Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 27, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/127/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419205179
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4419205179.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XX, XXX XX K., zastúpeného: JUDr. Mária Ančinová, advokátka so sídlom Podzámska 29, 940 01
Nové Zámky, IČO: 34 060 570, proti žalovanej: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, 829 48
Bratislava - Nové Mesto, IČO: 31 335 004, zastúpenej: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária,

s.r.o., so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, o zaplatenie sumy 8.194,64
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 29.
júna 2020 č.k. 9C/64/2019-240, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.194,64
eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 26.09.2019 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči
žalovanej. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, § 52 ods. 1, 2, 3,
4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 37 ods. 1, 2, § 39, § 48 ods. 1, 2, § 420 ods.

1, 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
1.2. Súd prvej inštancie sa zaoberal námietkou žalovanej, podľa ktorej na predmetný spor nie je možné
aplikovať ustanovenia o spotrebiteľoch a zákon č. 258/2001 Z.z., keďže to vylučuje § 1 ods. 2 písm. a)
a dlžník vo svojej výpovedi v konaní 14Cb/61/2015 uviedol, že poskytnuté finančné prostriedky využil
na rekonštrukciu rodinného domu. Konštatoval, že žalovaná má osobitné postavenie banky, preto aj
predmetnú zmluvu považoval za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

ktorú má povinnosť skúmať ex offo, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
1.3. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal, či sú v danej veci splnené podmienky pre naplnenie
ustanovenia § 451 OZ, na základe ktorého žalobca tvrdil, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila na
jeho úkor, lebo v rámci exekučného konania prijala od žalobcu na základe neplatného právneho úkonu
z právoplatného konania Okresného súdu Nové Zámky 14Cb/61/2015 finančné prostriedky vo výške

6.117,18 eura. Z výpisov z účtu dlžníka a z poskytnutého medziúveru zistil, že dlžník Ing. N. platil
pravidelne veriteľovi dohodnuté mesačné splátky do februára 2014. Žalovaná dňa 24.11.2014 odstúpila
od zmluvy, z ktorého dôvodu sa zmluva od začiatku zrušila a zmluvné strany boli povinné vrátiť si všetky
dovtedy poskytnuté plnenia. Mal preukázané, že ku dňu odstúpenia od zmluvy dlžník zaplatil celý dlh zo
zmluvy o stavebnom úvere vo výške 16.844,96 eura. Konštatoval, že žalovaná mala nárok na vrátenie
finančných prostriedkov iba vo výške, ktorej ich skutočne poskytla na účet dlžníka v sume 16.464,18

eura. V rozpore so zákonom si však ponechala finančné nároky titulom započítania spracovateľského
poplatku, poplatku za bianko zmenku, poplatky za upomienky, predžalobnú výzvu, poplatky za vedenieúčtu a iné, na ktoré jej nevznikol nárok. Preto žalovaná bezdôvodne podala na súd žalobu, ktorou
žiadala od dlžníka a ručiteľa zaplatenie sumy 9.368,49 eura s príslušenstvom, ktoré konanie sa viedlo na
tunajšom súde pod sp.zn. 14Cb/61/2015, a bolo právoplatne skončené rozsudkom zo dňa 11.06.2015

č.k. 14Cb/61/2015-49, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.06.2015. Ním bolo nároku žalovanej
vyhovené,lebožalovaní,tedadlžníkaručiteľuznalinárokžalovanejasúdneskúmalpodmienkyplatnosti
zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a neposudzoval tento spor ako spotrebiteľský.
Na základe právoplatného rozsudku si žalovaná, ako oprávnená, v exekučnom konaní 288 EX 815/18
vymáhala zaplatenie dlhu vo výške 9.368,49 eura s príslušenstvom, ktoré jej už neprináležalo, vzhľadom

k tomu, že ku dňu odstúpenia od zmluvy bol už dlh žalovaných zaplatený. Žalobca preukázal, že základe
exekučných príkazov zamestnávateľ žalobcu FNsP Nové Zámky vykonával zrážky zo mzdy v období
od februára až do júna 2019, ďalej jednu zrážku vykonala aj Sociálna poisťovňa a z účtu žalobcu
boli vykonané zrážky SLSP, a.s., Nové Zámky. Exekútor potvrdil, že žalobca ako povinný, zaplatil na
predmetnej exekúcii sumu 7.683,36 eura a suma týkajúca vymáhanej pohľadávky bola 6.117,18 eura.
Dospel k záveru, že o túto sumu zaplatenú žalobcom sa žalovaná bezdôvodne na úkor žalobcu

