Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 29, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117210828
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Cisárová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8117210828.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prima banky Slovensko, a.s., so sídlom v
Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej R., bývajúcej v H., o zaplatenie 1 764,38 € s
príslušenstvom,vedenomnaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.20Csp100/2017,odovolanížalobkyne
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. augusta 2018 sp. zn. 21 Co 25/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 10. novembra 2017 č. k. 20 Csp
100/2017-62 I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 764,38 €, úrok 77,77 €, úrok z
omeškania 0,78 €, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 842,15 € od 25. marca 2017 do

zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 80 € splatných vždy do 30. dňa v mesiaci, počínajúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia, II. žalobu vo zvyšku zamietol, III. žalobkyni priznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 30. augusta

2018 sp. zn. 21 Co 25/2018 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti, vo výroku o plnení dlhu v splátkach a v súvisiacom výroku o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila poukazom
na § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., t. j. nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v

otázke, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Vyčítala odvolaciemu
súdu nesprávnosť jeho právneho záveru, že po zosplatnení úveru už veriteľovi neprislúcha nárok na
odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky. Podľa jej právneho názoru trvá nárok na zaplatenie úroku
od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Navrhla
preto rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

5.Najvyššísúdakosúdfunkčnepríslušnýnarozhodnutieodovolaní(§35C.s.p.)pozistení,žedovolanie
podala v stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
C.s.p.), za ktorú koná jej zamestnanec s právnickým vzdelaním (§ 429 ods. 2 písm. b/ C.s.p.), zaoberal

sa bez nariadenia pojednávania jeho prípustnosťou a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné ako
neprípustné odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C.s.p.) uvádza nasledovné:6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach § 420

a § 421 C.s.p. V preskúmavanej veci žalobkyňa vyvodzovala prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421
ods. 1 písm. b/ C.s.p.

7. Podľa § 422 ods. 1 písm. a/ a b/ C.s.p. dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy a v sporoch

s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada.
Podľa § 422 ods. 1 písm. c/ C.s.p. dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak je predmetom
dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho
konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie.

8. Citované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv.
majetkovým cenzom (ratione valoris), preto dovolací prieskum pre nesprávne právne posúdenie veci nie
je možný, ak peňažné plnenie neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp. v sporoch s ochranou
slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy. V prípade príslušenstva pohľadávky sa prípustnosť

dovolania odvíja od rovnakých limitov ako pri istine.

9. V danom prípade je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky ktoré je tvorené
ročným úrokom vo výške 12,90 % zo sumy 1 764,38 € od 18. septembra 2012 až do 10 októbra 2018,
kedy začalo dovolacie konanie. V čase začatia dovolacieho konania, t. j. 10 októbra 2018 predstavovala

výška príslušenstva sumu 1 379,97 €. Výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby (19. apríla 2017)
bola 435 € (§ 1 písm. a/ nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 280/2016 Z.z., ktorým sa ustanovuje
suma minimálnej mzdy na rok 2017. Odvolací súd teda rozhodoval v dovolaním napadnutom výroku
o peňažnom plnení neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy (4 350 €). Prípustnosť dovolania
žalobkyne je preto v zmysle § 422 ods. 1 písm. c/ C.s.p. vylúčená.

10. I keď v preskúmavanej veci išlo o tzv. spotrebiteľský spor, teda spor s ochranou slabšej strany, pre
posúdenie prípustnosti dovolania neprichádzalo do úvahy uplatnenie nižšieho majetkového cenzu, t.
j. dvojnásobku minimálnej mzdy v zmysle § 422 ods. 1 písm. b/ C.s.p. Účelom zníženia majetkového
cenzu v sporoch s ochranou slabšej strany je totiž podľa dôvodovej správy k C.s.p. zvýšená procesná

ochrana slabšej strany, ktorou je v spotrebiteľskom spore spotrebiteľ. Táto zvýšená procesná ochrana
spočíva v sprístupnení dovolania i pri nižšej sume peňažného plnenia. Znížený majetkový cenzus
sa teda v spotrebiteľskom spore uplatní, ak dovolateľom je neúspešný spotrebiteľ. Pokiaľ je však
dovolateľom neúspešný dodávateľ, pre posúdenie prípustnosti dovolania platí majetkový cenzus vo
výške desaťnásobku minimálnej mzdy. Táto interpretácia neodporuje princípu rovnosti zbraní, pretože je

všeobecne známou skutočnosťou, že rovnosť subjektov je v určitých sporoch (vzhľadom na postavenie
strán) len fikciou, na ktorú zákonodarca v C.s.p. reagoval tzv. pozitívnou diskrimináciou, t. j. osobitnou
právnou úpravou sporov s ochranou slabšej strany. Za takéto spory sa považujú spotrebiteľské spory,
antidiskriminačné spory a individuálne pracovné spory (§ 290 až § 323 C.s.p.), pričom slabšou stranou
v nich je spotrebiteľ, zamestnanec a diskriminovaný. Ochrana slabšej strany spočíva v tom, že sa jej

priznáva viac práv za účelom docielenia rovného postavenia s druhou stranou sporu, a teda dôsledného
naplnenia princípu rovnosti zbraní.

11. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako
neprípustné odmietol.

12. Žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá v dovolacom konaní úspech
nemala (§ 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.). Najvyšší súd však žalovanej náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.