Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 3, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1T/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120010122
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Frátrik
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3120010122.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom, v trestnej veci obžalovaného I. na hlavnom
pojednávaní konanom 3. novembra 2020 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku sa obžalovaný I. K., rod. G., narodený XX. augusta XXXX

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 24.01.2020 č. k. 2Pv
245/19/3309-63 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, §
221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
po predchádzajúcej dohode s J. K., ktorého trestná vec bola vylúčená na samostatné konanie, v presne
nezistený deň v mesiaci október 2017 v Morghan bare v meste Myjava J. K. požiadal poškodeného W.
E. o poskytnutie pôžičky vo výške 25.000,- € na rozbeh podnikania s pohonnými hmotami, ktorá mala

byť zabezpečená pozemkom v hodnote 50.000,- € majiteľa obvineného I. K., pričom za dva mesiace
sa mali peniaze poškodenému vrátiť aj so ziskom 5.000,- €, poškodený s touto ponukou súhlasil a tak
dňa 06.11.2017 v Hodoníne, Česká republika, J. K. vyplatil prvú časť pôžičky v sume 6.000,- €, ešte
toho istého dňa obvinený I. K. v prítomnosti J. K. v Kráľovej pri Senci ukázal poškodenému pozemok,
ktorý mu mal byť poskytnutý ako zábezpeka pôžičky pre J. K., následne poškodený dňa 10.11.2017 v
pobočke P. banky, a. s. v OC Laugaricio v Trenčíne, vyplatil ďalšiu časť pôžičky v sume 7.000,- € na účet

číslo IBAN D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého disponentom je obvinený I. K. a dňa 27.11.2017
v pobočke P. banky, a. s., v Piešťanoch vložil na účet č. W. D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX poslednú
časť pôžičky pre J. K. vo výške 12.000,- €, kde mu obvinený I. K. dal podpísať kúpnu zmluvu, na základe
ktorej sa poškodený mal stať vlastníkom pozemku par. č. 153/33 o výmere 738 m2 zapísanom na liste
vlastníctva č. XXXX, k. ú. Krmeš, obec Kráľova pri Senci, okres Senec, avšak obvinený I. K. túto kúpnu
zmluvu napriek prísľubu nedal podpísať skutočnému majiteľovi pozemku O. T. a následne zavkladovať
na príslušný katastrálny odbor, čo nemal nikdy v úmysle, pričom finančné prostriedky poškodenému v

lehote dvoch mesiacov neboli vrátené, čím mu bola spôsobená škoda vo výške 25.000,- €,
a pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno a)
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
obvinený I. K. dňa 20.03.2018 v čase medzi 8:30 hod. až 9:43 hod. na pracovisku odboru kriminálnej
polície Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, na Jesenského ulici č. 294 v Dubnici nad Váhom,
vypovedal ako svedok v trestnom konaní vedenom na danom odbore vo veci zločinu podvodu

podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pod číslom konania ČVS: ORP-137 2-VYS-
TN-2018, pričom pri tomto svojom výsluchu predložil vyšetrovateľovi PZ ako dôkaz listinu označenú
ako „Trojstranná dohoda zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy uzatvorená podľa § 50a, § 988 a
nasl. Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb.)“, ktorá mala byť uzatvorená dňa 27.11.2017 v
Pezinku medzi osobami W. E. ako budúci kupujúci, J. K. ako dlžník a I. K. ako sprostredkovateľ a
predávajúci na základe plnej moci, následne však bolo o tejto listine zistené, že sa jedná o pozmenenú
listinu, nakoľko táto bola vytvorená z druhej strany inej listiny už opatrenej pravým podpisom W. E.

ako budúceho kupujúceho, na ktorú bol dodatočne dotlačený text trojstrannej dohody v znení, v akomju predložil obvinený, pričom obvinený, napriek tomu, že vedel o takomto pozmenení tejto listiny, túto
vedome predložil ako právu, za účelom podporenia svojej výpovede v danom trestnom konaní, pretože

skutky nie sú trestnými činmi.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodeného W. E., narodeného XX. februára XXXX,
trvale bydliskom N.. M. R. E. XXXX/XXA, P. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na
civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal na Okresný súd Trenčín 27.01.2020 na obžalovaného
obžalobu na tom skutkovom základe, ako je tento uvedený vo výroku tohto rozsudku, pričom skutky
právne kvalifikoval v bode 1. ako prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 odsek 1, odsek
2 Trestného zákona a v bode 2. ako zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno a)
Trestného zákona.

Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený o všetkých jeho procesných
právach podľa § 34, resp. § 121 Tr. por.. Zároveň bol poučený podľa § 257 Tr. por. s tým, že ku skutkom
môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por., pričom po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa §
257 ods. 1 písm. a) Tr. por., tj. že je nevinný z oboch skutkov uvedených v obžalobe.

Nadväzujúc na vyhlásenie obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, poškodeného W. E., svedkov J. K. a O. T., čítaním zápisníc o výsluchoch svedkov D.
K., G. F., O. E. a G. X. (postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por.), čítaním znaleckých posudkov z odboru
Kriminalistika odvetví Písmoznalectvo a Grafická diagnostika (č. l. 313, resp. 357; postupom podľa §

268 ods. 2 Tr. por.) a čítaním listinných dôkazov, a to trojstrannej dohody (č. l. 235), plnomocenstva
(č. l. 415), odpisu z registra trestov (č. l. 556), výpisu z evidencie priestupkov (č. l. 559) a zápisnice o
vydaní veci (č. l. 365; to všetko postupom podľa § 269 Tr. por.). Zamietol súd podľa § 263 ods. 1 Tr. por.
v spojení s § 272 ods. 3 Tr. por. per analogiam návrh, aby postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. čítal
zápisnicu o výsluchu svedka I. T. č. l. 293, keď jeho výsluch bol vykonaný 11.07.2018, tj. ešte skôr, ako

obžalovanému bolo vznesení obvinenie uznesením z 08.11.2018, a teda sa jedná ohľadne predmetnej
zápisnice o procesne nespôsobilý dôkazný prostriedok.

