Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 25, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/56/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313211941
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8313211941.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobkyne B. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XX, XXX XX A. proti žalovanému C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX A., právne
zastúpenému advokátkou JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, so sídlom Lipová 1, 066 01 Humenné, za
účasti intervenienta na strane žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského
rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. 15C/74/2013-352 zo dňa 18.04.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku, t.j. vo výroku I., vo výroku III. o náhrade trov konania vo

vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným a vo výroku IV. o náhrade trov konania vo vzťahu medzi štátom
a žalovaným.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 912,91 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu pre úrok z omeškania zamieta.

III. Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému a intervenientovi spoločne a
nerozdielne v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
IV. Súd priznáva štátu náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému a intervenientovi spoločne a
nerozdielne v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia, ktoré bolo v poradí druhým rozhodnutím keďže pôvodný rozsudok č.k.
15C/74/2013-200 zo dňa 16.06.2016 bol uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 4Co/11/2017-254 zo
dňa 27.03.2018 v zamietavom výroku a vo výrokoch o trovách konania zrušený, uviedol, že žalobkyňa
žalobou súdu podanou 19.08.2013 žiadala aby súd uložil žalovanému zaplatiť jej sumu 2.000,- eur
na tom skutkovom základe, že dňa 06.03.2013 došlo v byte žalovaného k explózii 10 kg PB fľaše,
ktorej výmenu vykonal krátko pred explóziou sám žalovaný. Následkom explózie okrem iného došlo
aj k poškodeniu bytu a zariadenia žalobkyne, a to tak, že bola vyhorená miestnosť kuchyne, došlo

k zadymeniu celého bytu, k zhoreniu plastového a dreveného obkladu stropu, k obhoreniu dvoch
drevených parapetov okna a zhoreniu okraju roliet okien, kde výbuch jej spôsobil škodu. V žalobe bolo
poukázané na to, že vo veci bolo začaté trestné stíhanie pre prečin všeobecného ohrozenia, ktoré
však bolo zastavené, nakoľko skutok nenaplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu všeobecnéhoohrozenia. Žalobkyňa si uplatnila náhradu škody tak u žalobcu ako aj u intervenienta, ktorý odmietol
plnenie škodovej udalosti s poukazom na výsledky zastaveného trestného konania.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť s poukazom

na zastavené trestné stíhanie. K udalosti došlo bez zavinenia akejkoľvek osoby, nie sú splnené
podmienky pre vyvodenie zodpovednosti ako to predpokladá § 420 Občianskeho zákonníka. Rovnako
sa vyjadril aj intervenient, ktorý poukázal na odborný posudok vypracovaný zistiteľom príčin požiarov
HaZZ Humenné, ako aj odborné stanovisko, technickú správu vypracovanú technickým expertom
pre vyhradené technické zariadenia tlakové a plynové, ktorými bolo preukázané, že k predmetnej

udalosti došlo bez zavinenia akejkoľvek osoby, najpravdepodobnejšie z príčin hraničiacich s určitosťou
v dôsledku presne nezistenej technickej závady na spojovacom zariadení medzi plynovou fľašou a
plynovým sporákom, čím nie je preukázaná zodpovednosť žalovaného za vznik škody.
Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou bytu v
bytovom dome v Uliči a žalovaný je jej susedom. V čase keď došlo ku škodovej udalosti sa žalobkyňa
v byte nenachádzala, pretože pracuje vo Francúzsku. Z výpovede žalovaného súd prvej inštancie zistil,

