Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 12, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/140/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813212431
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7813212431.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov: 1. J.. Q. W., N.. XX. XX. XXXX, T.P.,
Q.. P.. K. X, 2 K. W., N.. XX. XX. XXXX, K. W., A.Í. XXX, zastúpených: JUDr. Hedviga Gallová, Bratislava,
Zámocká 26 proti žalovaným 1/ AKROPOLIS invest, s.r.o., Nitra, Mostná 13, IČO: 36775525, 2/ 1.
konsolidačná spol. s.r.o., Nitra, Štefánikova 9, IČO: 43987397, 1/, 2/ zastúpenými: JUDr. Miroslav Belica,

advokát, Advokátska kancelária AKMB, s.r.o., Nitra, Štefánikova trieda 79, 3/ OTP Banka Slovensko,
a.s., Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31318916, 4/ J.. Z. G., N.. XX. XX. XXXX, T., F. XX, o určenie neplatnosti
dražby a určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných v 1., 2., 3. a 4. rade proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava, č.k. 8C/510/2013-375 zo dňa 9. apríla 2019

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok tak, že žalobu žalobcov zamieta.

II. Priznáva žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade proti žalobcom v 1. a 2. rade plný nárok na náhradu trov

konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Súd určuje, že dobrovoľná dražba zo dňa 15. 10. 2013 vykonaná v priestoroch notárskeho úradu
JUDr. Jozefa Farkašovského, ktorej priebeh bol spísaný do notárskej zápisnice NZ:36010/2013 NCR1s:
36702/2013, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, P. C. W. T. „.: W..Č.. XXX/XX

D. W. P. N. Y. M. XXX V., W..Č.. XXX/XX - D. Y. M. XXX V., T. F. Č..B.. XXX N. W..Č.. XXX/XX, W. W. A.
M. X/X- N., W. A. M. X/X-J., W. A. M. X/X-J., B. M. E. K..Ú.. K. W., Y. K. W., Y. T., M. N. B. K. T. je neplatná.
II. Súd určuje, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú žalobcovia, a to pod A. M. X/X-J. spoločne,
pod A. v 1/6-ine žalobkyňa 2/ a pod A. v 4/6-inách žalobkyňa 2/.
III. Súd priznáva žalobcom náhradu trov konania proti žalovaným v plnom rozsahu s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Žalobcovia podanou žalobou dňa 03. 12. 2013 žiadali, aby súd určil, že dobrovoľná
dražba zo dňa 15. 10. 2013 vykonaná v priestoroch notárskeho úradu JUDr. Jozefa Farkašovského,
ktorej priebeh bol spísaný do notárskej zápisnice NZ: 36010/2013 NCR1s: 36702/2013, predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX P. C. W. T. „. W..Č.. XXX/XX D. W. P. N. Y. M. XXX
V., W..Č.. XXX/XX D. Y. M. XXX V., T. F. Č..B.. XXX N. W..Č.. XXX/XX, W. W. A. M. X/X-J., W. A. M. X/
X-J., W. A. M. X/X-J., B. M. E., K..Ú.. K. W., Y. K. W., Y. T., M. N. B. K. T. je neplatná a, že vlastníkmi

predmetných nehnuteľností sú žalobcovia a to pod A. v 1/6-ine spoločne, pod A. v 1/6-ine žalobkyňa 2/
a pod A. v 4/6-inách žalobkyňa 2/.3. Predmetom konania je žaloba žalobcov uplatnená titulom určenia, že dobrovoľná dražba je neplatná,
ako aj titulom určenia vlastníckeho práva.

4. Podanú žalobu žalobcovia odôvodňovali tým, že dňa 25. 6. 2004 si zobrali od žalovaného v 3. rade
(OTP Banka) hypotekárny úver vo výške 447.942,00 Sk (14.852,44 eur). Na zabezpečenie úveru bolo
zriadené záložné právo na nehnuteľnosť, ktorá bola vo vlastníctve žalobcov. Žalovaný v 3. rade postúpil
predmetnú pohľadávku voči žalobcom na žalovaného v 1. rade, ktorý poveril vymáhaním predmetnej

pohľadávky žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade následne pristúpil k vymáhaniu pohľadávky, ktorú
listom zo dňa 8. 3. 2013 vyčíslil sumou 19.859,02 eur a listom zo dňa 25. 3. 2013 upresnil výšku
pohľadávku na sumu 20.242,80 eur, z ktorej sumy je istina vo výške 14.649,15 eur, úroky vo výške
273,04 eur, úroky z omeškania vo výške 327,27 eur, poplatky a pokuty vyplývajúce zo zmluvy vo výške
2.210,2856 eur, náklady a odmena dražobnej spoločnosti vo výške 2.783,05 eur. Žalobcom zmluva
o postúpení pohľadávky ale doručená nikdy nebola. Žalobcovia dňa 16. 4. 2013 pod tlakom hrozby

výkonu záložného práva podpísali Dohodu o splátkach s veriteľom pohľadávky (žalovaným v 1. rade),
na dlžnú sumu spolu vo výške 20.337,20 eur s tým, že veriteľ určil na vyplatenie dlžnej sumy lehotu
60 dní v troch splátkach, a to vo výške prvej splátky 5.500,00 eur, druhej a tretej splátky vo výške
po 7.418,46 eur, pričom celá dlžná suma mala byť vyplatená najneskôr do 17. 6. 2013, pod hrozbou
zmluvných pokút vo výške po 338,96 eur, za každú omeškanú splátku. Žalobcovia dňa 17. 4. 2013

vyplatili prvú splátku vo výške 5.500,00 eur, ale ďalšie splátky už nevedeli zaplatiť. Mali za to, že táto
dohoda bola zo strany žalobcov podpísaná pod nátlakom s poukazom na e-mailovú komunikáciu a jej
citáciu. Následne žalovaný v 1. rade ako navrhovateľ dobrovoľnej dražby prostredníctvom žalovaného v
2. rade ako dražobníka pristúpil k uplatneniu záložného práva k založenej nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcov a k začatiu jeho výkonu, pričom žalovaná v 4. rade sa na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 15.

10. 2013 stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností.

5. Žalobcovia žalobu odôvodňovali aj nesúladom výšky dlhu vo vzťahu k splácaniu úveru, keďže aj
keď splácali predmetný úver v dohodnutých mesačných splátkach pravidelne od roku 2004 do 14. 2.
2012, mali zaplatenú len dlžnú sumu vo výške 8.659,55 eur. Napriek tomu žalovaný v 3. rade previedol

svoju pohľadávku na žalovaného v 1. rade, pričom dlh vyčíslil až do výšky 14.649,15 eur. Nový veriteľ
agresívnym spôsobom prostredníctvom žalovaného v 2. rade začal s vymáhaním pohľadávky ich dlžoby
s nárastom až na sumu 20.337,20 eur, napriek ich snahe uhradiť dlžobu splátkou vo výške 5.500,00 eur,
čo aj učinili s odkazom na uzavretú dohodu o splátkach.

6. Čo sa týka neplatnosti dražby žalobcovia taktiež poukazovali na nedoručenie nielen postúpenia
pohľadávky ale aj oznámenia o termíne dražby, oznámenia o čase konania ohliadky domovej
nehnuteľnosti, o cenovom ohodnotení ich nehnuteľností. Nesúhlasili s cenou ohodnotenej nehnuteľnosti
a ani s výškou vymáhanej pohľadávky ku dňu konania dražby, ktorá nebola upresnená. Preto konaním
žalovaného v 1. a 2. rade boli ukrátení na svojich právach a ich konanie sa prieči dobrým mravom.