Obžalovaný v plnom rozsahu odmietol svoju vinu zo žalovaných skutkov v celom rozsahu. Niekedy
v mesiaci október 2017 ho oslovil svedok K., či by mu nepožičal 25.000,- € na rozbeh podnikania s

pohonnými hmotami. Z minulosti ho poznal ako majiteľa niekoľkých benzínových púmp. Povedal mu, že
na to nemá žiadne finančné prostriedky, ale že by mu mohol na tento účel zapožičať pozemok v hodnote
50.000,- €, ak by zohnal niekoho, kto mu peniaze na rozbeh podnikania požičia. Ešte v tom istom
mesiaci sa mu ozval svedok K., že príde aj s poškodeným pozemok pozrieť, že by mu poškodený požičal
25.000,- €, za čo by dostal ako zálohu pozemok a tých 25.000,- € by potom on požičal svedkovi K.. Stretli

sa na benzínovej pumpe v Senci, kam prišiel ešte ďalší známy poškodeného, zrejme I. T., následne
si pozemok prezreli a poškodený sa vyjadril, že jeden z nich dvoch poskytne požadované finančné
prostriedky. Následne mal pripraviť kúpnu zmluvu a poslať ju poškodenému, ktorý ju mal skontrolovať,
skonzultovať s jeho obhajcom, prípadne pripomienkovať a v prípade súhlasu podpísať a poskytnúť
požadované finančné prostriedky. Vtedy aj poškodený chcel naoko zvýšiť kúpnu cenu na 30.000,- €,

čo sa aj premietlo do kúpnej zmluvy, aby zo zisku z ďalšieho predaja pozemku nemusel platiť dane a
odvody. Ale skutočná dohoda bola na kúpnej cene 25.000,- €. Týždeň po podpise zmluvy poškodený na
účet uvedený v kúpnej zmluve zaslal prvých 7.000,- €. Potom asi po dvoch týždňoch sa osobne stretli pri
banke v Piešťanoch, kde poškodený vložil na účet podľa kúpnej zmluvy 12.000,- €, ktoré mal v hotovosti.
Následne poškodený podpísal kúpne zmluvy, ktoré on odovzdal svedkovi K. s tým, že keď sa doplatí

ďalších 6.000,- €, kúpna zmluva sa dá zavkladovať po predošlom podpise predávajúceho svedka T.,
na ktorého mal pozemky napísané, keď sa rozvádzal. Takto mal napísaných viac pozemkov. Toto bolo
do konca novembra 2017, pričom už 06.12.2017 mu začal poškodený písať SMS správy, že svedok
K. mu dlží veľa peňazí, celkom asi 8.700,- €. On sa ale zaujímal hlavne o to, kedy bude doplatených
posledných 6.000,- €, aby boli splnené podmienky kúpnej zmluvy. Vtedy mu poškodený povedal, že

predávaVWGolf,žebytomoholztohodoplatiť.DeňpredstretnutímmutiežnapísalpoškodenýSMS,žeihneď po predaní auta mu doplatí posledných 6.000,- €. Na to poškodenému sľúbil, že ihneď po pripísaní
zvyšnej sumy zabezpečí zavkladovanie kúpnej zmluvy. Svedka K. sa vtedy tiež pýtal, či je pravda, že
dlží poškodenému 8.700,- €, na čo mu ten odpovedal, že v skutočnosti mu dlží ešte viac. Začiatkom roka

2018 prišiel do kancelárie jeho manželky email, že s obžalovaným uzavrel kúpnu zmluvu na 25.000,- €, z
ktorej zaplatil 19.000,- € a chýba doplatiť 6.000,- € a nič sa nedeje. Následne sa dohodol aj s manželkou,
že v dôsledku nedoplatenia celej kúpnej ceny poškodenému vrátia ním zaplatenú sumu, ktoré aj zaslali
späť na účet poškodeného, čím považoval celú vec za uzatvorenú. Pokiaľ sa dopytoval svedka K. prečo
to skončilo tak, ako to skončilo, ten mu predložil trojstrannú dohodu podpísanú poškodeným, ktorá mala

všetky vzťahy urovnávať, pričom keď bol následne na polícii na výsluchu, v dobrej viere považujúc ju
za pravdivú ju po výzve vydal vyšetrovateľovi. Keď poškodenému zasielal späť posledných 10.000,- €,
požadoval od svedka K., aby doniesol od poškodeného papier, že sú spoločne vysporiadaní, preto o
pravosti trojstrannej dohody nemal dôvod pochybovať. Predsa by dobrovoľne nevydal vyšetrovateľovi
listinu, ak by vedel, že je sfalšovaná, keďže by sa tým dopustil trestného činu. Trojstrannú dohodu
nevytlačil, nevyhotovil a nepozmenil, k čomu sa v celom rozsahu doznal svedok K. dôvodiac, že chcel,

aby bol obžalovaný pokojný. Až počas výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie sa dozvedel o tom,
žepoškodenýsinechalodsvedkaK.prednotárompodpísaťajinúzmluvu,ktorábolana8.700,-€,ktorúv
tomto konaní poškodený účelovo spája s jeho osobou a žiada vyplatiť od neho. Pritom aj sám poškodený
sa v prípravnom konaní, keď bol dopytovaný obhajcom, či vedel obžalovaný o prvých požičaných 6.000,-
€ svedkovi K., vyjadril, že obžalovaný to nemal prečo vedieť. Konieckoncov poškodeným je on, keďže za

J. K. vrátil 19.000,- €, ktoré doteraz nemá. Paradoxom pritom je, že poškodený, ktorý chcel štát okradnúť
o daň a odvody zo zisku z ďalšieho predaja pozemku, sa prostredníctvom štátu v trestnom konaní
domáha zaplatenia 8.700,- € od neho, ktorý mu ich zjavne vôbec nedlží.

