Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 29, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619204641
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6619204641.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Danice Kočičkovej, vo veci starostlivosti o maloletú A. A., narodenú
XX. XX. XXXX a o maloletého P. W. A., narodeného XX. XX. XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, deti rodičov - matky S. A.,
narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom J. A. S. č. XXXX/XX, XXX XX J., právne zastúpenej JUDr.

Zuzanou Morháčovou, advokátkou, so sídlom Haličská cesta č. 3200, 984 03 Lučenec a otca U. V. U. A.,
narodeného XX. XX. XXXX, bytom X. O. Y., Y., S., D R., W. X. B. O. a W. S., právne zastúpeného JUDr.
Danielou Ježovou, LL.M., PhD., advokátkou, so sídlom Javorinská č. 13, 811 03 Bratislava, o rozvod
manželstva a o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5P/57/2019-188 z 9. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec vo výrokoch, ktorými maloleté deti A. A., nar. XX. XX. XXXX a

P. W. A., nar. XX. XX. XXXX, na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude
zastupovať a spravovať ich majetok (II. výrok); otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej A.
A., nar. XX. XX. XXXX a na maloletého P. W. A., nar. XX. XX. XXXX, výživným v sume 100,- Eur mesačne
na každé dieťa zvlášť, vždy vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky počnúc podaním
návrhu na súd (III. výrok); otcovi uložil povinnosť zmeškané výživné za obdobie od 15. októbra 2019

do októbra 2020 uhradiť v celkovej sume 2.509,48 Eur, do 10 dní od doručenia rozsudku (IV. výrok);
styk otca s maloletými deťmi neupravil s tým, že otec je oprávnený realizovať styk s maloletými deťmi
výlučne za prítomnosti matky (V. výrok) a v závislých výrokoch o trovách konania (VI., VII. výrok) z r u
š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolanímnapadnutýmrozsudkomzodňa 09.11. 2020manželstvoU.V.U.A.,nar.XX.XX.XXXX(ďalej

aj ,,otec“) a S. A., rod. U., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,matka“), uzavreté dňa 06. 10. 2015 v Canterbury,
SpojenékráľovstvoVeľkejBritánieaSevernéhoÍrska,zapísanévosobitnejmatrikeBratislava,vozväzku
OM/XXX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, rozviedol (I. výrok). Maloleté deti A. A., nar. XX.
XX. XXXX (ďalej aj ,,maloletá“) a P. W. A., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,maloletý“) na čas po rozvode
zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok (II. výrok).
Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí výživným v sume 100,- Eur mesačne na

každédieťazvlášť,vždyvopreddo15.dňatohoktoréhomesiacakrukámmatkypočnúcpodanímnávrhu
na súd (III. výrok). Zmeškané výživné za obdobie od 15. 10. 2019 do októbra 2020 otcovi uložil povinnosť
uhradiť v celkovej sume 2.509,48 Eur, a to do 10 dní od doručenia rozsudku (IV. výrok). Styk otca s
maloletými deťmi neupravil s tým, že otec je oprávnený realizovať styk s maloletými deťmi výlučne za
prítomnosti matky (V. výrok).
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že Slovenskej republike nepriznal

nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v preklade listín a tlmočného z jazyka slovenského do
jazyka anglického (VI. výrok) a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (VII. výrok).Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že matka sa návrhom domáhala rozvodu a
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa článku 8 Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 o súdnej

právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a veciach rodičovských práv a
povinností (ďalej aj ,,Nariadenie č. 2201/2003“), článku 3 písm. d) Nariadenia Rady ES č. 4/2009
o právomoci rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí o spolupráci vo veciach vyživovacej
povinnosti (ďalej aj ,,Nariadenie č. 4/2009“), článku 5, § 23 ods. 2, 3, § 24 ods. 1, 4, 5, § 25 ods. 2, § 26,
§ 36 ods. 1, § 53 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine

v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,Zákon o rodine“), § 100 a § 121 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,CMP“).
Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že v manželstve účastníkov
existuje trvalý rozvrat, ktorý pretrváva cca. už rok, odkedy sa matka vrátila na územie Slovenskej
republiky, pričom tri mesiace pred jej návratom už manželia nežili v spoločnej domácnosti a intímne
sa nestýkali. Podľa názoru súdu prvej inštancie v manželstve existuje trvalý rozvrat, ktorý pretrváva po

dobu viac ako jedného roka, kedy otec nadviazal mimomanželský vzťah. Manželia nežijú spolu intímne,
ani v spoločnej domácnosti, resp. spoločne nehospodária. Keďže vzťah medzi manželmi je už viac
ako rok vážne narušený, trvalo rozvrátený, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Keďže boli splnené zákonom požadované predpoklady
pre rozvod manželstva, súd prvej inštancie potom návrhu na rozvod vyhovel.

Súd prvej inštancie zistil, že maloleté deti pochádzajú z manželského vzťahu. Otcovstvo k maloletým
deťom bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Rodičia maloletých detí od februára 2019 nežijú v
spoločnej domácnosti, a to od obdobia, keď sa matka s maloletými deťmi so súhlasom otca presťahovala
na územie Slovenskej republiky. Otec zostal vo Veľkej Británii. Matka od návratu zabezpečuje úplne
sama starostlivosť a výchovu o maloleté deti. Otec nie je s maloletými deťmi v kontakte, maximálne

je s nimi 2-krát mesačne v telefonickom kontakte. Medzi rodičmi nedošlo k obnoveniu spolužitia,
rodičia nezabezpečujú spoločne výchovu, výživu maloletých detí, ani spoločne nehospodária. Súd prvej
inštancie návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností považoval za dôvodný, keďže
matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti v plnom rozsahu, pričom sociálnym šetrením
neboli zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti o maloleté deti. Matka sa o maloleté deti riadne

stará, má vytvorené vhodné podmienky na ich výchovu, opateru a starostlivosť. Otec sa o deti zaujíma
len prostredníctvom telefonických hovorov 2-krát do mesiaca, nepozná povahu a potreby maloletých
detí. Podľa matky otec maloletým deťom ničím neprispieva, za cele obdobie dal maloletým deťom ako
dar k narodeninám po 100,- Eur. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na doterajšiu starostlivosť matky
o maloleté deti, na vytvorené citové väzby medzi matkou a maloletými deťmi zveril tieto do osobnej

starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať, spravovať ich majetok v bežných
veciach nakoľko mal za to, že je to plne v záujme maloletých detí.
Súd prvej inštancie zistil, že maloletá je vo veku 4 rokov a maloletý vo veku 2 rokov. Maloleté deti sú
zdravé, nie sú vedené v žiadnej špecializovanej ambulancii. Otec je cudzí štátny príslušník, na výzvu
súdu prvej inštancie k opisu skutkových okolností sa písomne nevyjadril, hoci písomnosti mu boli riadne

