Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 31, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/244/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519200725
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7519200725.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci navrhovateľky Ing. I. T. rod. H. nar.
XX.XX.XXXX bývajúcej na U. ul. XX v Košiciach zastúpenej JUDr. Andreou Havlátovou Rajczyovou
advokátkou so sídlom Advokátskej a správcovskej kancelárie na Žižkovej ul. č. 6 v Košiciach proti
druhému manželovi P. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu na U. ul. č. XXX/XXX v E. zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Peter Dittrich s.r.o. so sídlom na Mudroňovej ul. č. 29 v Košiciach v konaní o
rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. deťom
T., R. nar. X.XX.XXXX a A. nar. XX.XX.XXXX, bývajúcim s navrhovateľkou, zastúpeným kolíznym

opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní navrhovateľky a druhého
manžela proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. 19P/28/2019 - 168 zo dňa 6. 11. 2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o výživnom od druhého manžela pre mal. deti.

Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky na určenie výživného od
podania návrhu do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu
prvej inštancie na nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

I. Manželstvo manželov Ing. I. T., rodenej H. a P. T., uzavreté v Rímskokatolíckom kostole v Mokranciach
dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Moldava nad Bodvou, vo zväzku XX,
ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX sa r o z v á d z a .

II. Maloleté deti R. T., nar. X.XX.XXXX a A. T.ová, nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do
osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať

ich majetok.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého R.a sumou 230 EUR mesačne a na výživu
maloletej A. sumou 200 EUR mesačne, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred, k rukám matky,
počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

IV. Po dohode rodičov s t y k otca s maloletými deťmi upravuje takto:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi A. a R.om:
- počas školského roka ( od 1.9. do 30.6.) každý párny kalendárny týždeň v dobe od piatku od 16:00
hod. do nedele do 18:00 hod. a každý týždeň od utorka od 16:00 hod. do stredy do 8:00 hod.,- počas letných prázdnin, každý rok od 1.7. od 9:00 hod. do 15.7. do 18:00 hod. a od 1.8. od 9:00 hod.
do 15.8. do 18:00 hod.,
- počas zimných prázdnin a vianočných sviatkov, každý nepárny rok od 23.12 od 18:00 hod. do 25.12.

do 18:00 hod. a od 2.1. nasledujúceho roku od 18:00 hod. do 5.1. do 18:00 hod., každý párny rok od
25.12. od 10:00 hod. do 2.1. nasledujúceho roku do 18:00 hod.,
- počas veľkonočných sviatkov, každý nepárny rok od štvrtka od 9:00 hod. do soboty do 18:00 hod.,
každý párny rok od soboty od 9:00 hod. do pondelka do 18:00 hod.,
- počas jarných prázdnin, každý nepárny rok od piatku predchádzajúceho prázdninám od 18:00 hod.

do utorka prázdninového týždňa do 18:00 hod., každý párny rok od utorka od 18:00 hod. do nedele do
16:00 hod.,
s tým, že vo všetkých prípadoch si rodičia dohodnú miesto preberania a odovzdávania detí podľa potrieb
a záujmu maloletých detí.

V. Z a m i e t a návrh matky na určenie výživného od podania návrhu, od 31.1.2019 do právoplatnosti

rozsudku o rozvode manželstva.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti výroku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie druhý manžel s návrhom, aby ho odvolací
súd zmenil tak, že ho zaviaže prispievať navrhovateľke na výživu mal. R.a 180 Eur mesačne a na výživu
mal. A. 150 Eur mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku. Má
za to, že určené výživné je nad jeho reálne možnosti. Namietal, že súd prvej inštancie pri určovaní
výživného dostatočne nezohľadnil jeho starostlivosť o mal. deti v čase keď sú u neho 1/3 až 1 mesiaca

alebo počas choroby a teda ani s tým súvisiace náklady na výživu mal. detí a výdavky na mal. deti.
Konkretizoval, že ide o výdavky na stravu, hygienu, voľnočasové aktivity a lieky. Záverom poznamenal,
že navrhovateľke sa zvyšuje príjem o detské prídavky a daňový bonus.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť manželom napadnutý výrok rozsudku ako

