Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9Pc/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419200436
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurnotová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:8419200436.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní navrhovateľa: M. O., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. O. M., proti manželke: L. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. - V. G. Z.,
o určenie výživného na manžela, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na určenie výživného na manžela zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25.02.2019 domáhal uloženia povinnosti jeho
manželke platiť navrhovateľovi výživné na manžela vo výške 5 Eur mesačne.

2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo uzavreli účastníci dňa XX.XX.XXXX, pričom sa
im narodil syn, ktorý je umiestnený v náhradnej rodine. Navrhovateľ je bez zamestnania a príjmu. Z
dôvodustratyzamestnaniabolnútenýodísťdozariadeniavJ..Niejeevidovanýnaúradeprácezdôvodu
nutnosti vycestovania do okresu svojho trvalého pobytu, na čo nemá peniaze. V zariadení neplatí nič,
lebo nemá z čoho. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. K návrhu priložil navrhovateľ sobášny list
a potvrdenie o pobyte v útulku v J..

3. Manželka sa k návrhu nevyjadrila. Súd musí v zmysle ust. § 31 Civilného mimosporového poriadku
v konaní pokračovať a rozhodnúť aj keď je účastník nečinný. Podľa ust. § 180 Civilného sporového
poriadku súd rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa a jeho manželky, ktorí mali
predvolanie na pojednávanie podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku doručené, pričom svoju
neúčasť neospravedlnili.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: sobášnym listom účastníkov,

potvrdením o pobyte navrhovateľa, odpoveďami na lustráciu účastníkov v registri obyvateľov a v
Sociálnej poisťovni, odpoveďami ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne o poberaných dávkach a vedení v
evidencii uchádzačov o zamestnanie, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.

5. Podľa ust. § 155 Civilného mimosporového poriadku, konanie vo veciach výživného plnoletých osôb
sa začína len na návrh.

6. Podľa ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

9. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

10. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne

o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

13. Podľa sobášneho listu účastníci uzavreli manželstvo dňa 28.10.2017, ktoré je zapísané v knihe
manželstievMatričnéhoúraduPezinok,vozväzku26,ročník2017,nastrane206,podporadovýmčíslom
141.

14. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že manželka navrhovateľka nie je evidovaná ako
zamestnanec, nepoberá dávky dôchodkového nemocenského, úrazového poistenia ani poistenia v
nezamestnanosti. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne je vedená od 23.04.2018 ako osoba starajúca
sa o dieťa do 6 rokov, pričom posledná evidencia jej pracovného pomeru je z mesiaca máj 2018. Podľa
lustrácie v registri obyvateľov má manželka navrhovateľa spolu 4 deti, z toho tri sú maloleté. Navrhovateľ

bol podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti a to v období od
11/2019 - do 8/2020, pričom dosahoval priemerný mesačný vymeriavací základ vo výške 813,68 Eur, čo
zodpovedájehohrubejmzde.PodľaodpovedeÚPSVaRzodňa08.12.2020bolanavrhovateľovivobdobí
mesiaca marec až december 2019 vyplácaná dávka v hmotnej núdzi. Navrhovateľ nie je evidovaný
na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a naposledy bol v evidencii uchádzačov a zamestnanie

vedený v roku 2013. Podľa potvrdenia ÚPSVaR o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2019 mu bola
od marca do decembra 2019 vyplatená dávka v hmotnej núdzi spolu vo výške 755,5 Eur. Podľa lustrácie
v registri obyvateľov má navrhovateľ spolu 5 detí, z toho 2 sú maloleté.

15. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu

existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas
celej existencie manželstva a je vyjadrením manželskej ekonomickej solidarity. Bez ohľadu či manželia
spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň, výživné však nemožno priznať,
ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi
možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj

vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich životnú úroveň. Súd na návrh niektorého z manželov určí rozsah
vyživovacej povinnosti tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Oprávneným z
tejto vyživovacej povinnosti je ktorýkoľvek z manželov, pričom jeho aktívna vecná legitimácia vzniká, ak
je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý manžel neprispieva
na výživu tak, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká.

16. Súd preskúmal pomery účastníkov z hľadiska ich vzájomnej vyživovacej povinnosti ako manželov,
pričom za rozhodné obdobie považoval obdobie od začatia súdneho konania do vyhlásenia rozhodnutia.
Súd zisťoval životnú úroveň manželov, aby mohol posúdiť, či je možné priznať výživné a v akom rozsahu.Počas skúmaného obdobia manželka navrhovateľa na rozdiel od navrhovateľa nedosahovala žiaden
príjem zo zamestnania, pričom je vedená ako osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov veku. Navrhovateľ
bol časť obdobia poberateľom dávky v hmotnej núdzi, následne sa však zamestnal a dávka mu už

vyplácaná nebola. Aký príjem dosahoval navrhovateľ od augusta 8/2020 súd nezistil. Zároveň súdu
nie je známe, kde sa aktuálne navrhovateľ a jeho manželka zdržiavajú, v akých podmienkach žijú a z
akých zdrojov zabezpečujú svoje živobytie. Navrhovateľ však v konaní netvrdil a ani súd z vykonaného
dokazovania nezistil, že by životná úroveň jeho manželky bola vyššia než jeho vlastná životná úroveň.

17. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ žiadal priznať výživné v skoro
zanedbateľnej výške 5 Eur mesačne, t.j. 0,17 Eur denne. Súd je toho názoru, že takto priznané výživné
nie je spôsobilé zmeniť životnú úroveň navrhovateľa, pričom v prípade výživného plnoletých osôb je súd
návrhom viazaný, t.j. nemôže prekročiť návrh navrhovateľa a priznať viac, ako navrhovateľ žiada.

18. Na základe uvedeného po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa na

určenie manželského výživného nie je možné vyhovieť, preto návrh ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol.

19.Otrováchkonaniarozhodolsúdvzmysleust.§52Civilnéhomimosporovéhoporiadku,podľaktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení).