Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, August 15, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 68Ek/767/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121303679
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Soňa Sura PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121303679.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: E.. O. T., nar: XX.X.XXXX, P. XXXX/
X, XXX XX J.,, právne zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka - advokát, so sídlom Námestie SNP 7, 091
01 Stropkov, IČO: 35510722, proti povinnému: Orange Slovensko, a.s., IČO 35 697 270, so sídlom
Metodova 8, 821 08 Bratislava, o vymoženie 110,00 EUR, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/767/2021 zo dňa 16. júla 2021

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/767/2021
zo dňa 16. júla 2021 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.04.2021, prostredníctvom
právneho zástupcu domáhal od povinného vymoženia 110 EUR, a to na základe exekučného titulu
- Rozsudku Okresného súdu Svidník, sp.zn. 6C/29/2018 zo dňa 18.06.2020 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 13Co/7/2021, zo dňa 30.03.2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť
dňom 23.04.2021 (ďalej aj „exekučný titul).

2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica po posúdení návrhu uznesením sp. zn.
64Ek/1259/2021 zo dňa 20.07.202, v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) v spojení s ods. 4
Exekučného poriadku, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov

právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 22 EUR. Predmetné uznesenie vyšší súdny
úradník odôvodnil tak, že : „V danej veci súd zistil, že právny zástupca oprávneného pri vyčíslení trov
právneho zastúpenia neaplikoval ustanovenie § 199e veta za bodkočiarkou Exekučného poriadku a
neupravil výslednú sumu trov právneho zastúpenia tak, aby nepresahovala výšku vymáhaného nároku.
Po aplikovaní príslušného ustanovenia Exekučného poriadku má právny zástupca oprávneného nárok
na trovy právneho zastúpenia (vrátane DPH) vo výške 110,00 EUR, preto vo zvyšnej časti súd nárok

oprávneného na trovy exekúcie zamietol vo výške 22,00 Eur (132,00 EUR - 110,00 EUR).“

3. Voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote
prostredníctvom jeho právneho zástupcu sťažnosť, v ktorej poukázal na skutočnosť, že podľa jeho
názoru nie je správny postup súdu, keď zamietol v časti návrh oprávneného na vymoženie trov právneho
zastúpenia vo výške 22,00 EUR, ktoré predstavujú práve advokátom (platiteľom DPH) uplatnenú

daň, pričom na margo uvedeného ďalej uvádza: „V ust. § 199e prvá veta EP je uvedené, že "Ak je
zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa
ustanovení o tarifnej odmene". Za touto vetou je odkaz na citovanú vyhlášku o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, teda advokátsku tarifu, konkrétne ustanovenia §§ 9 až 14
vyhlášky. Citované ustanovenia §§ 9 až 14 Advokátskej tarify nachádzajúce sa v druhej hlave vyhlášky
upravujú tarifnú odmenu ako jednu z dvoch možných foriem odmeny advokáta (zmluvná odmena

a tarifná odmena). Advokátsku tarifu je však potrebné pri jej aplikácii uplatniť v celom jej rozsahu,
teda vrátane ustanovenia § 18 ods. 3 AT. Podľa § 18 ods. 3 AT: „Ak je advokát platiteľom dane zpridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú
je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu“. Osobitným predpisom je zákon o dani z pridanej
hodnoty. Podobná úprava platí aj pri náhradách exekútorov (§ 197 ods. 2 EP), ale aj pri náhradách

notárov (§ 23b vyhl. č. 31/1993 Z.z. o odmenách a náhradách notárov). Vzhľadom na nejednotnosť
rozhodovacej praxe v minulosti boli tieto ustanovenia o navýšení DPH pri odmenách a náhradách
regulovanýchprávnickýchprofesiízakomponovanéexaktnedoadvokátskejtarify,exekučnéhoporiadku,
ale aj vyhlášky o odmenách a náhradách notárov, aby v praxi už o tejto otázke nevznikali výkladové
nejasnosti. Advokát ako právny zástupca má nárok na plnú odmenu, ktorá pre neho vyplýva z príslušnej

právnej úpravy, preto neexistuje žiaden rozumný dôvod, aby bol právny zástupca, ktorý je platiteľom
DPH istým spôsobom "sankcionovaný" za to, že je platiteľom DPH vo forme zníženia jeho odmeny
o DPH. Inými slovami, ak by mal právny zástupca, ktorý nie je platiteľom DPH v tejto veci nárok na
odmenu vo výške 110,00 EUR, taký istý nárok musí mať aj advokát, ktorý je platiteľom DPH, pretože
suma DPH je odvádzaná štátu a o túto sumu je preto nevyhnutné podľa § 18 ods. 3 AT odmenu a
hotové výdavky (režijný paušál) navýšiť. V rovnakej exekučnej veci iného oprávneného vedenej na

základe toho istého exekučného titulu (oprávnená: Drahomíra Rusinková, sp.zn. 38Ek/1202/2021, IČS:
6121304209) exekučný súd vydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie aj na trovy
oprávneného v celkovej výške 132,00 EUR s DPH (110 € + 22 € DPH). Takýto postup považujeme
za správny a zodpovedajúci náležitému výkladu príslušných právnych noriem.“ Poukazom na uvedené
preto oprávnený navrhuje, , aby sudca napadnuté uznesenie zrušil a aby bolo vydané poverenie

súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie v časti trov oprávneného v celkovej výške s DPH 132,00
EUR.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,

proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca

stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška“), ak je advokát
platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej

hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu“.