obohatila.
1.4. K námietke žalovanej, podľa ktorej bola žaloba v konaní 14Cb/61/2015 podaná dôvodne, súd v
konaní neskúmal či sa jednalo o spotrebiteľský spor, z dôvodu, že dlžník a ručiteľ uznali uplatnený
nárok, súd prvej inštancie uviedol, že existencia dlhu uznávacími prehláseniami majú charakter
zabezpečovacieho inštitútu k existujúcemu dlhu (rozhodnutie NS SR sp.zn. 8Cdo 119/2017). Zopakoval,

že v čase uznania už dlh neexistoval. Preto bol právny úkon uznania dlhu od počiatku neplatný.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu uznania dlhu v konaní 14Cb/61/2015 nastávala zo zákona a
od počiatku a voči všetkým bez toho, aby sa musel jeho následkov dovolávať niektorý z účastníkov.
K absolútnej neplatnosti súd prihliada ex offo, toto právo sa nepremlčuje, ani nezaniká. Uznanie dlhu
nie je novým samostatne zaväzovacím dôvodom. Uznaním dlhu nezaniká pôvodný záväzok dlžníka,

ale ani nevzniká nový záväzok, zakladá sa ním len vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh existoval v
čase, keď k uznaniu došlo. Žalobca preukázal, že dlh v čase súdneho konania vo veci 14Cb/61/2015
už neexistoval, pretože ku dňu odstúpenia od zmluvy bol dlžníkom vyrovnaný. Napriek tomu žalovaná
požadovala zaplatenie ďalšej sumy vyplývajúcej z predmetnej zmluvy, na čo nemala právny nárok,
a ktorú žalobca vyplatil v exekučnom konaní. Žalovaná potvrdila prijatie finančných prostriedkov

vymožených v exekučnom konaní 288EX 815/18, čím potvrdila, že nezákonným spôsobom prijala
bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 6.117,18 eura, ktorú sumu je povinná vydať podľa § 451 odsek
1, 2 Občianskeho zákonníka.
1.5. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či sú splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu podľa § 420 OZ vo vzťahu k sume 2.077,46 eura. Zistil, že protiprávny úkon vznikol,

keď žalovaná podala návrh na súd o zaplatenie 9.368,49 eura istiny s príslušenstvom, hoci išlo o
nárok, na ktorý nemala právo, lebo vyplynul z neplatného právneho úkonu (§ 37 OZ). Na základe
neplatného právneho úkonu, ktorý bol aj vymožený vznikla žalobcovi škoda v exekučnom konaní,
čím vznikla príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou lebo žalobca preukázal, že zaplatil
podľa predložených výpisov zo stavebného úveru a medziúveru všetky poplatky súvisiace s vymáhaním

neplatnej pohľadávky žalovanej v rozpore so zákonom, a tým bolo zodpovedané aj zavinenie, ktoré
spôsobila žalovaná, ktorá prijala bezdôvodné obohatenie v sume 6.117,18 eura. Obranu žalovanej, že
žalobcamalmožnosťbrániťsvojeprávavsúdnomkonaní14Cb/61/2015,prípadnevexekučnomkonaní,
nepovažoval za dôvodnú. Uviedol, že žalovaná mala povinnosť postupovať zákonným spôsobom
a predchádzať vzniku škody. Navyše žalobca v konaní 14Cb/61/2015 tvrdil, že nemal vedomosť o

pohľadávke žalovanej voči dlžníkovi a nemal vedomosti o tom, koľko dlžník zaplatil na úvere, a napriek
tomu sa súd touto námietkou nevysporiadal a nezaoberal sa dôvodnosťou žaloby. Dospel k záveru,
že vyplatením sumy spolu 2.077,46 eura vznikla žalobcovi škoda na jeho majetku, a to nezákonným
postupom zo strany žalovanej, ktorej konanie bolo priznané v rozpore s objektívnym právom.
1.6. Keďže žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila o sumu 6.117,18 eura a zároveň

