Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 25, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/107/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317217441
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1317217441.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o R. H., nar.
XX.XX.XXXX, maloletého H. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, deti rodičov:
matka - J.. U. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX M. D., zastúpená: ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA DVORSKÁ & MREKAJOVÁ, s. r. o., so sídlom Panenská 33, 811 03 Bratislava, IČO:
36 862 037, a otec -Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/B, XXX XX L., v konaní o návrhu otca na
zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 22.10.2019,

č.k. 39P/220/2017-383, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa časti výroku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného na maloletého
H. H., nar. XX.XX.XXXX p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III, rozsudkom zo dňa 22.10.2019, č.k. 39P/220/2017-383,schválil zmier, ktorým
sa otec zaviazal prispievať na výživu plnoletého R. H., nar. XX.XX.XXXX sumou 300 eur mesačne vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého, počnúc dňom 01.11.2019. Zmenil rozsudok Okresného

súdu Bratislava III, zo dňa 29.11.2016, č.k. 38P/9/2016-227, v časti výroku o výživnom na R. H., nar.
XX.XX.XXXX. Návrh otca na zníženie výživného na maloletého H. H., nar. XX.XX.XXXX zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 75 ods.
1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), § 2 ods. 1, 2, § 111 písm. c), § 117, § 121 zákona

č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 8 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 67, § 68, § 148 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V časti návrhu otca na zníženie výživného týkajúcej sa v čase
podania návrhu maloletého R., ktorý v priebehu konania dosiahol plnoletosť, schválil zmier uzavretý
medzi otcom a plnoletým R. na pojednávaní uskutočnenom dňa 22.10.2019, keď tento neodporoval
všeobecne záväzným právnym predpisom. Konštatoval, že v uzavretom zmieri sa otec a plnoletý R.
dohodli, že na výživu R. bude otec prispievať sumou 300 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred

k jeho rukám počnúc dňom 01.11.2019. Zistil, že plnoletý R. býva so svojou matkou a maloletým H.
v rodinnom dome vo výlučnom vlastníctve matky v M. D., je žiakom štvrtého ročníka Gymnázia na P.
ulici v L. a popri škole si privyrába brigádami, pričom sumu 200 eur z otcom poskytovaného výživného
poukazuje matke na úhradu pomernej časti výdavkov na bývanie a stravu, kým jeho mimoriadnevýdavky financujú obidvaja rodičia. V časti zníženia výživného na maloletého H. návrh otca zamietol,
keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcej
zníženie výživného. Mal za preukázané, že o výživnom na maloletého naposledy rozhodol Okresný

súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 29.11.2016, č.k. 38P/9/2016-227, právoplatným dňa 10.01.2017,
ktorým bola schválená rodičovská dohoda o znížení výživného na maloletého z pôvodne určenej sumy
750 eur mesačne na sumu 500 eur mesačne s tým, že maloletý v danom období navštevoval piaty
ročník Základnej školy v J., venoval sa karate s poplatkom 120 eur polročne a bol zdravý. Uviedol,
že otec bol v tom čase ženatý, mal ďalšiu maloletú dcéru F. H., nar. XX.XX.XXXX, podnikal v oblasti

informačných technológií s príjmom vo výške cca 700 eur mesačne, jeho manželka bola na rodičovskej
dovolenke a bývali v byte na K. ulici v L. zaťaženom hypotekárnym úverom, kým matka bola rozvedená,
pracovala ako učiteľka na Základnej škole v J. s priemerným čistým mesačný príjmom vo výške cca
735 eur, zároveň bola zástupkyňou starostu obce M. D. s príjmom v sume 1 000 eur mesačne, poberala
prídavky na deti a spolu s obidvomi deťmi a svojím partnerom obývala rodinný dom v M. D. v jej výlučnom
vlastníctve, ktorý bol čiastočne financovaný hypotekárnym úverom. Konštatoval, že otec podal návrh

na zníženie výživného po deviatich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti citovaného rozsudku.
Zistil, že maloletý navštevuje ôsmy ročník Základnej školy v J., naďalej býva v M. D. v rodinnom dome
matky, ktorá sa o neho osobne stará, zabezpečuje jeho potreby a uhrádza všetky jeho výdavky, ktoré
v priemere vyčíslila na sumu 548,40 eur mesačne (obedy v škole 25 eur, jazyková škola 55 eur,
knihy 20 eur, letný tábor - 1x ročne 10 eur, lyžiarsky kurz - 1x ročne 16,70 eur, škola v prírode - 1x

