Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 1, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213232682
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7213232682.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvexekučnejvecioprávneného:EOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlomPajštúnska
5, Bratislava, IČO : 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., AK so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO : 36 613 843, proti povinnému : N. V., W..: XX. XX. XXXX, M. F. Q. XXX/XX,
V., pre vymoženie 3.460,62 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn.: EX 29233/2013,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k.: 39Er/4082/2013-14 zo dňa 06.
03. 2014, t a k t o

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie sp. zn. EX 29233/2013 zamietol.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa
14.11.2013 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonania exekúcie pre
vymoženie pohľadávky proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a

vykonateľný Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.
zn.: II/2012-1992 zo dňa 30. 08. 2012. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 09. 12. 2013.

Následne súd citoval ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný zákon") v platnom znení, ako aj ustanovenie § 52 ods. 1 zákona

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), čl. 2 písm. a), b), čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1
smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd zistil, že oprávnený s povinným uzatvorili Zmluvu o poskytovaní flexipôžičky č. 000329801240107
dňa 24. 01. 2007, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky, pričom touto zmluvou sa
oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému pôžičku vo výške 2 323,57 eur a povinný sa zaviazal

oprávnenému poskytnutú pôžičku vrátiť, a to v pravidelných mesačných splátkach v počte 60 po 52,74
eur.

Uviedol, že vnútroštátny súd sa stáva všeobecným súdom aplikácie úniového práva, pretože je povinný
v rámci svojich právomocí zabezpečiť úplný účinok právnych noriem a chrániť práva, ktoré tieto normy
priznávajú jednotlivcom. Súdne orgány členských štátov sú okrem toho povinné na základe čl. 4 ods.

3 Zmluvy o európskej únii zabezpečiť súdnu ochranu práv, ktoré fyzickým a právnickým osobám
vyplývajú z úniových ustanovení, aby sa dosiahla plná účinnosť týchto ustanovení, pričom sú povinnévyužiť všetky vnútroštátne právne prostriedky, ktoré primerane ochrania individuálne práva zakotvené
v úniovom práve. tento súd je na základe zásady lojálnej spolupráce povinný zabezpečiť právnym
subjektom právnu ochranu najmä vtedy, ak to vyplýva z priamo účinných úniových ustanovení, ale

aj prostredníctvom využitia nepriameho účinku práva únie tak, že bude vykladať všetky procesné
ustanovenia eurokonformným spôsobom tak, aby ich aplikácia prispela k realizácii požiadavky na
zabezpečenie účinnej súdnej ochrany práv, ktoré právnickým a fyzickým osobám vyplývajú z úniového
právneho poriadku. Vnútroštátny súd je v rámci svojich právomoci a voľnej úvahy, ktorú mu priznáva
vnútroštátne právo, povinný vykladať vnútroštátne ustanovenia čo najviac v súlade s právom únie tak,

aby ich následná aplikácia prispela k vykonaniu úniového práva.

V súlade s uvedeným uzavrel, že na vyššie uvedenú povinnosť súdu eurokonformného výkladu
vnútroštátnych právnych noriem, je potrebné aj na záväzkový vzťah vzniknutý zo zmluvy o pôžičke, je
potrebné aj na záväzkový vzťah vzniknutý zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24. 01. 2007 aplikovať smernicu
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd citujúce ustanovenie § 52 ods. 2, 3, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 2 OZ vyvodil z predmetnej Zmluvy o
poskytovaní flexipôžičky zo dňa 24. 01. 2007, že veriteľ (oprávnený), ktorý koná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej, pôžičku v dohodnutej výške. Preto súd posúdil predloženú zmluvu

uzavretú dňa 24. 01. 2007 ako spotrebiteľskú zmluvu. Daný právny vzťah je teda potrebné posudzovať
podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, na
ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. OZ.

Taktiež súd preskúmal obchodné podmienky obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach

a zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v
súvislosti s ňou budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002
Z. z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje
vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených stranami

v lehote rozhodcom stanovenej. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje
právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. Takýmto spôsobom dojednaný spôsob riešenia sporov
vzniknutých medzi zmluvnými stranami zo zmluvy o úvere možno považovať za neprijateľnú podmienku,
ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospechspotrebiteľa.ZmluvnápodmienkavštandardnejformulárovejzmluvealebovoVšeobecných

obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol
byť exekučným titulom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok

odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto
formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a
preto je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná.

Na základe vyššie uvedeného v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami súd prvého stupňa
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zo dňa 14. 04. 2014 zamietol.

Na súde prvého stupňa konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.) odvolanie
oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie.