spôsobila žalobcovi škodu vo výške 2.077,46 eura, súd prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal
žalovanú k zaplateniu žalovanej sumy. Úrok z omeškania priznal podľa § 517 OZ a nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, keďže zistil, že žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne zaslal
žalovanej predžalobnú výzvu dňa 09.09.2019, v ktorej žalovanú vyzval, aby v lehote do 25.09.2019
zaplatila žalobcovi na jeho účet dlžnú sumu, preto sa žalovaná nasledujúcim dňom teda 26.09.2019

dostala do omeškania. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a § 262 ods. 1 CSP
a priznal ich žalobcovi v rozsahu 100 % voči žalovanej, lebo žalobca bol v konaní plne úspešný. Uviedol,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods.
2 CSP.2.1. Žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žiadala tiež priznať nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi. Dôvodila, že podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP neboli splnené procesné

podmienky, podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,§365ods.1písm.h)CSProzhodnutiesúduprvejinštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.2. Namietala, že pre konanie a pre vydanie rozsudku neboli splnené procesné podmienky.
Poukázala na konanie vedené na Okresnom súde Nové Zámky, v ktorom súd rozhodol rozsudkom
č.k.14Cb/61/2015-49 (právoplatný dňa 30.06.2015) a na ustanovenie § 548 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Tvrdila, že napriek existencii právoplatného rozsudku, súd prvej inštancie vo veci rozhodol
znova tak, že posúdil opodstatnenosť jej pohľadávky, ktorú si ako žalobkyňa uplatnila v inom konaní

(14Cb/61/2015). Preto bol rozsudok súdu prvej inštancie vydaný napriek prekážke rei iudicatea. Tvrdila,
že súd prvej inštancie nemohol vyhodnocovať a posudzovať postup súdu v inom konaní, v ktorom
už je právoplatne rozhodnuté. Žalobca v konaní 14Cb/61/2015 uznal jej nárok bez akýchkoľvek
námietok, preto sa súd prvej inštancie nemohol ďalej zaoberať dôvodnosťou podanej žaloby v konaní
14Cb/61/2015.Odvydaniarozsudkuč.k.14Cb/61/2015-49(11.06.2015)malžalobcadostatokčasového

priestoru na to, aby voči nemu využil riadne alebo aj mimoriadne opravné prostriedky, čo však neurobil
a dokonca v roku 2016 pristúpil k uzatvoreniu Dohody o postupnom splatení pohľadávky za účelom
zmeny v splácaní dlhu.
2.3. Tvrdila, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané bez akéhokoľvek odôvodnenia s poukazom na
platnú právnu úpravu, ktorá by umožnila preklenúť právoplatný rozsudok. Preto namietala, že je

prekvapivé a nepreskúmateľné. Tvrdila, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil platnosť uznania dlhu
v konaní 14Cb/61/2015. Takýto prejav vôle urobený priamo pred súdom nemôže byť posúdený ako
absolútne neplatný s tým, že rozhodnutie súdu vydané na jeho základe zostane aj naďalej právoplatné.
Súd prvej inštancie degradoval právoplatné rozhodnutie tohto istého súdu, ktorý v čase vydania
právoplatného rozsudku v konaní 14Cb/61/2015 mal preukázané a splnené podmienky pre uznanie

nároku žalobcu v tom konaní a tiež mal preukázané, že vôľa žalovaných v tom konaní je prejavená
slobodne, vážne a určito s tým, že si boli vedomí následkov. Takúto situáciu nastolenú súdom prvej
inštancie nepredvída právny poriadok SR, preto je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný a arbitrárny a
zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže v ňom absentuje aplikácia príslušnej
právnej normy, ktorá by takéto rozhodnutie dovoľovala.