že žalovaný mal v byte 10 kg PB bombu aj plynový sporák, jeho manželka zakúrila v klasickej peci
na tuhé palivo a od toho sa chytil plyn z bomby, samotná bomba nevybuchla, chytil sa len plyn, ktorý
unikal z fľaše, nastal výbuch a začalo horieť. Vyhorel jeho byt, sociálne zariadenie, kúpeľňa, všetko
bolo potrebné opraviť, aj u žalobkyne bola zničená voda a odpad a toto opravili. Zo správy k požiaru v
bytovom dome č. XXb v obci Ulič zo dňa 06.03.2013 vypracovanej Okresným riaditeľstvom Hasičského

a záchranného zboru v Humennom č.j.:ORHZ-HE2-241/201, ev.č. požiaru:709 13 007 z 05.04.2013
vyplynulo, že je možné predpokladať, že k vznieteniu propán-butánového plynu došlo v dôsledku jeho
úniku a nasýtenia sa v miestnosti na nevýbušnú hornú hranicu výbušnosti. Po zmiešaní s kyslíkom, po
otvorení okna majiteľkou, došlo k vytvoreniu optimálnej výbušnej zápalnej zmesi a jej iniciácii od sporáka
na tuhé palivo.

Z uznesenia Obvodného oddelenia PZ v Snine ČVS:ORP-253/SV-HE-2013 z 25.04.2013 súd prvej
inštancie zistil, že bolo zastavené trestné stíhanie začaté pre prečin všeobecného ohrozenia podľa §
285 ods. 1 Trestného zákona z dôvodu, že žiadna z osôb zúčastnených na udalosti dňa 06.03.2013
svojim konaním nenaplnila pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu, preto bolo trestné stíhanie
zastavené.

Znaleckým posudkom č. 25/2015 zo 16.06.2015 bola stanovená výška škody, ktorá vznikla v byte
žalobkyne na sumu 912,91 eura. Z výsluchu svedka W.. K. - odborného pracovníka plynových zariadení
vyplynulo, že fľaša s PB môže byť umiestnená v kuchyni. Prekontrolovanie sa má vykonať mydlovým
roztokom,resp.penou,hadičkabysamalameniťvzávislostiodnávoduaspoňrazza2roky.Vodbornom
posudku ORZH Humenné z 05.04.2013 je uvedené, že žalovaný neskúšal či plyn uniká, hadička bola

stará 3-4 roky.
Posudzujúc zistený skutkový stav mal súd prvej inštancie za to, že žalobou uplatnený nárok vo výške ako
žalobkyňa žiadala na základe znaleckého posudku, bol dôvodný. Ku škode by nedošlo ak by žalovaný
nerealizoval výmenu propán-butánovej fľaše. Podľa súdu prvej inštancie výmenu môže realizovať aj laik
s potrebou prekontrolovania, či uniká plyn. Žalovaný však neskúšal či plyn z fľaše uniká, čo uviedol vo

výsluchu pred políciou. Podľa súdu prvej inštancie za zváženie stojí aj otázka výmeny hadičky, o ktorej
odborník tvrdil, že ju treba vymeniť minimálne raz za 2 roky, pričom žalovaný uviedol, že hadička mala
3-4 roky. Žalovaný síce nezanedbal výmenu, no došlo k príčinnej súvislosti medzi realizáciou výmeny
fľašeaškodouvbyteužalovanéhoajžalobkynepovýbuchuažalovanýpretozodpovedázaškodu,ktorá
žalobkyni vznikla. Preto žalobe o náhradu škody vo výške 912,91 eura vyhovel. Dôvodom zamietnutia

návrhu v prevyšujúcej časti bol nárok žalobkyne na úrok z omeškania. Vo vzťahu k tomuto nároku podal
intervenient námietku premlčania, ktorú mal súd za dôvodnú.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenie § 420 ods. 1 a § 106 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka.
Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP, majúc za to, že