Poškodený E. uviedol, že s obžalovaným sa pozná približne 3 roky, pričom aktuálne ich vzťah popísal

tak, že majú majetkový spor. Pokiaľ ide o stíhané skutky, začalo to niekedy na prelome októbra a
novembra 2017, kedy ho kontaktoval kamarát svedok K. s tým, že mu ponúkal pozemky v Kráľovej pri
Senci. Ako dôvod uviedol, že chce opäť začať podnikať s pohonnými hmotami, na čo potrebuje kapitál.
Ako zábezpeku ponúkol stavebné pozemky, ktoré mal odfotené v telefóne a následne mu aj zaslal
email s fotkami a znaleckým posudkom preukazujúcim hodnotu toho - ktorého pozemku okolo 55.000,-

€. Pozemkov bolo viac, 8 až 10. Potom zvážil možnosti, ponuku považoval za zaujímavú, ale nemal
peniaze. Vtedy sa sťahoval do Prahy a predával svoje motorové vozidlo Mercedes ML. Kontaktoval teda
po tomto predaji svedka K., že má záujem o pozemok a má aj peniaze. Následne zaplatil svedkovi K.
v hotovosti 6.000,- €, peniaze vymieňal v banke v Hodoníne z Českých korún na eurá. Svedok K. mu
to prezentoval tak, že sa jedná o zálohu na kúpnu cenu za pozemok. Potom išli na stretnutie ohľadne

pozemkov, kde prvýkrát stretol obžalovaného na benzínovej pumpe. Následne si pozemky prehliadol,
overil si ich vlastníctvo a dohodli sa na kúpe s tým, že so zavkladovaním sa bude čakať, kým doplatí
celú kúpnu cenu. Celá idea, resp. dohoda bola taká, že on zaplatí za pozemok 25.000,- €, následne v
nejakej dobe sa na pozemok nájde kupec, pričom pozemok sa prevedie na kupca so ziskom ďalších
5.000,- €. Tým kupcom mohol byť aj svedok K., keď ten rozbehne podnikanie s pohonnými hmotami

a so zisku vyplatí poškodeného. Potom zaplatil prvú sumu 7.000,- € a čakal na doplatok z leasingovej
spoločnosti, ktorý keď odstal, zaplatil ďalších 12.000,- €. Peniaze posielal, resp. vkladal na účet uvedený
v kúpnej zmluve, ktorú pripravil obžalovaný, ktorý bol účtom manželky obžalovaného. Pri vklade sumy
12.000,- € v Piešťanoch podpisoval kúpne zmluvy na pozemok a ostal prekvapený, že tie ešte nie sú
podpísané majiteľom pozemku. Tam mal podľa dohody svedok K. doniesť aj úplne na začiatku zaplatenú

zálohu 6.000,- €, aby celková ním zložená suma bola 25.000,- €, čo však neurobil. Na druhý deň volal,
že peniaze už nemá a aby mohla prebehnúť úspešne celá transakcia, žiadal ďalších 6.000,- €. Následne
sa všetci stretli v Auparku v Piešťanoch, kde svedok K. priznal, že obžalovaný nevedel o tej úplne na
začiatku zaplatenej zálohe 6.000,- €, ktorú on už minul, pričom dôvodil tým, že išiel po naftu do Poľska,
kde havarovala cisterna. Obžalovaný vtedy alebo už po vklade 12.000,- € na účet (tento rozpor vo

výpovediach poškodeného sa nepodarilo odstrániť postupom podľa § 264 Tr. por.) požadoval doplatiť
ešte 6.000,- €, aby transakcia prebehla. Potom hľadali možné riešenia, ako získať ďalších 6.000,- €,
pričomonpredávalvtedyajdruhéauto,VWGolf.Súhlasilteda,žeakpredátotoauto,doplatíaj6.000,-€,
ktoré mu mal neskôr vrátiť svedok K. z obchodu s pohonnými hmotami. Toto auto ale nepredal, peniaze
nemal a pozemok preto stále nebol na neho prevedený. Potom ale po nejakých dvoch dňoch videl v

televízii, že obžalovaný je trestne stíhaný v súvislosti s pozemkami. Dostal strach, nedarilo sa mu riadne
komunikovať s obžalovaným a svedkom K., kde problémom bol práve svedok K., ktorý sa vykrúcal, stále
vravel, že nemá žiadne peniaze. Začal mať preto podozrenie, že ide o podvod a tak začiatkom roka 2018
cez SMS napísal o tomto podozrení obžalovanému s tým, aby sa to urovnalo. Ten aj navrhol nejakémožnosti ako splátkový kalendár, ale k ničomu nedošlo a veci sa pohli až vtedy, keď to oznámil polícii.
Potom mu v priebehu trestného konania bolo vrátených postupne celých 19.000,- €. Pokiaľ si uplatnil
nárok na náhradu škody 8.700,- €, pričom nevrátená zostala na začiatku svedkovi K. zaplatená záloha

6.000,- €, k tomuto rozporu uviedol, že časť tejto sumy je tá záloha a zvyšok 2.700,- € je suma, ktorú mu
dlžil svedok K., keď si priebežne od neho požičiaval peniaze na podnikanie. Práve preto mu svedok K.
podpísal papier o prevzatí 8.700,- € ako doklad o tom, že peniaze prevzal. Ten papier sa volal zmluva
o prevzatí peňazí a bol podpísaný 22.12.2017. V ten istý deň bola podpísaná aj zmluva o pôžičke na tú
istú sumu. Dôvodom bolo, že on požadoval zmluvu o prevzatí peňazí a svedok K. požadoval zmluvu o

pôžičke. Suma 8.700,- € ale nikdy nebola vyplatená obžalovanému, a teda túto sumu mu dlží svedok
K., ktorý ju v hotovosti prevzal. Ani suma 6.000,- € a ani suma 8.700,- € však neboli uvedené v kúpnej
zmluve ako časť zaplatenej kúpnej ceny. Nárok na náhradu škody 8.700,- € si uplatnil aj voči svedkovi
K. v konaní, kde bol ten odsúdený, s uplatneným nárokom však bol odkázaný na civilný proces. Nárok si
v civilnom procese neuplatnil, nakoľko má v inej veci vedomosť o tom, že svedok K. má exekúciu, ktorá
bola zastavená preto, lebo je nemajetný. Pokiaľ ide o samotnú trojstrannú dohodu, podpis je síce jeho

ale on ju nepodpísal, prvýkrát ju videl v priebehu vyšetrovania.