ročne 16,70 eur, kino a aquapark 20 eur, oblečenie a obuv 30 eur, športové potreby 10 eur, zdravotná
starostlivosť 20 eur, strava doma 100 eur, drogéria 10 eur, náklady na domácnosť 192 eur, poistenie
23 eur), pričom stretávanie sa maloletého s otcom je sporadické. Zdôraznil, že maloletý je starší a
rýchlo rastie, s čím sú spojené zvýšené výdavky na zdravú stravu, oblečenie a obuv, a zároveň došlo k
zvýšeniu celkových životných nákladov. Na strane matky mal za preukázané, že v súčasnosti žije spolu

s obidvomi deťmi vo svojom rodinnom dome v M. D. zaťaženom hypotékou, z ktorého sa v júli 2019
odsťahoval jej partner, vlastní osobné motorové vozidlo Land Rover a v októbri 2017 došlo k zníženiu
jej príjmu v dôsledku ukončenia výkonu funkcie zástupkyne starostu obce M. D., pričom ako učiteľka
na Základnej škole v J. dosahuje priemerný mesačný zárobok vo výške cca 1 038 eur a zároveň si
príležitostne privyrába výkonom osobnej asistencie, z ktorej mala naposledy príjem v septembri 2019 vo

výške 126 eur. Uviedol, že otec je naďalej ženatý a od posledného rozhodnutia o výživnom mu pribudla
ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére F. H., nar. XX.XX.XXXX s tým, že jeho manželka v čase
podania návrhu poberala rodičovský príspevok vo výške 220 eur mesačne, v apríli 2018 jej vznikol
nárok materské vo výške cca 45 eur na deň a po zániku daného nároku začala opäť poberať rodičovský
príspevok. Konštatoval, že v čase začatia konania bol otec naďalej vlastníkom bytu v katastrálnom

území X. mesto v okrese L. III zapísaného na LV č. XXXX a vlastnil tiež dva nebytové priestory
(garáže) v rovnakom bytovom dome, splácal hypotekárny úver a zároveň bol výlučným vlastníkom, resp.
podielovým spoluvlastníkom pozemkov v katastrálnych územiach P. (LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX), a B. (LV č. XXX) v okrese V. nadobudnutých
v roku 2016 dedením po jeho matke (hodnota týchto pozemkov podľa vyjadrenia otca predstavuje sumu

cca 500 eur), ktoré neboli zohľadnené v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom. Zistil, že príjem
otca sa od posledného rozhodnutia o výživnom zvýšil, keď v čase podania návrhu jeho priemerný
mesačnýpríjemzpodnikaniapredstavovalcca2105euravzmyslepredloženejzmluvyovýkonefunkcie
zo dňa 15.06.2017 súčasne poberal odmenu vo výške 150 eur mesačne ako konateľ spoločnosti C.,
s.r.o., v ktorej pôsobil aj ako jeden zo štyroch spoločníkov, pričom v priebehu konania došlo u otca k

pozastaveniu činnosti vo všetkých predmetoch podnikania na obdobie od 01.05.2018 do 01.05.2021,
a k ukončeniu výkonu funkcie konateľa v spoločnosti C., s.r.o. ku dňu 30.04.2018, pre ktorú však aj
naďalej uskutočňoval činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
(jeho celkový príjem zo závislej činnosti v spoločnosti C., s.r.o. v roku 2018 predstavoval sumu 2 149,76
eur brutto), a zamestnal sa tiež v spoločnosti M. s.r.o. s výkonom práce v J., kde v roku 2018 dosahoval

priemerný čistý mesačný príjem vo výške 75 081 Kč (cca 2 944 eur). Vo vzťahu k výkonu funkcie
konateľa spoločnosti C., s.r.o. otcom za odmenu vo výške 150 eur mesačne dospel vzhľadom na zistené
výnosy danej spoločnosti (za zdaňovacie obdobie od 01.10.2015 do 30.09.2016 - 511 876 eur a od
01.10.2016 do 30.09.2017 - 685 592,69 eur), jej náklady (za zdaňovacie obdobie od 01.10.2015 do
30.09.2016 - 485 273 eur a od 01.10.2016 do 30.09.2017 - 663 462,71 eur), majetok (za zdaňovacie