doručené a v konaní zostal úplne nečinný. Z dôvodov nespolupráce otca a jeho nečinnosti v konaní sa
súdu prvej inštancie nepodarilo zistiť jeho reálne možnosti a schopnosti, majetkové pomery. Súd prvej
inštancie však výpoveďou matky zistil, že otec pracuje ako SBS-kár vo výchovnom zariadení pre mládež.
Jeho príjem jej nebol známy. Súd prvej inštancie mal preukázané, že otec je v produktívnom veku, na
maloleté deti zatiaľ žiadnym výživným neprispel. Pretože súd prvej inštancie pri hodnotení možností,

schopností povinného rodiča nevychádza z reálneho príjmu, ale z potenciálneho, ktorý je schopný si
rodič zabezpečiť, súd prvej inštancie s prihliadnutím na vek otca, jeho zárobkové pomery, pracovné
možnosti dospel k záveru, že je v jeho schopnostiach a možnostiach plniť si zákonnú vyživovaciu
povinnosť na maloleté deti primerane veku odôvodneným ich potrebám maloletých. Na strane otca z
dôvodu jeho nečinnosti súd prvej inštancie nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mu bránili zabezpečiť si

taký príjem, aby v prvom rade mohol náležite zabezpečiť všetky základné potreby jeho maloletých detí,
preto súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí vo výške 100,-
Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, pričom pri určovaní výšky výživného otcovi neopomenul na to, že
aj matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Nemožno však od matky spravodlivo
požadovať, aby zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloleté deti ako aj ich výživu v rovnakom

rozsahu ako povinný rodič. Je povinnosťou otca si zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na to,
aby si mohol riadne plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť na maloleté deti vo väčšom rozsahu ako
matka. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že matka je momentálne poberateľkou prídavku na dieťa od
01. 03. 2019 v aktuálnej výške 48,68 Eur a rodičovského príspevku od 01. 03. 2019 v aktuálnej výške220,70 Eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že matka uviedla, že otec okrem daru 100,- Eur v súvislosti
s narodeninami maloletých detí neprispel na maloleté deti žiadnou sumou, súd prvej inštancie priznal
matke zmeškané výživné ,,vo výške ako je uvedené vo výroku rozsudku. Vzhľadom k tomu, že súd

určil na základe vyššie uvedeného plnenie vyživovacej povinnosti otcovi v sume 100,- Eur na každé
dieťa zvlášť od 15. 10. 2019 (od podania návrhu) otcovi vzniklo zmeškané výživné od tohto dňa v sume
2.509,48 Eur.“
Na záver súd prvej inštancie dodal, že trovy spojené s prekladom listín do anglického jazyka znáša
štát podľa § 155 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších právnych

predpisov (ďalej aj ,,CSP“), nakoľko otec je štátny príslušník Írska žijúci vo Veľkej Británii, ktorý má
právo konať pred súdom v jazyku ktorému rozumie, t. j. v jazyku anglickom.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu, konkrétne do výrokov II., III., IV. a V., otec podal včas odvolanie.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že :

,,II. Maloleté deti A. A., nar. XX. XX. XXXX a P. W. A. nar. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode zverujú
do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja
rodičia.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa A. A., nar. XX. XX. XXXX a na maloleté dieťa
P. W. A., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 100 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, vždy vopred

do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky počnúc od právoplatnosti rozsudku.
IV. Výrok IV sa zrušuje.
V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne:
- každý tretí kalendárny týždeň v párnom kalendárnom mesiaci od piatku od 13:00 hod. do nedele do
18:00 hod.

-každý párny rok počas Vianočných sviatkov od 22. 12. 09:00 do 29. 12. 18:00 a každý nepárny rok od
29. 12. 09:00 do 05.01. nasledujúceho roka do 18:00
- každý kalendárny rok počas letných prázdnin počnúc dňom 05. 07. od 09:00 hod. do 11. 07. do 19:00
hod. a od 01. 08. od 09:00 do 07. 08. do 19:00 hod.
- každý rok počas Veľkej noci od Veľkonočného štvrtka 09:00 do štvrtka nasledujúceho týždňa 18:00.

VI. Matka je povinná informovať otca o maloletých deťoch každý pondelok formou e-mailu a to o
zdravotnom stave maloletých, o vzdelávaní, o ich aktivitách a iných podstatných veciach, ktoré sa ich
týkajú v anglickom jazyku spolu zo zaslaním aktuálnej fotografie maloletých detí.
VII. Matka je povinná umožniť diaľkový kontakt maloletým deťom s otcom prostredníctvom počítačových
aplikácii SKYPE, WHATS APP, na prenos obrazu a zvuku a to každý pondelok, stredu a piatok od 16:00

hod. do 17:00 hod.“
Alternatívne navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP.
Uviedol,žeboloporušenéjehoprávokonaťpredsúdom,nakoľkomunebolriadnedoručenýnávrhmatky,

nemohol sa v uvedenej právnej veci vôbec vyjadriť. Z tohto dôvodu sa nestotožnil s argumentom súdu
prvej inštancie, že návrh mu bol doručený dňa 03. 09. 2020. Nebolo mu doručené ani predvolanie na
okresný súd, ktoré mu podľa tvrdenia súdu prvej inštancie bolo doručené 02. 09. 2020. Bol mu doručený
iba rozsudok súdu prvej inštancie, avšak na adresu, na ktorej sa dlhodobo nezdržiava. Nevedel, na akú
adresu prvoinštančný súd doručoval dokumenty, keďže žiadne neobdržal. Adresa, ktorá je uvedená v

záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie, je adresa jeho matky, na ktorej sa však dlhodobo nezdržiava.
Rozsudok súdu prvej inštancie mu bol doručený iba náhodne tak, že bol poštárom iba vhodený do
schránky, bez toho, aby bol list podpísaný. Jeho matka ho informovala, že má u nej poštu a tak si pre ňu
prišiel. Takýto spôsob doručenia sa rozhodne však nedá považovať za riadne doručovanie. Za riadne
doručenie treba považovať iba taký spôsob doručení písomností, ktorý je v súlade so zákonom a je

doručené do vlastných rúk. Nehovoriac o tom, že nemal žiadnu vedomosť o tom, že sa takéto konanie
na súde na Slovensku vedie, nemal možnosť sa brániť, predkladať svoje dôkazy a tvrdenia a taktiež
možnosť vypovedať pred súdom mu bola v celom rozsahu odopretá. Mal za to, že týmto postupom
súdu prvej inštancie mu bolo odňaté jeho právo konať pred súdom a boli tak porušené jeho právo na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práva a základných slobôd. Tým, že mu súd prvej inštancie riadne návrh matky ako aj samotný
napadnutý rozsudok nedoručil, odňal mu právo konať pred súdom a porušil jeho právo na spravodlivý
súdny proces, čo zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom.Po citácii ustanovenia § 223 ods. 1 CSP poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
8CoP/198/2014 zo dňa 28. 11. 2014, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24CoP/47/2018 zo
dňa 19. 09. 2018 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/123/2020 zo dňa 02. 12. 2020.