Namietal, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, zverenej mu Exekučným poriadkom,
keďže nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ale iba materiálnu a formálnusprávnosť exekučného titulu. Poukázal na nesprávny preklad rozhodnutia ASTURCOM do slovenského
jazyka, čo je zreteľné pri porovnaní znenia v anglickom jazyku. Uviedol, že správny preklad je však taký,
že exekučný súd má vtedy povinnosť "posúdiť", resp. "vyhodnotiť", či je rozhodcovská doložka nekalá

(alebo či nie je nekalá), ak má pre takéto posúdenie skutkové okolnosti k dispozícii. Súd prvého stupňa
nie je podľa rozhodnutia Európskeho súdu vo veci ASTURCOM povinný vykonať cielenú procesnú
aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu. Citoval ustanovenie § 35 a §
37zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok. Z citovaných ustanovení vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti

ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a tvorí prekážku pre opätovné prejednanie veci, je právne
záväzný a spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie.

Ďalej uviedol, že slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť
rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo
exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú,

a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve, avšak v slovenskom
právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o
žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku.
Poukázal aj na nesprávny preklad prílohy 1 písm. q) smernice č. 93/13/EHS. Namietal, že ani zo

slovenského a ani z európskeho práva nemožno vyvodiť záver, podľa ktorého by súd mal povinnosť
preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no
neuplatnil si ich.

Oprávnený zastával názor, že postupom a rozhodovaním súdu dochádza k

neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov
právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom
konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup
môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3 M Cdo/11/2010 zo dňa 26.9.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské

zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je
možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. (rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor
s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje

neprijateľnú podmienku, nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj
rozporplneniasdobrýmimravmi.Rozhodujúcimbudelento,čiplnenie,ktorémábyťvykonané,odporuje
alebo neodporuje dobrým mravom, len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý a ani povinný sa v zákonnej lehote k odvolaniu oprávneného

nevyjadrili.

Napadnutéuzneseniesúduprvéhostupňaboloodvolaciemusúdupredloženénarozhodnutieoodvolaní
so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom
rozsahu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p."), preto

odvolanie prejednal odvolací súd.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len " odvolací súd") prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie

ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k
záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné :

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave vydaný rozhodcom JUDr. Beátou Šottníkovou
dňa 30. 08. 2012 pod sp. zn. II/2010-1992.Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na

vykonanie exekúcie a exekučný titul;

ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.
231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd má vzhľadom na vnútroštátnu úpravu obsiahnutú v ustanovení §
44 ods. 2 Exekučného poriadku nielen právo, ale aj povinnosť zo zákona preskúmať v spotrebiteľských
zmluvách nekalú povahu rozhodcovskej doložky.

Súd prvého stupňa pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie postupoval teda v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou i právnou úpravou Európskeho
spoločenstva.

Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že rozhodcovskú doložku si účastníci konania

dojednali platne vo všeobecných obchodných podmienkach.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a

označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 citovaného zákona).

Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania vo veci samej v rozhodcovskom
konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva

podľa § 3 (§ 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci v čase podpisu predmetnej zmluvy nebola
súčasťou VOP rozhodcovská doložka - článok 9 bod 3. VOP. Zmluvné strany sa v tomto bode dohodli
nasledovne. Banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto

zmluvybudúrozhodovanévrozhodcovskomkonanívzmyslezákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskom
konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom
styku.Rozhodcovskýrozsudokjezáväznýakonečnýdňomdoručeniaanadobúdaúčinkyprávoplatného
súdneho rozhodnutia.

Banka a dlžník vyhlasujú, že sa dobrovoľne podradia rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka
je súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánik zmluvy sa
nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou.

Odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať
a rozhodcovský rozsudok vydať.Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa
rozhodcovskýrozsudokstávanespôsobilýmexekučnýmtitulom.Takýtorozhodcovskýrozsudoknemôže
byťpodkladomnavykonanieexekúcie,pretosúdprvéhostupňapostupovalsprávne,akzamietolžiadosť

súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011).

Námietka oprávneného, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho prekladu smernice Rady č.
93/13/EHS do slovenského jazyka, nie je dôvodná z nasledujúcich dôvodov.

Príloha smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje
zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Členské štáty však môžu prijať aj
úpravu prísnejšiu a tak zabrániť používaniu neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Neprimeranosť zmluvných podmienok súdy posudzujú pri zohľadnení všetkých okolností veci, pričom
aplikujú národnú úpravu. Smernicu súd priamo neaplikuje, môže ju použiť len ako interpretačné pravidlo.

Posúdenie neprimeranej podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka exekučným súdom a
jej následné vyhodnotenie ako neplatnej je v súlade so slovenským právom. Navyše zákonodarca
novelou č. 568/2007 Občianskeho zákonníka účinnou od 01. 01. 2008, priamo v § 53 ods. 4 písm. r)
menuje jednotlivé zákonné ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za neprijateľné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s

ustanovením§142ods.1O.s.p.tak,žeúčastníkomnepriznalnáhradutrovodvolaciehokonania,pretože
oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a ostatným účastníkom konania preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004

Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.