obdobie od 01.10.2015 do 30.09.2016 - 183 587 eur a od 01.10.2016 do 30.09.2017 - 338 937 eur) a
dosahovaný zisk (za zdaňovacie obdobie od 01.10.2015 do 30.09.2016 - 26 603 eur a od 01.10.2016 do
30.09.2017 - 22 129,98 eur) k záveru, že otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku.
Z otcom predloženého daňového priznania za rok 2018 mu vyplynulo, že tento v danom roku dosahovalpriemerný čistý mesačný príjem v sume 3 092 eur. Uviedol, že otec mu nepredložil daňové priznanie
spoločnosti C., s.r.o. za obdobie od 01.10.2017 do 30.09.2018, doklady na zhodnotenie jeho príjmových
pomerov z prenájmu bytu a dvoch nebytových priestorov, ktoré mal podľa svojho vyjadrenia a v spise

obsiahnutej nepodpísanej zmluvy od 01.10.2018 prenajímať za nájomné vo výške 1 200 eur mesačne,
ani podklady preukazujúce jeho príjem z podnikateľskej činnosti v roku 2018, ktorú mal pozastavenú až
od 01.05.2018, keď tieto príjmy nie sú obsiahnuté v otcom predloženom daňovom priznaní za rok 2018
(pohybminaúčteotecpreukázalpríjemzpodnikaniadojanuára2018).Upozornil,žeotecmunepredložil
ani potvrdenie o jeho príjmoch zo zamestnania v spoločnosti M. s.r.o. a z prác vykonávaných mimo

pracovného pomeru v spoločnosti C., s.r.o. v roku 2019. Poukázal tiež na tvrdenia otca o jeho príjme z
predaja osobného motorového vozidla značky Mercedes v sume cca 12 000 eur resp. 14 000 eur, ktorý
napokon zdokladoval faktúrou vydanou spoločnosťou C., s.r.o s uvedením kúpnej ceny vo výške 11 900
eur. Nepredloženie dokladov na preukázanie príjmov z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu a podkladov na zhodnotenie majetkových pomerov otcom vyhodnotil podľa § 63 ods. 1 Zákona
o rodine, a teda vychádzal z predpokladu, že výška priemerného mesačného príjmu otca predstavuje

4 204 eur, t.j. dvadsaťnásobok sumy životného minima v aktuálnej výške 210,20 eur. Z výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X. mesto mal preukázané, že otec v priebehu konania ku
dňu 10.06.2019 previedol byt a dva nebytové priestory v katastrálnom území X. mesto v okrese L. III
zapísané na LV č. XXXX na základe darovacej zmluvy na jeho manželku, ktorým konaním sa otec bez
dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu. Podotkol, že otec má vyživovaciu povinnosť k štyrom

deťom a je naďalej povinným z hypotéky, ktorou financoval kúpu predmetného bytu, čím si na seba
zobral neprimerané majetkové riziko. Zohľadnil tiež skutočnosť, že otec sa s plnoletým R. dohodol na
znížení výživného z doterajších 500 eur na 300 eur mesačne. Po vyhodnotení odôvodnených potrieb
maloletého, nezistiac, že došlo k zníženiu jeho výdavkov, keď sa tieto naopak zvýšili, s prihliadnutím na
možnosti a schopnosti, zárobkové a majetkové pomery rodičov a na to, ktorý z rodičov sa v akej miere

o maloletého osobne stará, dospel k záveru, že aj napriek pribudnutiu ďalšej vyživovacej povinnosti
nedošlo na strane otca k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloletého. O
trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keď
nevzhliadol dôvod na priznanie náhrady trov konania v zmysle § 55 CMP na podklade, že by to bolo s
ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Mal za to, že zamietnutie návrhu na zmenu výšky výživného

podaného rodičom z dôvodu, že podľa jeho názoru došlo k zmene pomerov, nemožno vyhodnotiť ako
dôvod na uplatnenie výnimky zo zásady, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v
konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom je súd povinný zisťovať skutočný stav veci.
V tejto súvislosti prihliadol aj na skutočnosť, že otec, ktorý nemá úplné právnické vzdelanie, v konaní
nebol zastúpený právnym zástupcom.

3. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného na maloletého
H. podal v zákonnej lehote odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zrušil a uložil mu povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 250
eur mesačne, počnúc dňom 22.10.2019. Súdu prvej inštancie vytkol, že dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Namietal,
že súd prvej inštancie sa s jeho novou vyživovacou povinnosťou k maloletej F. vysporiadal len v tom
rozsahu, že jej vznik konštatoval v odôvodnení svojho rozsudku. Mal za to, že súd prvej inštancie
rozhodol v rozpore s § 62 Zákona o rodine, ako aj so zaužívanou súdnou praxou, podľa ktorej by výživné

povinného rodiča na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, malo predstavovať 20 - 30% z
čistého príjmu tohto rodiča, keď danú hranicu v jeho prípade prevyšuje len výživné na plnoletého R. a
maloletého H. bez zohľadnenia jeho vyživovacej povinnosti k ďalším dvom maloletým deťom. Poukázal
na skutočnosť, že súd prvej inštancie neprihliadol na to, že matka ho pri uzatváraní rodičovskej dohody
schválenejrozsudkomOkresnéhosuduBratislavaIIIzodňa29.11.2016,č.k.38P/9/2016-227,uviedlado

omylu,keďmuzatajilasvojpríjemvovýškecca1000eurmesačnezvýkonufunkciezástupkynestarostu
obce M. D.. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru nesprávne uznal niektoré matkou vyčíslené priemerné
mesačné náklady na maloletého, a to výdavky uvedené duplicitne (suma za stravu maloletého), položky,
ktoré sa netýkajú maloletého (náklady na prevádzku matkinho luxusného terénneho vozidla Land Rover)
a chybne určený podiel maloletého na nákladoch domácnosti v rozsahu jednej tretiny (v domácnosti s

matkou a maloletým žije aj plnoletý R. a jej druh). Keďže ním platené výživné je dlhodobo vyššie ako
potreby maloletého vyjadrené spotrebným charakterom výživného, matka podľa jeho mienky používa
významnú časť výživného na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Súdu prvej inštancie tiež vytkol
nezohľadnenie ním predložených dôkazov o jeho príjmoch a nesprávnu aplikáciu § 63 ods. 1 Zákonao rodine. Vyjadril sa, že súd prvej inštancie ho na predloženie daňového priznania spoločnosti C., s.r.o.
za obdobie od 01.10.2017 od 31.09.2018 nevyzval. Mal za to, že pokiaľ súd prvej inštancie pokladal za
nevyhnutné preskúmať predmetné daňové priznanie, bolo jeho úlohou postupovať v zmysle § 1, ods.

1 zákona č. 177/2018 Z.z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním
informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon proti
byrokracii“) a využiť prístupný informačný systém, napríklad Register účtových závierok Štatistického
úradu Slovenskej Republiky. Pokiaľ ide o darovanie jeho bytu a dvoch nebytových priestorov jeho
manželke, súd prvej inštancie toto konanie podľa jeho názoru nesprávne vyhodnotil podľa § 75 ods. 1

Zákonaorodine.Poukázalpritomnafakt,žepríjmymanželkyzprenájmupredmetnéhobytusúsúčasťou
ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Za zjavne nesprávne označil konštatovanie súdu prvej
inštancie, že výkonom funkcie konateľa spoločnosti C., s.r.o. za odmenu vo výške 150 eur mesačne sa
bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zárobku, keď v zmysle ním predloženej zmluvy o výkone
funkcie konateľa bola výška uvedenej odmeny stanovená rozhodnutím danej spoločnosti, v ktorej jeho
podiel predstavoval iba 24%.

4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu žiadala
odvolací súd, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a vzhľadom na nedôvodnosť otcom
podaného odvolania jej priznal náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnila sa so záverom súdu
prvej inštancie, že na strane otca nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného na

maloletého, keď otec nepreukázal výrazný pokles svojho príjmu, zárobkových a majetkových schopností
od posledného rozhodnutia o výživnom, ale v konaní bol u neho naopak zistený nárast majetku z
dedičstva a z príjmov z podnikania, resp. jeho nového zamestnania v spoločnosti M. s.r.o. Nepredloženie
dokladov na preukázanie príjmov otcom súd prvej inštancie podľa jej mienky správne vyhodnotil podľa
§ 63 ods. 1 Zákona o rodine. Poukázala na okolnosť, že otec sa v priebehu konania špekulatívne

vzdal majetku vo svojom výlučnom vlastníctve, keď daroval byt a dva nebytové priestory, z ktorých
prenájmu mal pravidelný mesačný príjem vo výške 1 200 eur, tretej osobe, pričom hypotéku, ktorou je
predmetný byt zaťažený, otec naďalej spláca. Mala za to, že otec, ktorý má štyri vyživovacie povinnosti
k svojim deťom, na seba uvedeným konaním zobral neprimerané riziko. Zdôraznila, že u otca popri
vzniku novej vyživovacej povinnosti došlo k zníženiu výdavkov na výživné na plnoletého R. o 200 eur

