Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 17, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121203083
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8121203083.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore navrhovateľa: A. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XX/X, XXX XX C. Š., právne zast.: JUDr. Ivana Orosová, advokátka, so sídlom kancelárie
Masarykova 10, 080 01 Prešov, proti odporcom: 1.) K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX
XX C. Š., 2.) Š. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX C. Š., zast. opatrovníkom: K. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX C. Š., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. XC/XX/XXXX -XX zo dňa 28.04.2021,
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol

tak,ževýrokomI.uložilžalovanémuv1.radeažalovanémuv2.radepovinnosťodovzdaťžalobcovikľúče
a sprístupniť rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku registra C KN parcela číslo XXX,
pozemok registra C KN parcela číslo XXX o výmere XXX metrov štvorcových ako zastavaná plocha a
nádvorie a pozemok registra C KN parcela číslo XXX/X o výmere XXX metrov štvorcových ako záhrada,
zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXXX, evidovaný pre katastrálne územie C. Š., obec C. Š., okres
N. počas celej doby trvania vlastníckeho práva žalobcu a výrokom II. priznal navrhovateľovi vo vzťahu

k odporcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262, § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), §
326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, 3 veta prvá, § 331 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods.
1, § 337 ods. 1, 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).

3. Skonštatoval, že navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia preukázal, že je
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie C. Š.,
a to v podiele X/X k celku. Zároveň predložením výzvy zo dňa 19.03.2021 na vydanie kľúčov a
sprístupnenie nehnuteľnosti preukázal, že odporcovia v 1. a 2. rade bránia navrhovateľovi ako jednému
z podielových spoluvlastníkov užívať predmet podielového spoluvlastníctva. Keďže odporcovia nie
sú ochotní navrhovateľovi sprístupniť nehnuteľnosť a vydať kľúče od rodinného domu, ako aj kľúče

od pozemkov, zasahujú do jeho vlastníckeho práva. Navrhovateľ má väčšinový majetkový podiel na
nehnuteľnom majetku vo vzťahu k jednotlivým spoluvlastníkom (odporca v 1. rade 2/6 k celku a odporca
v 2. rade 1/6 k celku) a je oprávnený podieľať sa na právach a povinnostiach, ktoré mu vyplývajú zo
spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľ ako spoluvlastník nehnuteľnosti musí
mať aj zabezpečený prístup k týmto nehnuteľnostiam. Z tohto dôvodu uložil povinnosť odporcom v 1. a
2. rade odovzdať kľúče od predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľovi, ako aj umožniť mu užívať predmet

podielového spoluvlastníctva.4. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že navrhovateľ bol úspešný vo vzťahu k odporcom v 1. a 2.
rade. Na základe toho mu postupom podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

postupom podľa § 262 CSP po právoplatnosti rozhodnutia.

5. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že postupom podľa § 336 ods. 1 CSP neuložil navrhovateľovi
povinnosť podať žalobu vo veci samej, nakoľko je toho názoru, že výrok tohto neodkladného opatrenia
je postačujúci na to, aby navrhovateľ ako jeden z podielových spoluvlastníkov mohol predmet svojho

spoluvlastníctva aj riadne užívať. V prípade, ak spory medzi stranami sporu budú prebiehať, nič nebráni
navrhovateľovi domáhať sa podania samostatnej žaloby na usporiadanie vzťahov vyplývajúcich zo
spoluvlastníctva na príslušnom súde.

6. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia v 1. a 2. rade.
Odvolanie odôvodnili ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní poukázali, že prvoinštančný

súd vydal neodkladné opatrenie bez toho, aby bola splnená podmienka potreby bezodkladne upraviť
pomery a zasiahol ním do vlastníckeho práva odporcov a do ich práva na ochranu obydlia a do práva
na súkromie. Skutkový stav tak ako ho prezentoval navrhovateľ v návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia nie je pravdivý. Prvoinštančný súd rozhodol iba na základe nepravdivých tvrdení navrhovateľa,
ktorý zatajil podstatné skutkové okolnosti. Na výzvu navrhovateľa na vydanie kľúčov zo dňa 19.03.2021,