9.Podľa§199eExekučnéhoporiadku,akjezástupcomoprávnenéhoalebopovinnéhoadvokát,odmena
za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má
oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej

služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov
právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na
vykonanie exekúcie.

10. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú

zamietnuť. Odôvodnenie napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považuje za
presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre
rozhodnutie vo veci relevantnými, tvrdeniami oprávneného. Vyšší súdny úradník postupoval správne,
keď pri posudzovaní oprávnenosti vymáhaného nároku v časti trov exekúcie oprávneného aplikoval
vyššie citované ustanovenie § 199e Exekučného poriadku, a to na celkové oprávneným vyčíslené trovy

právneho zastúpenia v exekučnom konaní vrátane uplatnenej DPH.

11. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 7. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného
konštatuje, že v tomto sťažnostnom konaní je potrebné vysporiadať sa s relevantnosťou a správnosťoutvrdení oprávneného spočívajúcich v tom, že napriek aplikácií ustanovenia § 199e Exekučného poriadku
o limitoch trov právneho zastúpenia oprávneného t.j. ich znížením do výšky vymáhaného nároku,
oprávnený naďalej trvá na uplatnenej DPH vyčíslenej z takto znížených trov právneho zastúpenia,

ktorá DPH však v súčte so zníženými trovami právneho zastúpenia samotnú výšku vymáhaného nároku
prevyšuje o 22 EUR.

12. Súdu je nepochybne známa skutočnosť, že advokát, ktorý je platiteľom DPH (ako je to v prípade
právneho zástupcu oprávneného) v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje odmenu ako aj náhrady podľa

tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Takto zvýšená odmena advokáta, ktorá sa nahrádza v exekučnom konaní však predstavuje odmenu
za právne zastúpenie oprávneného ako celok, t.j. bez jej rozlišovania na odmenu bez DPH a odmenu
s DPH. Inými slovami povedané, pri aplikácii ustanovenia § 199e Exekučného poriadku o limitoch
náhrady trov právneho zastúpenia do výšky vymáhaného nároku nie je stanovené, že tieto limity
by sa mali týkať len vyčíslených trov bez DPH, kde DPH by bolo možné následne uplatňovať nad

rámec uvedených limitov. Uvedený oprávneným navrhovaný postup takéhoto navyšovania náhrady trov
právneho zastúpenia o DPH by bol totiž proti samotnej logike uvedeného zákonného ustanovenia, ktoré
jednoznačne pojednáva o tom, že pokiaľ má účastník konania právo na náhradu trov svojho právneho
zastúpenia, ale uplatňovaná výška (oprávnený si uplatňuje nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
vo vyčíslenej výške vrátane DPH) presahuje zákonom určené limity t. j. výšku vymáhaného nároku,

patrí mu náhrada týchto trov (uplatnených a vyčíslených vrátane DPH) najviac vo výške vymáhaného
nároku. Súd ešte dodáva, že ak by mal zákonodarca úmysel uvedený limit náhrady trov právneho
zastúpenia stanoviť bez reflexie na zvýšenie odmeny advokáta o predmetnú DPH, nepochybne by túto
skutočnosť zakomponoval do samotnej litery dotknutého ustanovenia § 199e Exekučného poriadku,
a to len jednoduchým odkazom na ustanovenie § 18 ods. 3 vyhlášky, ktoré by nemalo byť takýmto

limitom dotknuté. Ako je však zrejmé, takúto právnu úpravu platné ustanovenie § 199e Exekučného
poriadku neobsahuje. K samotnej argumentácií oprávneného o údajnom „sankcionovaní“ oprávneného
za to, že jeho advokát je platiteľom DPH súd uvádza, že s touto argumentáciou nie je možné sa
stotožniť a priznať jej právnu ochranu, nakoľko rovnaký záver by mohol potom namietať zo svojho uhla
pohľadu práve povinný, ktorý by tvrdil, že tým že je advokát oprávneného platca DPH, limit náhrady trov

právneho zastúpenia oprávneného upravený v ustanovení § 199e Exekučného poriadku je preňho v
konečnom vyčíslení iný ako limit v prípade, že advokát platcom DPH nie je. Takéto špekulatívne závery
sú podľa názoru súdu odstránené práve jednoznačnosťou formulácie litery dotknutého ustanovenia §
199e Exekučného poriadku, ktorý jednoznačne stanovuje, že náhrada trov právneho zastúpenia (t.j.
celkových trov aj s uplatnenou DPH) je najviac vo výške vymáhaného nároku stanoveného ku dňu

vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

13. Vo vzťahu k postupu Okresného súdu Banská Bystrica v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
38Ek/1202/2021,kdeexekučnýsúdvydalpovereniepresúdnehoexekútoranavykonanieexekúcieajna
trovy právneho zastúpenia v oprávneným uplatnenej výške vrátane DPH, na správnosť ktorého postupu

sa odvoláva oprávnený, súd uvádza, že jeho právny názor je zrozumiteľne vysvetlený a odôvodnený
v texte vyššie, pričom postup súdu v inej právnej veci nie je pre súd v tomto konaní záväzný, nakoľko
sa v uvádzanom prípade nejedná o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, v súlade
s ktorou má súd rozhodovať.

14. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).