mesačne. Pokiaľ ide o jej majetkové pomery a náklady, zdôraznila skutočnosť, že od júla 2019 nevedie
spoločnú domácnosť so svojím partnerom. Uviedla, že otec od narodenia jeho ďalšieho potomka a
presťahovania sa do cudziny trávi s maloletým menej voľného času, nezaujíma sa o jeho potreby a
aktivity, okrem mesačného výživného mimoriadne neprispieva na jeho potreby a počas posledných
vianočných sviatkov si s maloletým len telefonoval a do 31.12.2019 s ním osobne nestretol. Bola

toho názoru, že zníženie výživného by vzhľadom na nárast nákladov maloletého nepriaznivo zasiahlo
do jeho oprávnených záujmov. Poukázala tiež na skutočnosť, že otec v konaní pred súdom prvej
inštancie trvajúcom viac ako dva roky špekulatívne nepredkladal požadované doklady o svojom príjme
a účelovo sa zbavoval majetku, pričom ani k podanému odvolaniu nepripojil žiadne nové listinné dôkazy
preukazujúce pravdivosť jeho skutkových tvrdení.

5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca odporučil napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Mal za to, že zníženie výživného odporuje záujmom maloletého, ktorý od posledného
rozhodnutia o výživnom značne vyrástol a jeho potreby a náklady sa zvýšili. Poukázal na skutočnosť,
že pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti na strane otca neznamená automatické zníženie jeho

predchádzajúcich vyživovacích povinností.

6. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky označil jej tvrdenia o náraste jeho majetku z dedičstva
a z príjmov z podnikania za klamlivé, keďže hodnota jeho dedičstva po jeho matke predstavuje cca 502
eur. Uviedol, že aj keď z dôvodu svojho prechodného bydliska v zahraničí s maloletým trávi o niečo

menej času, o jeho prospech sa aktívne zaujíma a intenzívne riešil aj jeho zhoršený zdravotný stav s tým,
že maloletý sa tiež niekoľko víkendov zdržiaval v jeho súčasnom bydlisku. Zdôraznil, že jeho pracovné
povinnosti ho v novembri a decembri 2019 vyťažovali viac v Bratislave ako v Českej republike, a preto
sa v danom období stretával s maloletým častejšie ako v predchádzajúcich mesiacoch.

7. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu zotrvala
na tvrdeniach uvedených v jej predchádzajúcom vyjadrení. Zároveň poukázala na stanovisko kolízneho
opatrovníka, že zníženie výživného odporuje záujmom maloletého.8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods.
1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, dospejúc k záveru, že odvolanie

otca nie je dôvodné.

9. Vzhľadom na to, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom, súd prvej
inštancie správne pri svojom rozhodovaní vychádzal z § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré definuje
dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za tieto je v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia potrebné považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo dieťaťa, pričom musí ísť
o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom
smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia
túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z § 62 ods. 1,
2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie na zreteľ odôvodnené potreby
dieťaťa, ako aj zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, pri zachovaní

práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav veci tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie
rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska

súčasných odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na
výživu ktorých je maloletý plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov
(§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase
posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.11.2016,
č.k. 38P/9/2016-227. Zo skutočností zistených súdom prvej inštancie vykonaným dokazovaním odvolací

súd v zhode s ním dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom nedošlo na strane otca
k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to znížením
výživného pre maloletého. Súd prvej inštancie v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie zamerané
na zistenie zárobkových a majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletého,
zaoberal sa dôkazmi predkladanými otcom na preukázanie jeho aktuálnych možností, schopností a

zárobkových pomerov, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a
svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 CSP odôvodnil.

11. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke

duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to
vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce
povolanieapod.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnosti(resp.prirozhodovaníozmene
výšky už určeného výživného) má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania
odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob

prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a zároveň vychádza aj z reálnych možností a
schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi
odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej
úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej
žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú

pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep
a pod. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je súčasne závislý od reálnych
schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné.

12. Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky otca, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu

prvej inštancie, ktorý v danom konaní, t.j. v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloletého,
správne zisťoval, či dôvody uvedené v podanom návrhu, a to aktuálne možnosti a schopnosti otca a ním
dosahovaný najvyšší príjem, ako aj skutočnosť, že jeho manželka bola v čase začatia konania tehotná a
nemohlasavrátiťdozamestnania,resp.žeotcovivpriebehukonaniavzniklanovávyživovaciapovinnosť
kjehomaloletejdcéreF.H.,nar.XX.XX.XXXX,sútakýmiskutočnosťami,ktoréZákonorodinev§78ods.

