Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 15, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/355/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115222163
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5115222163.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilina,vkonanípredsudkyňouJUDr.Mgr.MichaelouPriesolovou,vprávnejvecižalobkyne:

K. S., R.. XX.XX.XXXX, T. D. Ž. Č.. XXX, XXX XX C. W., proti žalovanému: BENCONT COLLECTION,
a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD, s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, o
zaplatenie 646,83 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd pokračuje v konaní s novým žalobcom: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so
sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 646,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 646,83 Eur od 2.10.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 21.7.2015 domáha voči žalovanej zaplatenia 646,83 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 9,25 % ročne od 28.4.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že Okresný súd Žilina rozsudkom sp.zn. 17C 132/2014-110 zo
dňa 9.3.2015, v znení rozhodnutia Krajského súdu Žilina č.k. 9Co/341/2015 zo dňa 28.5.2015, rozhodol,
že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá v zmluve o úvere č. 3821916307 medzi účastníkmi konania
dňa 27. júna 2007 je neplatná. Žalobkyňa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy zaplatila
žalobcovi 646,83 Eur, ktorej sa domáha titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

3. Žalovaný sa k veci samej písomne vyjadril v odpore zo dňa 14.10.2015 (proti platobnému rozkazu
OkresnéhosúduŽilinasp.zn.8C355/2015-30zodňa10.9.2015)tak,žerozsudokOkresnéhosúduŽilina
rozsudkom sp.zn. 17C/132/2014-110 zo dňa 9.3.2015 nezakladá právo žalobkyne na zaplatenie tejto
sumy, iba zrušil jedno zabezpečenie zo zmluvy. Dôkazné bremeno na preukázaní vzniku bezdôvodného
obohatenia má žalobkyňa. Žalovaný eviduje naďalej voči žalovanej 3.017,07 Eur, teda vyššiu sumu,
než je požadovaná suma žalobkyňou. Právny dôvod z povinnosti žalovanej vrátiť žalobcovi peňažné
prostriedky trvá. Nie sú splnené zákonné predpoklady vydania bezdôvodného obohatenia, aké sú

uznávané rozhodovacou praxou súdov v oboznámených prípadoch. Ak by žalobkyňa preukázala vznik
akejkoľvek pohľadávky voči žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia a súd by vyhodnotil,
že tieto sa stretli, žalovaný podáva prejav započítania takýchto pohľadávok.4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 22.2.2016, na ktorom vec prejednal a rozhodol tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 646,83 eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od
28.04.2014 do zaplatenia (prvý výrok), všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu vo zvyšnej

časti zamietol (druhý výrok) a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok).

5. Voči tomuto rozsudok podal odvolanie žalovaný. V dôvodoch odvolania uviedol, že žalobkyňa
porušila podmienky dohodnuté v zmluve o úvere podstatným spôsobom (nesplácala splátky), v
dôsledku čoho jeho právny predchodca vyhlásil dňa 16.10.2008 úver za predčasne splatný, o čom bola

žalobkyňa oboznámená 28.10.2008. V tomto smere má k dispozícii doručenku vlastnoručne podpísanú
žalobkyňou.Právnynázorokresnéhosúdu,žezostranyžalovanéhoišlooplneniebezprávnehodôvodu,
nie je správny. V podrobnostiach uviedol, že právny dôvod plnenia neodpadol, ten je daný, a to titulom
zmluvy o úvere. Žalobkyňa je stále v omeškaní so splatnými peňažnými záväzkami voči žalovanému,
ku dňu 29.06.2016 vo výške 3.252,39 eur. Pôvodný záväzkovo-právny vzťah založený zmluvou o úvere
nebol určený za neplatný, od tejto zmluvy nebolo odstúpené, nedošlo ani k zrušeniu zmluvy o úvere z

iných dôvodov. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súdom vyhlásená za neplatnú, je zabezpečovací
inštitút a má akcesorickú povahu. Ak aj zanikol skôr ako hlavný záväzok (t.j. rozhodnutím súdu o
určení neplatnosti tejto dohody) hlavný záväzok, ktorým je zmluva o úvere, naďalej trvá. Skutočnosť, že
došlo k určeniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, nespôsobuje neplatnosť zmluvy o úvere ako
právneho dôvodu, na základe ktorého je žalobkyňa povinná plniť. Za nesprávny považoval žalovaný

i právny názor okresného súdu, že dohoda o zrážkach zo mzdy je nekalou zmluvnou podmienkou.
I názor o nemožnosti započítania vzájomných pohľadávok žalobkyne a žalovaného s poukazom na
skutočnosť, že pohľadávka žalovaného je premlčaná. Nakoniec v odvolaní nesúhlasil ani s právnym
názorom okresného súdu o neplatnej (neprijateľnej) rozhodcovskej doložke v zmluve o úvere.

6. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 8Co/72/2017-132 zo dňa
31.5.2017 tak, že rozsudok okresného súdu v prvom a treťom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa a odvolanie žalovaného voči druhému výroku odmietol, nakoľko išlo o rozhodnutie v jeho
prospech. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že súd prvého stupňa sa v ďalšom
konaní vysporiada s argumentmi, ktoré žalovaný uviedol už v odpore proti platobnému rozkazu i na

pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 22.02.2016.

7. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na 15.5.2019. Dňa 10.5.2019 doručila žalobkyňa súdu
vyjadrenie, v ktorom ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasí s prejednaním veci v jej
neprítomnosti, nakoľko je dlhodobo odcestovaná v zahraničí. Okrem toho zotrvala na podanej žalobe.

Uviedla, že tvrdenia žalovaného, že zmluva o úvere naďalej trvá, nedošlo k jej zrušeniu a žalovanému
žalobkyňa dlhuje 3.252,39 Eur sú nepravdivé. Žalovaný totiž úver zosplatnil k 2.6.2008, premlčacia doba
uplynula 2.6.2011, a tak je jeho nárok z tejto zmluvy premlčaný. Ďalej uviedla, že rozhodcovská doložka
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, a tak je
rozhodcovský rozsudok nulitný, nejde o spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného

poriadku.

8. Dňa 13.5.2019 doručila právna zástupkyňa žalovaného oznámenie, že dňa 9.8.2017 došlo k
zlúčeniu žalovaného, spoločnosti PRO CIVITAS, s..r.o., so spoločnosťou BENCONT COLLECTION,
a.s. Na základe uvedeného žiadala, aby súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom

žalovaného.

9. Dňa 15.5.2015 súd vec prejednal a rozhodol za účasti právneho zástupcu žalovaného a v
neprítomnosti žalovaného a žalobkyne, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila podaním doručeným súdu
dňa 10.5.2019. Prednostne sa súd zaoberal tým, že dňa 9.8.2017 došlo k zániku pôvodného žalobcu

jeho zlúčením s nástupníckou spoločnosťou. Z výpisu z obchodného registra právneho predchodcu
žalobcu mal súd preukázané, že tento bol ku dňu 8.8.2017 vymazaný z obchodného registra. Ďalej z
predloženého preloženého výpisu z holandského obchodného registru vyplýva, že právny nástupcom
pôvodného žalobcu je spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská
100/A, Bratislava. Rovnaké skutočnosti vyplývajú aj s oznámenia právnej zástupkyne právneho

nástupcu žalobcu doručeného súdu dňa 13.5.2019 (č.l. 171).

10. Podľa ust. § 69 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zlúčenie je postup, pri ktorom
na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností,pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva
právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Splynutie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez
likvidácie dochádza k zániku dvoch alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností

prechádza na inú novozaloženú spoločnosť, ktorá sa svojím vznikom stáva právnym nástupcom
zanikajúcich spoločností.

11. Podľa § 64 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte ako „CSP“), ak strana
zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje

s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

12. Právny predchodca žalobcu ku dňu 18.10.2016 zanikol s tým, že došlo ku zániku spoločnosti s
právnym nástupníctvom, súd tak v zmysle § 64 a 66 CSP rozhodol o pokračovaní s konaním s jeho
právnym nástupcom t.j. BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A,
Bratislava.