vecne správny. Poukázala na to, že druhý manžel má nadpriemerné príjmy, z ktorých si vie plniť
vyživovaciu povinnosť v určenom rozsahu, aj starať sa o mal. deti v čase určenom pre ich vzájomný styk.
Vyjadrila názor, že ak sú reálne schopnosti a možnosti povinného rodiča väčšie (manžel má príjem 1.637
Eur mesačne v čistom), odôvodnenými sú aj ďalšie potreby mal. detí, ktoré síce nie sú nevyhnutné,
ale sú prospešné pre ich všestranný vývoj. Zdôraznila, že výživné je prednostnou pohľadávkou, teda,

že až keď sú uspokojené odôvodnené potreby mal. detí, môže povinný uspokojovať svoje iné potreby
a mať náklady, ktoré nemajú charakter nevyhnutných výdavkov. Manžel má v čase styku s mal. deťmi
bežné výdavky rovnako ako má sama pri starostlivosti o ne a tieto nemožno započítavať do výživného.
Poukázala tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 10CoP/15/2016 z 30.6.2016, podľa
ktorého má výživné predstavovať 20 - 30 % z čistého príjmu povinného. V danej veci určené výživné

430 Eur mesačne predstavuje k čistým mesačným príjmom manžela percentuálny podiel 26 %, t.j.
rozhodnutie je v súlade so zaužívanou súdnou praxou. Manžel nepreukázal také okolnosti, ktoré by
odôvodňovali určenie výživného v ním požadovanom rozsahu a bežná starostlivosť o mal. deti, ktorú
opisuje, nemôže byť považované za tieto významné okolnosti.

4. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť napadnutý výrok rozsudku o výživnom ako vecne správny.

5. Proti výroku o zamietnutí návrhu na určenie výživného od podania návrhu do právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva podala odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok v
tejto časti a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby

rozhodnutie v napadnutom výroku zrušil a vylúčil túto časť jej návrhu na samostatné konanie. Apelovala
na súd, aby postupoval v čo najlepšom záujme mal. detí a nesankcionoval ju za to, že podala spoločný
návrh na určenie výživného do rozvodu manželstva a po jeho právoplatnosti bez právneho zastúpenia. V
opačnom prípade by hrozilo, že mal. deti prídu o 4.000 Eur, ktoré na ich výživu preukázateľne vynaložila.
Má za to, že súd prvej inštancie svojím postupom porušil jej práva na spravodlivý proces a nezohľadnil

pritom ani záujem mal. detí, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré
sa ich týkajú. Upresnila, že návrh podávala ešte 30.1.2019 bez právneho zastúpenia a označila ho
ako návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom. Navrhovala v ňom okrem
iného, aby súd zaviazal manžela zaplatiť zročné výživné od podania návrhu do právoplatnosti výrokuo rozvode manželstva. Má za to, že zo zákonných ustanovení nevyplýva, že súd nemôže/nesmie v
konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských právach a povinnostiach rozhodnúť aj o
zameškanomvýživnom.VtejtosúvislostipoukázalanarozsudokOkresnéhosúduSenicaz5.9.2019,sp.

zn. 10P/55/2018, v ktorom súd v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal.
dieťaťu rozhodol aj o priznaní nedoplatku na zročnom výživnom a o povinnosti otca zaplatiť matke toto
zročné výživné za obdobie od podania návrhu na rozvod. Vyjadrila názor, že ak mal súd prvej inštancie
za to, že si mala podať samostatný návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do
rozvodu manželstva a sama tak neurobila, mal v záujme mal. detí tento návrh vylúčiť na samostatné

konanie a nie ho nedôvodne zamietnuť. Mal tak urobiť ex offo, pretože táto povinnosť mu vyplýva ako
zo zákona tak aj zo všeobecných princípov, na ktorých je založený Civilný mimosporový poriadok a
Zákon o rodine. Pokiaľ súd v bode 3 odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza, že oznámením zo
dňa 15.4.2019 bola poučená, že ak žiada o úpravu pomerov na čas do rozvodu, má si podať návrh
na miestne príslušnom súde podľa bydliska mal. detí uviedla, že dňa 27.6.2019 splnomocnila na svoje
zastupovanie právneho zástupcu, ktorý po prevzatí zastúpenia, pri nahliadaní do súdneho spisu dňa