Rovnako poukazovali aj na rozpor s dobrými mravmi, čo sa týka výkonu záložného práva na základe
Zmluvy o zabezpečení záväzku dlžníka dobrovoľnou dražbou a to s poukazom na jej absolútnu
neplatnosť (v zmysle § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“), keďže ich dlh bol
ku dňu konania dražby takmer úplne splatený. Apelovali zásadou platnou pri prevodoch nehnuteľností,
podľa ktorej „nikto nemôže previesť na iného viac práv než má sám“ a v prípade, ak je právny úkon

neplatný, je neplatný aj prevod nehnuteľností a to bez ohľadu na dobromyseľnosť osoby na strane
nadobúdateľa, ktorá je vzhľadom na všetky skutkové a právne okolnosti vylúčená. Dobrovoľná dražba,
ktorej navrhovateľom nie je skutočný vlastník draženej veci, tak nemôže byť konaním v súlade so
zákonom a preto s odkazom na čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 12 ods. 2 Ústavy SR sa žalobcovia v zmysle
ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v zákonnej trojmesačnej lehote

domáhali určenia neplatnosti dražby, keďže boli touto dražbou dotknutí na svojich právach.

7. Žiadali, aby súd ako predbežnú otázku posúdil platnosť Zmluvy o úvere zo dňa 25. 6. 2004, Zmluvy
o zriadení záložného práva zo dňa 25. 6. 2004, Zmluvy o postúpení pohľadávky, Dohody o splátkach
zo dňa 16. 4. 2013, ktoré sa javia podľa žalobcov ako neplatné v zmysle § 39 OZ pre rozpor s

dobrými mravmi, keďže obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, v dôsledku ktorých
sú žalobcovia pre rovnaké porušenie zmluvných podmienok, t.j. omeškanie s platením splátky úveru,
postihnutí viacerými spôsobmi špecifikovanými v odôvodnení podanej žaloby. Žalobcovia mali za to,
že neprimerane vysoké sankcie z dlžnej sumy predstavujú nekalú zmluvnú podmienku spôsobujúcuneplatnosť zmluvy o úvere a následne aj zmluvy o zriadení záložné práva na nehnuteľnosť žalobcov,
vzhľadom na ich akcesorickú povahu, a preto nebolo možné uskutočniť výkon záložného práva.

8. Naliehavý právny záujem žalobcovia odvodzovali od straty vlastníckeho práva k domovej
nehnuteľnosti, v ktorej bývali a využívali ju aj na podnikateľské účely, z dôvodu ich údajného dlhu z
titulu Zmluvy o hypotekárnom úvere a to bez skúmania existencie skutočného dlhu, bez skúmania
neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvách a to súdom alebo nezávislým orgánom, bez zreteľa
na nesúlad pri výpočte istiny úveru a sankcií, pričom samotná istina zo sumy 14.852,42 eur sa

niekoľkonásobne navýšila.

9. Žalovaní so žalobou žalobcov nesúhlasili, keďže nedošlo k porušeniu ust. § 21 ods. 2 zákona o
dobrovoľných dražbách (zákon č. 527/2002 Z.z).

10. O podanej žalobe prvotne rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom, č.k. 8C/510/2013-296 zo dňa 28.

júna 2016, proti ktorému podali odvolanie žalobcovia, a keďže podané odvolanie žalobcov bolo dôvodné,
Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Co/374/2016-364 zo dňa 23. októbra 2017 zrušil rozsudok a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to z dôvodu riadneho odôvodnenia
výsledkov vykonaného dokazovania, nielen čo sa týka napádaných skutočností týkajúcich sa neplatnosti
dražby, ale aj s poukazom na to, či bol pri konaní dražby dodržaný zákon o dobrovoľných dražbách,

keďže to vyžaduje potreba zvýšenej ochrany súdu v týchto konaniach práve pri nehnuteľnostiach
určených na bývanie, so zohľadnením vo veci ustálenej rozhodovacej praxe súdov.

11. Po zrušení rozhodnutia a vrátení veci súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania v znení jeho doplnenia, po opätovnom vyhodnotení skutkového stavu, vec

právne posúdil v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obz“), § 21 ods. 2, § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, § 45 až 50 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v
znení citovaných rozhodnutí Ústavného súdu SR, rozsudkov Krajského súdu v Prešove a konštatoval
dôvodnosť uplatnenej žaloby žalobcov.

12. Zo Zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 25. 6. 2004 uzavretej medzi OTP Banka Slovensko a
žalobcami1/,2/,medzižalobkyňou1/akodlžníčkouažalobcom2/akospoludlžníkomsúdprvejinštancie
mal za preukázané, že jej účelom bolo splatenie úveru na predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcov, pričom banka sa zaviazala poskytnúť dlžníkovi na tento účel hypotekárny úver vo výške
447.942 Sk, s lehotou splatnosti 25 rokov pri úrokovej sadzbe s konštrukciou podľa bodu 2. tohto článku,

podľaktoréhojepredmetnýhypotekárnyúverúročenýpohyblivouúrokovousadzbou,ktorápozostávazo
základnej sadzby pre pohyblivý systém úročenia hypotekárnych úverov platných v deň podpisu zmluvy
uvádzanej v percentách ročne a dohodnutej prirážky vo výške 0,60 % ročne. Výsledná úroková sadzba v
deňpodpisuzmluvypredstavovali7,30%ročne.Včlánku2.Zmluvyozabezpečeníhypotekárnehoúveru
vbode1.jeuvedené,ženávratnosťhypotekárnehoúverujezabezpečenázriadenímzáložnéhoprávana

predmetné nehnuteľnosti. V bode 9. článku 4. splácania hypotekárneho úveru sa uvádza, že ak je dlžník
v omeškaní so splatením úveru, splátky úveru podľa tejto zmluvy, banka je oprávnená od nasledujúceho
dňa po dni splatnosti tejto splátky účtovať úrok dohodnutý v tejto zmluve zvýšený o úrok z omeškania z
nesplatenéhoúveruvovýškesadzieburčovanýchbankouvzmysleaktuálnejpracovnejinštrukcieplatnej
v deň omeškania so splatením úveru až do dňa skutočného zaplatenia splátky. Podľa bodu 13 tohto

článkubankajeoprávnenáakdlžníkvdohodnutomtermínesplatnostineuhradímesačnúanuitnúsplátku
alebo neuhradí dve po sebe nasledujúce splátky úveru alebo ak neuhradí poplatky alebo neplatí poistné
alebo ak použije hypotekárny úver na iný ako v tejto zmluve dohodnutý účel, alebo ak uplatní žiadosť na
štátny príspevok na viac ako jeden hypotekárny úver alebo porušuje ďalšie podmienky, obmedziť alebo
zastaviťčerpaniedohodnutéhoúveru,požadovaťsplatenieúveruvrátaneúrokov,poplatkovjednorázovo

pred termínom splatnosti, uplatniť právo vyplývajúce zo zabezpečenia úveru, vymáhať pohľadávku v
zmysle platných právnych predpisov, zvýšiť dohodnutú úrokovú sadzbu o sadzbu úroku z omeškania,
uplatniť práva vyplývajúce zo zabezpečenia úveru, požadovať ďalšie zabezpečenie za poskytnutý úver
a podľa písm. h) postúpiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi tretej osobe a podľa písm. m) žiadať uznanie
záväzku v zmysle platných právnych predpisov.

13. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti zo dňa 25. 6. 2004 vyplýva, že OTP Banka
Slovensko, a.s. ako zmluvná strana uzavrela so žalobcami 1/, 2/ zmluvu o zriadení záložného práva
podľa § 151a a nasledujúcich Občianskeho zákonníka na zabezpečenie pohľadávky OTP Banky, ktorávyplýva z predmetnej zmluvy o hypotekárnom úvere. Záložca týmto potvrdil, že s obsahom uvedenej
zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru, vrátane príloh, bol oboznámený, pričom zmluva je podpísaná
obidvoma záložcami.

14. Z Dohody o splátkach uzavretej dňa 16. 4. 2013 medzi žalovaným 1/ a žalobcami 1/, 2/ (na čl. 24
spisu) zase vyplýva, že dlžníci si neplnili svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere riadne a včas
a veriteľ na základe dohody s OTP Bankou sa stal záložným veriteľom, a nakoľko sa dlžníci mienia
vyhnúť uplatneniu záložného práva k nehnuteľnostiam, pristupujú k dohode o splátkach, na základe

ktorej má byť uspokojená pohľadávka veriteľa. Veriteľ vyčíslil výšku pohľadávky pri predpokladanom
splatení dlhu v priebehu troch mesiacov a v troch splátkach nasledovne: istina, príslušenstvo 14.649,15
eur, úroky 312,04 eur, úroky z omeškania 382,67 eur, poplatky a pokuty vyplývajúce zo zmluvy 2.210,28
eur, náklady a odmena dražobnej spoločnosti (právne a notárke služby, ocenenie znalcom, reklama,
cestovné náklady) 2.783,05 eur, spolu 20.337,20 eur. Následne na podklade dohody o splátkach zaplatili
žalobcovia veriteľovi dňa 17.04. 2013 prvú z troch dojednaných splátok vo výške 5.500,- eur.

15. Z listu žalovaného 2/ na čl. 27 spisu adresovaného žalobkyni 2/ je podľa súdu zrejmé oznámenie
výšky pohľadávky ku dňu 15. 3. 2013 v celkovej sume 19.859,20 eur.

16. Z podania právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/ zo dňa 21. 2. 2019 súd zistil, že pred uzatvorením

dohody o splátkach zo dňa 16. 4. 2013 medzi veriteľom a žalobcami bol dlh žalobcov dražobníkom
vyčíslenýkudňu 15.6.2013úkonomsnázvom„vyčísleniedlžnejsumy“zodňa2.4.2013spoluvovýške
20.337,20 eur, ktorá pozostávala z istiny a príslušenstva vo výške 14.649,15 eur (výška postúpenej
pohľadávky), úrokov odo dňa postúpenia pohľadávky vo výške 312,04 eur, úrokov z omeškania odo dňa
postúpenia pohľadávky vo výške 382,675 eur, poplatkov a pokút vyplývajúcich z príslušných zmlúv vo

výške 2.210,28 eur a nákladov z uplatnenia pohľadávky vo výške 2.783,05 eur, Vzhľadom na uvedené
veriteľ pokračoval vo výkone záložného práva predajom zálohu na dražbe. Cena dosiahnutá vydražením
bola 28.200,- eur a bola použitá tak, že 14.928,25 eur bola použitá na uspokojenie pohľadávky veriteľa,
4.265,20 eur bola použitá na úhradu nákladov dražby a 9.006,55 Eur bola zložená do notárskej úschovy.

17. Po oboznámení listín viažucich sa k postúpeniu pohľadávky na č.l. 83 až 88 sporu, t.j. vyhlásenia
úveruzapredčasnesplatnýaoznámeniaozačatívýkonuzáložnéhopráva zo7.11.2012(č.l.455spisu),
oznámenia o postúpení pohľadávky z 15. 2. 2013 (č.l. 83 spisu), oznámenia o postúpení pohľadávok
a žiadosti o zmenu údajov týkajúce sa záložného práva z 15. 2. 2013 (č.l. 84 spisu) s pripojenými
doručeniami na č.l. 87 spisu, súd prvej inštancie konštatoval, že bol v danom prípade dodržaný postup

v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a rovnako, že žalobcom boli doručované
dražobníkom podania formou listových zásielok do vlastných rúk za primeraného použitia § 45 - § 50
Občianskeho súdneho poriadku v tom čase účinného (ďalej len „OSP“).

18. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že celkovo bolo zaslaných niekoľko výziev na ocenenie

nehnuteľnosti-prvávýzvanaoceneniebolažalobcomzaslanádňa27.2.2013,druhávýzvanaocenenie
dňa 21. 3. 2013 a tretia 4. 6. 2013 s tým, že podľa poslednej výzvy zo dňa 4. 6. 2013 sa ocenenie
nehnuteľnosti malo uskutočniť dňa 15.7.2017 (podľa zistenia odvolacieho súdu správne 2013), ale z
dôvodu, že v tom čase boli v nehnuteľnosti ubytovaní hostia, žalobkyňa v 2. rade dňa 14. 7. 2013
požiadala dražobníka o odklad návštevy znalca, čím o termíne oceňovania nehnuteľnosti vedela a

bola na sprístupnenie nehnuteľnosti znalcovi za účelom ocenenia nehnuteľnosti aj vyzvaná, a preto
sa obhliadka nehnuteľnosti znalcom uskutočnila až dňa 24. 7. 2013, a to po ústnej dohode medzi
žalobkyňou a dražobníkom.

19. Taktiež mal súd za preukázané, že dražobník so žalobcami viackrát komunikoval nielen

prostredníctvom elektronickej pošty, ale aj telefonicky s tým, že žalobcovia mu nikdy neoznámili, žeby
sa zdržiavali na inej adrese, ako na adrese trvalého pobytu s tým, že listinné dôkazy o doručovaní zo
strany žalovaného v 2. rada, resp. žalovaného v 1. rade sú obsiahnuté v spise na č.l. 485 - 488 a ich
presný obsah je uvedený v písomnom vyjadrení žalovaných v 1. a 2. rade na č.l. 445 spisu.

20. Čo sa týka ceny predmetnej nehnuteľnosti žalobcovia v konaní predložili znalecký posudok č.
93/2018 zo dňa 7. 5. 2018 znalkyne J.. V. X., ktorá stanovila všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov v
sume 84.700,00 eur, pričom vydražená cena nehnuteľnosti bola v nižšej výške, ako aj cena stanovená
znaleckým posudkom s tým, že rovnako predložený znalecký posudok preukazuje skutočnosť, ženehnuteľnosť sa využíva na bývanie, rekreáciu, na malé podnikanie, penzión a v čase konania dražby
v predmetnej nehnuteľnosti bývala žalobkyňa, jej brat T. K., ako aj dve deti, t.j. C. W., ktorý v tom čase
študoval v Bratislave a dcéra Z. N. W., ktorá študovala v Košiciach, pričom žalobkyňa v 2. rade spolu

s bratom bývala v dome od narodenia a ich pobyt bol zrušený až 30. 10. 2013 s tým, že v súčasnosti
má trvalý pobyt v tej istej obci u majiteľa domu na tej istej ulici a syn má trvalý pobyt u starých rodičov,
tiež sa tej obci, pričom na K. X M. T., mali všetci vedený trvalý pobyt s prestávkami v závislosti od
rodinnej situácie, okrem brata T. K.. Trvalý pobyt menili kvôli mame, ktorá bola dlhodobo chorá, čo
má preukazovať potvrdenie obce K. W. predložené žalobcami. Čestné prehlásenie zo dňa 29. 1. 2019

preukazuje silné väzby žalobkyne na obec K. W. a na tunajšiu komunitu, keďže sa aktívne zúčastňuje
v samospráve a verejnom dianí obce, vedie webový portál, ktorý píše o dianí v K. W., od roku 2018
je poslankyňou obecného zastupiteľstva v K. W. a od roku 2011 pôsobila v komisii kultúry, športu a
cestovného ruchu a tiež v rómskej komisii v K. W..