13. Následne sa súd zaoberal predmetnom sporu. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní
zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a opätovne poukázal na to, že nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia je neopodstatnený, nakoľko existuje právny nárok veriteľa na prijatie daného
plnenia, tento právny nárok spočíva v nároku na vrátenie požičaného úveru, ktorý bol poskytnutý na

základe zmluvy o úvere právnym predchodcom v roku 2007. Vyslovením neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy rozsudkom OS Žilina 17C/132/2014 - 110 zo dňa 09.03. 2015 nezakladá nárok navrhovateľa
na zaplatenie dlžnej sumy. Uvedený rozsudok zrušil len jedno zabezpečenie zo zmluvy návrhu na
vydanie PR však žalobca opomenul tú skutočnosť, že žalovaný eviduje voči žalobcovi pohľadávku. K
vzniku bezdôvodného obohatenia dôjsť nemohlo, nakoľko právnym dôvodom vzniku pohľadávky na

straneveriteľajeposkytnutieúveru.Základnýmpredpokladomvznikubezdôvodnéhoobohateniajevznik
majetkovéhoprospechuuobohateného,pričomdôkaznébremenoexistenciebezdôvodnéhoobohatenia
znáša postihnutý. Zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú
ustanovuje zákon, nakoľko žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere. Rovnako ako
právny dôvod za plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol. Vydaný rozsudok rozhodcovského

súdu doposiaľ nebol napadnutý, nebol zrušený, je stále platný a zaväzujúci pre účastníkov konania,
Upozornila, že prvá zrážka bola zamestnávateľom žalobkyni vykonaná v mesiaci február 2014 a druhá
v mesiaci marec 2014. Teda obidve zrážky boli vykonané pred právoplatnosťou rozsudku súdu o
neplatnosti zrážok zo mzdy, po právoplatnosti rozhodnutia súdu žalovaný neeviduje žiadnu zrážku zo
mzdy a ani žalobkyňa žiadnu zrážku zo mzdy neavizovala a nenamietala. Zamestnávateľ, žalobkyňa aj

žalovaný do právoplatnosti rozhodnutia súdu postupovali v zmysle zákona a v tejto súvislosti považuje
názor okresného súdu týkajúci sa bezdôvodného obohatenia za nedôvodný.

14. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a
vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov:

15. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) právo sa premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

17. Podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa § 110 ods. 1 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v

uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

19. Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.20. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

21. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

22. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 455 ods. 1 OZ za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie
premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

24. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

25. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

26. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

27. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

28. Podľa § 517 ods.1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o

deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

29. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným vo výške 646, 83 Eur s
príslušenstvom titulom vykonaných zrážkach na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej v zmluve
o úvere zo dňa 27.6.2007 medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného. Z vykonaného

dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom žalovaného
(Poštová banka, a.s.) zmluvu o úvere dňa 27.6.2007 (č.l. 65), na základe ktorej jej bol poskytnutý
úver vo výške 50.000,- Sk /1.659,70 Eur/, ktorý bola žalovaná povinná zaplatiť v 60 mesačných
splátkach po 1.490,- Sk /49.46 Eur/. Nakoľko si žalovaná svoje povinnosti zo zmluvy o úvere
neplnila, právny predchodca žalovaného úver k 28.5.2008 predčasne zosplatnil a žalobkyňu vyzval na

úhradu dlhu jednorázovo listom zo dňa 28.5.2008 (č.l.148). Právny predchodca žalovaného v zmysle
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve podal návrh na začatie rozhodcovského konania a následne
dňa 15.7.2011 vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná v
Bratislave rozhodcovský rozsudok, ktorým žalobkyňu zaviazal na úhradu istiny vo výške 1.482,91 Eur
s príslušenstvom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.8.2011. Žalovaný následne listom zo dňa

27.2.2014 predložil zamestnávateľovi žalovanej dohodu o zrážkach zo mzdy vyplývajúcu zo zmluvy o
úvere a zamestnávateľ žalovanej vykonával zrážky zo mzdy, a to vo februári 2014 v sume 81,18 Eur a v
marci 2014 v sume 565,65 Eur (č.l. 5). Na návrh žalobkyne zo dňa 5.5.2014 Okresný súd Žilina v konaní
pod sp.zn. 17C/132/2014 uznesením zo dňa 6.5.2014 nariadil neodkladné (v danom čase predbežné)
opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa

27.6.2007.Následnerozsudkomzodňa9.3.2015určil,žedohodaozrážkachzomzdyuzavretávzmluve
o úvere č. 3821916307 zo dňa 27.6.2007 je neplatná. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku je zrejmé, že
súd predmetnú dohodu o zrážkach zo považoval za absolútne neplatný právny úkon. V zmysle právnej
teórie súd na absolútnu neplatnosť prihliada ex offo (z úradnej povinnosti) a zároveň plnenie na základeabsolútne neplatného právneho úkonu predstavuje bezdôvodné obohatenie. Právne úkony postihnuté
absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna
neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od počiatku (ex tunc) proti každému.