8.7.2019,vyhotovilznehokópie.Zkópiepodaniasúduzodňa15.4.2019nač.l.29spisutakétopoučenie
v súdom prezentovanom znení nevyplýva. Navyše, toto podanie jej bolo doručené do elektronickej
schránky, ktorú nenavštevuje a došlo ku fikcii doručenia. Jej právny zástupca opätovne nahliadol do
spisu dňa 18.12.2019, pričom zistil, že na rovnakom č.l. 29 spisu sa zrejme nedopatrením nenachádza
pôvodné znenie podania súdu, ale podanie súdu s iných obsahom, ktoré už zodpovedá odôvodneniu

napadnutého rozsudku. Na podporu svojich tvrdení predložila fotokópie spisu. Neskorší samostatný
návrh na priznanie zameškaného výživného na čas do rozvodu by pritom mal za následok skrátenie
obdobia, za ktoré by sa prípadne zameškané výživné priznalo, čo by nebolo v najlepšom záujme mal.
detí. Uvedené by takisto zakladalo prekážku litispendencie, a preto by musela zobrať časť svojho návrhu
v tejto veci späť. Poukázala na rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 6.4.2018, sp. zn. 26P/57/2017,

ktorým v obdobnej veci súd rozhodol tak, že návrh matky na určenie výživného na čas do rozvodu
sa vylučuje na samostatné konanie. Záverom poznamenala, že ak súd prvej inštancie neskúmal časť
jej návrhu z vecného hľadiska, a nerozhodoval o priznaní alebo nepriznaní zameškaného výživného a
ohľadom tejto časti neviedol dokazovanie, mal povinnosť tento návrh odmietnuť, a nie zamietnuť.

6. Z oznámenia Okresného súdu Košice - okolie z 15.4.2019 adresovaného navrhovateľke na č.l. 250
spisu je zrejmé, že navrhovateľka bola poučená v danej veci nasledovne: výživné sa prisudzuje v
pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu, teda bežné výživné
je splatné mesiac vopred. Citovali § 77 ods. 1 Zák. o rodine, v zmysle ktorého výživné na mal. dieťa
možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné

osobitného zreteľa. To znamená, že zameškané výživné (nie zročné výživné) pre mal. deti možno
úspešne požadovať najviac za obdobie 3 rokov späť odo dňa začatia súdneho konania, teda odo dňa
31.1.2019. Nedoplatok na výživnom súd prisúdi podľa okolností prípadu buď v lehote, ktorú stanoví,
alebo v primeraných splátkach splatných obvykle s bežným výživným. Za správnosť vyhotovenia je
podpísaná Mgr. I. R..

7. Z oznámenia Okresného súdu Košice - okolie z 15.4.2019 (rovnaký dátum ako vyššie) adresovaného
navrhovateľke na č.l. 253 spisu je zrejmé, že navrhovateľka bola poučená nasledovne: Ak navrhovateľka
žiada o určenie výživného od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku o rozvode manželstva, je
oprávnená podať samostatný návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom a určenie

výživného na čas do rozvodu manželstva na miestne príslušnom súde podľa bydliska mal. detí, v danom
prípade na Okresnom súde Košice I. Za správnosť vyhotovenia je podpísaná Mgr. I. R..