žalobkyňa mala vo veci úspech, lebo jej neúspech bol len v nepatrnej časti pre úrok z omeškania, preto
jej priznal plnú náhradu trov konania a uložil žalovanému a intervenientovi trovy nahradiť.
Súd taktiež priznal náhradu trov, ktoré s konaním vznikli štátu, úhradou znalečného, ktoré má štátu
nahradiť neúspešná strana, ktorou je žalovaný spolu s intervenientom.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, podľa ktorého v konaní nebola preukázaná
príčinná súvislosť medzi vznikom škody a zavinením. Existencia príčinnej súvislosti musí byť pritom
v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Počas konania
nebola preukázaná zodpovednosť žalovaného za vznik škody, k predmetnej udalosti došlo bez konaniaakejkoľvek osoby. Podľa žalovaného škoda vznikla z príčin hraničiacich s určitosťou v dôsledku
nezistenej technickej závady. Žalovaný poukázal na rozpory v dôvodoch rozsudku súdu prvej inštancie
kde na jednej strane súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný síce nezanedbal výmenu, no došlo k

príčinnej súvislosti medzi jeho realizáciou výmeny fľaše a škodou na byte žalovaného a žalobkyne
„po výbuchu“. Na jednej strane súd prvej inštancie uvádza, že žalovaný nezanedbal realizáciu výmeny
fľaše, rozhodol však, že žalovaný je za škodu zodpovedný, čo však nezdôvodnil. Žalovaný uviedol,
že dodržal všetky prevenčné opatrenia keďže skúškou plynového ventilu neboli zistené závady v jeho
ovládateľnosti; konal s odbornou starostlivosťou a bol poistený proti nepriaznivým stavom. Zároveň

vylučuje, že by podcenil akúkoľvek povinnosť pri výmene fľaše. Ani výsluchom svedka W. K. nebolo
preukázané, že by porušil akúkoľvek povinnosť. Je toho názoru, že v konaní preukázal, že škodu
nezavinil a teda za škodu, ktorej sa žalobkyňa domáha, nie je zodpovedný.
Žalovanýmalzato,žesúdprvejinštancienesprávnerozhodolajotrováchkonania.Žalobkyňasižalobou
uplatnila sumu 2.000,- eur, nie je teda zrejmé z čoho súd vychádzal keď žalobkyni priznal náhradu
trov konania 100 % a tiež štátu priznal náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému a intervenientovi

spoločneanerozdielnevrozsahu100%keďžežalobkyňabolavočižalovanémuúspešnávsume912,91
eura a žaloba pre úrok bola dokonca súdom prvej inštancie zamietnutá. Uvedené svedčí o tom, že väčší
úspech vo veci mal žalovaný a to v rozsahu 54,35 % a vo vzťahu k výroku II. úspech v rozsahu 100 %.
Poukázal tiež na to, že pôvodným rozsudkom zo 16.06.2016 súd prvej inštancie rozhodol o späťvzatí
návrhu žalobkyne o zaplatenie 1.087,09 eura s príslušenstvom čím žalobkyňa procesne zavinila trovy

konania, ktoré by jej inak neboli vznikli, teda v zmysle § 256 ods. 2 CSP žiada priznať náhradu týchto trov.
Žalovaný uviedol, že odvolanie podáva proti rozsudku v rozsahu jeho výrokov I., III. a IV. a žiada, aby
odvolací súd rozsudok súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému
náhradu trov konania, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

3. Intervenientvo vyjadreník odvolaniu žalovaného uviedol, že má za to, že odvolanie je v celom rozsahu
dôvodné nakoľko súdom prvej inštancie nebola správne posúdená otázka základu nároku žalobcu, tak
ako na to poukazuje vo svojom podaní odvolateľ. Intervenient uviedol, že v zhode s názorom žalovaného
má za to, že podľa všeobecnej zodpovednosti za škodu musia byť kumulatívne splnené všetky zákonom

stanovené zodpovednostné predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, ktoré
v súdenom prípade absentujú. Preto nebolo možné žalobe vyhovieť a správnym bolo ju zamietnuť.
Intervenient uviedol, že nesprávnymi sú aj výroky rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými rozhodoval o
náhrade trov konania. V § 255 CSP je premietnutá tzv. zásada úspechu vo veci ako základné kritérium