Svedok K., ktorého trestná vec za skutky na prakticky totožnom skutkovom základe, ako bola podaná
obžaloba na obžalovaného, bola vylúčená a prejednaná v samostatnom konaní a vo veci bol právoplatne
odsúdený, uviedol, že obžalovaného pozná asi od roku 2021, považuje ho za priateľa. Spoznali sa cez

známeho. Pokiaľ ide o skutok, za ktorý je stíhaný obžalovaný, v plnej miere sa k tejto trestnej činnosti
priznal a oľutoval ju a teraz vypovedá ako svedok. Pokiaľ ide o poškodeného, toho pozná 10 až 15 rokov,
pričom si v minulosti chcel od neho požičať financie. Keďže poškodený požadoval zábezpeku, oslovil
obžalovaného, ktorý bol vlastníkom pozemku, aby ho za týmto účelom poskytol. Trojstrannú dohodu
sfalšovalon,pričomvšetkýchuviedoldoomylu.Spoškodenýmaobžalovanýmpredtýmnemalobchodné

aktivity. Obžalovaný ho napadol preto, lebo vedel, že má nejaké pozemky, vedel o aké pozemky ide a
vedel to aj poškodený, bol o tom znalecký posudok, pričom poškodený si to ďalej chcel aj sám preveriť.
Pokiaľ ide o falšovanie trojstrannej dohody, obžalovaný mal byť sprostredkovateľom, pričom k falšovaniu
sa uchýlil pre to, aby mal istotu, že obchod s poškodeným vyjde a aby bol obžalovaný kľudný, že je
všetko vysporiadané. Ostatní ale nevedeli o sfalšovaní trojstrannej dohody. Celková suma pôžičky bola

25.000,- €, pričom bola poškodeným vyplatená v sumách 6.000,- € 07.11. a následne v dvoch častiach
7.000,- € a 12.000,- €, ktoré sumy obžalovaný poškodenému vrátil. Tých pôvodných 6.000,- € zostalo
nezaplatených. Pokiaľ ide o to, prečo poškodený požadoval 8.700,- €, nevedel prečo, prvá pôžička od
neho bola 6.000,- €. O tejto obžalovaný nevedel. Čo sa týka kúpnej zmluvy medzi T. ako predávajúcim a
poškodeným ako kupujúcim, podľa článku III. bod 2. suma 5.000,- € nebola pri ohliadke zložená, podľa

článku III. bod 3. suma 7.000,- € bola poškodeným zaplatená na účet, ktorým disponoval obžalovaný a
podľa článku III. bod 4. suma 18.000,- € mala byť doplatkom, z ktorého bola zaplatená len suma 12.000,-
€. Škodu, ktorú spôsobil poškodenému, je ochotný uhradiť.

Svedok T. popísal, že sa s obžalovaným pozná asi 6 rokov, býval vtedy v podnájme, kde sa stretli.

Mali kamarátsky vzťah, ale už sa na neho hnevá, pretože mu požičal peniaze, ktoré ostali nevrátené.
Pozemok v Kráľovej pri Senci síce mal napísaný na seba, ale jednalo sa o zábezpeku za pôžičku
obžalovanému, čo bolo celkom asi 38.000,- €. Tento pozemok mal na seba napísaný asi 2 roky. Potom
prišiel obžalovaný s tým, že má kupujúceho, že to treba prepísať a vráti mu peniaze. U notára potom
s obžalovaným asi v lete 2018 niečo podpísal, zrejme ho splnomocnil, aby mohol pozemok predať bez

jeho vedomia. Celé to bol predstieraný prevod, nie reálna kúpa pozemku. Začalo to ešte v roku 2015
tak, že obžalovaný potreboval peniaze na dokončenie domu, ktorý mu aj ukázal a on zas potreboval od
obžalovaného vybaviť zlegalizovanie iného pozemku. Dohodli sa teda, že on si v banke akože za účelom
kúpy pozemku zoberie pôžičku, ktorú následne požičia na 30 dní obžalovanému a ten mu peniaze vráti
a zabezpečí legalizáciu toho iného pozemku. Keď dlhšie peniaze obžalovaný nevracal, ponúkol ako

zábezpeku prepis pozemku v Kráľovej pri Senci, čo akceptoval. Vlastníctvo nejakého pozemku musel
zdokladovať aj banke, nakoľko pôžička bola na ten účel určená. Jeho vlastníctvo pozemku v Kráľovej
pri Senci teda predstavovalo tak zábezpeku pre neho za obžalovanému už skôr požičané peniaze, ako
aj akýsi dôkaz potrebný pre banku, aby sa zdokladovalo splnenie účelu pôžičky. Po 4 rokoch mu však z
toho obžalovaný vrátil len sumu 15.000,- €. To bolo ešte v roku 2015, pričom pôvodne si to obžalovaný

požičal na 30 dní.

Svedkyňa K., manželka obžalovaného po tom, ako mu bolo vznesené obvinenie, využila jej zákonné
právo a odmietla vo veci vypovedať.Svedok F. si vzhľadom na odstup času toho pamätal už len veľmi málo, s určitosťou ale povedal,
že mu boli ponúknuté na predaj pozemky v obci Kráľová pri Senci a v Bratislave, pričom podľa

slov ponúkajúceho boli pozemkami stavebnými, alebo určenými na zástavbu. Po miestnom zisťovaní,
rozhovore na miestnom obecnom úrade ale zistil, že toto sa nezakladá na pravde, a preto ponuku
odmietol. Jeho známy, poškodený, ktorý ho aj prvotne o tejto možnosti informoval, ku kúpe pristúpil,
o čom ho informoval už v čase, keď boli na miestnom zisťovaní. Vtedy sa všetci stretli na čerpacej
stanici a odtiaľ išli na to miestne zisťovanie. Pôvodne to mala byť kúpa s možnosťou spätnej kúpy,

nakoľko predávajú argumentoval, že potrebuje urýchlene finančné prostriedky na zaplatenie iných
záväzkov a následne by podľa jeho slov tieto hodnotné stavebné pozemky kúpil na späť samozrejme
s vyššou cenou. Medzi týmito cenami bol výrazný rozdiel, obchod sa javil ako veľmi výhodný. Jeho
nakoniec odradilo zistenie na obecnom úrade v Královej pri Senci, že ešte nejde o stavebné pozemky.
Pozemkov v Bratislave mu boli ponúknuté až po tom, ako predávajúceho informoval, že pozemky v
Královej pri Senci neboli ešte stavebnými pozemkami, boli bez inžinierskych sietí a nemali teda hodnotu,