21. Z predloženého listinného dôkazu a to znaleckého posudku č. 93/2018 súd zistil, že všeobecná

hodnota stavieb a pozemkov bola určená sumou 84.700,- eur a porovnaním so znaleckým posudkom č.
48/2013zodňa12.08.2013znalcaJ..P..Q.K.,kdebolaurčenávšeobecnáhodnotastaviebapozemkov
sumou 37.600,- eur vyplýva, že pri konaní dražby bola cena nehnuteľností zrejme podhodnotená.

22. Súd teda vyhovel žalobe po zistení, že žalobcom skutočne v čase postúpenia pohľadávky a v čase

konania dražby nebolo a nemohlo byť celkom zrejmé z čoho pozostáva „vymáhaná“ suma a to zvlášť
čo sa týka úrokov, poplatkov a ďalších poplatkov, keďže túto skutočnosť žalovaní 1, 2 spresňovali počas
konania na výzvu súdu, čo ale nespôsobuje dôvod neplatnosti dražby. Súd bol toho názoru, že v danom
prípade napriek postúpeniu pohľadávky sa nezmenil charakter úveru t.j. išlo naďalej o hypotekárny
úver, ktorý nemá charakter spotrebiteľského úveru a neoznámenie presných informácií týkajúcich sa

vymáhanéhozostatkuúveruvočižalobcomprinajmenšomnesvedčíokonanívsúladesdobrýmimravmi.

23. Súd prvej inštancie ale dospel k záveru, že predmetnou dražbou boli dotknuté tri ústavné práva
žalobcov (najmä žalobkyne 2/) a to právo na bývanie, na prácu a na slobodné podnikanie a v
neposlednom rade právo vlastniť majetok.

24. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a
plne úspešným žalobcom proti žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

25. Proti rozsudku podali v zákonne lehote (včas) odvolanie žalovaný v 1. a 2. rade. Uplatnili odvolacie

dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Poukazovali na nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia, čím je rozhodnutie nezákonné, arbitrárne a svojvoľne, keďže absentujú
zákonné náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Napadnuté rozhodnutie nedáva jasné, zrozumiteľné
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky a to z dôvodu, že v konaní absentuje
určenie akejkoľvek relevantnej právnej normy, na podklade ktorej súd vyslovil svoj záver o neplatnosti

dražby, keďže sa nevyrovnal so skutočnosťou, že vysloviť neplatnosť dražby je súd podľa Zákona o
dobrovoľných dražbách oprávnený len v prípade, ak sa preukáže, že záložná zmluva je neplatná, alebo
akboliporušenéustanoveniaZákonaodobrovoľnýchdražbách.Žalovanív1.a2.radetvrdia,žezáložná
zmluva je platná a k žiadnemu porušeniu ustanovenia Zákona o dražbách nedošlo, čím neexistuje
žiadny zákonný dôvod pre vyslovenie neplatnosti dražby. Aj keď súd v rozsudku netvrdí opak, t.j. žeby

v danom prípade došlo k akémukoľvek porušeniu ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách nie je
zákonný dôvod, pre ktorý súd neplatnosť dražby vyslovil a to z dôvodu, že ak by aj znalec pri oceňovaní
predmetu dražby pochybil, nie je to dôvod pre určenie neplatnosti dražby, keďže sa nejedná o porušenie
ustanovení Zákona o dražbách, pričom sa súd vyhol odpovedi na túto argumentáciu žalovaných. Ďalej
poukazovali na protirečivosť rozsudku a porušenie zásady kontradiktórnosti a rovnosti zbraní, keďže

súd aj keď dospel k záveru, že viackrát bol záväzok žalobcov vyčíslený, žalobcom nemohlo byť celkom
zrejmé, z čoho pozostáva vymáhaná suma.

26. Čo sa týka naplnenia odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 d/ CSP, súd vzhľadom na
existenciu dvoch znaleckých posudkov, s diametrálne odlišnými závermi, nepribral do konania ako

znalca príslušný znalecký ústav, za účelom vysporiadania sa s dôvodmi rozdielnych záverov oboch
znalcov s tým, že treba apelovať na to, že súdu ani neprináleží hodnotiť cenu nehnuteľnosti určenú
odbornými znalcami, resp. ich znaleckými posudkami, čo je zásahom do ústavných práv žalovaných.27. Čo sa týka odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, žalovaný v 1. a 2. rade
poukazovali na to, že aj keď súd vyslovil neplatnosť dražby, keďže vychádzal z daného skutkového stavu
ochrany bývania, daný skutkový stav nemožno subsumovať pod ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných

dražbách, a to z dôvodu, že vysloviť neplatnosť dražby možno len v prípade porušení ustanovenia tohto
zákona. So zreteľom na tento dôvod, tak nie je vo veci naplnený žiadny zákonný dôvod v zmysle §
21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý by súd oprávňoval určiť dražbu za neplatnú, keďže
dražobník si povinnosti v zmysle zákona splnil.

28. Uviedol, že keby cena zistená znaleckým posudkom bola podhodnotená, o nehnuteľnosť prejavil
vydražiteľ záujem až po ôsmich zníženiach, keď najnižšie podanie kleslo na sumu 28.000,00 eur, pričom
dražobník si svoju povinnosť v zmysle § 12 ods. 1 Zákona o dražbách splnil a zaistil ohodnotenie
nehnuteľnosti od odborníka na danú činnosť a to od znalca zapísaného v zozname znalcov vedenom
MS SR. Dražobník nie je odborne spôsobilá osoba a ani zákonom určená na to, aby sama vykonávala
odhad ceny nehnuteľnosti, keďže jeho povinnosťou je len nehnuteľnosť dať ohodnotiť, nie nehnuteľnosť

ohodnotiť a preto dražobník postupoval v súlade so zákonom, t.j. § 12 ods. 1 Zákona o dražbách.
Uviedol, že ak by znalec pochybil nie je to dôvodom pre určenie neplatnosti dražby, čo vyslovil už aj
odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení s tým, že súd prvej inštancie je v zmysle § 391 ods.
2 CSP týmto viazaný. Čo sa týka ohľadom možného rozporu konania s dobrými mravmi žalovaní
uviedli, že podľa § 853 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné použiť ust. podľa § 3 OZ na právne

vzťahy medzi záložným veriteľom a vlastníkom bytu alebo rodinného domu pri zániku jeho vlastníctva na
základe uplatnenia záložného práva, pričom treba zohľadniť tú skutočnosť, že v danom prípade sa jedná
o zákonom aprobovaný spôsob vymáhania peňažnej pohľadávky od dlžníkov, kedy dlžníci spôsobili
taký stav, že dochádzalo k porušeniu ústavného práva veriteľa (právo vlastniť majetok). Keďže žiadne
pochybenie v zmysle Zákona o dražbách vo veci preukázané nebolo, žalovaní navrhovali rozsudok

zrušiť, prípadne žalobu žalobcov zamietnuť a priznať im nárok na náhradu trov konania.

29. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie aj žalovaný v 3. rade, ktorý poukazoval
na listiny, ktoré súdu predložil:

- List „Výzva na zaplatenie Vášho záväzku po lehote splatnosti“ zo dňa 12. 9. 2012 spolu s obálkou s
doručenkou (adresát žalobca v 1. rade),
- List „Výzva na zaplatenie Vášho záväzku po lehote splatnosti“ zo dňa 12.9.2012 spolu s obálkou s
doručenkou (adresát žalobca v 2. rade),
- List „Vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva “ zo dňa

7. 11. 2012 spolu s obálkou s doručenkou (adresát žalobca v 1. rade),
- List „Vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva “ zo dňa 7.
11. 2012 spolu s obálkou s doručenkou (adresát žalobca v 2. rade), z ktorých žalobcovia mohli skutočne
zistiť dlžnú zmluvu, ktorú žalovanému v 3. rade dlhovali.

Čo sa týka postúpenia pohľadávok poukazoval na dôkazy:
- List „Oznámenie o postúpení pohľadávok“ zo dňa 15. 2. 2013 spolu s obálkou s doručenkou (adresát
žalobca v 1. rade) - už bol predložený do súdneho spisu,
- List „Oznámenie o postúpení pohľadávok“ zo dňa 15. 2. 2013 spolu s obálkou s doručenkou (adresát
žalobca v 2. rade) - už bol predložený do súdneho spisu

pričom z doručených obálok a obsahu oznámení je zrejmé, že postúpenie pohľadávky bolo riadne
oznámené obom žalobcom a žalobcovia zámerne zásielky nepreberali, pričom zásielky im boli
doručované na adrese, ktorú oni uviedli ako aktuálnu adresu svojho bydliska, nielen v zmluvnej
dokumentácii týkajúcej sa úverového vzťahu so žalovaným v 3. rade, ale navyše aj v podanej žalobe a

v ďalších procesných podaniach, pričom treba brať do úvahy ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho
súdu v tom znení, že ak mal adresát reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne
účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho taký prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát
skutočne oboznámil.

30. Žalovaný v 3. rade rovnako namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu a to s poukazom na citované
rozhodnutie NS SR sp. zn. 5MCdo/1/2010 z 31. 1. 2011 a to čo sa týka konania o neplatnosť dražby,
keďže nie je dotknutou osobou podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách a rovnako nie je ani
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v konaní o určenie vlastníckeho právo, keďže nie je zapísaný vkatastri nehnuteľností ako vlastník predmetných nehnuteľností a ani si akokoľvek nenárokuje vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam.

31.Žalovanýv3.radesastotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,žeust.§92ods.8Zákonaobankách
bolo dodržané, keďže nebola spochybnená zákonnosť a dôvodnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru, k čomu aj citoval listiny na daný stav sa viažuce. Dodal, že realizoval Vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru dňa 7.11.2012, kedy boli žalobcovia v omeškaní so zaplatením splátky viac ako 8
mesiacov s tým, že na toto omeškanie žalobcov a možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“) upozornil žalovaný v 3. rade žalobcov Výzvou zo dňa 12. 9. 2012, ktorá
bola obom žalobcom doručená, a to žalobcovi v 1. rade najneskôr dňa 10. 10. 2012 (kedy sa vrátila
neprevzatá zásielka žalovanému v 3. rade) a žalobkyni v 2. rade prevzatím zásielky dňa 4. 10. 2012,
t.j. teda obom žalobcom v lehote dlhšej ako 15 dní pred realizovaním Vyhlásenia. V obidvoch výzvach
- pre oboch žalovaných bola presne určená dlžná suma s tým, že žalovaný v 3. rade nemôže niesť
zodpovednosť za to, že žalobcovia si zásielky neprevzali.

32. Ďalej konštatoval, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nekonštatoval, aby Zmluva
o úvere obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, čo nebolo ani predmetom konania a to aj s
poukazom na to, že neprijateľnosť podmienok žalobcovia uvádzali bez bližšieho odôvodnenia s tým, že
k neprijateľným zmluvným podmienkam sa žalovaný v 3. rade vyjadril vo svojom písomnom stanovisku

z januára 2018.

33. Odvolanie odôvodňoval podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP, so zreteľom na jeho
nepreskúmateľnosť. Navrhoval, aby odvolací súd žalobu žalobcov zamietol a priznal žalovanému v 3.
rade nárok na náhradu trov konania, eventuálne ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

34. Proti napadnutému rozsudku v zákonnej lehote (včas) podala odvolanie aj žalovaná v 4. rade.
Uplatnilaodvolacídôvodvzmysleust.§365ods.1písm.h)CSP,keďžerozhodnutiesúduprvejinštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že aj keď súd posudzoval nárok žalobcu

podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, skutkový stav pre danú normu nezahrnul s tým, že v
danom prípade nastala aplikácia ust. § 27 ods. 1 citovaného zákona. Mala za to, že v danom prípade nie
je naplnený žiadny zákonný dôvod v zmysle § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý by súd
oprávňoval určiť dražbu za neplatnú. Navrhovala rozsudok zrušiť, prípadne žalobu žalobcov zamietnuť
a priznať jej nárok na náhradu trov konania.

35. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov nesúhlasili s uplatnenými odvolacími dôvodmi a
navrhovali rozsudok ako vecne správne potvrdiť, pričom si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Poukazovali na podané vyjadrenia v danej veci a to písomné, ako aj ústne
- s ohľadom na porušenie ústavných práv žalobcov

- s ohľadom na meniacu sa výšku pohľadávky a jej viaceré vyčíslenia pred podaním žaloby aj počas
trvania sporu,
- s ohľadom na nedoručenie znaleckého posudku,
- s ohľadom na nekalé podmienky dohody o splátkach,
- s ohľadom na nátlak veriteľa a oklamanie veriteľa v pôvodne vymáhanej sume dlžoby,

- s ohľadom na viacnásobné úročenie vopred vyrubených, umelo vyfabrikovaných úrokov (z
neexistujúceho omeškania),
- s ohľadom na dvojnásobné platby za náklady dražby,
- s ohľadom na komunikáciu žalovaných v 1. a 2. rade so žalobcami v 1. a 2. rade a mali za to,
že žalobcovia predloženými listinami uniesli dôkazné bremeno, naproti tomu žalovaní svoju procesnú

obranuneuniesli,keďženedoručiliznaleckýposudok,neoznámilipresnúvýškupohľadávky,podhodnotili
nehnuteľnosť s poukazom aj na prepojenie žalovaného v 3. rade a nekalé podmienky v dohode o
splátkach a uvedenie do omylu veriteľov ohľadom skutočnej výšky pohľadávky s tým, že rozhodnutie
súdu musí zohľadniť len podstatné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci v znení citovaného rozhodnutia
Ústavného súdu SR. Následne poukazovali na rozdielnosť im oznámenej výšky vymáhanej sumy a

na preložený znalecký posudok a ich pochybnosti o trhovej hodnote nehnuteľnosti s tým, že nemali
možnosť sa oboznámiť so znaleckým posudkom. Nesúhlasili so zámerným nepreberaním zásielok a k
existencii pasívnej legitimácie žalovanej v 3. rade uvádzali, že žiadali ako prvotnú prehodnotiť platnosť
hypotekárnej zmluvy.36. Žalovaná v 4. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných v 1., 2. a 3. rade uvádzala, že súhlasí s
odvolaniami v znení ňou navrhnutého odvolacieho návrhu.

37. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 3. a 4. rade uviedli, že sa stotožňujú
s nimi tvrdenými skutočnosťami v znení ich odvolacieho návrhu.

38. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniam žalovaných uviedli, že uplatnené odvolacie dôvody vo veci

nie sú dané, keďže rozhodnutie je vecne správne, riadne a presvedčivo odôvodnené, pričom zotrvali
na podaných vyjadreniach. Navrhovali rozsudok potvrdiť.

39. Žalovaná v 4. rade k vyjadreniu žalobcov opätovne poukazovala na to, že žalobcovia nepreberali
písomnosti ani zo súdneho spisu, pričom dražba prebehla v súlade so zákonom.

40. Ďalšie vyjadrenia strán sporu súdu doručené neboli.

41. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 01.
07. 2016 ďalej len „CSP"), prejednal odvolanie žalovaných v 1., 2., 3. a 4. rade ako podané včas a
oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, na pojednávaní, ktoré

nariadil odvolací súd z dôvodu potreby zopakovania a doplnenia dokazovania vo veci v zmysle ust. §
384 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a §
379 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) d), f) a h) CSP a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné a keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie
ani na zrušenie napadnutého rozsudku, v zmysle § 388 CSP napadnutý rozsudok odvolací súd zmenil

a nanovo rozhodol aj o nároku na náhradu trov celého konania v zmysle § 396 ods. 2 CSP.

42. Verejné pojednávanie sa konalo na Krajskom súde v Košiciach dňa 15. 07. 2020 o 10.30 hod.
v pojednávacej miestnosti č. 212/II. poschodie, pričom miesto a čas pojednávanía bolo oznámené
stranám sporu doručením predvolania na pojednávanie minimálne 5 dní pred termínom pojednávania

na odvolacom súde s tým, že právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že žalobca v 1. prvom rade, aj
keď predvolanie mu nebolo odvolacím súdom doručené, vie o termíne pojednávania, so zachovaním
5 - dňovej lehoty na prípravu pojednávania, pričom súhlasil s tým, aby sa pojednávanie konalo v
jeho neprítomnosti. Rovnako žalovaný v 3. rade ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a
keďže súhlasil s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti, odvolací súd konštatoval splnenie zákonných

podmienokvzmysle§378ods.1CSPsodkazomnaust.§180CSPavovecipojednávalvneprítomnosti
žalobcu v 1. rade, ako aj žalovaných v 1., 2. a 3. rade, nakoľko aj žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom
právneho zástupcu prítomného na pojednávaní svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby
odvolací súd konal v ich neprítomnosti.

43. Pojednávanie konané dňa 15. 07. 2020 odvolací súd odročil za účelom vyhlásenia rozhodnutia na
deň 29. 7. 2020 o 10.10 hod. v poj. miestnosti č. 212/II. poschodie s tým, že prítomné strany sporu, ako
aj ich právni zástupcovia na pojednávaní konanom dňa 15. 07. 2020 vzali termín verejného vyhlásenia
rozhodnutia na vedomie, pričom termín vyhlásenia rozhodnutia bol taktiež aj uverejnený na úradnej
tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP,

ktorý bol ale z dôvodu práceneschopnosti referujúcej predsedníčky senátu preročený na 12. 08. 2020
o 10,15 hod., v poj. miest. č. 212/II.p. poschodí ,za splnenia predpokladov v zmysle § 219 ods. 1, 3
CSP a § 378 ods. 1 CSP.

44. Žalovaní v 1. a 2. rade uplatnili odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h)

CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

45. Žalovaný v 3. rade uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP a žalovaná
v 4. rade v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keďže mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaní navrhovali rozsudok zrušiť, eventuálnezmeniť a žalobu žalobcov zamietnuť a priznať im nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli v spore
naplnené zákonné predpoklady v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách.

46. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP spočíva v tom, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

47. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou procesnou vadou konania danou
aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku
občianskoprávneho kolégia zo dňa 03. 12. 2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR
a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

48. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom, spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v
zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd

zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

49. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v
súlade s § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli

z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj
inéokolnostiakosúvzájomnánadväznosť,súladaleborozpormedziskutočnosťami,ktorézvykonaného
dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne

správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

50. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

51. Odvolací súd konštatuje, že žalovaní v podaných odvolaniach argumentujú predovšetkým
skutočnosťami, ktoré uvádzali už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie
ale nie v celom rozsahu vysporiadal náležite a správne a to čo sa týka vyhodnotenia skutkového stavu,

ako aj právneho posúdenia veci. Odvolacie námietky žalovaných sú preto spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku, keďže umožňujú prijať iné závery a to so zreteľom aj na to, že súd vo
veci nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, so zreteľom
aj na potrebu zvýšenej súdnej kontroly v týchto sporoch a preto odvolací súd v zmysle § 384 ods. 1
CSP dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakoval a taktiež ho doplnil a z tohto dôvodu v spore nariadil

pojednávanie a predvolal strany sporu, ako aj ich právnych zástupcov s tým, že na pojednávaní vypočul
žalobkyňu v 2. rade k namietaným skutočnostiam zo strany žalovaných, so zreteľom na zabezpečenie
ochrany obydlia žalobcov.52. Žalobkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že v čase vykonania dražby a doručovania listín
súvisiacich s vykonaním dražby, ako aj v čase postúpenia pohľadávky mala jej rodina, t.j. ona, jej manžel,

ako aj deti trvalý pobyt v T., ul. j. P.. K. X s tým, že v tom čase jej dcéra študovala v K. na strednej
škole a syn na vysokej škole v A.. Ona mala prihlásený aj prechodný pobyt v K. W., Y. XXX a to ešte
5 rokov predtým, ako sa konala dražba. Tu sa zdržiavali častejšie, nakoľko nehnuteľnosť v K. W. im
vyhovovala lepšie, a to so zreteľom aj na rodinné väzby viažuce sa ku K. W., keďže nehnuteľnosť,
ktorá je predmetom konania je sčasti určená aj na bývanie. Aj keď na úradných listinách uvádzala len

trvalý pobyt v T., zo vzájomnej komunikácie, a to telefonickej, ako aj emailovej, mali žalovaní v 1., 2.,
ako aj v 3. rade vedomosť o jej prechodnom pobyte. Dodala, že na adresu trvalého pobytu prichádzala
asi dvakrát do mesiaca, a to vtedy, ak jej došli nejaké zásielky, tie na adrese trvalého pobytu preberala
alebo ak si potrebovala nejaké veci vyzdvihnúť. Rovnako uviedla, že je ochotná svoj dlh uhradiť, ale
po správnom vyčíslení, nie nebankovou inštitúciou, pričom má vedomosť, že jej bol poskytnutý úver vo
výške okolo 14.000 eur, ktorý by mala po 25 rokoch zaplatiť vo výške asi okolo 20.000 eur. Rovnako