31. Na základe určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy sa žalobkyňa domáhala vrátenia
vykonaných zrážok zo mzdy v celkovej sume 646,93 Eur ako aj úroku z omeškania od 28.4.2014 do
zaplatenia. Súd tak konštatuje, že žalobkyňa sa správne dovoláva vydania bezdôvodného obohatenia,
nakoľko zamestnávateľ žalobkyne plnil z neplatného právneho úkonu v zmysle § 451 ods. 2 OZ.

32. Žalovaný v rámci procesnej obrany tvrdil, že jeho nárok titulom zmluvy o úvere zo dňa 27.6.2007
nezanikol a žalobkyňa je stále v omeškaní so splatnými peňažnými záväzkami voči žalovanému, ku dňu
29.06.2016 vo výške 3.252,39 eur. Okrem toho v záverečnej reči právna zástupkyňa žalovaného uviedla,
žezrážkybolivykonanépredrozhodnutímsúduourčeníneplatnostidohôdozrážkachzomzdy.Pôvodný
záväzkovo-právny vzťah založený zmluvou o úvere nebol určený za neplatný, od tejto zmluvy nebolo

odstúpené, nedošlo ani k zrušeniu zmluvy o úvere z iných dôvodov. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá
bola súdom vyhlásená za neplatnú, je zabezpečovací inštitút a má akcesorickú povahu. Ak aj zanikol
skôrakohlavnýzáväzok(t.j.rozhodnutímsúduourčeníneplatnostitejtodohody)hlavnýzáväzok,ktorým
je zmluva o úvere, naďalej trvá. Skutočnosť, že došlo k určeniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,
nespôsobuje neplatnosť zmluvy o úvere ako právneho dôvodu, na základe ktorého je žalobkyňa povinná

plniť. Súd sa v zmysle intencii odvolacieho súdu prioritne zaoberal touto argumentáciou žalovaného. Pri
posudzovaní žalobného nároku súd vychádzal zo skutočnosti, že vyhlásením mimoriadnej splatnosti zo
strany veriteľa v zmysle § 565 OZ zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká. Práve toto ustanovenie OZ
je systematicky zaradené v ôsmej časti, druhej hlave a šiestom oddiele, ktoré upravuje zánik záväzkov.
Zanikajú tak všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zaniká tak

aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach a
platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie v zmluve dohodnuté úroky. Ak hlavný záväzok zanikne, zaniká aj
akcesorický záväzok, pretrváva len povinnosť nahradiť už splatné úroky. Na základe tejto skutočnosti, t.j.
zániku zmluvy o úvere ku dňu vyhlásenia jej mimoriadnej splatnosti, t.j. ku dňu 28.5.2008, nároky z nej
vyplývajúce sa premlčujú vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote, t.j. 28.5.2011. Žalovaný si uplatnil u

zamestnávateľažalobkynenároknavykonávaniezrážokzomzdydňa27.2.2014.Následneboladohoda
o zrážkach zo mzdy uzavretá v zmluve o úvere zo dňa 27.6.2007 v konaní vedenom na Okresnom súde
Žilina pod sp.zn. 17C/132/2014 vyhlásená za neplatnú. Je evidentné, že žalovaný si u zamestnávateľa
žalobkyne uplatnil nárok na zrážky zo mzdy titulom neplatnej (absolútne) dohody o zrážkach zo mzdy,
t.j. ide zamestnávateľ žalobkyne plnil bez právneho dôvodu. Vyhlásenie dohoda o zrážkach zo mzdy ako

absolútne neplatný právny úkon zakladajú účinky spätne, t.j. ex tunc, teda súd na takýto právny úkon
hľadí akoby ani nebol. Argumentácia žalovaného, že nezanikol hlavný záväzkový vzťah, nakoľko zmluva
nebola vyhlásená za neplatnú, nemožno považovať za dôvodné. I keď zmluva nebola reálne vyhlásená
za neplatnú, žalobkyňa si v tomto konaní nesporne uplatňuje nárok titulom bezdôvodného obohatenia a
súd konštatuje, že plnením v prospech žalovaného na základe absolútnej neplatnej dohody o zrážkach