8. Manžel vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol potvrdiť napadnutý výrok o zamietnutí návrhu
na určenie zameškaného výživného od podania návrhu do právoplatnosti rozvodu manželstva ako

vecne správny. Zdôraznil, že v konaní o rozvod manželstva sa upravujú rodičovské práva a povinnosti
len po právoplatnosti rozvodu manželstva. Ako prílohu vyjadrenia predložil vyúčtovanie svojej mzdy
od 12/20019 do 4/2020. Uviedol, že bol práceneschopný od decembra 2019 do 3.2.2020 v dôsledku
operácie kolena. V dôsledku toho mu bola zamestnávateľom vyplatená v decembri 2019 len suma 336
Eur,vjanuári16,80Euravofebruári622Eur.Od2.12.2019do3.2.2020mubolovyplácanénemocenské

v dennej výške 34,50 Eur, t.j. za december 2019 v sume 1.000,- Eur, za január 1.069 Eur a za február 103
Eur. Za mesiace marec a apríl 2020 sa jeho mzda pohybovala od 1.170,- Eur do 1.190,- Eur mesačne.
Ak ku jeho mzde pripočítame zrážku pôžičky vo výške 200,- Eur mesačne, jeho mzda sa pohybuje do
1.400,- Eur mesačne.9. Navrhovateľka vo vyjadrení ku vyjadreniu manžela poukázala na to, že zníženie príjmu manžela je
dočasné a minimálne, preto nie je dôvodom na zmenu určeného výživného. Jeho príjmy za marec a

apríl 2020 len s menšími odchýlkami kopírujú jeho príjmy v rovnakom období roku 2019. Uviedla, že
vyjadrenie manžela bolo spísané ku 23.7.2020, pričom súdu už nepredložil doklady preukazujúce jeho
mzdové pomery od 5/2020 do 6/2020, prípadne aj za júl 2020. Poznamenala, že manžel práve v máji
2019 dostal od zamestnávateľa 13. plat a jeho čistá mzda bola 1.988,45 Eur, a to už po odpočítaní
pôžičky vo výške 200 Eur. Splátky pôžičky by sa pritom ani nemali brať do úvahy na účely výpočtu výšky

výživného.Možnopretopredpokladať,žemzdovépomerymanžela,zktorýchsúdvychádzalpriurčovaní
rozsahu výživného, ostali nezmenené. Dala do pozornosti, že manžel si od vyhlásenia rozsudku neplní
svoju vyživovaciu povinnosť v určenom rozsahu a výživné jej uhrádza svojvoľne vo rôznych výškach
podľa vlastnej úvahy. Za tým účelom predložila výzvu na zaplatenie neuhradeného splatného výživného
zo dňa 25.5.2020. Zosumarizovala, že manžel jej dĺži už 810 Eur.

10. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

11. Výroky rozsudku o rozvode manželstva, o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky,
o tom, že obaja rodičia ich budú zastupovať a spravovať ich majetok a o styku manžela s mal. deťmi
neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (§

367 ods. 2 CSP).
12. Konania o rozvod manželstva sa prejednávajú a rozhodujú podľa § 92 a nasl. zákona č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 387 ods. 1 zák. č. 150/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch aj s konaním, ktoré im predchádzalo
v rozsahu vyplývajúcom z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o určení

výživného od druhého manžela pre mal. deti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo v tejto časti
konania vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku
v tomto výroku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Druhý manžel
ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné
rozhodnutie o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti voči mal. deťom. Odvolací súd na zdôraznenie

správnostinapadnutéhorozhodnutiadodáva,ževýživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičovapri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie
dôsledne posúdil zistený skutočný stav veci a dospel k rovnakému právnemu záveru ako konajúci
súd, že určené výživné zodpovedá schopnostiam a možnostiam druhého manžela zisteným z opisov

jeho mzdových listov a druhý manžel ani v odvolacom konaní nepreukázal, že by už aktuálne nebol
schopný prispievať na mal. deti v určenom rozsahu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom
dostatočne prihliadol aj na osobnú starostlivosť manžela o mal. deti, pretože v opačnom prípade by
navrhovateľkou prezentovaná výška odôvodnených potrieb mal. detí opodstatňovala určenie výživného
vo väčšom ako v určenom rozsahu. Navyše plnenia počas styku rodiča s dieťaťom, prípadne dary