Podotkol, že nemal žiadnu možnosť sa v konaní brániť, nemal možnosť si zvoliť právneho zástupcu,
vyjadrovať sa, vypovedať, pričom bolo zásadne zasiahnuté do jeho práva na rodinný život a to
pozbavením rodičovských práv k maloletým deťom tým, že prvoinštančný súd mu neurčil žiadny styk
s maloletými deťmi a len matke dal oprávnenie maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Prvoinštančný súd konal aj v rozpore so zákonom, keď určil zročné výživné, čo pri konaní o rozvod

manželstva nie je možné, keďže ide o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, čiže
pro futuro, nie je v tomto konaní možné priznať zročné výživné odo dňa podania návrhu, ako je to možné
v konaní o úpravu rodičovských práva povinností na čas do rozvodu. Dodal, že sa zdržiava a býva na
adrese: S. O. Y., Y., S., D R. a nie na adrese: X F. D. E., D. J., O. T. O., E., S., W. XXX SH.
Konštatoval, že súd prvej inštancie mu bez akéhokoľvek odôvodnenia odňal právo zastupovať maloleté
deti a spravovať ich majetok v bežných veciach. Súd prvej inštancie v odôvodnení k tejto časti výroku

uviedol iba jednu vetu bez toho, aby skúmal skutočný stav veci. Dal do pozornosti, že súd musí
vychádzať z toho, že má v občianskom súdnom konaní poskytovať materiálnu ochranu zákonnosti tak,
abybolazabezpečenáspravodliváochranaprávoprávnenýchzáujmovúčastníkov.Právonaspravodlivý
proces v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky i judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva vyžaduje, aby rozhodnutie všeobecného súdu bolo odôvodnené a presvedčivé.

Tým, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil rozhodnutie, odňal mu právo konať pred súdom a
porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces, čo zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia
odvolacím súdom. Okrem toho v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje právne posúdenie veci,
t. j. odkaz na ustanovenia CSP a CMP, Zákona o rodine alebo iných všeobecne záväzných právnych
predpisov, podľa ktorých okresný súd rozhodol. Mal za to, že predmetným výrokom súdu prvej inštancie

bol pozbavený svojich rodičovských práva to práva zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok.
Uvedeným výrokom bolo dané matke výlučné právo zastupovať maloleté deti, čiže rozhodovať o
bežných veciach a toto mu bolo odňaté. Odôvodnenie napadnutého rozsudku k tejto výrokovej časti nie
je dostačujúce a nezodpovedá reálnym následkom, ktoré predmetný výrok zo sebou nesie. Rovnako
aj on má právo zastupovať maloleté deti. Pokiaľ sa prvoinštančný súd poukázal na ustanovenie § 24

ods. 1 Zákona rodine, mal za to, že z tohto ustanovenia nevyplýva, že zastupovanie a správa majetku
sa viaže na osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, preto prvoinštančný súd nesprávne aplikoval § 24
ods. 1 Zákona o rodine. On nebol pozbavený rodičovských práv, pričom tieto mu neboli ani obmedzené
žiadnym rozhodnutím súdu, preto nemôže súhlasiť s uvedeným výrokom, ktorým došlo k porušeniu jeho
rodičovských práv, ktoré mu ako otcovi prináležia a žiadal, aby tieto rodičovské práva prislúchali obom

rodičom tak, ako to predpokladá Zákon o rodine. Nepovažoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o tom,
že maloleté deti má zastupovať a spravovať ich majetok len matka za správne, nakoľko toto právo nie je
viazané na zverenie detí do osobnej starostlivosti. Zdôraznil, že z ustálenej judikatúry slovenských súdov
vyplýva, že rozhodnutím súdu o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
nedochádza k odňatiu ani obmedzeniu týchto rodičovských práv druhého z rodičov, práva zostávajú

zachované a k ich výkonu sú naďalej oprávnení obaja rodičia. Uvedený výrok prvoinštančného súdu
by znamenal, že on, ako rodič, ktorý nemá právo zastupovať maloleté dieťa, by nemohol maloletému
dieťaťu ani len kúpiť letenku, či zriadiť poistku, ísť s ním k lekárovi. Po citácii ust. § 28 ods. 1, 2 Zákona
o rodine poukázal na rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11CoP/265/2019 zo dňa 28. 01. 2020.
Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne vo výrokoch III. a IV. rozsudku určil okamžik, od kedy je

povinný prispievať na výživu maloletých detí, keďže výživné na maloleté deti sa určuje iba na čas na po
rozvode manželstva a nie ako súd prvej inštancie nesprávne uviedol podaním návrhu na súd. Podaním
návrhu na súd je možné určiť výživné v inom konaní a to je konanie o úpravu rodičovských práva
povinností na čas do rozvodu. Zároveň okresný súd nesprávne vo výroku IV. rozsudku určil okamih,
od kedy je povinný uhradiť zameškané výživné, pretože zročné výživné je zo zákona splatné najskôr

dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a nie ako súd prvej inštancie nesprávne určil okamihom
doručenia rozsudku. Súd prvej inštancie sa naviac ani v odôvodnenia rozsudku vôbec nezaoberal tým,
prečo určil takúto zmenu a prečo posunul splatnosť mimo zákonné ustanovenia. Nielenže súd prvej
inštancie v konaní o rozvod nemal právo určiť zročné výživné, ale aj nesprávne určil jeho splatnosť,
bez uvedenia dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktoré ho k tomu viedli. Zročné výživné je splatné až

od právoplatnosti rozsudku, predbežná vykonateľnosť sa vzťahuje len na časť bežného výživného, nie
zročného. Po citácii ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine poukázal na rozsudok Okresného súdu Námestovo
sp. zn. 1P/134/2020 zo dňa 28. 11. 2014 a rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 14C/134/2011
zo dňa 12. 09. 2019.Podotkol, že ohľadne výroku o styku chýba relevantné odôvodnenie tohto výroku. Súd prvej inštancie
rozhodoval na základe tvrdení matky, ktorá počas celého konania prezentovala, že všetku starostlivosť o
maloleté deti zabezpečuje iba ona a on sa o maloleté deti nezaujíma a nie je s nimi v žiadnom kontakte,