zo mzdy došlo k bezdôvodnému obohateniu. Navyše, súd konštatuje, že z predložených listinných
dôkazov je zrejmé, že zamestnávateľ žalobkyni plnil na základe dohody o zrážkach zo mzdy (absolútne
neplatnej) a bez jej uzavretia v zmluve o úvere by zrážky žalobkyni zamestnávateľ na podnet žalovaného
nevykonával. A tak ak následným rozhodnutím súdu došlo k vyhláseniu predmetnej dohody o zrážkach
zo mzdy za neplatnú, ide o plnenie bez právneho dôvodu, čo spôsobuje bezdôvodné obohatenie na

strane žalovaného.

33. Samotnú výšku žalovaný nerozporoval, a tak ju súd považoval za nespornú a zároveň aj preukázanú
listom zamestnávateľa žalovanej zo dňa 28.4.2014 (č.l. 5). Na základe uvedeného súd nárok na
zaplatenie istiny - bezdôvodného obohatenia vo výške 646,83 Eur vyhodnotil ako dôvodný a žalovaného

zaviazal na jeho uhradenie žalobkyni.

34. Okrem toho súd považuje za potrebné a nutné (v zmysle odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho
súdu) vyjadriť sa k námietkam žalovaného aj k ďalším tvrdeniam. V prvom rade žalovaný tvrdil,
že nároky zo zmluvy o úvere sú stále platné, pretože zmluva nebola zrušená ani vyhlásená za

neplatnú. K následkom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sa súd vyjadril (odsek 30). Čo sa
týka trvania účinkov zmluvy o úvere zo dňa 27.6.2007 a nárokov z nej vyplývajúcim, súd konštatuje,
že žalobkyňa sa domáha zaplatenia bezdôvodného obohatenia a tvrdenie žalovaného, že má voči
žalobkyni nárok titulom uvedenej zmluvy, ktorá je neplatná a nebola zrušená, je nedôvodné. Na jednejstrane súd konštatuje, že zmluva vyhlásením mimoriadnej splatnosti zo strany veriteľa v zmysle §
565 OZ zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká. Na druhej strane vo vzťahu k nárokom zo zmluvy o
úvere súd konštatuje, že žalobkyňa k nárokom z nej vyplývajúcim vzniesla námietku premlčania. Na

druhej strane žalovaný tvrdil, že k premlčaniu nedošlo, nakoľko bol vydaný rozhodcovský rozsudok
ešte pred uplynutím premlčacej lehoty. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7,
Bratislava, sp. zn. IBB0610008 zo dňa 15.07.2011, s vyznačenom právoplatnosťou dňa 15.8.2011,
bola tunajšia žalobkyňa zaviazaná zaplatiť 1.482,91 Eur, s úrokom vo výške 23% zo sumy 1.482,91

Eur od 2.4.2010 do zaplatenia, ako aj s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 1.482,91 Eur
od 2.4.2010 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu poslednej
čiastočnej úhrady vo výške 486,36 Eur, resp. vyčíslenú odo dňa poslednej čiastočnej úhrady ku
dňu 1.4.2010 vo výške 11,70 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 79,24 Eur,
tunajšej žalobkyni bol povolený odklad splátok. Podľa jeho odôvodnenia išlo o rozhodcovský rozsudok
na základe žaloby doručenej rozhodcovskému súdu dňa 3.6.2010. Žalobkyňa v konaní namietala

aj platnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bolo podaný návrh na začatie rozhodcovského
konania a následne vydaný rozhodcovský rozsudok. Súd uvedenú argumentáciu posúdil ako predbežnú
otázku. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodcovskú zmluvu môžu zmluvné strany
uzavrieť buď ako osobitnú zmluvu, alebo formou rozhodcovskej doložky. V tomto konkrétnom prípade
bolo v Zmluve o úvere čl. 3, bod 6 uvedené, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré

vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade
s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. To znamená, že
v tejto časti sa jednalo o zmluvnú podmienku, ktorá odkazovala na rozhodcovskú doložku, ktorej
znenie bolo uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach. Z uvedeného vyplýva, že v tomto
prípade nedošlo k uzavretiu samostatnej rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi konania, ale odporca

