Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 20, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319010368
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5319010368.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Kuráka a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 20. júla 2021
prejednal odvolanie obžalovaného E. U., nar. XX.XX.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k.
1T/106/2019-133 z 18.6.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného E. U. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Čadca, č.k. 1T/106/2019-133 z 18.6.2020 bol obžalovaný E. U. uznaný
vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že:

v presne nezistené dni, v období od mesiaca marec roku 2019 do 28. mája 2019, najmenej štyrikrát
prišiel za poškodenou N. T. do miesta jej bydliska, do bytu nachádzajúcom sa v meste S., na ulici I. č.

XXX/XX, okres S., a vyhrážal sa jej so slovami, že pôjde na benzínku, kúpi liter benzínu a podpáli jej
auto, že ak ju s niekým stretne, tak ho podreže, že má prístup ku kyselinám, s ktorými pracuje a túto
kyselinu jej chrstne do tváre, znetvorí ju tak, aby už o ňu nikto nezakopol, že jej urobí zo života peklo
a nedá jej už v živote pokoj, dá jej do auta drogy a dá ju zavrieť na 10 rokov, taktiež sa jej vyhrážal
zabitím a že ublíži každému, koho stretne s ňou, chrstne jej kyselinu do tváre, pokiaľ bude žiť, tak jej
nedá pokoj a urobí jej zo života peklo, postará sa o to, aby už nikdy nebola šťastná a keď povedala,

že to nahlási na polícii, tak sa jej vyhrážal, že ak ho dá zavrieť, tak ten čas, čo bude sedieť v base,
bude spriadať pomstu, ktorá bude sladká, a keď vyjde z basy, tak ju zareže a dňa 31.3.2019, potom ako
prišiel k dverám bytu poškodenej N. T., začal zvoniť pri dverách bytu, pričom keď mu poškodená N. T.
otvorila, fyzicky ju napadol tak, že ju rukou jedenkrát udrel do tváre, následne ju sotil na posteľ, chytil
vankúš a začal ju dusiť, kde po chvíli ju pustil a odišiel na balkón fajčiť, pričom dňa 27.5.2019
v čase okolo 20.00 h sa jej počas telefonického rozhovoru opätovne vyhrážal slovami, že ten život jej

skráti, čím svojím konaním vzbudil o poškodenej N. T. obavu, že môže svoje vyhrážky uskutočniť.
Za to bol podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m)
Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.
zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 18.6.2020 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a
poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor vzdal práva odvolania. Obžalovaný prehlásil, že podáva
odvolanie do výroku o treste.

V písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu
poukázal na konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, konkrétne vydanie trestného rozkazu

(inak s rovnakým znením výroku o vine a treste) v predmetnej trestnej veci, podanie odporu, učinenie
vyhlásenia viny zo stíhaného skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., a to i napriek tomu, že nievšetky tvrdenia poškodenej sa zakladali na pravde. Mal za to, že súd prvého stupňa bude aplikovať v
jeho prípade mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. v zmysle zbierky
stanovísk NS SR č. 5/2017, č. 44. Aj napriek učinenému vyhláseniu mu však súd uložil totožný druh

a výmeru trestu, ako mu uložil v trestnom rozkaze. Preto sa domnieva, že súd nepostupoval správne,
uložený trest považuje vzhľadom na povahu spáchaného skutku, spôsob jeho spáchania, jeho následok,
zavinenie,pohnútku,pomerpriťažujúcichapoľahčujúcichokolností,akoijehoosobu,pomeryamožnosť
nápravy za neprimerane prísny. Je si plne vedomý, že vyhlásením sa priznal k skutku tak, ako je
popísaný v rozsudku okresného súdu a spáchanie skutku úprimne oľutoval. Celý konflikt medzi ním a

poškodenou bol vyvolaný ich rozchodom, ktorý niesol veľmi ťažko a nemohol sa s ním vysporiadať.
Samotná poškodená vie, ako ju mal rád, a že by nebol schopný jej ublížiť.
Od spáchania skutku sa presťahoval do H. W. U., kde býva spoločne s priateľkou v prenajatom byte
a plánujú spoločnú budúcnosť. Momentálne má dobrú prácu, vedie usporiadaný život a o toto všetko
by prišiel. Od spáchania skutku sa vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu. Bolo by pre neho
ťažké začínať od začiatku. S poukazom na uvedené je zrejmé, že uložený nepodmienečný trest nesplní

sledovaný účel, keďže aj napriek krátkemu trvaniu uloženého trestu príde o prácu a zázemie, ktoré si
budoval. Pritom v súčasnej covidovej dobe je problematické nájsť vhodnú prácu. Poukázal na ust. § 34
Tr.zák.sozdôraznením,žepriúvaháchodruhuavýmeretrestujepotrebnévychádzaťaj zozásady
proporcionality, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný spáchanému
trestnému činu. S poukazom na závažnosť skutku, ako i učinené vyhlásenie považuje uložený trest