maximálne dvakrát mesačne telefonicky. Mal za to, že aj týmto výrokom súdu prvej inštancie mu bolo
odňaté právo na kontakt s maloletými deťmi, ktorý mu matka neumožňuje, pričom on sa o maloleté deti
zaujíma. Poukázal na to, že pri odchodu matky zo spoločnej domácnosti vo Veľkej Británii bola medzi
nimi uzatvorená ústna dohoda o tom, že matka bude cestovať s deťmi 3-krát ročne za ním do UK. K
realizácii tejto dohody zo strany matky však nikdy nedošlo. Aktuálne mu matka bráni v akomkoľvek styku

s maloletými deťmi, čo však neznamená, že on sa o maloleté deti nezaujíma a nechce sa podieľať na
ich výchove. Matke dal súhlas s odchodom na Slovensko, čo na druhej strane bolo podporené tým, že
matka mu umožní kontakt s maloletými deťmi nielen na Slovensku, ale sama aktívne maloleté deti
prinesie do UK, kde sa maloleté deti narodili a vyrastali. On sa chcel vždy s maloletými deťmi stretávať
a chce toto jeho právo uplatňovať. Zdôraznil, že v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa má dieťa právo
na starostlivosť oboch rodičov. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru o právach dieťaťa, musia

vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada spoločnej zodpovednosti rodičov za výchovu a vývoj
dieťaťa s cieľom zabezpečiť ochranu jeho najlepších záujmov. Výkon rodičovských práva povinností
patrí v rovnakej miere obom rodičom. K uvedenému poukázal aj na rozsudok Krajského súd v Nitre sp.
zn. 7CoP/18/2013 zo dňa 06. 06. 2013 a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS
422/2016-14 zo dňa 07. 06. 2017.

Zároveň sa domáhal aj kontaktu s maloletými deťmi prostredníctvom aplikácie na prenos obrazu a
zvuku, a to každý pondelok, stredu a piatok od 16:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že matka je povinná
maloletým uvedený kontakt zabezpečiť a umožniť. Uvedený kontakt je dôležitý pre maloleté deti z
dôvodu kompenzácie vzájomnej vzdialenosti bydlísk medzi ním a maloletými deťmi, keďže z uvedeného
dôvodu sa kontakt nemôže realizovať častejšie. Po citácii z rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp.

zn. 3P/25/2018 zo dňa 12. 02. 2019, rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoP/53/2017
zo dňa 31. 10. 2017 a rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/5/2020 zo dňa 17. 03. 2020
žiadal, aby odvolací súd uložil matke povinnosť ho informovať ohľadom maloletých detí, pretože nemá
od matky žiadne informácie o maloletých deťoch, dokonca ani nevie akú škôlku maloletá Q. navštevuje.
Matka mu neposkytuje žiadne informácie ani o zdravotnom stave maloletých detí. Matka si nepýta od

neho povolenia o závažných rozhodnutia v živote maloletých. Po citácii ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine
poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. 5CoP/47/2020 zo dňa 11. 11. 2020.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že zotrváva na všetkých svojich doterajších
písomných ako aj ústnych vyjadreniach. Konštatoval, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní

najmä osobnou starostlivosťou o maloleté deti ako aj starostlivosťou o ich spoločnú domácnosť, a to
od príchodu na Slovensko. V tomto sú jej nápomocní rodičia. Z vyjadrení matky nevyplynula snaha o
zabraňovanie stretávania sa otca s
maloletými deťmi a teda bol toho názoru, že v prípade prejavenia akéhokoľvek záujmu otca o
maloleté deti mu v tom matka brániť nebude. Podľa vyjadrenia matky sa kontakt cez sociálne siete

uskutočňoval, kedy boli otcovi zasielané aj fotky maloletých detí.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu ako vecne
správny potvrdil. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

Rozsudok súdu prvej inštancie považovala v celom rozsahu za správny. Mala za to, že súd prvej
inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil vykonané dôkazy, dospel k správnym
skutkovým zisteniam, správne posúdil vec po právnej stránke a rozhodol vo veci samej v súlade so
zákonom.
Otcovi bol návrh riadne doručený, o čom sa v súdnom spise nachádza potvrdenie. Navyše otec

splnomocnil advokáta na svoje zastupovanie dňa 11. 01. 2020, ktorému bol návrh spolu s prílohami
zaslanýnavyjadreniedňa28.01.2020.Poukázalanato,žeinformovalaotca,ženávrhpodalaazároveň
mu oznámila aj termín pojednávania, na ktorý sa otec ani jeho právny zástupca nedostavili. I z písomnej
komunikácie prostredníctvom sociálnej siete facebook je zrejmé, že otcovi bol doručený návrh.
Bol to práve otec, ktorý sa od začiatku vyhýba súdnemu konaniu, ako aj povinnosti uhrádzať výživné,

nakoľko bol od začiatku informovaný z jej strany o tom, že ona má záujem podať návrh o rozvod a s
tým spojený návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Ona sama sa dopytovala otca o
uvedenie jeho adresy, na ktorú mu majú byť dokumenty zo súdu zasielané, avšak vždy s negatívnym
výsledkom. Jediná adresa, ktorá jej bola známa, bola adresa jeho matky. Nakoľko sa chcela s otcomrozviesť, mala vedomosť, že na tejto adrese mu bude zásielka doručená, preto mala za to, že zásielky
boli otcovi riadne doručené, mal možnosť sa oboznámiť s návrhom, reagovať naň včas, rovnako si počas
konania zvolil právneho zástupcu. Bolo vinou otca, že sa včas a riadne k návrhu nevyjadril a nedostavil

na vytýčené pojednávania. Na základe uvedeného nedošlo k porušeniu princípu rovnosti ako súčasti
práva na spravodlivý súdny proces.
Uviedla,ževýrokomsúduprvejinštancieohľadnezvereniamaloletýchdetídojejstarostlivosti ajejpráva
zastupovať a spravovať majetok maloletých detí, v žiadnom prípade nedošlo k pozbaveniu rodičovských
práv a povinností otca, ako sa mylne domnieva, a to s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Nitre

sp. zn. 25CoP/46/2015 zo dňa 23. 09. 2015 a rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoP/56/2015
zo dňa 19. 05. 2016.
Je pravdou, že v konaní o rozvod súd rozhoduje len o úprave práv a povinností na čas po rozvode. Ona
však prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 09. 11. 2020 uviedla,
že žiada aj o úhradu zameškaného výživného, teda žiada o výživné pre maloleté deti aj na čas do
rozvodu. Takéto vyjadrenie je postačujúce na to, aby jej súd priznal výživné na maloleté deti aj na čas