1 hodnotí ako podstatnú zmenu pomerov, majúcu vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom. Základom
pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému
dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov odôvodňujúcich záver, či
dosahovaný príjem rodiča zodpovedá jeho telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnenípracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň, či je prítomná
skutočná vôľa rodiča dosiahnuť čo najvyšší zárobok a tiež objektívne podmienky na dosiahnutie príjmu
úmerného uvedeným predpokladom. Aj z tohto dôvodu platí pre stanovenie výšky výživného tzv. zásada

potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci
príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem,
ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti dostatočne nevyužíva. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať

aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité
rodičom k uspokojovaniu jeho primeraných životných potrieb súčasne zodpovedajúcim aj životnej úrovni
dieťaťa.

13. Odvolací súd nestotožnil sa s odvolacou námietkou otca, že súd prvej inštancie v predmetnej veci
nesprávne vychádzal z fikcie príjmu otca v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keďže z obsahu
spisového materiálu vyplýva, že otec v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne nepreukázal výšku
svojho príjmu a neurobil tak ani v priebehu odvolacieho konania, keď k svojmu odvolaniu ani vyjadreniu
nepripojil žiadne nové dôkazy. Otec v čase podania návrhu rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy

výživného vykonával podnikateľskú činnosť, a to až do jej prerušenia ku dňu 30.04.2018, a zároveň
bol v čase od začatia konania do 30.04.2018 konateľom spoločnosti C., s.r.o., v ktorej pôsobil aj ako
jeden zo štyroch spoločníkov, a následne pre túto spoločnosť vykonával činnosť na základe dohôd
o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a zamestnal sa tiež v spoločnosti M. s.r.o. Otec
však súdu prvej inštancie v priebehu konania nepredložil daňové priznanie spoločnosti C., s.r.o. za

obdobie od 01.10.2017 do 30.09.2018, podklady preukazujúce jeho príjem z podnikateľskej činnosti do
jej pozastavenia, ktorý otcovi preukázateľne plynul do januára 2018 ani dôkazy o jeho príjme z prenájmu
bytu a dvoch nebytových priestorov (tieto mal podľa vlastného vyjadrenia a predloženej nepodpísanej
zmluvy prenajímať od 01.10.2018, a to až do ich darovania manželke ku dňu 10.06.2019). Napriek
vyhľadávacej zásade uplatňovanej v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku bol otec ako

osoba s príjmami z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu povinný tieto súdu prvej inštancie
preukázať v súlade s § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Preto nemožno prihliadnuť ani na tvrdenie otca, že
súd prvej inštancie mal možnosť si daňové priznanie spoločnosti C., s.r.o. za obdobie od 01.10.2017 od
31.09.2018 sám vyhľadať v prístupnom informačnom systéme.

14. Otec vo svojom odvolaní namietal aj tú skutočnosť, že súd prvej inštancie posúdil výkon jeho
funkcie konateľa v spoločnosti C., s.r.o. za odmenu vo výške 150 eur mesačne ako vzdanie sa
výhodnejšieho zárobku bez dôležitého dôvodu. V tejto súvislosti odvolací súd neprihliadol na otcom
zdôrazňovanú skutočnosť, že jeho podiel v danej spoločnosti predstavoval iba 24 %, a teda o výške
svojej odmeny nerozhodol sám, keďže otec nebol povinný funkciu konateľa za takto stanovenú odmenu

prijať a čas venovaný výkonu danej funkcie mohol využiť na získanie vyššieho zárobku iným spôsobom.
Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne vyhodnotil výkon funkcie konateľa otcom podľa
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. ako vzdanie sa výhodnejšieho zárobku bez dôležitého dôvodu.
Rovnako súd prvej inštancie správne uplatnil predmetné zákonné ustanovenie na darovanie bytu
a dvoch nebytových priestorov otca jeho manželke, ktorým sa otec bez dôležitého dôvodu vzdal

majetkového prospechu. Tvrdenie otca, že príjmy manželky z prenájmu daného bytu sú súčasťou
ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v danom prípade neobstojí, keďže manželke otca nič
nebráni danú nehnuteľnosť previesť na tretiu osobu, a to aj bezodplatne, a v prípade rozvodu ich
manželstva by otec stratil dosah na akýkoľvek príjem vyplývajúci z vlastníctva predmetného bytu, avšak
naďalej by bol povinným z hypotéky, ktorou je daný byt zaťažený, čo pre neho aj vzhľadom na jeho štyri

vyživovacie povinnosti k jeho deťom predstavuje neprimerané majetkové riziko.