za neprimeraný, súd by mohol pristúpiť k uloženiu alternatívneho trestu domáceho väzenia, či trestu
povinnej práce. Uvedené druhy trestu by nepochybne splnili účel trestu bez toho, aby prišiel o prácu a
život, ktorý vedie. Nezanedbateľná je aj skutočnosť, že k skutku došlo pred viac ako 15 mesiacmi. Má
za to, že za toto obdobie preukázal polepšenie, ako i to, že vedie riadny život. Na tomto základe navrhol,
aby krajský súd ako súd odvolací rozsudok okresného súdu ako nezákonný zrušil a vec mu vrátil, aby

ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol, alternatívne podľa § 321 ods. 1 písm. e)
Tr. por. zrušil napadnutý výrok o treste a podľa § 322 ods. 2 Tr. por. obžalovanému uložil peňažný trest,
trest domáceho väzenia alebo trest povinnej práce vo výmere podľa úvahy súdu.

Prokurátor nevyužil právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovaného.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka navrhla podľa § 319 Tr. por.
odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko rozhodnutie okresného súdu považuje za
zákonné. Obhajca obžalovaného navrhol napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako nezákonný
zrušiť vo výroku o treste a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne

zrušiť napadnutý výrok o treste a obžalovanému uložiť peňažný trest, trest domáceho väzenia alebo
trest povinnej práce vo výmere podľa úvahy súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Tr. por., zistil, že odvolanie podala oprávnená osoba (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), riadne a včas v

lehote stanovenej v § 309 Tr. por. na to určenom súde. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok
podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo.
Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd na podklade podaného odvolania obžalovaného preskúmal napadnutý rozsudok okresného
súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (vo výroku o treste a konanie predchádzajúce
napadnutému rozsudku) a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ sa týka dôkaznej situácie, je potrebné zo strany krajského súdu uviesť, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine, ktoré okresný súd uznesením podľa § 257 Tr. por. prijal. Z
uvedeného dôvodu sa dokazovanie na súde prvého stupňa vykonalo len v súvislosti s uloženým trestom
a spôsobom jeho výkonu.

Primárne odvolací súd uvádza, že výrok o vine, vrátane právnej kvalifikácie, ktorý bol vyhlásený
rozsudkom na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. v
príslušnom znení na hlavnom pojednávaní, nie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať, čoprávne vyplýva z nevykonania dokazovania o dotknutom skutku na hlavnom pojednávaní
v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. a analogickým použitím § 334 ods. 4 Tr. por. Vzdaním sa práva na
kontradiktórne prejednanie výroku o vine pred okresným súdom sa obžalovaný vzdal aj svojho práva na

odvolanie. Oznámením rozsudku sa výrok o vine stal právoplatným.

Odvolateľ súčasne namietal neprimeranosť uloženého trestu, dožadoval sa uloženia alternatívneho
trestu, predovšetkým s poukazom na zásadu proporcionality trestu, riadne vedeného života, zázemia,
ktoré si vybudoval tým, že sa presťahoval, má nové bývanie, prácu, plánuje s novou priateľkou spoločnú

budúcnosť. S poukazom aj na pomerne krátky trest odňatia slobody by prišiel o vybudované zázemie a
nanovo by sa mu ťažko začínal aj s prihliadnutím na súčasnú covidovú situáciu. Samostatným odvolacím
dôvodom bola skutočnosť, že obžalovaný rátal pri vyhlásení viny s mimoriadnym znížením trestu, k
aplikácii ktorej súd nepristúpil.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv

na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. možno páchateľovi pri uzavretí a schválení dohody o vine a
treste mimoriadne znížiť trest a toto ustanovenie per analogiam, s použitím argumentu „od menšieho k
väčšiemu“, použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por., ak súd takéto
vyhlásenie prijme, pretože obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny, dokonca

bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom mal predznamenané zo strany súdu, aký druh trestu a v akej
výmere mu bude uložený (stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR Tpj 55/2016 zo dňa
27.6.2017, stanovisko Najvyššieho súdu SR R 44/2017, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017). Takýto postup vyplýva z ustálenej súdnej praxe, a to aj z
pohľadu predvídateľnosti rozhodnutia, keď ale inak postup podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák.

per analogiam nie je obligatórny.

Trest ukladaný za spáchanú trestnú činnosť má byť zákonný, primeraný a spravodlivý a rešpektovať
zásady pre ukladanie trestov uvedené v ust. § 34 Tr. zák.