ktorú on tvrdil. Ani pozemky v Bratislave neboli ešte stavebnými pozemkami, čo sa zas dozvedel zo
stavebného úradu v Bratislave. Nebol si istým, či už na miestnom zisťovaní v Kráľovej pri Senci mu
poškodený potvrdil, že dal vopred za pozemky peniaze a mali sa následne podpisovať zmluvy, zrejme
áno. V Kráľovej pri Senci jednali zrejme s obžalovaným, nevie to však určite. Išlo o osobu tmavšej
pleti, približne 180 cm vysokú, športovo oblečenú, s kratšími tmavými vlasmi. Podľa jeho vyjadrenia

zastupoval predávajúceho. Informácia o tom, že pozemky zmenia charakter na pozemky stavebné, resp.
že v danej lokalite je predpoklad na výstavbu rodinných domov mu poskytol starosta obce, táto však
bola v rozpore s informáciou, ktorú mu poskytla pracovníčka obecného úradu, ktorá ho informovala, že
so zmenou územného plánu nesúhlasí väčšina poslancov obecného zastupiteľstva.

Svedok E. sa sám bližšie ku skutkom, pre ktoré bol obžalovaný stíhaný, nevedel vyjadriť. Bol konateľom
a spoločníkom spoločnosti AdLease, s.r.o.. 10.11.2017 bola z účtu vedeného na meno svedkyne K.,
ktorého disponentom je obžalovaný, prevedená suma 2.000,- € na účet, ktorého majiteľom je spoločnosť
AdLease, s.r.o. Z minulosti poznal svedka K., s ktorým sa spoznal cez jeho syna, s ktorým pracoval v
reštaurácii. Potom začal podnikať v oblasti sprostredkovanie úverov a leasingov na motorové vozidlá

cez spoločnosť Quatro, pričom leasing na auto vybavoval aj pre syna svedka K.. V tom čase sa ho
svedok K. opýtal, či by nemal záujem o to, aby spoločnosť AdLease zobrala úver na kúpu polyfunkčnej
budovy pri Bratislave, ktorú by prerobili a ubytovali tam nejakých robotníkov a tak na tom zarábali. S tým
súhlasil a tak ho potom zobral do jednej spoločnosti, myslí, že Gepard, kde požiadal o úver, ale tento mu
zamietli. Následne na to prišiel svedok K. s ponukou, že by potreboval peniaze na rozbeh podnikania,

chcel kupovať pohonné hmoty a tieto následne predávať po čerpacích staniciach. Pýtal sa ho, či by
nevedel niekoho osloviť kto by mu zafinancoval tento rozbeh podnikania, že by potreboval nejakých 20
- 30.000,- eur a že ako záruku vie založiť pozemky v hodnote okolo 90.000,- eur v Kráľovej pri Senci. Ak
by na to niekoho zohnal, tak mu sľúbil nejakú províziu. Potom sa aj bol pozrieť so svedkom K. na tieto
pozemky v Kráľovej pri Senci, kde stretol aj obžalovaného, ktorý mal byť majiteľom týchto pozemkov.

Potom cez internet skúšal ponúknuť tieto pozemky súkromným investorom, jedného aj našiel a spoločne
s obžalovaným išli aj na stretnutie na tie pozemky, lenže tomu pánovi sa nepáčilo umiestnenie týchto
pozemkov, keďže cez ne išlo elektrické vedenie. Vedľajšie pozemky sa mu pozdávali, ale tie podľa
obžalovaného patrili jeho manželke, a tak sa s tým investorom dohodli, že sa ich pokúsi s manželkou
vymeniť, ale nič z toho nebolo. Svedkovi K. potom povedal, že nikoho iného na to nezohnal a že to nikto

nechce, lebo ide cez to elektrické vedenie a tie pozemky tak nemajú takú hodnotu ako tvrdí, na čo mu on
povedal, že si ide na pozemky spraviť znalecký posudok a požiadal ho, či by mu na to nepožičal 3.500,-
€, čo odmietol. Asi dve hodiny na to mu zavolal, že v akej banke má účet, že mu jeho kamarát pošle
2.000,- € na ten znalecký posudok. Súhlasil s poslaním na účet spoločnosti AdLease, s.r.o. 2.000,- €,
ktoré vtedy aj prišli, ktoré vybral a odovzdal svedkovi K.. Od tej doby si svedok K. od neho požičal na

viackrát peniaze od 10,- do 100,- €, celkovo asi aj 2.000,- €, pričom mu tvrdil, že ich potrebuje na rôzne
účely. Potom sa odsťahoval do Bratislavy a už s ním stratil kontakt.

Svedok X. o skutkoch, pre ktoré bol obžalovaný stíhaný, nevedel nič. Svedok K. bol raz u neho s tým,
že má zámer si od neho prenajať nejaké autá a cisterny. Menil to, raz to mala byť cisterna, potom

plachtový náves. Dal mu ponuku na tento prenájom na čo mu svedok K. povedal, že keď bude mať na to
financie, tak sa ozve. Hovoril mu vtedy, že autá nie sú problém, ale problémom môžu byť návesy, preto
sa to z jeho strany trošku natiahlo, asi nejaké dva mesiace a potom sa ďalej k tomu už nevrátili, lebo
zrejme nemal financie. Pokiaľ mu niekto nezloží zábezpeku a nepodpíše s ním zmluvu, tak pre nehoobchodneexistuje.SmyšlienkouoprenájmeáutacisterienprišielsvedokK.asivoktóbrialebonovembri
XXXX, chvíľku to trvalo, nakoľko je problém zohnať takú cisternu, no naposledy sa o tom bavili nejak v
januári 2018. Na prenájom cisterny tam treba zábezpeku 2 mesiace nájmu dopredu plus prvé mesačné

nájomné. Prenajať si to chcel na spoločnosť RELIP, s.r.o., na ktorú mu robil ponuku nájmu. Svedok K.
vtedy hovoril, že rozbieha obchod s naftou, pričom jeho to zaujímalo len z technického hľadiska, aby
vedel, aké parametre má mať auto či cisterna.