2.4. Žalovaná ďalej namietala, že prijala sumu vymoženú v exekučnom konaní 288 EX 815/18 od
povinného na podklade existujúceho exekučného titulu, a to vo výške, ktorá nie je sporná. Žalovaná
nemala právomoc skúmať platnosť či reálnu existenciu exekučného titulu, pretože pre jeho zrušenie
existujú zákonné spôsoby, ktoré však ani jeden z povinných nevyužil. S poukazom na ust. § 550
Občianskeho zákonníka namietala, že v konaní nemá pasívnu vecnú legitimáciu. Žalobca sa mal toho,

čo bolo od neho vymožené v exekučnom konaní domáhať voči tomu, za koho on sám dobrovoľne
ručil. Keďže exekučný titul vydaný v jej prospech stále existuje, návrh na začatie exekúcie bol podaný
dôvodne a v súlade s právom. Nemôže byť sankcionovaná za to, že využila dostupné právne prostriedky
pre úhradu svojej pohľadávky. Namietala, že prijatím plnenia vymoženého v exekúcii jej nemohlo
vzniknúť bezdôvodné obohatenie a žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna škoda spojená s exekučným

konaním vedeným na základe exekučného titulu jej zavinením. Ak niekto uzná svoj dlh, má sa za to,
že tento v čase jeho uznania existoval, opak však musí preukázať v konaní, v ktorom sa preskúmava
uznanie. Súdny exekútor zákonne a dôvodne viedol exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý
doposiaľ nebol zrušený. Z toho dôvodu na jej strane nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie, preto
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď aplikoval nesprávnu právnu normu. Zároveň,

z toho istého dôvodu, žalobcove náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vedením exekúcie voči nemu
na podklade relevantného exekučného titulu nemožno považovať za škodu. Žalobca nebol obozretný,
nevyužil dostupné právne prostriedky svojej obrany a možnosti zrušenia tak exekučného titulu, ako
aj vedenia exekúcie voči nemu, ak spochybňoval zákonnosť exekučného titulu. Nevzniesol námietky
voči začatej exekúcii, nedomáhal sa jej zastavenia, ani zrušenia a exekúciu ponechal plynúť. To

však nemôže byť dané na jej ťarchu, keďže svoj nárok vymáhala zákonne na základe existujúceho
exekučného titulu. Navyše príslušný exekučný súd pred vydaním poverenia exekútorovi posúdil návrh
na začatie exekúcie a keďže nezistil prekážku, vydal poverenie súdnemu exekútorovi. Súd prvejinštancie rozsudkom spochybnil aj konanie tohto exekučného súdu, ktorému Exekučný poriadok
priznáva právomoc zamietnuť návrh na začatie exekúcie.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu k namietanej prekážke res iudicatae uviedol, že napadnutým

rozhodnutím prvoinštačný súd konal o jeho nároku o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhrady
škody a v konaní, na ktoré poukazuje žalovaná, bolo predmetom konania zaplatenie dlhu ktorý však už v
čase súdneho konania neexistoval. Vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie zodpovedá požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. K namietanému porušeniu práva žalovanej na spravodlivé
konanie a k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci poukázal na uznesenie Ústavného súdu

SR z 3 . júla 2003 sp.zn. IV. ÚS 115/03. Odvolanie žalovanej považoval za nedôvodné a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Žiadal priznať
nárok na náhradu trov voči žalovanej.
4. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 08.10.2020 uviedla, že s tvrdeniami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k
odvolaniu sa nestotožňuje a pridržiava sa skutočností uvedených v odvolaní.
5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.10.2020 zopakoval svoju argumentáciu z vyjadrenia k odvolaniu.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
Preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
9. Žalovaná v odvolaní namietala vadu konania spočívajúcu v nesplnení procesných podmienok (§ 365
ods. 1 písm. a) CSP) a vadu konania spočívajúcu v nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku súdu

prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP). Odvolací súd preto najprv skúmal, či súd prvej inštancie
konanie nezaťažil namietanými vadami.
10.Procesnépodmienkysúpodmienky,zaktorýchmôžesúdkonaťarozhodnúť.Vadoupredpokladanou
v § 365 ods. 1 písm. a) CSP trpí konanie ak súd vec prejednal napriek tomu, že konanie trpelo
nedostatkom žaloby, právomoci a príslušnosti súdu, nedostatkom procesnej subjektivity a procesnej

spôsobilosti strán sporu alebo prekážkou začatej a rozhodnutej veci. Pokiaľ žalovaná namietala, že pre
vydanie rozsudku neboli splnené procesné podmienky z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci,
s uvedenou námietkou sa odvolací súd nestotožnil. Konanie vedené na Okresnom súde Nové Zámky
pod sp.zn. 14Cb/61/2015 nevytvára prekážku rozhodnutej veci vo vzťahu v prebiehajúcemu konaniu,
keďže absentujú kritéria totožnosti subjektov a totožnosti predmetu konania. Odvolací súd namietanú