mala vedomosť aj o tom, že sa dostala do omeškania a to viackrát, chcela to vždy dohodou vyriešiť,
pričom mala rovnako vedomosť, že žalovanému v 3. rade uhradila dlh vo výške okolo 8.600 eur. Svoj
dlh po dobu 8 rokov riadne a včas splácala a do omeškania sa do stala z toho dôvodu, že bola len jediný
zarábajúci člen rodiny s tým, že nemala vedomosť o postúpení pohľadávky, o čom sa dozvedela až od
žalovaného v 1. rade, ktorý od nej žiadal zaplatenie sumy vo výške okolo 21.000 eur, a preto uzavrela

dohodu o splátkach, ktorú ale nemohla, čo sa týka podmienok ovplyvňovať, pričom žalovanému v 2.
rade zaplatila okolo 5.000 eur v rámci dohody o splátkach a to pred dražbou. Rovnako dodala, že na
adresu K. X, T. jej bolo doručené zo strany žalovaného v 3. rade aj vyhlásenie o predčasnej splatnosti
dlhu, ale že pristúpia k vymoženiu dlžnej sumy, na to upozornená nebola.

53. Odvolací súd v zmysle § 385 ods. 2 CSP učinil podanie správy o doterajšom priebehu konania,
a to oboznámením listín obsiahnutých v spise, ktoré sú v zápisnici odvolacieho súdu o pojednávaní
konkrétne citované s tým, že strany sporu nežiadali ich prečítanie a zotrvali na podaných vyjadreniach,
ako aj učinených prednesoch a nakoľko ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali, odvolací súd
vyhlásil dokazovanie za skončené a to po oboznámení vykonanej lustrácie v Registri obyvateľov SR a

zistení, že žalobca v 1. rade má adresu trvalého pobytu od 5. 9. 2003 na adrese v T., Q.. P.. K. X a
žalobkyňa v 2. rade je od 15. 06. 2015 prihlásená na A. XXX, Y. K. W..

54. Z potvrdenia Obce K. W. zo dňa 15. 2. 2018 bolo zistené, že J.. Q. W., N.. XX. XX. XXXX mal trvalý
pobyt K. W., Y. XXX, od 7. 10. 1996 do 6. 4. 1998 a od 17. 5. 2002 do 5. 9. 2003 a K. W., N.. XX. XX.

XXXX mala prechodný pobyt K. W., Y. XXX od 5. 9. 2003 do 5. 9. 2005 a od 14. 7. 2010 do 30. 10.
2013. Deti žalobcov nikdy nemali trvalý pobyt v K. W..

55. Odvolací súd so zreteľom na doteraz vykonané dokazovanie vo veci učinené súdom prvej inštancie
v znení jeho oboznámenia, ako aj doplnenia odvolacím súdom konštatuje, že žalobcovia tvrdili, že z

poskytnutého hypotekárneho úveru mali pravidelnými splátkami ku dňu 14. 02. 2012 zaplatenú sumu vo
výške 8.659,55 eur, ale napriek tejto skutočnosti, keďže sa dostali viackrát do omeškania, naposledy po
8 rokoch splácania úveru, postúpil žalovaný v 3. rade predmetnú pohľadávku na žalovaného v 1. rade
vo výške 14.649,15 eur, pričom nový veriteľ začal s vymáhaním pohľadávky vo výške 20.337,20 eur.

56. Žalovaní v 1. a 2. rade k upresneniu výšky pohľadávky uviedli, že zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 15. 02. 2013, postúpil pôvodný veriteľ pohľadávku voči žalobcom na veriteľa vo výške 14.649,15
eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 13.168 eur, úroku vo výške 1.508,51 eur, úroku z omeškania vo
výške 74,26 eur a poplatkov vo výške 64,70 eur s tým, že pred uzatvorením dohody o splátkach zo dňa
16. 04. 2013, dlh žalobcov bol vyčíslený na sumu 20.337,20 eur, pozostávajúci z istiny s prísl. vo výške

14.649,15 eur, úrokov o výške 312,04 eur, úrokov z omeškania vo výške 382,675 eur, poplatkov a pokút
vyplývajúcich zo zmluvy vo výške 2.210,28 eur a doposiaľ vynaložených nákladov a odmeny dražobníka
vo výške 2.783,05 eur s tým, že po uzatvorení dohody zaplatili žalobcovia veriteľovi, t.j. žalovanému v
1. rade jednu splátku vo výške 5.500 eur, pričom z výpisu z úverového účtu vyplýva prehľad splácania
úveru poskytnutého žalobcom žalovaným v 3. rade na základe zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXX/

XXXX/XXXX zo dňa 25. 06. 2004 na č.l. 10 spisu, z ktorého podľa odvolacieho súdu vyplýva, že
žalobcovia sa zaviazali uhrádzať nielen istinu, ale aj bežný úrok a rovnako úrok z omeškania a poplatky,
pričom každá platba je ďalej rozúčtovaná okrem istiny aj na úroky alebo úroky z omeškania, či poplatky
a poslednú splátku žalobcovia realizovali dňa 14. 02. 2012 a do dňa postúpenia pohľadávky 15. 2.2013 nezrealizovali žiadnu úhradu, čím je nedôvodná odvolacia námietka žalobcov k nejasnosti výšky
vymáhanej sumy.

57. Z výziev na zaplatenie záväzku žalobcov po lehote splatnosti zo dňa 12. 09. 2012 adresovaných
žalobcom v 1. a 2. rade je zrejmé, že tieto zásielky boli doručované žalobcom na adresu trvalého
pobytu viď listiny na č.l. 407 - 409, ako aj oznámenie o postúpení pohľadávok na č.l. 410 - 412 s
vyhlásením úveru za predčasne splatný a oznámení o začatí výkonu záložného práva na č.l. 413
v spojení s neúspešným doručovaním na č.l. 415 - 416, nakoľko od 14. 02. 2012 žalobcovia vôbec

neuhradili akúkoľvek mesačnú splátku úveru (viď výzvu na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti zo
dňa 12. 09. 2012), z ktorej vyplýva, že žalobcovia boli v omeškaní viac ako 90 dní, keďže až do dňa
uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 15. 02. 2013, neuhradili ani len časť omeškaného
záväzku, čím je konštatovanie súdu prvej inštancie vecne správne, čo sa týka dodržania postupu podľa
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorého splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie
pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou.

Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť
zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 2019 sp. zn.
1Obdo/92/2018) len v prípade, ak banka nevyzve svojho klienta, aby dlh zaplatil a napriek písomnej
výzve nie je klient v oneskorení viac ako 90 kalendárnych dní čo i len s časťou dlhu, čo ale v tomto
prípade nebolo naplnené.

58. Odvolací súd konštatuje, že v prípade neoznámenia alebo nepreukázania postúpenia pohľadávky
aj voči dlžníkovi, môže dlžník platby naďalej realizovať pôvodnému veriteľovi a tento nemôže plnenie
odmietnuť. Nemá to ale za následok neplatnosť dražby, prípadne neplatnosť postúpenia pohľadávky.

59. V znení procesného útoku žalobcov k neprijateľnosti zmluvných dojednaní týkajúcich sa zmluvy o
hypotekárnom úvere, ako aj zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť, po ich preskúmaní,
správne súd prvej inštancie nemohol konštatovať ich neplatnosť v zmysle § 39 OZ, keďže ide o
dojednania v súlade so zákonom.

60. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

61. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že

tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto

lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§
23).

62.Odvolacísúduvádza,ževkonaníoneplatnosťdražbyjepotrebnévecprávneposúdiťsozreteľomna
preskúmanie zákonných podmienok v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných

dražbách, čo súd prvej inštancie dôsledne neučinil, nakoľko aj keď konštatoval nenaplnenie podmienok
pre vyslovenie neplatnosti dražby, dospel k nesprávnemu záveru, že nakoľko predmetná nehnuteľnosť
slúži aj na bývanie s poukazom na ochranu obydlia a práva na bývanie, na prácu a na slobodné
podnikanie, ako aj práva vlastniť majetok, predovšetkým u žalobkyne v 2. rade, žalobe žalobcov vyhovel.

63. Uvedenýzáversúduprvejinštancieniejesprávny,keďženemohlodôjsťužalobcovvdanomprípade
so zreteľom na vyhodnotenie skutkového stavu, ako aj právne posúdenie veci k zmareniu práva na
ochranu obydlia žalobcov, nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že
nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby ako jediná žalobcom neslúžila na bývanie, čím k zásahu do
ústavného práva žalobcov na ochranu obydlia (najmä žalobkyne v 2. rade) nedošlo a to aj so zreteľom

na rodinné väzby v danej obci, keďže z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že
žalobcovia boli v čase postúpenia pohľadávky a konania dražby prihlásení aj na trvalý pobyt v T., L.. K.
X, spolu s deťmi, pričom žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že si tam chodila pre veci, ako aj preberať
zásielky asi dvakrát do mesiaca, čím sa aj reálne rodina žalobkyne na adrese trvalého pobytu zdržiavala,ajkeďžalobkyňamalaprechodnýpobyt nainejadrese. Pretomaližalobcoviaajpodľaodvolaciehosúdu
reálnu možnosť sa so zásielkami doručovanými zo strany žalovaných v 1., 2., ako aj 3. rade oboznámiť, a
to aj s doručovaným znaleckým posudkom, berúc do úvahy aj viacnásobnú telefonickú, ako aj emailovú

komunikáciu medzi žalobcami a žalovanými (viď v tomto smere vyjadrenie žalovaných na čl. 443 až 510
s pripojenými doručenkami, ako aj znaleckým posudkom), z ktorých aj po doplnení dokazovania vyplýva
správny záver súdu prvej inštancie o dodržaní postupu v zmysle primeraného použitia § 45 až 50 O.s.p.
v tom čase účinného s odkazom na ust. § 10 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.

64. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., písomnosti sa doručovali poštou formou listovej zásielky
do vlastných rúk, a ak to nebolo možné alebo účelné, doručovali sa iným preukázateľným spôsobom do
vlastných rúk osobe, ktorej boli určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného
predpisu. podľa poznámky pod čiarou, boli týmto predpisom ustanovenia § 45 až 50 O.s.p.

65. Dôvodom neplatnosti dražby nemôže byť ani cena nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom, v

prípade jej podhodnotenia, tak ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, nakoľko ak by cena určená
znaleckým posudkom bola rozporná, uvedená skutočnosť nespôsobuje porušenie ustanovení zákona o
dobrovoľnej dražbe, ale to má za následok vznik nároku na náhradu škody od znalca, za predpokladu,
že sú splnené ostatné zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, ktorá je krytá poistením
znalca.

66. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie so zreteľom na určenie výšky dlhu žalobcov správne
dospelkzáveru,kedyúverprestalbyťzostranyžalobcovsplácaný,čímvyhláseniepredčasnejsplatnosti
úveru zo strany žalovaného v 3. rade bolo dôvodné, pri správnom posúdení platnosti postúpenia
pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách s tým, že zmluva o hypotekárnom úvere nemá

spotrebiteľský charakter, s odkazom na § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských
úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (viď bod 51 zrušujúceho uznesenia Krajského
súdu v Košiciach) a nakoľko predmetná nehnuteľnosť ako jediná neslúžila na bývanie žalobcov, nedošlo
v danom prípade z tohto dôvodu k zásahu do ústavných práv žalobcov (najmä žalobkyne v 2. rade) a
to práva na bývanie, prácu, slobodné podnikanie a v neposlednom rade práva vlastniť majetok, nakoľko

v spore nemožno konštatovať porušenie ust. § 21 ods. 2 Zákona č 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách.

67. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách účastníkmi súdneho konania o
neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník

a dotknutá osoba podľa odseku.

68. Keďže žalobcovia v konaní napádali neplatnosť zmluvy o hypotekárnom úvere, záložnej zmluvy, ako
aj zákonnosť postúpenia, ktorú súd predbežne v konaní vo veci samej preskúmava, nie je vo veci daná
pasívna vecná legitimácia žalovaného v 3. rade a rovnako ani v konaní o určenie vlastníckeho práva,

keďžežalovanýv3.radeniejezapísanýakovlastníkpredmetnýchnehnuteľnostivkatastrinehnuteľností
a ani sa vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti nechce stať (viď jeho dôvodnú odvolaciu námietku v bode
31. odôvodnenia tohto rozsudku).

69. Podľa § 21 ods. 5 Zákona č. 527/2002 Z.z.o dobrovoľných dražbách, ak vydražiteľ zmaril dražbu

alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

70. So zreteľom na hore citované zákonné ustanovenie, tak zo zákona odpadá dôvodnosť určenia
vlastníckeho práva. Udelením príklepu a zaplatením ceny, vydražiteľ nadobúda zo zákona vlastnícke
právo k predmetu dražby.

71. Nakoľko odvolací súd žalobu žalobcov titulom určenia neplatnosti dražby zamietol, zo zákona
odpadla dôvodnosť preskúmania žaloby o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam,
ktorú odvolací súd preto taktiež zamietol.

72. S poukazom na ust. § 133 CSP a § 224 CSP, keďže v záhlaví nie je správne uvedený pobyt žalobcov,
odvolací súd ukladá súdu prvej inštancie opraviť záhlavie napadnutého rozsudku v tomto smere.73. Podľa § 133 CSP fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu
alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Právnická osoba sa v žalobe
označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je

pridelené.

74. Odvolací súd v znení odvolacích námietok, ako aj rozsahu odvolacieho preskúmania napadnutého
rozsudku v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP ale nezistil v spore naplnenie zákonných predpokladov
v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, a preto z dôvodu nesplnenia zákonných

podmienok na potvrdenie ani na zrušenie napadnutého rozsudku, v zmysle § 388 CSP zmenil napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcov zamietol.

75. O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní rozhodol
odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Z dôvodu plného
úspechu žalovaných v 1., 2., 3. a 4. rade v konaní na súde prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní,

nakoľko odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, priznal žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade
plný nárok na náhradu trov celého konania proti neúspešným žalobcom s tým, že o výške tohto
nároku v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súdny úradník v konaní na súde prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. Odvolací súd v danej
veci nezistil naplnenie zákonných predpokladov v zmysle ust. § 257 CSP, ktorého preskúmanie ex offo

súd vykonáva, keďže žalobkyňa v 2. rade uviedla, že obaja žalobcovia sú zamestnaní, pričom v smere
ust. § 257 CSP ani žalobcovia neprodukovali ďalšie dôkazy.

76.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).