenie vlastníckeho práva by sa dosiahol
pravý opak účelu sledovaného zákonom č. 180/1995 Z. z. usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom.

Je zrejmé, že účelom tejto žaloby je zabrániť, aby žalovaný 1/, príp. aj žalovaný 2/ ostali vlastníkmi
nehnuteľností, ktoré podľa názoru zástupcov žalobcov nezískali žalovaní 1/, 2/ zákonom predpísaným
spôsobom, avšak súd musí v prípade žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je vždy skúmať, či
existuje na takejto žalobe naliehavý právny záujem. Zástupcovia žalobcov v tomto konaní naliehavý
právny záujem na nimi požadovanom určení nepreukázali. Nemôže byť daný naliehavý právny záujem

na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorým sa sleduje len navrátenie stavu veci do stavu
ante quo, ktorý nezodpovedá požiadavkám na zápis vlastníkov do katastra nehnuteľností.

15. Odvolací súd tiež podotýka, že pokiaľ okresný súd určil, že vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom
území J., zapísaných na LV č. XXX, R. parcelné č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2

pod B.3 je M. A. v podiele 2/24-iny, je takýto výrok rozsudku okresného súdu nevykonateľný vzhľadom
k tej skutočnosti, že do súdneho spisu boli doložené úmrtné listy M. A., nar. 24. 03. 1921, naposledy
bytom K., SPN 16, ktorý zomrel 25. XX. XXXX, ako aj úmrtný list zomrelého M. A., nar. XX. XX. XXXX,
naposledy bytom K. XXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX a zákonní zástupcovia žalobcov nešpecifikovali,ktorého neznámeho vlastníka (M. A.) v konaní zastupujú. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že medzi
neznámymi vlastníkmi je uvedený pod radovým č. 3 I. A., v prospech ktorého sa určenia vlastníckeho
práva nedomáhajú, a teda nie je zrejmé, z akého dôvodu v jeho mene SPF a LSR v konaní konajú.

16. Zo súdneho spisu vyplýva, že vo veci po poručiteľovi M. A., zomr. XX. XX. XXXX sa viedlo dedičské
konanie na Štátnom notárstve v B. pod sp. zn. D 742/87 a jeho dedičkou sa stala C. N., nar. XX. XX.
XXXX, v dedičskom konaní po poručiteľovi M. A., zomr. XX. XX. XXXX, ktoré sa viedlo na Štátnom
notárstve v Lučenci pod sp. zn. D L. XX/XX a D XXX/XX ako dedičia pripadali do úvahy vdova T. A.,

rod. I., I. A., nar. XX. XX. XXXX a mal. C. A., nar. XX. XX. XXXX. V dedičskom konaní po T. A., rod. I.,
narodenej v roku XXXX, zomr. dňa XX. XX. XXXX (rozhodnutie Štátneho notárstva v Lučenci D 31/74-6
zo dňa 6. februára 1975) celé dedičstvo po poručiteľke prevzala na základe dedičskej dohody dcéra T.
I., rod. A.. Za takéhoto stavu, keď je preukázané, že viacerí zo žalobcov ako neznámych vlastníkov už v
čase podania žaloby nežili (viď dôvody rozsudku okresného súdu body 16 až 23), neexistoval naliehavý
právny záujem na určení, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú pôvodní vlastníci, ktorí už zomreli.

Pokiaľ by aj zástupcovia žalobcov preukázali naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení z
hľadiska preukázania verejného záujmu na takomto určení, nepreukázali naliehavý právny záujem na
určení vlastníctva už zomrelých vlastníkov. Za takéhoto stavu veci bola na mieste žaloba o určenie, že
predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohých pôvodných neznámych vlastníkov, prípadne
po zidentifikovaní právnych nástupcov poručiteľov do ich vlastníctva, príp. do dedičstva po nich, pokiaľ

boli v čase podanej žaloby nebohí.

17. Odvolací súd poukazuje aj na to, že žalobcovia M. A., či už nar. XX. XX. XXXX alebo XX. XX.
XXXX, I. A., C. V., T. A., I. A., G. I. a C. I. vlastne ani neboli neznámymi vlastníkmi v konaní, keďže bol
zrejmý dátum ich narodenia, posledné bydlisko, aj dátum ich smrti, pričom z dedičských rozhodnutí po

nich vyplývala aj tá skutočnosť, kto sú ich právni nástupcovia. Pokiaľ v dedičských rozhodnutí právni
nástupcovia uvedených pôvodných vlastníkov neboli dostatočne identifikovaní, v tom prípade by mohol
SPFajLSRzastupovaťtýchtoneznámychneidentifikovanýchprávnychnástupcovpôvodnýchvlastníkov
a v ich mene sa domáhať určenia, že tie - ktoré nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnych
predchodcoch. Z uvedeného dôvodu krajský súd v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie zmenil

a žalobu zamietol. O náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, ale aj o náhrade trov odvolacieho
konania,rozhodolvsúladesust.§255ods.1CSP,podľaktoréhoustanoveniasúdpriznástranenáhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol, že žalovaní
1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcom 1/ až 13 v celom rozsahu.

18. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).