vadu konania nezistil.
11.1. Žalovaná ďalej namietala, že napadnutý rozsudok je prekvapivý a nepreskúmateľný, keďže
bol vydaný bez akéhokoľvek odôvodnenia s poukazom na platnú právnu úpravu, ktorá by umožnila
preklenúť právoplatný rozsudok. Odvolací súd považuje v prvom rade za dôležité uviesť, že vada
vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej podstate porušením základného

práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č.
209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie § 220 ods.
2 Civilného sporového poriadku. Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca

domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného
ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými
požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale
napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami,resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a
napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť
tieto zistenia vyvodené.

11.2. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie absolútne nespĺňa
požiadavku riadneho odôvodnenia. Z obsahu rozsudku vyplýva, že vo vzťahu k nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je dôvodná bez toho, aby
si ujasnil, o ktorú zo zákonných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka v danej veci ide. A to napriek tomu, že predmetné ustanovenie stanovuje

viaceré skutkové podstaty, ktoré zakladajú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. (Porovnaj nález
Ústavného súdu SR zo dňa 2. marca 2016 sp.zn. II. ÚS 620/2015). Pokiaľ súd prvej inštancie dôvodil,
že k splneniu podmienok § 451 Občianskeho zákonníka došlo vymáhaním dlhu žalovanou nezákonným
spôsobom, odvolací súd dodáva, že podanie žaloby nie je možné považovať za nezákonný spôsob
vymáhania dlhu. Právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde patrí medzi základné práva zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Žalovaná podala

žalobu, ktorej dôvodnosťou sa zaoberal súd v konaní sp.zn. 14Cb/61/2015. Podľa právneho názoru
odvolacieho súdu súd prvej inštancie v tomto konaní nie je oprávnený preskúmavať konanie sp.zn.
14Cb/61/2015 a jeho výsledok, vyjadrený v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku. Zároveň odvolací
súd vyslovuje právny názor, že plnenie z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu v exekučnom
konaní nie je možné považovať za plnenie z niektorého zo skutkových podstát stanovených v § 451 ods.

2 Občianskeho zákonníka.
11.3. Rovnako neodôvodnený bol aj záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého boli splnené všetky
predpoklady zodpovednosti žalovanej za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, keď za protiprávny
úkon považoval opätovne podanie žaloby na súd. Odvolací súd považuje za potrebné zopakovať, že
právo na súdnu ochranu je základným právom zakotveným v Ústave Slovenskej republiky, a preto

podanie žaloby nie je možné považovať za „delikt“, ako to ustálil súd prvej inštancie. Podľa právneho
názoru odvolacieho súdu uplatnenie nároku na súde žalobou nie je možné považovať za protiprávne
konanie v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka.
11.4. Odôvodnenie napadnutého rozsudku pre absenciu zrozumiteľných dôvodov nemôže byť
odôvodnením rozsudku tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 220 ods. 2 CSP. Keďže odvolací súd,

vzhľadomnapodanéodvolaniežalovanej,nemoholpreskúmaťnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
pre nedostatok konkrétnych, jasných a určitých dôvodov týkajúcich sa prejednávanej veci, stáva sa
tento rozsudok nepreskúmateľným. Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý nie je možné odvolacím súdom
preskúmať trpí vadou podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.
12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389

ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa bude
zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku. Súd prvej inštancie vyzve žalobcu, aby svoje tvrdenie o
vzniku bezdôvodného obohatenia skutkovo upresnil tak, aby bolo zrejmé, o ktorý prípad bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide vo väzbe na jeho skutkové tvrdenie, podľa
ktorého plnil žalovanej v exekučnom konaní vedenom na základe právoplatného a vykonateľného

rozsudku. Posúdi skutkové tvrdenia žalobcu a žalovanej, a opätovne rozhodne, pričom bude viazaný
právnymi názormi odvolacieho súdu vyslovenými v bodoch 11.2. a 11.3. Svoje rozhodnutie náležite, v
súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, odôvodní. Zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).