vo Všeobecných obchodných podmienkach formuloval obsah rozhodcovskej doložky v znení tak,
ako je citovaná zo Všeobecných obchodných podmienok. Tu treba konštatovať, že pri každej forme
rozhodcovskej zmluvy je potrebné dodržať písomnú formu, v prípade jej nedodržania zákon spája
takýto úkon s absolútnou neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy. Súd je toho názoru, že písomná forma
je zachovaná v tom prípade, ak prejav vôle, obsahom ktorej má byť dohoda strán o riešení sporov

rozhodcovským konaním, je podpísaný týmto zmluvnými stranami, a to či už na jednej listine alebo aj
v prípade, že dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu (§ 46 Občianskeho zákonníka).
V kontexte ochrany práv spotrebiteľa potom nestačí, ak žalovaný rozhodcovskú doložku upraví len
vo Všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré Zmluva o úvere odkazuje. Tak ako už bolo
mnohokrát konštatované, v spotrebiteľských vzťahoch je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení,

pretože má nielen odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému služby poskytuje, ale je to subjekt v
zmluvnom vzťahu, ktorý určuje zmluvné podmienky vo forme tzv. formulárových zmlúv a ustanovení
v rozličných Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú zo strany spotrebiteľa len veľmi ťažko
ovplyvniteľné. Po posúdení predložených listinných dôkazov je súdu zrejmé, že žalobkyňa okrem
žiadanej výšky úveru nemala vplyv na žiadnu zo zmluvných podmienok. Na žiadosť žalobkyne bol tejto

predložený návrh zmluvy, kde všetky zmluvné podmienky boli vopred naformulované, vrátane čl. 3, bod
6 zmluvy, v ktorých sa nachádza zmluvná podmienka s odkazom na rozhodcovskú doložku uvedenú
vo Všeobecných obchodných podmienkach. V danom prípade dokonca súdu nebolo ani preukázané,
či žalobkyňa Všeobecné obchodné podmienky zo strany právneho predchodcu žalovaného vôbec
obdržala. Žalovaný v konaní nepreukázal, či žalobkyni umožnil jeho právny predchodca oboznámiť

so Všeobecnými obchodnými podmienkami. Napriek tomu, že v čl. 3, bod 3 Zmluvy o úvere je
predformulované znenie, že klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol oboznámený a súhlasí so
Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver, Sadzobníkom poplatkov,
oboznámením spotrebiteľa s niektorými zmluvnými podmienkami dostupnej pôžičky, oznámením o
úrokových sadzbách a informáciami o poistení, zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že k tomu tak i reálne

došlo. V tomto prípade bolo dôkazné bremeno na žalovanom, aby preukázal, či skutočne žalobkyni
ako spotrebiteľke boli Všeobecné obchodné podmienky vopred známe a tieto boli súčasťou Zmluvy o
úvere tak, aby mala možnosť sa oboznámiť aj s navrhovanou rozhodcovskou doložkou. Pokiaľ žalovaný
nepreukázal, že by žalobkyňa mala možnosť vopred sa oboznámiť s takouto zmluvnou podmienkou,
uvedené znenie predstavuje len formálnu možnosť spotrebiteľa ako klienta banky neprijať rozhodcovskú

doložku, čo súd považuje za rozpor so spotrebiteľským právom. Obdobne súd hodnotí aj námietku
žalovaného v tom, že v súlade so zákonom o bankách bol právny predchodca žalovaného povinný
ponúknuť žalobkyni ako svojej klientke riešenie sporu v rozhodcovskom konaní. Je pravdou, že táto
povinnosťprebankyvyplývazcitovanéhoustanoveniazákonaobankách.Nemožnovšaktútopovinnosťvykladať v tom zmysle, že táto povinnosť bola splnená postupom tak, ako zvolil právny predchodca
žalovaného. Tak ako už bolo konštatované, právny predchodca žalovaného mal povinnosť ponúknuť
žalobkyni ako svojej klientke riešenie sporu pred rozhodcovským konaním, avšak bol povinný to urobiť