ktorú predložil spolu s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, odporcovia reagovali listom zo
dňa 25.03.2021, v ktorom navrhovateľovi oznámili, že uzatvorením kúpnej zmluvy došlo ku porušeniu
predkupnéhopráva,žeodporcav2.radejeosobou,ktorejspôsobilosťnaprávneúkonybolaobmedzená
a že odporcovia si budú svoje práva z porušenia predkupného práva uplatňovať u navrhovateľa. Taktiež
nie je pravda, že nehnuteľnosť je už dva roky neobývaná. Rodinný dom je obydlím odporcov, ktorí sa

prechodne v určitých obdobiach, kedy si to situácia vyžaduje zdržiavajú u svojho strýka a to či už z
dôvodu potreby zvýšenej starostlivosti o odporcu v 2. rade a tiež z dôvodu obáv z konania navrhovateľa
z dôvodu, že už predtým ako bolo jeho vlastnícke právo zapísané v katastri nehnuteľností, opakovane
vyhľadával odporcov a žiadal, aby sa z domu vysťahovali, pretože dom kúpil. Uviedli, že ak navrhovateľ
tvrdí, že dôvodom na vydanie návrhu na neodkladné opatrenie je zlý technický stav nehnuteľnosti, takéto

tvrdenie nielenže nie je pravdivé, ale nikdy nemôže byť dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia.
Navrhli napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť.

7. K odvolaniu odporcov v 1. a 2. rade. sa vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že uzatvoril kúpnu zmluvu
so záložným veriteľom p. S. P. (pôvodná spoluvlastníčka), ktorý pre neplnenie zmluvných povinností

dlžníčky (neuhrádzanie dlhu) ako záložný veriteľ pristúpil k realizácii výkonu záložného práva za
podmienok stanovených v zmluve o záložnom práve v zmysle podmienok stanovených v uzatvorenej
kúpnej zmluve (čl. I Preambula kúpnej zmluvy). Navrhovateľ nadobudol vlastníctvo vkladom do katastra
nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy v dobrej viere v to, že pre riadne a platné nadobudnutie
vlastníckeho práva sú splnené všetky podmienky. Navrhovateľ je riadnym podielovým spoluvlastníkom

3/6 k celku, ktorého vlastnícke právo má mať rovnaký zákonný obsah ako vlastnícke právo ostatných
podielových spoluvlastníkov odporcu v 1. rade 2/6 k celku a odporcu v 2. rade 1/6 k celku. Navrhovateľ
podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo závažných dôvodov, pretože odporcovia ako
podieloví spoluvlastníci nechcú navrhovateľovi vydať kľúče a tak sprístupniť predmetný nehnuteľný
majetok a navrhovateľ aj napriek tomu, že je spoluvlastníkom rodinného domu a pozemkov, nemá k ním

zabezpečený prístup. Je potrebné zdôrazniť, že stavba rodinného domu je takmer dva roky neobývaná.
Odporca v 1. rade ako aj odporca v 2. rade v dome nebývajú a zdržiavajú sa na inom mieste. Navrhovateľ
neodkladným opatrením nijako nezasahuje do vlastníckeho práva odporcov a rovnako do práva na
obydlie a súkromie. V konečnom dôsledku odporcovia môžu predmetné nehnuteľnosti užívať aj naďalej
ako doteraz a navrhovateľ nebráni nijakým spôsob v ich užívaní a za žiadnych okolností ich z rodinného

domu a priľahlých pozemkov nenúti k akémusi vysťahovaniu. Mal za to, že ako vlastník má rovnaké
vlastnícke právo ako ostatní podieloví spoluvlastníci a podaným návrhom na vydanie neodkladného
opatrenia sa domáhal potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi podielovými spoluvlastníkmi, pretože
v opačnom prípade navrhovateľovi ostáva len „holé“ vlastníctvo bez akýchkoľvek práv, ktoré tvoria obsah
a podstatu vlastníctva. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. CSP) preskúmal uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP acontrario) a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého
uznesenia.

9. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie (ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP).

10. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrení (ust. § 324 ods. 3 CSP).

11. Z ust. § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala (ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP).

13. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa ust. § 132
CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného

opatrenia sa navrhovateľ domáha (ust. § 326 ods. 1 CSP).