priznania náhrady trov konania v sporovom konaní, pričom taktiež pri zastavení konania platí zásada
procesnej zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania. V prejednávanom prípade rozhodnou
skutočnosťou je to, že žalobkyňa vzala žalobu späť o zaplatenie sumy 1.087,09 eura, súd v tejto časti
konanie zastavil, predmetný výrok nebol odvolaním napadnutý a rovnako o žalobe o zaplatenie úroku
z omeškania bola žalobkyňa neúspešná. Poukázal tiež na to, že vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k

späťvzatiu žaloby ho nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení konania keďže nárok na náhradu
trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva. Preto z tohto hľadiska je
potrebné túto otázku posúdiť.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),

vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní ako aj
konanie rozhodnutiu súdu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP.
Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom pred
rozhodnutím o odvolaní vyzval strany sporu v zmysle § 382 CSP vyjadriť sa k možnému použitiu ust. §

415 Občianskeho zákonníka, ktoré súd prvej inštancie výslovne neaplikoval napriek tomu, že v uznesení
č.k. 4Co/11/2017-254 z 27.03.2018, ktorým bol jeho pôvodný rozsudok zo 16.06.2016 odvolacím súdom
zrušený, bolo uvedené, že má byť skúmané či nedošlo k porušeniu prevenčnej povinnosti v zmysle §
415 Občianskeho zákonníka.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že žalovaný nekonal tak ako mu to ukladá § 415 Občianskeho
zákonníka. Svojim konaním, buď nesprávnou manipuláciou pri výmene PB fľaše zapríčinil únik plynu,
alebo spotrebič, jeho vec, v jeho ovládaní, zapríčinila vznik požiaru, nekonal prevenčne a preto je
zodpovedný za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Poukázala na v konaní vykonané dôkazy,z ktorých uvedené vyplýva - odborné stanovisko W. K., predložené žalovaným, aj čestné prehlásenie
C. E. z ktorého vyplynulo, že v kritický deň - 06.03.2013, jej volala manželka žalovaného, že žalovaný
kúpil PB fľašu, ktorá je poškodená a chce ju vymeniť čo znamená, že sám žalovaný mal pochybnosti

o stave a funkčnosti PB spotrebiča.
Žalovaný na list odvolacieho súdu nereagoval, intervenient oznámil, že právnu kvalifikáciu a rozhodnutie
vo veci ponecháva na zváženie odvolacieho súdu.

6. Odvolacia argumentácia žalovaného, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení

súdu prvej inštancie, bola vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku založená na tvrdení, že v konaní nebola
preukázaná zodpovednosť žalovaného za vznik škody, žalovaný dodržal všetky prevenčné opatrenia,
preukázal, že škodu nezavinil, bol poistený proti nepriaznivým stavom.
Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania mal za to, že pri neúplnom úspechu žalobkyne v
konaní, prevažujúcom úspechu žalovaného a za situácie, že žalobkyňa žalobu v časti zobrala späť mal
súd rozhodnúť tak, že to bude on komu bude priznaný nárok na náhradu trov konania, nie žalobkyňa.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania a z neho zisteného
skutkového stavu vrátane jeho právneho posúdenia odvolací súd konštatuje správnosť žalovaným
napadnutého vyhovujúceho výroku rozsudku ako aj správnosť výroku pokiaľ súd prvej inštancie priznal
žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Žalobkyňa žalobou vymedzila skutkové okolnosti v zmysle tvrdenej objektívnej reality tak, že v byte
žalovaného došlo k explózii 10 kg propán-butánovej fľaše, následkom ktorej došlo k poškodeniu jej
vlastného bytu, explózii predchádzala výmena tejto fľaše realizovaná krátko pred explóziou samotným
žalovaným. Žiadala preto, aby súd uložil žalovanému nahradiť škodu vzniknutú na jej majetku, ktorú

kvantifikovala čiastkou 2.000,- eur s tým, že ak bude v priebehu konania škoda ustálená znaleckým
dokazovaním, podľa výsledku petit žaloby, t.j. žalobnú žiadosť primerane upraví.

9. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len

ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo
vlastným konaním poškodeného.

10. Ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka je upravená právna povinnosť každého chovať sa tak,
aby nedochádzalo ku škodám, jeho použitie prichádza do úvahy v tom prípade, že nie je konkrétna

právna úprava vzťahujúca sa na konanie, protiprávnosť ktorého sa posudzuje. Konanie v rozpore s týmto
ustanovením je porušením právnej povinnosti v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Najvyšší
súd Českej republiky, uznesenie zo 16.05.2002 sp.zn. 25Cdo/1427/2001).
Platí pritom, že dodržanie povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám znamená starať sa
o to, aby boli vykonané opatrenia zamedzujúce či znižujúce možnosť vzniku škody na zdraví, majetku

alebo iných hodnotách v zmysle takého stupňa pozornosti, ktorý je možný v danom mieste a čase
vzhľadom na konkrétnu situáciu požadovať, aby sa riziku možného vzniku škody zabránilo.
Princíp prevencie patrí k hlavným zásadám občianskeho práva, pričom význam všeobecnej prevenčnej
povinnostijezdôraznenýajvPrincípocheurópskehodeliktnéhopráva(PETL),predstavujúcichpodporný
prameň v interpretačnej rovine a aj keď majú základ v súkromnej iniciatíve, treba ich vziať do úvahy

(Ústavný súd Českej republiky, Nález Pl. ÚS 16/04 zo 04.05.2005). Článok 4103 princípov upravuje
povinnosť chrániť ostatných pred škodou, povinnosť konať za účelom ochrany ostatných pred škodou
keď tak stanoví zákon, alebo keď konajúci vytvára alebo kontroluje nebezpečnú situáciu...

11. Pre posúdenie existencie predpokladov pre relevantnosť žalobou uplatneného nároku bolo

podstatné vyhodnotiť, či výmena fľaše na propán-bután je činnosťou potenciálne vytvárajúcu
nebezpečnú situáciu a či osoba túto činnosť realizujúca postupovala tak, aby dôsledkom tejto činnosti
nemohlo dôjsť k ujme kohokoľvek alebo na čomkoľvek.12. Z odborného stanoviska W. S. K., technického experta vyhradených technických, tlakových a
plynových zariadení je zrejmé, že činnosť, ktorú vykonával žalovaný - výmena fľaše s propán-butánom
je činnosťou, následkom ktorej, pri nesplnení návodu dodávateľa zariadenia môže dôjsť k škodám na

majetku a zdraví, t.j. ide o činnosť potenciálne vytvárajúcu nebezpečnú situáciu, zo stanoviska tiež
vyplýva, že po každej výmene fľaše je povinnosť vykonávať kontrolu tesnosti spojov.
Žalovaný vo výsluchu na Obvodnom oddelení Policajného zboru Snina dňa 06.03.2013 potvrdil, že
v kritický deň 06.03.2013 plynovú bombu vymenil, nijako však neskúšal či plyn z fľaše uniká, pričom
hadička na fľaši, aj keď bola zachovaná a viditeľne nebola poškodená, bola stará 3-4 roky.

Z predmetných dôkazov vyplýva, že ak aj nebola presne zistená príčina pre ktorú došlo k výbuchu
propán-butánového plynu v kuchyni žalovaného, bol to žalovaný, ktorý napriek manipulácii s plynovou
fľašou pri jej výmene nevyskúšal možný únik plynu, čím nebola realizovaná činnosť potenciálne
eliminujúca únik plynu, čo znamená, že zanedbaním prevenčnej povinnosti z jeho strany došlo k
porušeniu jeho právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, medzi vzniknutou
škodou na majetku žalobkyne a porušením právnej povinnosti je príčinná súvislosť, čím boli žalobkyňou