do rozvodu. Od mesiaca február 2019 žije spolu s maloletými deťmi na území Slovenskej republiky.
Otec jej žiadnym spôsobom neprispieva na výživu maloletých detí a vyhýba sa tejto povinnosti napriek
tomu, že mu je známe číslo jej bankového účtu, na ktoré má možnosť prispieť finančnou čiastkou na
maloleté deti. Ona si zo svojich príjmov môže dovoliť nákup len najnutnejších vecí pre maloleté deti, na
všetko ostatné jej prispieva jej matka. Navyše otec sa vyhýba súdnemu konaniu a zbytočne ho predlžuje

za účelom oddialenia povinnosti uhrádzať výživné, ktoré mieni uhrádzať až odo dňa právoplatnosti
rozsudku o rozvode, napriek tomu, že ona požaduje výživné na maloleté deti aj na čas do rozvodu. Ona
mala v záujme sa s otcom dohodnúť na rozvode ako aj na úprave rodičovských práva povinností, aby
nedochádzalo k zdĺhavým súdnym procesom, otec sa však vždy vyhováral, resp. neodpovedal na jej
návrhy na dohodu a z toho dôvodu bola nútená podať návrh na rozvod, z čoho mala obavy, lebo otec

jej tvrdil, že budú maloleté deti zverené jemu a že súd sa bude konať v UK, kde budú musieť prísť aj
maloleté deti. Navyše nemala finančné prostriedky na advokáta a až následne sa dozvedela o Centre
právnej pomoci, kde jej boli poskytnuté právne rady.
Ďalej nesúhlasila so stykom navrhnutým otcom s maloletými deťmi. Otec v komunikácii prostredníctvom
sociálnej siete facebook uviedol, že: ,,kvôli lockdownu nemôže prísť na pojednávanie dňa 09.11. a keby

aj prišiel, tak by musel ísť do izolácie...“. Na druhej strane v odvolaní otec poukázal na to, že ona
porušila údajnú ústnu dohodu medzi nimi, keď s maloletými deťmi trikrát ročne nevycestovala za otcom
do UK. Ona tak neurobila kvôli súčasnej pandemickej situácii, ako aj z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov. Pokiaľ mal otec záujem navštíviť maloleté deti, mohol tak kedykoľvek urobiť, ona mu v
styku s maloletými deťmi nikdy nebránila. Tiež sa s ňou mohol dohodnúť na termíne, zakúpiť im letenky,

aby sa mali ako dostať za ním do UK, čo by bolo pre ňu náročné, avšak by to bola ochotná zrealizovať
kvôli maloletým deťom. Bola toho názoru, že styk navrhovaný otcom je v súčasnosti nerealizovateľný.
Maloletý otca vôbec nepozná a je pre neho cudzím človekom a maloletá s otcom nikdy netrávila čas
osamote, navyše sa nevideli viac ako rok a pol. V prvom rade je potrebné, aby si maloleté deti s otcom
vytvorili vzťah a až následne je možné, aby bol realizovaný pravidelný styk bez jej prítomnosti. Vzhľadom

na vek maloletých detí a ich vzťah k nej, nie je reálne možné uvažovať o styku tak, ako ho otec navrhuje v
odvolaní. Ona nebráni otcovi v styku s maloletými deťmi za jej prítomnosti počas akejkoľvek doby, pokiaľ
ju otec vopred o svojej návšteve informuje. Z dôvodu zachovania a rozvíjania kontaktu maloletých detí
s otcom je ochotná umožniť otcovi maloletých detí pravidelný kontakt prostredníctvom elektronických
aplikácií na prenos obrazu a zvuku a to raz týždenne v nedeľu od 16:00 hod. do 17:00 hod. z dôvodu, že

maloleté deti otca skoro vôbec nepoznajú, hanbia sa ho a vzhľadom na vek nie sú schopné tak častého
a dlhého dialógu s ním. Pokiaľ by sa mala komunikácia realizovať v otcom navrhovaných termínoch, tak
by to nebolo možné, nakoľko počas týždňa o 16:00 hod. sa maloletej končí materská škola a teda sa
nenachádzajú doma. Navyše v tom čase ona trávi s maloletými deťmi čas v prírode. Rovnako je ochotná
informovať otca o maloletých deťoch v anglickom jazyku každé dva týždne s pripojením ich fotografie,

a to každú nepárnu nedeľu.
Na záver dodala, že súhlasí s vyjadrením kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil nasledovne:

,,II. Maloleté deti A. A., nar.G.. H.. XXXX a P. W. A. nar. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode zverujú
do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja
rodičia.III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa A. A., nar. XX. XX. XXXX a na maloleté dieťa
P. W. A., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 100 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, vždy vopred
do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky počnúc od právoplatnosti rozsudku.

IV. Výrok IV sa zrušuje.
V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne:
- každý tretí kalendárny týždeň v párnom kalendárnom mesiaci od piatku od 13:00 hod. do nedele do
18:00 hod.
-každý párny rok počas Vianočných sviatkov od 22. 12. 09:00 do 29. 12. 18:00 a každý nepárny rok od

29. 12. 09:00 do 05. 01. nasledujúceho roka do 18:00
- každý kalendárny rok počas letných prázdnin počnúc dňom 05. 07. od 09:00 hod. do 11. 07. do 19:00
hod. a od 01. 08. od 09:00 do 07. 08. do 19:00 hod.
- každý rok počas Veľkej noci od Veľkonočného štvrtka 09:00 do štvrtka nasledujúceho týždňa 18:00.
VI. Matka je povinná informovať otca o maloletých deťoch každú nepárnu nedeľu formou e-mailu a to
o zdravotnom stave maloletých, o vzdelávaní, o ich aktivitách a iných podstatných veciach, ktoré sa ich

týkajú v anglickom jazyku spolu zo zaslaním aktuálnej fotografie maloletých detí. V prípade naliehavej
situácie je povinná informovať otca bezodkladu.
VII. Matka je povinná umožniť diaľkový kontakt maloletým deťom s otcom prostredníctvom počítačových
aplikácii SKYPE, WHATS APP, na prenos obrazu a zvuku a to každý pondelok a stredu od 17:00 hod.
do 17:30 hod. a každú nedeľu od 16:00 do 17:00.“