Zo zápisnice o vydaní veci, trojstrannej dohody a v prípravnom konaní vypracovaných znaleckých

posudkov vyplynulo, že obžalovaný bol vyšetrovateľom pri výsluchu 30.04.2018 za účasti nezúčastnenej
osoby a po príslušnom poučení podľa § 89 ods. 1 Tr. por. vyzvaný na vydanie trojstrannej dohody bližšie
popísanej v skutkovej vete rozsudku a túto dobrovoľne vydal. Podpis na tejto trojstrannej dohode bol síce
pravým podpisom poškodeného, zároveň sa však ohľadne trojstrannej dohody jednalo o pozmenenú
listinu, keď ku pravému podpisu poškodeného na strane 2 bola dodatočne pripojená prevažná časť textu
(celá strana 1 a aj časť strany 2). Plnomocenstvom z 13.06.2018 svedok Král ako budúci predávajúci v

šiestom rade a spoluvlastník dvoch pozemkov v katastrálnom území Krmeš splnomocnil obžalovaného
na všetky právne úkony súvisiace s týmito pozemkami, keď budúcim kupujúcim mala byť spoločnosť
Value Investments s.r.o..

Zhodnotiac dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. (podľa svojho

vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo
i v ich súhrne, bez ohľadu ktorá z procesných strán dôkazy zabezpečila či navrhla vykonať), súd aj
so zreteľom na všetky platné zásady trestného konania podľa Tr. por., okrem iného i so zreteľom na
zásadu „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ („in dubio pro reo“) dospel k záveru, že skutky,
ktoré sa obžalovanému kladú za vinu, nie sú trestným činom, a preto aplikujúc § 285 písm. b) Tr. por.

obžalovaného spod podanej obžaloby oslobodil.

Na odôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvotne poukazuje na znaky skutkovej podstaty trestného činu
podvodu podľa § 221 Tr. zák. a trestného činu marenia spravodlivosti podľa 344 ods. 1 písm. a) Tr. zák.:

Objektom skutkovej podstaty trestného činu podvodu je záujem na ochrane majetku, ako vyplýva z
označenia štvrtej hlavy Tr. zák. i pomenovania predmetného trestného činu. Jeho objektívnou stránkou
je konanie páchateľa spočívajúce v tom, že páchateľ tohto trestného činu na škodu cudzieho majetku
seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na
cudzom majetku aspoň malú škodu. Naproti tomu objektom skutkovej podstaty trestného činu marenia

spravodlivosti je záujem na ochrane poriadku vo verejných veciach, konkrétne na nerušení činnosti
orgánov verejnej moci, ako vyplýva z označenia ôsmej hlavy, piateho dielu Tr. zák. i pomenovania
predmetného trestného činu. Jeho objektívnou stránkou je konanie páchateľa spočívajúce v tom, že
páchateľ tohto trestného činu v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní predloží dôkaz, o ktorom
vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako pravý. Subjekt skutkovej podstaty oboch

týchto trestných činov je vymedzený všeobecne („kto“), tzn., že tohto trestného činu sa môže dopustiť
ktokoľvek, kto je trestne zodpovedný a svojim konaním naplní ďalšie znaky skutkovej podstaty tohto
trestnéhočinu,pričomzhľadiskasubjektívnejstránkyskutkovejpodstatyobochtýchtotrestnýchčinovsa
vyžaduje, aby páchateľ tohto trestného činu konal úmyselne (§ 17 Tr. zák.), a to buď vo forme priameho
(§ 15 písm. a) Tr. zák.), alebo vo forme nepriameho (§ 15 písm. b) Tr. zák.) úmyslu.

Na tomto mieste súd uzatvára, že na podklade vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek
rozumných pochybností dokázané, že skutok (ako taký) uvedený v skutkovej vete podanej obžaloby sa
stal. Toto vyplynulo z výpovedí obžalovaného, poškodeného i svedka K., ako aj z listinných dôkazných
materiálov na hlavnom pojednávaní oboznámených. Nevyvstali teda odôvodnené pochybnosti o

jednotlivých odovzdaných sumách a momentoch ich odovzdania.

Na druhej strane ale súd dospel k záveru, že predmetné skutky nie sú trestným činom, pričom toto
odôvodňuje osobitne ku každému stíhanému trestnému činu.

K stíhanému prečinu podvodu:

Podľa podanej obžaloby sa obžalovaný mal podvodu dopustiť tým, že uviedol poškodeného do omylu
tým, že kúpnu zmluvu na pozemok, ktorým mala byť zabezpečená pôžička pre svedka K. v sume25.000,- €, nedal podpísať predávajúcemu a zavkladovať, čo ani nikdy nemal mať v úmysle a tým mal
poškodenému spôsobiť škodu 25.000,- €. Dokázané ale bolo, že svedok K. najskôr žiadal obžalovaného
o poskytnutie pôžičky 25.000,- € na rozbeh podnikania s pohonnými hmotami. Keďže ale obžalovaný

vtedy nemal financie, ponúkol mu, aby si našiel nejakého veriteľa, ktorý by mu peniaze požičal a on
je ochotný mu zabezpečiť ručenie jedným z pozemkov v Kráľovej pri Senci v hodnote 50- až 55.000,-
€. Následne sa svedok K. stretol s poškodeným, kde toho požiadal o poskytnutie pôžičky 25.000,- € na
rozbeh podnikania s pohonnými hmotami, ktorá mala byť zabezpečená pozemkom v hodnote 50.000,-
€, ktorý mal patriť obžalovanému, resp. mal byť pre jeho rozvod napísaný na jemu blízku osobu, svedka

