Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 27, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/106/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719010307
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6719010307.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci obžalovaného U. W., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 28. septembra 2021 o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/81/2019 zo dňa 24.06.2020,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného U. W. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduZvolensp.zn.5T/81/2019zodňa 24.06.2020bolobžalovanýU.W.uznaný
za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 01. 12. 2018 približne v čase o 16.00 h na Ul. Y. 7, D., okres N. fyzicky napadol U. E., nar. XX.
XX. XXXX tým spôsobom, že počas fyzického konfliktu U. E. s H. W., keď boli obaja na zemi, pristúpil k
nemu a začal ho opakovane udierať päsťou do oblasti hlavy, nosa, tváre, v dôsledku čoho U. E. z
H. W. spadol, kde ho opätovne udieral päsťami do hlavy, do oblasti tváre a nosa, čím U. E., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom D., Y. X spôsobil zranenia a to zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov a
pomliaždenie hlavy v temennej oblasti vpravo s poúrazovou bolesťou hlavy, ktoré zranenia si vyžiadali

práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 10 dní.

Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h), § 38 ods. 2, 4,
§ 41 ods. 1, § 46 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, pričom mu podľa § 49
ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní
18 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaného súd zaviazal k povinnosti nahradiť poškodeným spôsobenú
škodu, a to:
- U. E., nar. XX. XX. XXXX v W. W., trvale bytom Y. 1, D., vo výške 858,60 Eur,
- DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436,
vo výške 786,71 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný U. W., a to prostredníctvom svojho
obhajcu. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že obžalovaný žiada zrušiť napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol, alternatívne aby odvolací súd rozhodol vo veci sám rozsudkom a v plnom rozsahu
ho spod obžaloby oslobodil v zmysle ustanovenia § 285 písm. a) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že

sa stal skutok, pre ktorý je trestne stíhaný.Odvolanie smerovalo proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku, pričom prvostupňovému súdu
obžalovaný vytýkal, že súd nezistil riadnym spôsobom skutkový stav a z takto nesprávne zisteného
skutkového stavu potom nemohol vyvodiť správne právne závery. Vykonané dôkazy súd evidentne

vyhodnotil v jeho neprospech. Žalovaný skutok popieral v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní, pričom zotrval na svojom tvrdení, že U. E. nespôsobil žiadne zranenia, pokiaľ tohto udrel
dvakrát do hlavy, nie do nosa, tento útok bol len takej intenzity, aby poškodený pustil jeho syna H.
W.. Ak došlo k zraneniu nosa poškodeného, toto zranenie mu spôsobil jeho syn, pretože keď prišiel k
poškodenému a jeho synovi, tak poškodený už mal krvavú tvár a on mu žiadne zranenie nespôsobil. V

prospech obžalovaného vypovedal aj jeho syn H. W., ktorý okrem iného uviedol, že pri jeho vzájomnej
bitke s poškodeným došlo k zlomeniu nosa poškodeného. Obranu obžalovaného potvrdila aj jeho
manželka A. W.. V tejto súvislosti obžalovaný spochybnil vierohodnosť poškodeného U. E., ktorý v
tom čase bol v stave ťažkej opitosti a svedkyňa D. E. vypovedala tak, ako vypovedala z dôvodu,
že je dcérou poškodeného. V závere odvolania obžalovaný nespochybnil závery znaleckého posudku
ohľadom zranení poškodeného, ale tvrdil, že zranenia mu spôsobil jeho syn H. W. pri vzájomnej bitke s

poškodeným. Z uvedeného dôvodu je toho názoru, že vo veci sú dôvodné pochybnosti, že sa stal skutok,
pre ktorý je voči jeho osobe vedené trestné stíhanie a preto v zmysle procesnej zásady „in dubio pro reo“
požiadal, aby odvolací súd vyhovel jeho odvolaniu a rozhodol tak, ako je uvedené v petite odvolania.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje vo