Alternatívne navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K trovám konania
uviedol, že žiada odvolací súd, aby rozhodol v zmysle ustanovení CMP a to tak, že náhradu trov
odvolacieho konania nikomu neprizná.
Poukázal na to, že komunikácia medzi ním a matkou v minulosti bola problematická, žiaľ jeho

právny zástupca nepožiadal o odročenie pojednávania, sám sa na vytýčené pojednávanie nedostavil,
nedoručil mu písomnosti a neinformoval ho. Uvedené pochybenia právneho zástupcu však nemôžu
v konečnom dôsledku zasiahnuť do jeho rodinného života s maloletými deťmi rozsahom ako zasiahli
rozsudkom súdu prvej inštancie a súd je povinný skúmať materiálnu pravdu v rámci mimosporových
konaní. Avšak bez ohľadu na to, zotrváva na opodstatnenosti svojho odvolania, pretože rozhodnutie

súdu prvej inštancie trpí vadami spočívajúcimi v tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Pokiaľ matka vo vyjadrení poukázala aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25CoP/46/2015

zo dňa 23. 09. 2015, práve z neho vyplýva opak toho, o čo sa matka v konaní usiluje. Zverením dieťaťa
do osobnej starostlivosti jedného z rodičov druhý rodič nestráca svoje rodičovské práva a povinnosti a
platí stále že obaja rodičia rozhodujú spoločne o podstatných veciach. Práve určením výroku tak, ako
matka navrhuje, sa práve v týchto bežných veciach, ktoré sú potrebné pre realizáciu jeho kontaktov s
maloletýmideťmi,skomplikujejehosituácia,akvýroknebudesprávny,tedaže:„Obajarodičiamajúprávo

zastupovaťmaloletédetiaspravovaťichmajetok“.Súdprvejinštanciemubezakéhokoľvekodôvodnenia
odňal právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach. Súd prvej inštancie v
odôvodnení k tejto časti výroku uviedol iba jednu vetu bez toho, aby skúmal skutočný stav veci. Nijako
pritom neodôvodnil, prečo ho pozbavil tejto časti jeho rodičovských práv. Opäť dal do pozornosti, že súd
musí vychádzať z toho, že má v občianskom súdnom konaní poskytovať materiálnu ochranu zákonnosti

tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Odôvodnenie
rozsudku k tejto výrokovej časti nie je dostačujúce a nezodpovedá reálnym následkom, ktoré predmetný
výrok zo sebou nesie. Ďalej zdôraznil, že otázka zastupovania maloletých detí v bežných veciach je dnes
už prekonaná a ustálená tak, že obaja rodičia majú právo zastupovať maloleté dieťa. V minulosti súdy
pristupovalikotázkerozhodovaniavbežnýchveciachdieťaťaodlišne,keďprávozastupovaťaspravovať

majetok dieťaťa v bežných veciach priznávali len tomu rodičovi, ktorý dieťa mal zverené do osobnej
starostlivosti. Táto úprava sa ukázala ako nesprávna a pre druhého rodiča zbytočne obmedzujúca.
Znamenala, že rodič, ktorý nemá právo zastupovať dieťa v bežných veciach, nemohol dieťaťu ani len
kúpiť letenku, či zriadiť poistku. Na druhej strane, ak je dieťa väčšinu času v starostlivosti jedného z
rodičov, tak je prirodzené, že tento rodič bude o bežných veciach rozhodovať častejšie ako druhý rodič,

ktorý tak bude robiť spravidla len v čase, kedy má dieťa v starostlivosti on v rámci styku a práve pre
potrebu možnosti realizácie styku je potrebné určiť výrok tak, že „Obaja rodičia majú právo zastupovať
maloleté deti a spravovať ich majetok“. Na podporu právnej argumentácie poukázal tiež na rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25CoP/65/2014 zo dňa 03. 12. 2014, ako aj na rozsudok Krajskéhosúdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/133/2020 zo dňa 11. 03. 2021. Bol toho názoru, že v tejto časti výroku
prvoinštančný súd postupoval nesprávne keď nad rámec ustanovenia § 38 Zákona o rodine obmedzil
jeho výkon rodičovských práv bez odôvodnenia.

Konštatoval, že s matkou sa zhodujú na výške výživného. V odvolaní objasnil prostredníctvom
zákonných ustanovení, ako aj pomocou rozhodovacej praxe slovenských súdov, že výživné na maloleté
deti sa určuje v predmetnom konaní iba na čas po rozvode manželstva a nie ako súd prvej inštancie
nesprávne uviedol podaním návrhu na súd. Okresný súd mal správne určiť začiatok vyživovacej od
právoplatnosti rozsudku o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým

deťom na čas po rozvode manželstva. Samotné odôvodnenie matky, podľa ktorého vo vyjadrení uviedla,
že: „na pojednávaní dňa 09. 11. 2020 uviedla, že žiada aj o úhradu zameškaného výživného, teda žiada
o výživné pre maloleté deti aj na čas do rozvodu“ nie je dostačujúce a dokonca ani procesne možné. V
prípade, ak matka žiadala výživné na čas do rozvodu, bolo potrebné podať samostatný návrh, a to na
úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. V rozvodovom konaní nie je ani v prípade
návrhov navrhovateľa možné určiť zameškané výživné, čiže výživné odo dňa podania návrhu.

PodľajehonázorumatkanemázáujemanioSKYPEkonverzáciuvrozsahuviacakojeden-kráttýždenne
a cestovať za ním odmieta. Matku pozýval do Anglicka niekoľko-krát. Opakovane mal záujem o to,
aby matka s maloletými prileteli, pozývali ich nielen on sám, ale aj jeho rodina, ktorí ponúkli zaplatenie
všetkých výdavkov, len aby ich on mohol stretnúť. Zdôraznil, že matka zakaždým odmietla priletieť do
Anglicka s odôvodnením, že maloleté deti sú príliš malé na to, aby cestovali. Pritom matka bola ochotná

cestovať na Slovensko, keď boli maloleté deti ešte mladšie a keď žili v Anglicku. Ďalej uviedol, že hovoril
s matkou o tom, že príde na Slovensko so svojou novou partnerkou. Matka však na uvedené reagovala
negatívne a odpovedala mu, že ak ju ,,neprivedie,“ nedovolí mu vidieť maloleté deti. Komunikovali o tom
prostredníctvom videohovoru na facebooku. Matka však na druhej strane umožňuje maloletým deťom
tráviť čas so svojím partnerom a tiež zostať u neho, pritom ho pozná oveľa kratšie, ako sú spolu on a

jeho partnerka. Jeho partnerka napísala vyhlásenie aj o tom, ako sa on stará aj o jej deti, o ktoré sa stará
bežne. Jedná sa o skutočnosti, ktoré svedčia o jeho schopnostiach byť dobrým a starostlivým otcom.
On sa bez problémov zvládne postarať o svoje vlastné deti počas kontaktu s ním. Bol toho názoru, že
matka bráni zdravému vývoju vzťahu maloletých detí s ním. Aj z jej vyjadrenia je zrejmé, že jej postoj k
nemu je viac negatívny a brániaci ako pozitívny a podporujúci. Všetko, čo chce, je stráviť s maloletými