T.. Za dva mesiace sa mali peniaze poškodenému vrátiť aj so ziskom 5.000,- €. Poškodený s touto
ponukou súhlasil, a teda následne išiel poškodený so svedkom K. do Hodonína v Českej republike, kde
po vybratí finančnej hotovosti a jej výmene za eurá vyplatil svedkovi K. 6.000,- €. Potom išli spoločne
do Senca, kde sa na benzínovej pumpe stretli s obžalovaným a všetci spolu išli do Kráľovej pri Senci,
kde obžalovaný ukázal poškodenému pozemok, o ktorom mu tvrdil, že bude stavebným pozemkom a že
jeho hodnota je 50.000,- € a ktorým mala byť zabezpečená pôžička pre svedka K.. Následne poškodený

vyplatil časť pôžičky vo výške podľa kúpnej zmluvy 7.000,- € na účet manželky obžalovaného, ktorého
disponentom bol obžalovaný a potom sa obžalovaný, poškodený a svedok K. stretli v Piešťanoch, kde
poškodený v banke vložil na totožný účet ďalšiu časť pôžičky vo výške podľa kúpnej zmluvy 12.000,- €.
Tam aj ako kupujúci podpísal kúpnu zmluvu na pozemok, kde ale bola kúpna cena 30.000,- € až aj so
zarátaným ziskom, tá ale ešte nebola podpísaná predávajúcim. Na ďalší deň sa poškodený dozvedel o

tom, že prvých 6.000,- € použil svedok K. pre seba a nie na vyplatenie poslednej časti kúpnej ceny podľa
kúpnej zmluvy a potom aj to, že obžalovaný trvá na doplatení tých 6.000,- € a až potom dá podpísať
zmluvu predávajúcemu a podá návrh na vklad, čo sa potvrdilo pri ďalšom ich stretnutí v Piešťanoch,
kedy sa aj dohodli na tom, že poškodený zoženie 6.000,- € z predaja auto VW Golf, ktoré mu potom
svedok K. vráti z rozbehnutého podnikania s pohonnými hmotami. Keďže ale auto nepredal a peniaze

nezohnal, obžalovaný návrh na vklad nepodal a po tom, ako poškodený žiadal od neho vrátiť zaplatené
peniaze, mu postupne splatil 19.000,- €. Ak mal za to, že prvých 6.000,- € mala byť prvá splátka
podľa kúpnej zmluvy a naopak obžalovaný mal za to, že ešte musí poškodený doplatiť ešte 6.000,-
€, ako zvyšnú časť pôžičky 25.000,- €, čo ale neurobil, a preto on nedal zavkladovať kúpnu zmluvu,
treba zdôrazniť, že okrem toho, že svedok K. za toto konanie bol právoplatne odsúdený, zhodol sa

poškodený s ním v tej časti výpovede, že obžalovaný o tom, že poškodený svedkovi K. ešte skôr
požičal 6.000,- € na začiatku vôbec nevedel. Pri prvom stretnutí a až do zaplatenia 12.000,- € mu to
nepovedal ani poškodený a ani svedok K.. Naopak, poškodený najneskôr po zaplatení 12.000,- € vedel,
že obžalovaný trvá ešte na doplatení 6.000,- €, aby dal podpísať kúpnu zmluvu predávajúcemu a podal
návrh na vklad. Keďže obžalovaný sám nebol „v obraze“, bol mu zamlčaný už existujúci dlh svedka K.

voči poškodenému najmenej v sume 6.000,- € (poškodeným uplatnenému nároku na náhradu škody
v sume 8.700,- € sa bude súd venovať ešte nižšie) a nebolo uhradených posledných 6.000,- €, teda
nebola splnená podmienka, ktorá mala byť splnená aby došlo k prepisu pozemku na poškodeného, je
len logickým výsledok, že obžalovaný, sám uvedený do omylu ohľadne spôsobu zaplatenia kúpnej ceny,
nezabezpečil prepis pozemku na poškodeného do času kým nebude uhradených 6.000,- € na účet. Nič

na tom nemení ani skutočnosť, že sumu 19.000,- € od poškodeného, ktoré prišli na účet jeho manželky,
ktorým on nedisponoval, ihneď poškodenému nevrátil, nakoľko tieto už nemal, lebo ich vybral a odovzdal
svedkovi K.. V žiadnom prípade preto nemožno uzavrieť, že by bolo dokázané, že obžalovaný od
začiatku úmyselne uvádzal poškodeného do omylu aby seba obohatil, ale dokonca ani, že mal v úmysle
nevrátiť poškodenému zaplatené peniaze, ktoré mu postupne v celom rozsahu aj vrátil. K podpísaniu

kúpnej zmluvy predávajúcim T. a následnému podaniu návrhu na vklad nedošlo z dôvodov na strane
poškodeného, ktorý nedoplatil 6.000,- €. Z uvedeného je zrejmé, že nebola naplnená ani objektívna
a ani subjektívna stránka skutkovej podstaty stíhaného prečinu podvodu. Ďalej tiež považuje súd za
potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ústne dohody, ktoré boli medzi obvineným,
poškodeným a svedkom K., uzatvárané nezodpovedajú písomným zmluvám, ktoré boli alebo mali byť

uzatvorené. Poškodený napríklad okrem iného spomenul aj zmluvu o prevzatí peňazí, resp. o pôžičke,
na základe ktorej mal 22.12.2017 od neho svedok K. prevziať sumu 8.700,- €. To ale nezodpovedalo
realite, keďže už skôr mu mal požičať 6.000,- € (čo mala byť ním tvrdená záloha na kúpnu cenu) a ešte
predtým mu mal požičiavať peniaze v menších sumách celkom 2.700,- €. Nepochybné teda je, že sumu
8.700,- € dlží poškodenému svedok K., ktorý to aj sám nespochybňuje, a teda nie je zrejmé, prečo sa

zaplatenia tejto sumy poškodený domáha voči obžalovanému.

