Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205573
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8816205573.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so
sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému: G. C., P.. X.X.XXXX, Y. J. XX, o
zaplatenie 1.195 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.

5Csp/40/2016-39 zo 17.5.2017, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu 1.195,- eur s prísl.. Náhradu trov konania sporovým stranám
nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli 27.10.2008

zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 663,88 eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 531,10 eur, spolu vo výške 1.194,98 eur v 10-
tich mesačných splátkach po 119,50 eur, počnúc dňom 26.12.2008. Zmluva uzavretá medzi sporovými
stranami je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je
v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle Smernice Rady 93/13 EHS zo dňa
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Trestným rozkazom Okresného súdu

Vranov nad Topľou č.k. XT/XX/XXXX-XXX z XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť 17.5.2011,
súd uznal žalovaného za vinného z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného
zákona, pričom žalobca bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Žalobcovi bol predmetný trestný rozkaz doručený 6.5.2011. Žalobca získal nepochybne vedomosť
o osobe škodcu a rozsahu škody najneskôr v priebehu trestného konania, v ktorom vystupoval
ako poškodený s uplatneným nárokom. Po doručení trestného rozkazu 6.5.2011 mal žalobca riadne

pokračovať v uplatnenom nároku na náhradu škody. Dobu, po ktorú bol žalobca nečinný rozhodne
nemožno považovať za primeranú, a preto takéto konanie, alebo nečinnosť poškodeného nemožno
považovať za riadne pokračovanie v konaní. Po skončení trestného konania, odkázaním poškodeného
na občianskoprávne konanie pokračovalo plynutie premlčacej doby. Dvojročná subjektívna premlčacia
doba podľa § 112 Občianskeho zákonníka tak v predmetnej veci začala plynúť najneskôr 7.5.2011
a uplynula 7.5.2013. Keďže žalobca podal žalobu o náhradu škody na až 25.7.2016, urobil tak až

po uplynutí premlčacej lehoty. Nárok žalobcu na náhradu škody proti žalovanému súd považuje za
premlčaný, a preto ho zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP a
§ 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že žalovanému ako úspešnej sporovej strane žiadne preukázateľné trovy
nevznikli.

2. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.3. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Poukázal na to, že žalobcom predložená zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou podľa zákona
č. 129/2010 Z.z.. Išlo o zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda o tzv. nepomenovanú
zmluvu. Ide o zmluvu, v ktorej je jednoznačne vyznačený účel, na ktorý poberá úver žalovaný, a
to na účel podnikania. Nemožno teda hovoriť o spotrebiteľskej zmluve. Ak dodávateľ koná v dobrej

viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie
spotrebiteľa. Táto okolnosť vyplýva z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp.zn. C-484/01. Takáto
zmluva o úvere nemusí obsahovať údaje o RPMN a ďalšie náležitosti požadované zákonom č. 129/2010
Z.z.. Skutočnosť, že zmluva má povahu formulárovej zmluvy ešte nevytvára predpoklad, že zmluvu je
potrebnéposudzovaťakospotrebiteľskú.Podpojmomformulárovázmluvajepotrebnérozumieťzmluvu,
ktorú používa dodávateľ, alebo podnikateľ v dvoch a viacerých prípadoch a zväčša je vopred pripravená.

Uvedený postup je súčasťou bežnej podnikateľskej praxe a má za účel zjednodušiť kontraktačný proces.
Z rozsudku Najvyššieho súdu Spolkovej republiky Nemecko z 22.12.2004 sp.zn. VIII ZR 91/04 vyplýva,
že ak spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, napríklad pre to, že inak by druhá strana spotrebiteľskú
zmluvu neuzatvorila, je potrebné takýto záväzok posudzovať ako obchod a nie ako spotrebiteľskú
zmluvu,nakoľkotrebachrániťdobrúvierudodávateľaadobrávierajevšeobecnýmprincípomzmluvného

práva. Uzavretiu predmetnej zmluvy predchádzalo vypísanie tzv. žiadosti o úver z 24.10.2008. V
tejto žiadosti žalovaný dobrovoľne uvádzal skutočnosti týkajúce sa jeho podnikateľskej činnosti, a to
identifikačné číslo, daňové identifikačné číslo, obchodné meno a miesto podnikania, v dôsledku čoho
poverený zástupca žalobcu usúdil, že žalovaný koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

5. Uplatnený nárok nie je premlčaný, a to z dôvodu, že Okresný súd Vranov nad Topľou trestným
rozkazom sp.zn. XT/XX/XXXX z 27.4.2011 odkázal žalobcu s nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 17.5.2011. Uplatnený nárok
nie je teda premlčaný. V zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za 3 roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k

udalosti, z ktorej škoda vznikla. Žalobca sa domáha zaplatenia predmetnej sumy s prísl. titulom náhrady
škody, a to z toho dôvodu, že Okresný súd Vranov nad Topľou uvedeným trestným rozkazom uznal
žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu a žalobcu odkázal na konanie vo veciach
občianskoprávnych.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože
rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a

naviac je aj nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia dosahuje intenzitu nesprávneho
procesného postupu znemožňujúceho strane (v danom prípade žalobcovi), aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. Z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody,
ktorých obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

10. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka).11. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka).

12. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalovaný dňa 27.10.2008 so žalobcom
prostredníctvom mandatárky uzatvoril zmluvu o úvere č. 8342178 na sumu 20.000,- Sk, zvýšenú o
poplatok v sume 15.000,- Sk a tento dlh sa zaviazal splácať v pravidelných 10-tich mesačných splátkach
po 3.600,- Sk, počnúc 26.12.2008. Tieto finančné sumy súd prvej inštancie prepočítal v odôvodnení

svojho rozhodnutia aj na euro.

13. Uvedenú zmluvu o úvere posúdil súd prvej inštancie ako zmluvu spotrebiteľskú, avšak bez bližšieho
odôvodnenia a vysvetlenia, z čoho takýto záver o spotrebiteľskom charaktere vzťahu medzi sporovými
stranami vyvodil. Tento záver súd prvej inštancie urobil napriek tomu, že zo zmluvy, ktorá je v písomnej
forme pripojená k spisu (č.l. 12) vyplýva, že predmetné finančné prostriedky si žalovaný požičal na účely

podnikania tak, ako je to zaškrtnuté vo formulári zmluvy. Súd prvej inštancie žiadne bližšie dokazovanie
na objasnenie charakteru tejto zmluvy a z toho vyplývajúceho vzťahu sporových strán neurobil, vo veci
rozhodol síce po nariadení pojednávania na deň 17.5.2017, avšak bez bližšieho dokazovania a bez
vypočutia sporových strán. Takýto postup nemožno považovať za správny, pokiaľ súd chce urobiť záver
o charaktere vzťahu medzi sporovými stranami a o charaktere zmluvy, ktorá tento právny vzťah založila.

Nemožno vychádzať len z konštatovania súd prvej inštancie, že ide o spotrebiteľský vzťah medzi
sporovými stranami bez bližšieho zdôvodnenia, pričom tento záver je vlastne v rozpore s dôkazom, ktorý
sa v spise nachádza - predmetnou úverovou zmluvou.

14. Existujú aj pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie

v tom zmysle, že súd považuje nároky uplatnené v tomto konaní bez ďalšieho za premlčané. V
tejto súvislosti treba pripomenúť, že námietku premlčania v prejednávanej veci nevzniesla žiadna
zo sporových strán (teda primárne žalovaný) a k aplikácii § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa by mohol súd prvej inštancie aj bez návrhu prikročiť len vtedy, ak by bolo bezpečne
preukázané, že ide o spotrebiteľský vzťah, čo v prejednávanej veci vzhľadom na vyššie uvedené náležite

preukázané nebolo. Naviac treba pripomenúť, že žalobca si uplatňuje sumy, ktoré sú predmetom tohto
konania titulom náhrady škody z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k úverovému podvodu, za ktorý
bol aj právoplatne odsúdený uvedeným trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou. Trestná
zodpovednosť žalovaného bola teda ustálená, a týmto rozhodnutím je viazaný aj súd v občianskom
sporovom konaní (§ 193 CSP).

15. S uvedenými okolnosťami sa súd prvej inštancie nevyporiadal, a preto jeho rozhodnutie je v zmysle
vyššie uvedeného nepreskúmateľné, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 389
ods. 1 písm. b) CSP a vrátenie veci na ďalšie konanie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

16. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vypočuť sporové strany, teda predovšetkým
žalovaného a bezpečne zistiť charakter zmluvy, ktorá bola medzi sporovými stranami uzavretá a posúdiť
teda aj charakter vzťahu, ktorý na základe tejto zmluvy medzi sporovými stranami vznikol. Súd prvej
inštancie bude musieť sa vyporiadať s tým, že v úverovej zmluve je uvedené, že túto pôžičku (úver) bral
žalovaný od žalobcu na účely podnikania. K aplikácii § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bude môcť

súd prvej inštancie prikročiť len vtedy, ak bude bezpečne zistené, že charakter vzťahu medzi sporovými
stranami je skutočne spotrebiteľský. Až po takto vykonanom dokazovaní a právnych úvahách bude
možné vo veci zákonne rozhodnúť.

17. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§

396 ods. 3 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).