takým spôsobom, aby žalobkyňa mala reálnu možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto návrhu a
poskytnúť taktiež klientke reálnu možnosť rozhodnúť sa o prijatí alebo neprijatí uvedeného návrhu.
Takto však právny predchodca odporcu nepostupoval a preto súd konštatuje, že došlo k porušeniu práv
spotrebiteľa. Súd preto predbežné posúdil zmluvnú podmienku podľa čl. 3, bod 6 Zmluvy o úvere ako
neprijateľnú v zmysle 53 ods. 4 písm. r) OZ a tým aj za neplatnú, pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu

medzi právami a povinnosťami účastníkov konania. Žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala žiadnu reálnu
možnosť oboznámiť sa s rozhodcovskou doložkou, na ktorú táto zmluvná podmienka odkazuje, napriek
tomu by mala byť ňou viazaná. Súd preto uzatvára, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom
žalovaného nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky, a preto Stály rozhodcovský súd pri
Rozhodcovská arbitrážna a mediačná, a. s. Bratislava nemal právomoc konať v rozhodcovskom konaní
o návrhu žalovaného a vydať rozhodcovský rozsudok. V tomto smere súd zdôrazňuje, že žalovaný si

voči žalobkyni ani titulom rozhodcovského rozsudku neuplatňuje úhradu dlhu. Žalovaný nepreukázal, že
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul uplatnil v exekučnom konaní voči žalobkyni a uplatňoval by
si na základe neho právo na zaplatenie predmetnej čiastky.

35. Nakoľko tak rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky,

nemožno naň prihliadať, pretože bol vydaný v rozpore so zákonom, čo zakladá absolútnu neplatnosť
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 39 OZ, a tak nemožno konštatovať, že právo žalovaného titulom
zmluvy o úvere nie je premlčané v zmysle § 110 OZ. Naopak, na absolútne neplatný právny úkon súd
prihliada ex offo (čo je v rozpore so zákonom vydaný rozhodcovský rozsudok), a tak nároky zo zmluvy
o úvere zo dňa 27.6.2007 sú premlčané, a to ku dňu 28.5.2011, resp. nasledujúci deň po uplynutí 3-

ročnej premlčacej doby odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (28.5.2008). Je preto zrejmé,
že ak si žalovaný uplatňuje v konaní nárok na zaplatenie pohľadávky titulom hlavnej zmluvy, bez ohľadu
na vyhlásenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na základe, ktorej boli žalobkyni vykonávané
zamestnávateľom zrážky zo mzdy v celkovej výške 646,83 Eur, takýto nárok žalovaného je premlčaný.

36. Žalobkyňa žiadala priznať aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy
od 28.4.2014. Uvedený nárok súd vyhodnotil v zmysle § 517 OZ a vlády č. 87/1995 Z.z.. Žalobkyňa
neodôvodnila, na základe akých skutočností sa domáha úroku z omeškania z dlžnej sumy od 28.4.2014,
nepreukázala žiadnu výzvu, ktorou by žalovaného vyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na
základe uvedeného súd dospel k záveru, že až doručením žaloby žalovanému dňa 1.2.2015 sa žalovaný

dozvedel o tomto nároku žalovanej, a tak sa do omeškania v zmysle § 563 OZ dostal nasledujúcim
dňom, t.j. od 2.10.2015. Na základe uvedeného súd ako dôvodný považoval nárok na úrok z omeškania
od 2.10.2015, pričom výška úroku z omeškania bola v danom čase vo výške 5,05 % ročne (uvedená
skutočnosť je súdu známa z jeho činnosti). Vo zvyšnej časti (nároku na úrok z omeškania) súd žalobu
zamietol.

37. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak

nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Súd poznamenáva, že vo veci bolo rozhodnuté
rozsudkom zo dňa 22.2.2016, ktorý v dôsledku odvolania žalovaného odvolací súd uznesením zrušil
a vec vrátil okresnému súdu. Vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu je dôvodné konštatovať, že sa
nejedná o konečné rozhodnutie súdu a prípadné náklady strán sporu súvisiace s týmto (čiastočným)procesným rozhodnutím súdu v priebehu konania je potrebné posudzovať len v zmysle § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobca ako strana sporu mala v spore plný úspech. Na základe
uvedeného, keďže súd žalobe v základe nároku vyhovel, žalobkyni ako úspešnej strane sporu priznal

právo na náhradu trov konania v celom rozsahu (prvoinštančného ako aj druhoinštančného konania)
proti neúspešnej strane sporu - žalovanému.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP).

Proti výrokom II. až IV. tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.