deťmi čas, byť s nimi, smiať sa s nimi, pozorovať ich pri ich hre, ukazovať im jeho spôsob života, ako
on rieši jednotlivé situácie v živote, aké má on životné hodnoty. Práve zážitky z detstva sú najdlhšie
trvajúce spoločné zážitky, na ktoré sa spomína dlho do staroby. Ale toto mu bolo odmietané. Pre neho
je náročné zariadiť čas tak, aby mohol pravidelne cestovať a maloleté deti vyzdvihovať na Slovensku
(dohoda pri odchode matky z Anglicka a trvalom presťahovaní na Slovenskú republiku bola, že matka

bude maloleté deti voziť do Anglicka), avšak napriek tomu by si vedel zariadiť veci tak, aby mohol vidieť
maloleté deti, tak, ako to navrhuje v odvolaní. Rád by rozvíjal vzťah s maloletými deťmi a na to by mal
najlepšiu šancu, keď by najmä počas prázdnin priviedol maloleté deti do Veľkej Británie na súvislých
pár dní, resp. týždeň. On má vzťah s maloletými deťmi vybudovaný, nie je pravdou, že by nemal, bol
pravidelnou súčasťou ich života od ich narodenia. Ďalej uviedol, že je ochotný s matkou pokojne aj

uzavrieť zmluvu, ktorá bude obsahovať vyhlásenie, že on urobí všetko potrebné na cestovanie a zaplatí
všetky výdavky, aby matka s tým nemusela mať žiadne náklady. Tak isto rodinný príslušníci z jeho strany
nemôžu cestovať na Slovensko, maloleté deti majú právo cestovať do Anglicka, kde sa narodili, rástli
a žili, kde sa nachádza rodina z jeho strany. Maloleté deti majú nielen právo ale aj prirodzenú potrebu
spoznať aj jeho kultúru, tradície a zvyky. Ďalej namietal, že za maloletými deťmi cestoval iba jeden raz.

V roku 2019 letel na Slovensko trikrát - v marci, v auguste a v decembri, z toho raz so svojou 87-ročnou
starou mamou, ktorá chcela vidieť maloleté deti. Dodal, že keď prišiel na Slovensko, trávil od rána až
do večera čas s maloletými deťmi, aj keď musel ísť ku matkinej matke do bytu, aby s nimi trávil čas,
pretože matka maloleté deti nechcela vziať maloleté deti von, pričom trávil u nich čas aspoň 7-8 hodín
každý deň. On tiež pomáhal ukladať maloleté deti do postele, takže vie, aké majú zvyklosti.

Ďalej súhlasil s návrhom matky, a to aby ho informovala pravidelne každú nepárnu nedeľu o maloletých
deťoch, žiadal však, aby uvedenú povinnosť zahrnul súd do výroku a taktiež žiadal, aby dostal okamžitú
informáciu o naliehavých prípadoch a situáciách. Ako už uviedol v odvolaní, on nemá od matky žiadne
informácie o maloletých deťoch, ani nevie akú škôlku maloletá navštevuje. Matka mu neposkytuje
žiadne informácie ani o zdravotnom stave maloletých detí. Nepýta si od neho povolenia o závažných

rozhodnutia v živote maloletých detí.
Matka je ťažko dostupná po telefóne, keď jej on volá alebo jeho rodičia, mnohokrát vôbec opakovane
nedvihne, keď sa jej snaží dovolať. On potom dostáva správy o tom, že matka bola príliš zaneprázdnená
a zajtra zavolá, ale v skutočnosti sa ozve až o pár dní alebo dokonca týždňov. Ďalej uviedol, že sa orodinu staral a aj to je súčasťou rodinného života a matka by mu mala kompenzovať čas, ktorý nemohol
stráviť s maloletými deťmi aspoň tým, že mu umožní diaľkovú komunikáciu s maloletými deťmi a bude
ochotná prísť do Anglicka s maloletými deťmi, keď jej ponúka úplnú úhradu nákladov. On na potrebe

určenia pravidelnej diaľkovej komunikácie s maloletými deťmi trikrát do týždňa trvá, pretože je to nielen v
jeho záujme ale najmä v záujme maloletých detí. Matka si protirečí tým, že na jednej strane argumentuje
tým, že ho deti nepoznajú, avšak na druhej strane mu už nedovolí častejší diaľkový kontakt, počas
ktorého práve majú možnosť sa navzájom počuť a vidieť a tak spoznávať bez ohľadu na vzájomnú
fyzickú vzdialenosť. Práve tento kontakt je kľúčový pri zachovaní vzťahu medzi ním a maloletými deťmi

a nie je možné, aby on ustúpil z požiadavky na jeho častosť. On si vie predstaviť, že počas týždňa
bude diaľkový kontakt v rozsahu pol hodiny, čiže kratší, avšak jeho častosť je kľúčová pre pevný rozvoj
vzájomného rodinného vzťahu.
K vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že kolízny opatrovník iba stručne skonštatoval, že kontakt
cez sociálne siete sa uskutočňoval, avšak nespomenul nič o frekvencií či trvaní kontaktu. Mal za to, že
tento kontakt jednoznačne nebol v miere potrebnej v záujme maloletých detí.

6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a uložil otcovi zaplatiť
jej náhradu trov odvolacieho konania.
Poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 26/05 zo dňa 06. 07. 2006

a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 345/2015 zo dňa 30. 06. 2015.
Ďalej poukázala aj na viacero rozhodnutí, v ktorých je uvedená formulácia, že súd zveruje maloleté
deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich
majetok (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/215/2020, rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/92/2018, rozhodnutie Krajského súd v Prešove sp.