Teda súdom uložený trest má zohľadňovať závažnosť spáchanej trestnej činnosti, jej následok, má mať
dostatočný výchovný účinok, má odsúdiť páchanie trestnej činnosti, zabrániť páchanie ďalšej činnosti
nielenpáchateľov,alezároveňmámaťdostatočnepreventívnycharakterajvzhľadomkostatnýmčlenom
spoločnosti. Má zohľadňovať osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Dokazovanie v tomto smere okresný súd vykonal v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie
o treste a z jeho výsledkov vychádzal odvolací súd pri svojom rozhodovaní

Trest uložený za súdenú trestnú činnosť obžalovanému napadnutým rozsudkom spĺňa všetky kritériá pre
ukladanie trestu podľa § 34 Tr. zák. Prvostupňový súd správne vychádzal zo správ o povesti a výpisov z

jednotlivých registrov na obžalovaného, ktoré na hlavnom pojednávaní riadne oboznámil. Z ich obsahu
zistil, že obžalovaný bol doteraz 7-krát súdom potrestaný, a to aj za násilnú trestnú činnosť (opakovane
za vydieranie, i keď pri takomto prvom odsúdení sa hľadí na páchateľa, akoby nebol odsúdený),
stíhaného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (stíhaný skutok v období od
mesiaca marec 2019 do 28. mája 2019, pričom skúšobná doba mu plynula do 22.4.2020). Okrem toho

súd prvého stupňa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj evidenciu priestupkov. Hoci okresný
súd v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, že obžalovaný sa v minulosti dopustil aj menej
závažného protiprávneho konania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, za ktoré
bol právoplatne potrestaný, z toho troch sa dopustil voči poškodenej N. T. (dva sú z obdobia roku 2015a naposledy dňa 3.5.2018), bolo potrebné pre ucelený obraz doterajšieho života obžalovaného na tieto
prihliadnuť, obzvlášť za situácie, že opakovane sa priestupkov dopúšťal aj voči poškodenej. Vzhľadom
na doterajší spôsob života nie je možné akceptovať požiadavku obžalovaného, že trest uložený

okresným súdom za súdenú trestnú činnosť by bol neprimerane prísny. Podľa názoru odvolacieho súdu
takto uložený trest je ešte mierny. Pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd
ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe až na jeden rok.

V zásade nie je možné poukazovať len čiastkovo na proporcionalitu trestu k následku trestnej činnosti

subjektívne vyhodnotenej obžalovaným ako nie až tak závažnú, s poukazom, že poškodená vedela, že
ju mal rád a nebol by jej ublížil. Pre uloženie spravodlivého trestu je potrebné vyvážene vyhodnotiť všetky
aspekty, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o druhu a výmere trestu, tak ako ich má na mysli ust. § 34 Tr.
zák., aby uložený trest zodpovedal stavu veci a zákonu, zohľadňoval okolnosti konkrétnej veci, osobu
páchateľa a splnil aj svoj výchovný a ochranný účel. Obžalovaný má bohaté skúseností z doterajších
trestných stíhaní jeho osoby. Na jeho prevýchovu bol súdom zvolený niekoľkokrát podmienečný trest

odňatiaslobody,vrátaneajnepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaprávetakátosituácianeumožňuje
aplikáciu alternatívneho trestu. Vhodnosť ukladania alternatívnych trestov je obmedzená tým, že má
ísť o páchateľa ojedinelej trestnej činnosti, nie kriminálne zdatnú a narušenú osobu,
pričom u tejto osoby ide len o ojedinelé vybočenie z inak riadne vedeného života. Táto podmienka v
prípade obžalovaného nie je splnená. Nie je možné zvrátiť túto situáciu len tvrdením obžalovaného, že

15 mesiacov od spáchania skutku „seká dobrotu“. Ešte treba dodať, že okresný súd správne vyhodnotil
aj pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré bral do úvahy pri ukladaní trestu. Pre ucelenosť
zákonných možností súdu pre ukladanie trestu treba dodať, že ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák.
neumožňuje za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia použitie
ust. § 49 ods. 1 Tr. zák., t.z. podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody.

Ďalej treba uviesť, že ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák.
je možné použiť aj pri učinení vyhlásenia o vine, avšak ide len o zákonnú možnosť a nie povinnosť. V
danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené individuálne okolnosti prípadu a výšku uloženého trestu
odňatia slobody obžalovanému súdom prvého stupňa ani odvolací súd nevzhliadol žiadne okolnosti,

ktoré by ho viedli k aplikácii tohto ustanovenia.

Pri splnení zákonných podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. prvostupňový súd správne určil
spôsob výkonu trestu a obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním

stíhaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa funkciu trestu v rovine individuálnej a
generálnej prevencie, je dostatočné účinný na prevýchovu páchateľa a súčasne má dostatočne
preventívny charakter smerom k ostatným členom spoločnosti.

Na základe týchto dôvodov krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol postupom podľa § 319
Trestného poriadku ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.