15. Pokiaľ otec súdu prvej inštancie vytkol neprihliadnutie na tú okolnosť, že v čase od posledného
rozhodnutia o výživnom na maloletého mu pribudla vyživovacia povinnosť k jeho maloletej dcére F., z
obsahu odvolaním napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie novú vyživovaciu povinnosť

otca zohľadnil, avšak aj s prihliadnutím na ďalšie zistené skutočnosti nemal na strane otca preukázanú
podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie výživného na maloletého. V tejto súvislosti odvolací
súd zdôrazňuje, že plodenie detí zakladá jeden z najvýznamnejších (v spoločenskej a ľudskej rovine),
ako aj zákonom chránených zodpovednostných vzťahov. Splodením dieťaťa na seba rodič preberázodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý život, a preto je jeho povinnosťou maximalizovať svoje
úsilie, aby dokázal plniť svoje záväzky a povinnosti za každých okolností. Rodiča teda nezbavuje jeho
zákonnej povinnosti uživiť svoje deti iba všeobecné poukazovanie na nepriaznivú finančnú situáciu bez

existencie objektívnych skutočností (najmä zdravotný stav neumožňujúci pracovať), ktoré by mu bránili
v zabezpečení dostatku finančných prostriedkov, a rovnako ani vznik ďalšej vyživovacej povinnosti k
dieťaťu, resp. deťom splodeným v rámci iného rodinného vzťahu. Pokiaľ takáto situácia nastane, je
rodič povinný prispôsobiť svoj životný štandard novovzniknutým okolnostiam a primerane ho znížiť až na
úroveňpokrytiasvojichobjektívnychzákladnýchživotnýchpotrieb,prípadnezvýšiťsvojuaktivitusmerom

k získaniu takej práce, ktorej finančné ohodnotenie bude postačovať na primerané zabezpečenie potrieb
všetkých na neho odkázaných osôb.

16. Vo vzťahu k otcom namietanému zatajeniu príjmu vo výške cca 1 000 eur mesačne z výkonu funkcie
zástupkynestarostuobceM.D.matkouodvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,žekuvedenémukonaniu
matky malo dôjsť pri uzatváraní rodičovskej dohody schválenej rozsudkom Okresného sudu Bratislava

III zo dňa 29.11.2016, č.k. 38P/9/2016-227, t.j. v čase pred predchádzajúcou úpravou výživného pre
maloletého. Z návrhu otca je navyše zrejmé, že existencia predmetného príjmu matky vyšla najavo už v
priebehu pojednávania, na ktorom bola predmetná rodičovská dohoda schválená, a teda Okresný sud
Bratislava III mal o tomto príjme matky v čase vyhlásenia rozsudku, ktorým danú rodičovskú dohodu
schválil, vedomosť. V prípade zohľadnenia uvedenej okolnosti, ktorá nastala v období pred posledným

rozhodnutím o výživnom, by sa jednalo o reparáciu tohto rozhodnutia, ktorá je v súlade so zásadou tzv.
res iudicata (prekážka právoplatne rozhodnutej veci) vyjadrenou v § 230 CSP neprípustná. Z obsahu
spisového materiálu navyše vyplýva, že matka ukončila výkon funkcie zástupkyne starostu obce M. D.
ešte v októbri 2017, t.j. rovnakom mesiaci, ako bol otcom podaný návrh na začatie konania.

17. S prihliadnutím na vyššie uvedené, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uzatvára,
že otcom uvádzané skutočnosti nie je možné považovať za dôvody na zníženie výživného v neprospech
maloletého, keď nebolo preukázané, že vôbec došlo k zmene jeho možností a schopností, k celkovej
zmene jeho rodinných či iných pomerov, alebo k podstatnej zmene na strane maloletého znížením
výdavkov na jeho odôvodnené potreby. Odvolací súd je súčasne v súlade so závermi súdu prvej

inštancie toho názoru, že v danom prípade od posledného rozhodnutia súdu o výživnom vyhláseného
dňa29.11.2016,dopodanianávrhuotcomdňa13.10.2017aanikudňurozhodnutiasúduprvejinštancie,
nedošlo k zmene pomerov na strane maloletého v smere zníženia jeho odôvodnených potrieb, pričom
maloletý počas tohto obdobia úmerne veku vyrástol a vo všeobecnosti došlo k zvýšeniu životných
nákladov. Pokiaľ otec rozporoval určenie pomernej časti nákladov na domácnosť pripadajúcej na

maloletého v rozsahu jednej tretiny matkou, odvolací poukazuje na skutočnosť, že v spise obsiahnuté
vyčíslenie priemerných mesačných nákladov maloletého matkou k mesiacu jún 2019 zahŕňa pomernú
časť nákladov na domácnosť vo výške 192 eur, čo nepredstavuje ani jednu štvrtinu matkou uvádzaných
mesačných výdavkov na domácnosť vo výške 843,28 eur (bez zahrnutia splátky hypotéky), pričom v júli
2019navyšedošlokodsťahovaniusapartneramatkyzospoločnejdomácnosti,vktorejužtedasmatkou