14. Ak súd nepostupoval podľa ust. § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa
ust. § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (ust. § 328 ods. 1 CSP)

15.Účelomneodkladnéhoopatreniajedočasnáúpravaprávapovinností,ktoránevylučuje,žeoprávach
a povinnostiach strán bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení,
prípadne ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami, súd povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej neuloží. Všeobecný súd
neodkladným opatrením upravuje pomery strán, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu

tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti
komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť
do základných práv alebo slobôd strán, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému
meritórnemu rozhodnutiu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie,
ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XM P.

z 29.07.2010).

16. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné zrušiť. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 26.09.2018 sp.zn. XCdo/XXX/XXXX. Zo záverov uvedeného rozhodnutia vyplýva, že zákon súdu

stanovuje obligatórnu poučovaciu povinnosť.
S poukazom na ust. § 337 ods. 1 až 3 CSP, podľa ktorého, ak súd nariadi neodkladné
opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa ust. § 336 ods. 1
neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že
môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa ods. 1 uvedie
strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj
nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej
ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o

neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
Ustanovenie § 335 platí primerane.

Teda v prípade, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľovi povinnosť
podľa ust. § 336 ods. 1 CSP neuloží, je súčasne povinný poučiť strany vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, o ich možnosti podať žalobu vo
veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, pričom súd je povinný túto žalobu aj špecifikovať,
teda uviesť strany a predmet konania žaloby vo veci samej.17. Zákon tak súdu stanovuje obligatórnu poučovaciu povinnosť (poučiť stranu, proti ktorej neodkladné
opatrenie pred začatím konania smeruje, o možnosti podať žalobu a o právnych následkoch s tým
spojených), a to v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a

oprávnených záujmov strán, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje. Súd je tak povinný týmto
stranám poskytnúť v zmysle ust. § 337 ods. 1 a ods. 2 CSP kvalifikované poučenie.

18. V uvedenom prípade súd súčasne s nariadením neodkladného opatrenia vo výrokovej časti
odporcomv1.a2.radekvalifikovanépoučenieneposkytol,čímdošloporušeniurovnostisporovýchstrán

akzmareniuichprocesnýchoprávnení,atozmareniumožnostipodaťžalobuvovecisamej(vymedzenej
súdom v zmysle § 337 ods. 2 CSP) a domáhať sa tak prípadnej procesnej ochrany, v dôsledku čoho ani
nemohli nastať prípadné právne následky spojené s podaním takejto žaloby a s prípadným vyhovením
tejto žalobe (ust. § 337 ods. 3 CSP).

19. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym

procesným postupom znemožnil odporcom v 1. a 2. rade, aby uskutočnili im patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

20. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie podľa ust. § 389
ods. 1 písm. b) CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom

podľa ust. § 391 ods. 2 CSP

21. Zároveň považuje odvolací súd za potrebné poznamenať, že v prvom rade je vecou všetkých
podielových spoluvlastníkov, aby sa na tom, ako budú spoločnú vec užívať dohodli. Ustanovenie §139
Občianskeho zákonníka umožňuje, aby sa podieloví spoluvlastníci v prípade, že sa nedohodnú obrátili

na súd. Pri úprave spoločného užívania prichádzajú do úvahy tieto základné možnosti: a/rozdelenie
užívania vecí tak, že jednotliví spoluvlastníci budú užívať určité im vydelené časti spoločných vecí, b/
jeden, alebo viacerí podieloví spoluvlastníci budú užívať celú vec a ostatní dostanú náhradu /peňažnú/,
c/všetcispoluvlastnícibudúvecužívaťstriedavovurčitýchčasovýchintervaloch.Tietospôsobyužívania
možno aj kombinovať. Z obsahu spisu žiadna dohoda o užívaní nevyplýva. Rozdielne sú aj názory strán

čo do charakteru nehnuteľností. Odporcovia tvrdia, že sa jedná o ich obydlie a navrhovateľ, že dom je
neobývaný. Odpoveď na túto otázku je dôležitá aj z dôvodu, či možno, alebo nemožno podielovému
spoluvlastníkovi vydať kľúče od obydlia iba preto, že je zapísaný ako podielový spoluvlastník na liste
vlastníctva.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (ust. § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).