nemajú charakter plnenia vyživovacej povinnosti, pretože sa nimi neuspokojujú potreby dieťaťa ako
výživa vo vlastnom zmysle slova, bývanie, náklady na školskú dochádzku, záujmovú činnosť a podobne.
Osobná starostlivosť manžela o mal. deti každý párny kalendárny týždeň od piatku 16.00 hod. do nedele
do 18.00 hod. (100 hodín do mesiaca) a každý týždeň od utorka 16.00 hod. do stredy 8.00 hod. (64
hodín do mesiaca) nepredstavuje 1 , ani 1/3 mesiaca (ktorý ma trvanie 744 hodín) ako tvrdí manžel v

podanom odvolaní, ide o bežnú formu úpravy styku toho rodiča, ktorému neboli mal. deti zverené do
osobnej starostlivosti a táto už bola zohľadnená pri určení výživného. Odvolací súd je toho presvedčenia,
že druhému manželovi zostane aj po zaplatení výživného v úhrnnej výške 430 Eur mesačne z jeho
priemerného čistého mesačného príjmu 1.637 Eur (za obdobie od 10/18 do 9/19) dostatok finančnýchprostriedkov na zabezpečovanie vlastných potrieb v rozsahu lepšieho životného štandardu ako aj na
úhradu nákladov súvisiacich s jeho stykom s mal. deťmi, preto od neho možno spravodlivo žiadať,
aby rovnaký štandard umožnil svojim mal. deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť. Odvolací súd

poukazuje na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej
zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju
vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť
v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné

prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné
životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky
životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Po prepočítaní, manželovi ostane
samému po zaplatení výživného na jeho potreby 1.207 Eur mesačne, kým navrhovateľka má k dispozícii
na výživu seba a mal. detí 1.458 Eur mesačne (jej plat 978 Eur + 50 eur prídavky na deti a 430 Eur
výživné), čo je v prepočte na potreby jedného 486 Eur mesačne. Je teda zrejmé, že obe mal. deti

budú mať na uspokojovanie svojich odôvodnených potrieb sumu nižšiu ako má manžel k dispozícii
sám. Argumentácia manžela rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov tak pôsobí vo faktickej a
právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči mal. deťom nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že
subjektívnevnímanievlastnejživotnejsituáciebránimanželoviobjektívneposúdiťrozsahodôvodnených
potrieb mal. detí preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. Rozhodnúť v súlade s

návrhom manžela by v tomto prípade znamenalo neúmerne posunúť väčší podiel zodpovednosti za
duševný a fyzický rast detí na navrhovateľku, čo by bolo nepochybne v rozpore aj s relevantnými
ustanoveniamiZákonaorodine.Pokiaľmanželpoukazovalnazníženiejehopríjmovvdôsledkuoperácie
anáslednejpráceneschopnosti,odvolacísúdpoukazujenato,žepriposudzovanímožnostíaschopností
povinného rodiča je potrebné vychádzať z priemerného čistého príjmu, ktorý posudzovaná osoba

dosahujevobdobíminimálnedvanástichkalendárnychmesiacov,nakoľkolentýmtospôsobomjemožné
zistiť objektívne možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k oprávnenej osobe povinným,
prípadne dôvodnosť nároku (odkázanosti na výživu) oprávneného, pretože príjem sa môže meniť v
dôsledku vyplatených odmien, práceneschopnosti, zmenou pracovného zaradenia a podobne. Uvedený
záver je odôvodnený aj tým, že pokiaľ by súd vychádzal z príjmu povinného za obdobie napríklad dvoch

mesiacov, počas ktorých bol povinný krátkodobo práceneschopný a došlo u neho k výraznému poklesu
príjmu, pričom jeho pravidelne dosahovaný príjem je inak podstatne vyšší, nemohol by určiť výživné
zodpovedajúce jeho reálnym možnostiam a schopnostiam. V danej veci bol manžel práceneschopný
v decembri 2019 a v januári 2020. Z listín, ktoré predložil je zrejmé, že v decembri 2019 mu bolo
vyplatených 336 Eur od zamestnávateľa a 1.000 Eur ako nemocenská dávka, t.j. v decembri mal príjem