všetkých jeho výrokoch, teda o vine, treste a náhrade škody za zákonný, a preto navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že trvajú na podanom odvolaní a žiadajú, aby
odvolací súd vyhovel tomuto odvolaniu a rozhodol tak, ako je uvedené v petite ich odvolania.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí nebol prítomný, krajský súd mal vykázané doručenie predvolania
na verejné zasadnutie dňa 08.09.2021 a keďže mal splnené zákonné podmienky, vykonal verejné
zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania v zmysle §317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného U. W. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s
ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne tak, ako mu to
ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti
usvedčoval poškodený U. E., ktorý jednoznačne uviedol, že počas fyzického konfliktu so svedkom H.
W. nemal poranený nos, ani necítil fyzickú bolesť, ale cítil, že obžalovaný zasiahol aj nos, pritom ako
ho udieral päsťami do oblasti tváre. Jeho výpoveď korešpondovala aj s výpoveďou svedkyne D. E.,
ktorá potvrdila, že poškodený ako kľačal, obžalovaný ho zozadu dvakrát alebo trikrát udrel a po týchto

úderoch bol poškodený samá krv. V tejto súvislosti výpoveď H. W. súd vyhodnotil ako nevierohodnú,
keďže tento svedok vypovedal v prípravnom konaní rozdielne ako na hlavnom pojednávaní, pričom
uviedol, že v prípravnom konaní klamal. Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd správne vyhodnotil túto
výpoveď ako nedôveryhodnú, keďže svedok chcel vypovedať v prospech svojho otca - obžalovaného.
Nakoniec svedkyňa A. W. - manželka obžalovaného potvrdila, že obžalovaný udrel zozadu do tváre

dvakrát poškodeného.

Pokiaľ ide o spôsobené zranenia poškodeného a mechanizmus vzniku zranení, tento vyplynul zo
znaleckého dokazovania, pričom znalec potvrdil, že mechanizmus vzniku zranenia tak, ako ho opísalpoškodený,žekuzlomeninenosadošlopôsobeníminejosoby,pričomznalecvylúčil,žebykuzraneniam
poškodeného mohlo dôjsť následkom pádu. Takto zistený skutkový stav zodpovedal vykonaným
dôkazom a z uvedeného dôvodu potom ani odvolací súd sa nemohol stotožniť s hodnotením dôkazov

obhajobou obžalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav potom prvostupňový súd správne kvalifikoval konanie
obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože inému úmyselne ublížil na zdraví, a na mieste verejnosti

prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného.

Okresný súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovanému. Pri jeho ukladaní prihliadol na všetky
skutočnosti, na ktoré podľa zákona bol povinný prihliadnuť. Správne vyhodnotil osobu obžalovaného,
ako aj možnosti jeho nápravy a pomery. U obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle
§ 36 Tr. zák., pričom zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda že spáchal viac

trestných činov. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností potom prvostupňový súd v zmysle § 38
ods. 4 Tr. zák. správne musel zvýšiť dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Z uvedeného dôvodu potom ukladal úhrnný trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe od 16
mesiacov až do 3 rokov. V tejto súvislosti potom aj správne vyhodnotil osobu obžalovaného, ktorý sa v
minulosti trikrát dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol aj odsúdený. V súčasnej dobe však vo všetkých

prípadoch má odsúdenia zahladené. S prihliadnutím na samotné konanie obžalovaného a jeho následky
potom prvostupňový súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody na dolnej upravenej hranici
trestnej sadzby vo výmere 16 mesiacov, pričom mu výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu
18 mesiacov, keďže na takýto postup mal splnené zákonné podmienky. V tomto smere aj odvolací súd
považuje uložený trest za zodpovedajúci generálnej a individuálnej prevencii.

Okresný súd nepochybil ani vo výroku o náhrade škody, keďže túto mal riadne vyčíslenú, poškodení si
nárok riadne uplatnili a z uvedeného dôvodu súd priznal náhradu škody poškodeným tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
odvolanie obžalovaného U. W. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.