preukázané predpoklady nároku na náhradu škody. Bolo na žalovanom preukázať opak, k čomu však
nedošlo. Ak preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok na náhradu škody vo výške 912,91 eura
je dôvodný, je jeho rozhodnutie vo výroku ukladajúcom žalovanému zaplatiť žalobkyni škodu vyčíslenú
znaleckým posudkom rozhodnutím vecne správnym.
Len pre úplnosť sa žiada uviesť, že konanie žalovaného, ktorý po udalosti u žalobkyne zničený odpad

a vodu opravil (výsluch na pojednávaní 27.05.2014) nasvedčuje tomu, že o svojej zodpovednosti za
vzniknutú škodu pochybnosti nemal.

13. Žalovaný namietal aj nesprávnosť rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, majúc za to, že ak
žalobkyňa žalobou uplatnila škodu vo výške 2.000,- eur, po znaleckom dokazovaní k jej výške žiadala

len čiastku znaleckým posudkom stanovenú (912,91 eura), má to znamenať, že úspech žalovaného bol
vyšší ako úspech žalobkyne.

14. Povinnosťou súdu je vykladať a aplikovať právne predpisy z hľadiska účelu záujmu chráneného
právnou normou, pričom výklad a aplikácia nemôže byť formalistická, uvedené sa týka aj posudzovania

procesných noriem a úkonov realizovaných stranami sporu.

15. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa síce podala žalobu dožadujúc sa náhrady škody 2.000,- eur,
avšak s výhradou úpravy žiadanej sumy ak bude výška škody ustálená znaleckým posudkom, pričom
úpravou petitu v zmysle uvedeného, s odkazom na obsah žaloby, listom zo dňa 10.09.2015 žiadala

na základe výsledkov znaleckého dokazovania, aby súd žalovanému uložil zaplatiť sumu 912,91 eura,
zodpovedajúcu záverom znaleckého posudku.
Za tejto situácie nie je podľa názoru odvolacieho súdu namieste uvažovať pre účely rozhodnutia o
nároku na náhradu trov konania striktne o späťvzatí žaloby v časti prevyšujúcej čiastku 912,91 eura,
resp. „späťvzatí“ bezdôvodnom. Podstatné je, že v danom prípade výška plnenia závisela od znaleckého

posudku, žalobkyňa „podriadenie sa“ výške znalecky určenej sumy avizovala už v žalobe. Ak bola
žalobkyňa úspešná čo do základu nároku, má nárok na náhradu trov, ktoré jej s konaním vznikli. V takom
prípade nejde o procesne neúspešného žalobcu ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného
nároku. Nemožno totiž takého žalobcu ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie
výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti (Komentár k Civilnému sporovému poriadku,

nakl. C.H.Beck, 2016, str. 926).

16. Vychádzajúc z dôvodov uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozhodnutia, ak sa žalovaný
odvolal voči výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobkyni voči nemu nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % a štátu vo vzťahu k nemu nárok na náhradu trov taktiež v rozsahu 100 %,

jeho odvolanie bolo bez relevancie.

17. Procesné postavenie žalovaného a intervenienta nebolo nerozlučným spoločenstvom, intervenient
sa voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neodvolal,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k intervenientovi preto odvolaciemu prieskumu nepodliehalo

a odvolaním žalovaného vo vzťahu k intervenientovi dotknuté nebolo.

18. Odvolací súd, vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu v akom
bol odvolaním žalovaného napadnutý podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1, podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto jej súd priznal

voči žalovanému, ktorý sa voči rozsudku prvoinštančného súdu ako jediný odvolal, nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Kvantifikáciu trov zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 CSP samostatným uznesením.

20.Oznámenieoverejnomvyhláseníroszudkuzverejnilodvolacísúdnaúradnejtabuliakoajnawebovej

stránke Krajského súdu v Prešove dňa 03.08.2021 (§ 219 ods. 3 CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.