1.336 Eur. V januári mu zamestnávateľ vyplatil 16,80 Eur a prišlo mu nemocenské 1.069 Eur, t.j. jeho
príjem bol 1.085,80 Eur. Vo februári 2020 mu prišlo z titulu nemocenského 103 Eur a zamestnávateľ
mu vyplatil 622 Eur, avšak z opisu jeho mzdového listu je tiež zrejmé, že mu zamestnávateľ zrazil 600
Eur za pôžičku, ktorú nie je možné brať ako oprávnený výdavok, t.j. jeho čistý príjem by predstavoval
1.325 Eur. V marci 2020 zamestnávateľ manželovi vyplatil 1.190,52 Eur, už po odpočítaní 200 Eur

pôžičky, 35,08 Eur nepeňažné plnenie DDS za zamestnávateľa a 12,87 Eur členské OZ KOVO. Po
pripočítaní týchto položiek by bol čistý mesačný príjem manžela 1.437,95 Eur. V apríli 2020 vyplatil
zamestnávateľ manželovi 1.172,61 Eur po odpočítaní pôžičky 200 Eur, 37,21 Eur nepeňažné plnenie
DDS za zamestnávateľa a 13,62 Eur členské OZ KOVO. Po pripočítaní týchto položiek by bol čistý
mesačný príjem manžela 1.423,44 Eur. Z manželom predložených listín je teda zrejmé, že u neho

nedošlo k trvalej a výraznej zmene jeho príjmov oproti príjmom, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie,
a že by táto zmena opodstatňovala určenie výživného v ním požadovanom rozsahu. Okrem toho, príjem
manžela, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie bol spriemerovaný za celý rok a zahŕňal aj odmeny,
ktoré manžel dostal práve v máji 2019, pričom navrhovateľka správne poukázala na to, že manžel z
neznámych dôvodov nepredložil opis jeho mzdového listu aj za máj 2020, aj keď vyjadrenie podával v

júli 2020. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného
podľa § 387 ods. 1 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil vyššie uvedené
dôvody.

16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.17. Ochrana princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom.
Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej
inštancie. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý

má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníkov konania, ktoré im poskytujú
procesnoprávne predpisy. O procesnú vadu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi
a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Obsah práva na
spravodlivý proces (right to fair trail) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým

právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o
procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Úlohou odvolacieho súdu je posúdiť

závažnosť každého porušenia, pritom môže dospieť k riešeniu, že niektoré menej závažné pochybenia
môže napraviť svojim postupom. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia je preto len taký zásah do práva na
spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné v odvolacom konaní
napraviť a ktorý zásah odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

18. Podľa § 92 CMP, na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali
manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je
miestnepríslušnývšeobecnýsúdtohomanžela,ktorýnávrhnepodal.Aktaktopríslušnosťsúdunemožno
určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

19. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

20. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný
súd, v obvode ktorého má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iných

zákonným spôsobom.

21. Podľa § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne
postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu.

22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zákon odlišuje úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu do právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva jeho rodičov podľa § 36
ods. 1 Zákona o rodine, ktorá stráca účinnosť právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva
rodičov a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu po právoplatnosti rozvodu
manželstvajehorodičovpodľa§100CMP.Oúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmal.deťom

preto do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva rozhoduje vždy sudca určený rozvrhom práce pre
rozhodovanie o veciach v rodinných agendách registra „P“ a nie sudca v občiansko-právnom konaní
o rozvod manželstva. Na základe toho je vždy povinnosťou sudcu konajúceho v obligatórne spojenom
konaní podľa § 100 CMP, vylúčiť návrh na určenie výživného pre mal. deti do rozvodu manželstva
a predpísaným spôsobom zabezpečiť jeho náhodné pridelenie sudcovi, ktorý je podľa rozvrhu práce

poverený vybavovaním rodinných vecí a evidovaný v registri „P“.