Záverom v načrtnutom smere ešte súd dopĺňa, že spletitosť a očividná neprehľadnosť dokázaných
vzťahov medzi obžalovaným, poškodeným a svedkom K. (tiež netreba opomenúť svedka T.) sanavyše vyznačovala výraznou mierou zanedbania bežnej opatrnosti tak, ako to predpokladá skoršia
judikatúra súdov aplikovateľná na prejednávaný skutok (viď napr. rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava IV 3T 185/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 7Tdo 486/2010, rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky 7Tdo 461/2007 alebo nález Ústavného súdu Českej republiky IV.
ÚS 469/02), v obdobných prípadoch vylučujúca aplikáciu trestnoprávnych predpisov, keďže sa jedná
o súkromnoprávny vzťah. Je totiž zrejmé, že obžalovaný mal požičať bez reálnej záruky nemajetnému
svedkovi K. značné množstvo finančných prostriedkov 25.000,- €, ktoré ale sám nemal, a preto si ich
požičal od poškodeného, na zabezpečenie ktorého záväzku zas mal slúžiť pozemok v Kráľovej pri

Senci. Tiež obžalovaný podľa jeho vlastného vyjadrenia poškodenému vrátil 19.000,- €, hoc mu ich v
skutočnosti nedlhoval on, ale svedok K.. Poškodený ešte predtým a bez vedomosti obžalovaného a
reálnej záruky odovzdal nemajetnému svedkovi K., o ktorého nemajetnosti vedel, nakoľko ten mu mal z
minulosti dlžiť viac peňazí, 6.000,- € a následne zrejme zaslepený vidinou zisku najskôr poslal na účet
pre obžalovaného časť dohodnutej kúpnej ceny 7.000,- €, potom vložil na účet pre obžalovaného ďalšiu
časť dohodnutej kúpnej ceny 12.000,- € a napokon nedoplatil jej poslednú časť, a tak kúpna zmluva na

pozemok nebola daná na podpis predávajúcemu a nebol daný návrh na vklad v prospech poškodeného,
ktorému nakoniec, síce s omeškaním, ale celých obžalovanému zaplatených 19.000,- € obžalovaným
bolo aj vrátených. Treba opätovne zdôrazniť zištný motív konania obžalovaného dokázaný okrem iného
tým, že sám mal požadovať, aby kúpna cena v kúpnej zmluve bola naoko zvýšená z 25.000,- € na
30.000,- €, aby on zo zisku, ktorý mal vyplynúť z ďalšieho predaja pozemku, nemusel platiť dane a

odvody a zároveň samotný sľúbený zisk, ktorý pri poskytnutí 25.000,- € na dva mesiace mal byť 5.000,-
€, čo možno považovať aj za úrok 100 % ročne, teda akúsi formu úžery.

K stíhanému zločinu mareniu spravodlivosti:

Obžalovanému sa ďalej prakticky kládlo za vinu, že počas jeho výpovede ako svedok v trestnom konaní
vedenom vo veci zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. pod ČVS:ORP-137/2-
VYS-TN-2018 predložil vyšetrovateľovi ako dôkaz listinu označenú ako „Trojstranná dohoda zmluvy
o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy uzatvorená podľa § 50a, § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka
(zákona č. 40/1964 Zb.)“, ktorá mala byť uzatvorená 27.11.2017 v Pezinku medzi poškodeným ako

budúcim kupujúcim, J. K. ako dlžníkom a obžalovaným ako sprostredkovateľom a predávajúcim na
základe plnej moci, o ktorej bolo následne zistené, že sa jedná o pozmenenú listinu, nakoľko táto bola
vytvorená z druhej strany inej listiny už opatrenej pravým podpisom poškodeného, na ktorú bol dotlačený
text trojstrannej dohody v znení, v akom ju obžalovaný predložil, pričom ten napriek tomu, že o jej
pozmenení vedel, túto predložil ako právu za účelom podporenia svojej výpovede v danom trestnom

konaní. Prvotne z vykonaného dokazovania vyplynulo, že túto trojstrannú dohodu nemal obžalovaný
vydať dňa 20.03.2018 na pracovisku kriminálneho polície OR PZ v Trenčíne, ale 30.04.2018 na 2.
oddelení vyšetrovania na OR PZ v Pezinku. Nie je kardinálny problém ani v tom, že je otázne, kedy
teda k vydaniu trojstrannej dohody obžalovaným došlo, nakoľko v zásade nie je pochybnosť o tom,
že trojstranná dohoda bola obžalovaným vydaná dobrovoľne a ani v riešení otázky, do akej miery je

falšovanie dôkazov súčasťou skutku, keďže obvinený zásadne môže aj klamať a má právo neobviňovať
sám seba, do akej miery môže aj falšovať a brániť v získaní dôkazu. Podstata podľa názoru súdu
spočíva v tom, že obvinený trojstrannú dohodu predložil na vyzvanie orgánu činného v trestnom konaní
po poučení podľa § 89 Tr. por. o povinnosti vydať vec s tým, že ak vec nebude vydaná môže byť
odňatá. Obvinený tak nevydal trojstrannú dohodu sám z vlastného popudu, ale na vyzvanie orgánu

činného v trestnom konaní s tým, že ak ju nevydá bude mu odňatá. Je nepochybné, že ak by obvinený
trojstrannú dohodu nevydal, ale by mu bola následne odňatá, nemôže sa dopustiť zločinu marenia
spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Tr. zák., nakoľko trojstrannú dohodu on nepredložil. Obdobne
ale nemohol naplniť znaky skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. ani tým, že ju vydal na vyzvanie podľa § 89 Tr. zák., keď ju nepredložil sám z vlastného

popudu, ale vydal na výzvu orgánu činného v trestnom konaní. Totiž paradoxne, ak by ju obžalovaný
vtedy nevydal, mohol by sa zase pre zmenu naopak vystaviť riziku, že by orgány činné v trestnom konaní
mohli kvalifikovať takéto jeho konanie, odmietnutie vydať vec, ako zločin marenia spravodlivosti podľa
§ 344 ods. 1 písm. b) Tr. zák. z dôvodu, že by bránil v získaní dôkazu. Len pokiaľ by bolo dokázané, že
by sám obžalovaný trojstrannú dohodu sfalšoval alebo pozmenil, alebo by na takomto konaní nejakým

spôsobom participoval, boli by na zváženie, či by sa nemohol dopustiť stíhaného zločinu marenia
spravodlivosti. Bolo však dokázané výpoveďou obžalovaného a priznaním svedka K., že obžalovaný o
sfalšovaní alebo pozmenení trojstrannej dohody nevedel.Prihliadnuc na všetky vyššie uvedené závery súd obžalovaného spod obžaloby podľa § 285
písmeno b) Tr. poriadku oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.