žije len maloletý H. a plnoletý R., čím pomerná časť nákladov na domácnosť prináležiaca každému z nich
vzrástla. Vo vzťahu k nákladom na prevádzku motorového vozidla matky je odvolací súd toho názoru, že
matka tento výdavok oprávnene zaradila medzi náklady na domácnosť, pokiaľ dané motorové vozidlo
používa na uspokojovanie potrieb celej rodiny. Odvolací súd nevzal do úvahy ani podozrenie otca, že
matka časť výživného na maloletého používa na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, keď otec toto

svojetvrdenienijakýmspôsobomnepreukázal.Súdprvejinštanciesprávnevenovalpozornosťajpodielu
matky na zabezpečení osobnej starostlivosti o maloletého, keďže osobný výkon starostlivosti o dieťa je
jedným z obligatórnych zákonných hľadísk posudzovaných pri úprave výživného (§ 62 ods. 4 Zákona o
rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať
do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa“, osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň

finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci
plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Tým, že
maloletý je v plnej miere odkázaný na výživu svojich rodičov, je potrebné uviesť, že k zníženiu výživného,
a teda aj životnej úrovne maloletého možno pristúpiť iba z vážnych dôvodov, t.j. pokiaľ povinný rodič v
konaní jednoznačne preukáže, že z objektívnych dôvodov, napr. pre nepriaznivý zdravotný stav alebo

iné závažné skutočnosti, nie je schopný doposiaľ určené výživné platiť. Takúto objektívnu skutočnosť
otec v konaní nepreukázal, rovnako nebol preukázaný zásadný pokles výdavkov na strane maloletého.18. S odvolacou námietkou otca týkajúcou sa rozporu napadnutého rozsudku s ustálenou súdnou
praxou, v zmysle ktorej by výživné rodiča na všetky jeho deti malo byť určené v rozmedzí od 20
% do 30 % jeho príjmu, sa odvolací súd nemohol stotožniť. Poukazuje pritom na skutočnosť, že

Zákon o rodine jasne formuluje ako determinujúce kritéria na strane povinného rodiča jeho schopnosti,
možnosti a majetkové pomery a nie jeho skutočne dosahovaný zárobok, resp. iný obdobný príjem
tvoriaci zdroj jeho obživy. Obmedziť sa len na percentuálne odvodenie výšky výživného zo zárobku
povinného rodiča by bolo závažným pochybením súdu, ktorého povinnosťou je dokazovanie zamerať
na reálne možnosti povinného rodiča dosahovať príjem. Prijatie zmieneného postupu pri určovaní

výšky výživného by povinnému rodičovi v praxi umožňovalo vyhnúť sa náležitému plneniu výživného
získaním neadekvátneho a menej honorovaného zamestnania, resp. nezamestnanosťou simulovať stav
za účelom rozhodnutia podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Zároveň by to znamenalo neprípustný
odklon od základných hmotnoprávnych princípov a vytvorenie nežiaduceho precedensu smerujúceho
predovšetkým v neprospech oprávneného.

19. S poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom
premaloletéhonastraneotcaanimaloletéhonedošlokzmenepomerovvrozsahu,ktorýbyodôvodňoval
zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného, a z tohto dôvodu rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného na maloletého
Mojmíra ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, napriek nedôvodnosti odvolania otca sa odvolací súd
nestotožnil s návrhom matky, ktorým žiadala o priznanie nároku na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu voči otcovi, keď nevzhliadol dôvod na uplatnenie § 55 CMP ako výnimky zo všeobecného
pravidlaonáhradetrovvkonaniachpodľaCivilnéhomimosporovéhoporiadkuobsiahnutéhov§52CMP,

v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd pritom môže priznať
náhradu trov konania podľa § 55 CMP iba vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé,
a teda rozhodujúcim kritériom v danom prípade nie je úspech v konaní. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že matka svoj návrh na priznanie náhrady trov konania odôvodnila práve
neopodstatnenosťou odvolania otca, v ktorého dôsledku tento napokon nebol v odvolacom konaní

úspešný. Vzhľadom na nedôvodnosť daného návrhu matky odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho
konania podľa § 52 CMP.

21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutie odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).