23. V danej veci navrhovateľka návrhom z 31.1.2019 okrem iného žiadala, aby súd zaviazal manžela
zaplatiť jej zročné výživné na mal. deti od podania návrhu na rozvod manželstva do právoplatnosti
rozhodnutia súdu. Z vyrozumenia Okresného súdu Košice - okolie na č.l. 29 spisu nachádzajúce sa

v spise ku 18.12.2019 je zrejmé, že ak navrhovateľka žiada o určenie výživného od podania návrhu
do vyhlásenia rozsudku o rozvode manželstva, je oprávnená podať samostatný návrh na úpravu
rodičovských práv a povinností k mal. deťom a určenie výživného na čas do rozvodu manželstva na
miestne príslušnom súde podľa bydliska mal. detí, v danom prípade na Okresnom súde Košice I. Za
správnosť vyhotovenia je podpísaná Mgr. I. R.. Navrhovateľka však predložila aj kópiu poučenia s iným

obsahom, ktoré bolo tiež pôvodne číslované na 29 strane spisu ku 8.7.2019 kedy jej právna zástupkyňa,
ktorú si zvolila na zastupovanie, vyhotovovala zo spisu kópie. Z tohto poučenia je zrejmé, že výživné sa
prisudzuje v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu, teda bežné
výživné je splatné mesiac vopred. Bol citovaný § 77 ods. 1 Zák. o rodine, v zmysle ktorého výživné namal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody
hodné osobitného zreteľa. To znamená, že zameškané výživné (nie zročné výživné) pre mal. deti možno
úspešne požadovať najviac za obdobie 3 rokov späť odo dňa začatia súdneho konania, teda odo dňa

31.1.2019. Nedoplatok na výživnom súd prisúdi podľa okolností prípadu buď v lehote, ktorú stanoví,
alebo v primeraných splátkach splatných obvykle s bežným výživným. Za správnosť vyhotovenia je tiež
podpísaná Mgr. I. R.. Z takto zisteného stavu je zrejmé, že súd vo vzťahu k časti návrhu na určenie
výživného od podania návrhu do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva postupoval zmätočne,
keď navrhovateľku najprv poučoval o tom, že výživné pre mal. deti možno úspešne požadovať najviac

za obdobie 3 rokov späť odo dňa začatia súdneho konania, teda odo dňa 31.1.2019 a až následne
ku 18.12.2019 sa v spise nachádzalo poučenie, že je oprávnená podať samostatný návrh na úpravu
rodičovských práv a povinností k mal. deťom a určenie výživného na čas do rozvodu manželstva na
miestne príslušnom súde podľa bydliska mal. detí, v danom prípade na Okresnom súde Košice I.
V dôsledku nesprávneho prvotného poučenia si navrhovateľka, ktorá ku 15.4.2019 nemala právneho
zástupcu nepodala samostatný návrh na určenie výživného a spoliehala sa na to, čo jej uviedol súd

prvej inštancie, že výživné pre mal. deti možno aj v konaní o rozvod úspešne požadovať najviac za
obdobie 3 rokov späť odo dňa začatia súdneho konania, teda odo dňa 31.1.2019. Ak následne súd prvej
inštancie zamietol jej návrh na určenie výživného od podania návrhu do právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva bez toho, aby jej návrh predtým vylúčil na samostatné konanie a svoj postup validoval len
výmenou poučenia, ktoré sa už nachádzalo v spise ku 18.12.2019, rozhodoval o tomto návrhu ako

nezákonný sudca, odňal jej v tejto časti návrhu možnosť konať pred súdom, nepostupoval v súlade so
záujmami mal. detí a porušil ich právo na spravodlivý proces. Vzhľadom k tomu, že tento nedostatok
odvolací súd nemohol napraviť postupom v odvolacom konaní, musel zrušiť rozsudok v tejto časti výroku
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátiť na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP, inak by účastníkom
odňal ich ústavné právo na súdnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a porušil ich ústavné

právo na to, aby ich vec prejednal zákonný sudca podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Po vrátení veci bude
úlohou súdu prvej inštancie bez zbytočných prieťahov vylúčiť návrh na určenie výživného od podania
návrhu do právoplatnosti výroku o rozvod manželstva na samostatné konanie miestne príslušnému súdu
a predpísaným spôsobom zabezpečiť jeho náhodné pridelenie sudcovi, ktorý je podľa rozvrhu práce
poverený vybavovaním rodinných vecí a evidovaný v registri „P“.

24. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)