Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 7, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/40/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214209673
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7214209673.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa
so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, so sídlom Festivalové nám. 1, Košice, IČO: 30 807 484, proti
povinnému: FARENZA, s.r.o., so sídlom Popradská 68, Košice, IČO: 45 864 063, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60,

pod sp. zn. EX 59204/19, o vymoženie 128,06 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Košice II zo dňa 23.12.2019, č.k. 39Er/1222/2014-21

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil (I.
výrok) a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 42,65 €
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok).

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie dňa 20.03.2014 domáhal
u súdneho exekútora vykonania exekúcie voči povinnému za účelom vymoženia svojej pohľadávky na

základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom
v Bratislave, pobočky Košice č. 700-3412183713-GC04/13 zo dňa 24.06.2013. Dňa 02.04.2014 doručil
súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej mu súd
udelil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 09.04.2014. Dňa 27.09.2018 doručil súdny exekútor súdu
prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Po citovaní § 243h ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd prvej inštancie uviedol,

že vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, sa
oboznámil s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že povinný je
na základe vykonaných lustrácií nemajetný, nevlastní nehnuteľnosti a ani hnuteľné veci, nemá príjmy
podliehajúce exekúcii, nemá na účtoch finančné prostriedky a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Súd následne konštatoval, že existencia nedostatku majetku povinného musí byť podložená
šetrením súdneho exekútora, pričom skúmanie majetkových pomerov povinného v exekučnom konaní je

vecousúdnehoexekútora.Toznamená,žeodmajetkovýchšetrenízistenýchsúdnymexekútoromzávisí,
či súdny exekútor bude v exekúcii pokračovať. Do kompetencie exekučného súdu tak nespadá šetrenie
majetkových pomerov povinného. To je úlohou súdneho exekútora, ktorý v priebehu exekučného
konania preveruje majetkové pomery povinného, pričom pokiaľ dospeje k záveru, že majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, podá na súd podnet na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu.
V danom prípade preskúmaním osobných a majetkových pomerov na strane povinného, súčinnosťou s

orgánmi SR a vyhľadávaním v príslušných registroch súdny exekútor zistil, že povinný je nemajetný, a
že jeho majetok nepostačuje na úhradu pohľadávky ani trov exekúcie. Po preskúmaní podnetu súdnehoexekútora, najmä však listinných dôkazov preukazujúcich šetrenie majetkových pomerov povinného
súdnym exekútorom súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie
exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z ktorého dôvodu exekúciu pre

nemajetnosť povinného zastavil.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom uviedol, že dňa
22.05.2020 mu bolo doručené Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 20.05.2020 podľa zák.
č. 233/2019 Z. z., z ktorého vyplýva, že stará exekúcia spĺňala podmienky na jej zastavenie zo zákona ku

dňu 01.01.2020, pričom dňa 20.08.2020 bolo oprávnenému doručené uznesenie súdu prvej inštancie.
Vzhľadomnauvedenéskutočnostimaloprávnenýzato,žeuzneseniesúduprvejinštanciejeduplicitným
rozhodnutím o už zastavenej exekúcii, z ktorého dôvodu navrhol, aby odvolací súd podanému odvolaniu
v celom rozsahu vyhovel a napadnuté uznesenie zrušil.

4. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu
zastaviťbezzreteľanato,čitoúčastníkexekučnéhokonanianavrhol(§58ods.1Exekučnéhoporiadku).
Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie. V prípade, že má súd preukázateľne splnené predpoklady na zastavenie
exekúcie podľa viacerých dôvodov upravených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, je povinný pri

zastavení exekúcie poukázať na všetky takéto dôvody a exekúciu zastaviť s poukazom na všetky
zákonné ustanovenia, podľa ktorých sú splnené podmienky na jej zastavenie.

11. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť

povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená
a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
nútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí(§2ods.1Exekučnéhoporiadku).Tenvrámciexekučného
konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom
súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti

od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených
skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto
skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie
je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v
priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov

exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a
rozhodne o trovách exekúcie.12. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené)
okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení
exekúciezdôvodupodľaust.§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku,nakoľkonemajetnosťpovinného

bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd
nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu. Z
uznesenia Okresného súdu Košice II č.k. 39Er/1222/2014-21 zo dňa 23.12.2019 je zrejmé, že súdny
exekútor vykonal šetrenie majetku povinného a zistil, že povinný je nemajetný, nevlastní nehnuteľnosti a
ani hnuteľné veci, nemá príjmy podliehajúce exekúcii, nemá na účtoch finančné prostriedky a teda jeho

majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. Zároveň z údajov web stránky www.finstat.sk vyplýva, že povinný naposledy zverejnil svoje tržby a
zisk v roku 2012, pričom jeho dlhy predstavujú sumu 4.492,10 €.

14. V posudzovanom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie

exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože po dôkladnom prešetrení
majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora bolo zistené, že jeho majetok nestačí
ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo
nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania.

15. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom
odvolací súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2014,
teda zistené majetkové pomery povinného až do rozhodnutia odvolacieho súdu sa nezmenili, teda v
danom prípade sa nejedená len o prechodný stav.

16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) odvolací súd napadnuté uznesenie
vo výroku o zastavení exekúcie, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Zároveň odvolací súd k odvolacím námietkam oprávneného dodáva:

18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných
konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej

len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
(ďalej len „opätovný návrh“).

19. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred
1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

20. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula
rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

21. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa

doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak
§ 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

22. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o

zastavení starej exekúcie.

23. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. ukončení niektorých exekučných
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého cieľom je zavedenie osobitného procesného
mechanizmu zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona napr. z dôvodu uplynutia

rozhodnej doby, ktorá je vymedzená na obdobie piatich rokov, a ktorá plynie odo dňa doručenia
prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie súdnemu exekútorovi.24.Obdobiepiatichrokovodvydaniapoverenia,tedatzv.rozhodnádobaniejeabsolútna.Ustanovenie§
4 ZoUNEK upravuje prípady, kedy dochádza k predĺženiu rozhodnej doby, uplynutie ktorej je nevyhnutné
prezastaveniestarejexekúciepodľa§2ods.1písm.a)zákonač.233/2019Z.z.Dôvodmiprepredĺženie

rozhodnej doby sú špecifické procesné situácie, ktoré vecne odôvodňujú vytvorenie dostatočného
časového priestoru na zastavenie starej exekúcie zo zákona. V týchto prípadoch rozhodná doba nemôže
uplynúť skôr, ako uplynie 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým rozhodol o návrhoch
uvedených v § 4 ods. 2 písm. a) až g). K predĺženiu rozhodnej doby v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK
dôjde aj v prípade, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej

exekúcie.

25. V danom prípade rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým exekúciu zastavil, bolo vydané dňa
23.12.2019,t.j.prednadobudnutímúčinnostizákonač.233/2019Z.z.oukončeníniektorýchexekučných
konaní. Z tohto dôvodu nastali účinky podľa § 4 ods. 2 písm. b) cit. zákona (došlo k predĺženiu rozhodnej
doby), z ktorého dôvodu nedošlo k zastaveniu exekúcie zo zákona a neboli tak splnené podmienky pre

vydanie upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Ešte pred rozhodnutím o zastavení starej exekúcie
(predvydanímupovedomeniaozastavenístarejexekúcie),resp.prednadobudnutímúčinnostizákonač.
233/2019 Z. z. došlo k zastaveniu exekúcie uznesením súdu prvej inštancie a skutočnosť, že uznesenie
súdu bolo oprávnenému doručené až po nadobudnutí účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nemá vplyv
na možnosť súdu a jeho povinnosť rozhodovať.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).