zn. 6CoP/26/2015).
Vzhľadom na uvedené zastávala názor, že druhý výrok odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie je správny. Ďalej uviedla, že v odbornej literatúre s názvom ,,Judikatúra vo veciach úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom“ sa uvádza, že je postačujúce vyjadrenie matky o
tom, že požaduje výživné na maloleté deti aj na čas pred rozvodom v konaní o rozvode. Ona tak urobila

prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 09. 11. 2020 s tým, že žiadala aj o
úhradu zameškaného výživného, teda žiadala o výživné pre maloleté deti aj na čas do rozvodu. Mala
preto za to, že takéto vyjadrenie je postačujúce na to, aby jej súd priznal výživné na maloleté deti aj
na čas do rozvodu.
Odmietla cestovať do Anglicka z dôvodu pandémie, ako aj pre nedostatok finančných prostriedkov,

pretože otec jej neprispieva výživným na maloleté deti. Bola nútená odísť z Anglicka z dôvodu, že ich
nemal kto živiť, nemohla si nájsť prácu, nakoľko sa starala o maloleté deti a otec sa finančne nepodieľal
na ich výžive. Spolu s maloletými deťmi naďalej žije u svojej matky a poberá len príspevky, ktoré nie sú
postačujúce ani na úhradu ich bežných potrieb. Je ochotná vycestovať s maloletými deťmi za otcom a
jeho rodinou do Anglicka, pokiaľ bude tento hradiť všetky náklady s tým spojené. Zároveň otcovi nebráni,

aby vycestoval na Slovensko za maloletými deťmi a stretol sa s nimi za jej prítomnosti. Poukázala na to,
že nemá žiadneho priateľa, jedná sa len o kamaráta, ktorý je Angličan a má deti v rovnakom veku ako
sú maloleté deti a z uvedeného dôvodu sa spolu stretávajú. Nemá záujem, aby sa maloleté deti stretli s
priateľkou otca, nakoľko bude zložité nadviazať vzťah otca s maloletými deťmi a nebolo by vhodné, aby
museli nadväzovať vzťah s ďalšou im neznámou osobou. Jej snahou je, aby maloleté deti udržiavali

kontakt s otcom. Dňa 28. 01. prostredníctvom správ otcovi uviedla, že pokiaľ chce s deťmi hovoriť, tak
nech zavolá, ona ho nezastavuje a pokiaľ chce niečo o nich vedieť, tak nech sa opýta a ona odpovie.
Zároveň keď ju otec požiadal, aby sa skontaktovali prostredníctvom videochatu, vždy mu to umožnila.
Medzi ňou a otcom tiež prebehla konzultácia ohľadom výživného, ona zaslala svoj účet, avšak žiadne
finančné prostriedky jej neboli poukázané na účet s odôvodnením otca, že by ich minula na seba. Takéto

tvrdenia sa nezakladajú na pravde, preto sa jej otec ospravedlnil a uviedol, že jej bude zasielať na účet
peniaze, čo sa do dnešného dňa nestalo. Ona je v kontakte so starou matkou otca. Ďalej uviedla, že
nesúhlasí s navrhovaným stykom otca s maloletými deťmi. Maloleté deti nemajú s otcom vytvorený
skoro žiadny vzťah a tiež nie je reálne, aby sa styk uskutočňoval každý tretí kalendárny týždeň v párnom
kalendárnom mesiaci od piatku od 13:00 do nedele do 18:00. Maloleté deti sú v materskej škole do

16:00 hod.. Otec maloletých detí neprispieva na ich výživu, a preto nie je reálne, aby uhrádzal náklady
spojené s cestovaním jeho, resp. maloletých detí. Taktiež nie je zrejmé, kde sa má styk realizovať. Bola
toho názoru, že akýkoľvek styk sa musí realizovať za jej prítomnosti. Nesúhlasila so stykom maloletých
detí počas Vianoc a Veľkej noci, ako to navrhol otec. Je však ochotná umožniť styk otca s maloletýmideťmi počas Vianoc a Veľkej noci na území Slovenskej republiky, pokiaľ si otec zabezpečí ubytovanie
a bude hradiť všetky náklady s tým spojené. Ona súhlasí so stykom počas letných prázdnin v rozsahu
jeden týždeň v Anglicku za jej prítomnosti s tým, že otec bude uhrádzať všetky náklady s tým spojené.

Alternatívne navrhla styk na území Slovenskej republiky za jej prítomnosti s tým, že otec bude hradiť
všetky náklady s tým spojené. Ona nevylučuje v budúcnosti rozšírenie styku otca s maloletými deťmi,
v prvom rade si však s ním maloleté deti musia vybudovať vzťah, nakoľko v súčasnej dobe je otec pre
maloleté detí cudzím človekom. Maloletý otca vôbec nepozná a maloletá nie je na otca vôbec zvyknutá.
Z uvedeného dôvodu navrhla styk neupraviť a bude sa realizovať na základe vzájomnej dohody rodičov.

Ona je ochotná informovať otca každú nepárnu nedeľu formou emailu o maloletých deťoch v rozsahu, v
akom navrhuje otec. Diaľkový kontakt navrhuje v stredu od 19:00 do 19:30 hod. a v nedeľu od 16:00 do
17:00. Počas pracovného týždňa majú maloleté deti viacero aktivít a z uvedeného dôvodu nie je možný
diaľkový kontakt viac ako raz do týždňa.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65 a §

66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutých výrokoch (II., III., IV., V. výroky) a v závislých výrokoch o trovách konania (VI.,
VII. výroky) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

8. Odvolací súd zdôrazňuje, že primárnou povinnosťou súdu v civilnom mimosporovom konaní je
postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Podľa
ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným
zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má
zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne

správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné
dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť
podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.

9. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatneníprávaaleboichdiskriminovaťprijehouplatňovaní,obsahomtohtoprávajeirelevantnékonanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením

dôkazov (IV. ÚS 252/04).

10. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04).

11. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali

alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).

12. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje,

aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

13. Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie (viď napr. nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

14. Jednou z esenciálnych náležitostí rozsudku je jeho odôvodnenie v písomnom vyhotovení. Civilný
sporový poriadok stanovuje minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku v ustanovení § 220 ods. 2
a s prihliadnutím na ustanovenie § 2 ods. 1, § 34 prvá veta CMP súd v odôvodnení rozsudku uvedie,
čoho sa navrhovateľ domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, ako sa vo veci vyjadril druhý
účastník. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty

účastníkov, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

15. Písomné vyhotovenie rozsudku musí okrem iných náležitostí obsahovať i súdom ustálený záver o

skutkovom stave veci. Takýto záver musí vychádzať z čiastkových, ale pre rozhodnutie vo veci samej
významných skutkových zistení. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné
premietnuť do záveru o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje
skutkový stav veci (§ 215 ods. 1 CSP) a ktorý je východiskom pre právne posúdenie veci. Pre
záver o skutkovom stave veci je rozhodujúce vyhodnotenie dôkazov z hľadiska závažnosti (dôležitosti),

zákonnosti, vierohodnosti a pravdivosti.

16. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať i vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a na druhej strane právnymi závermi na strane
druhej. Požiadavka preskúmateľnosti právneho posúdenia veci pritom nie je splnená za situácie,

keď odôvodnenie rozsudku obsahuje iba odkaz, príp. výpočet právnych predpisov, ktoré súd na
zistený skutkový stav použil. V dôvodoch rozhodnutia je totiž nevyhnutné uviesť právne aplikačné
úvahy, ktoré viedli súd k podriadeniu skutkových okolností pod príslušnú právnu normu. V záujme
preskúmateľnosti odôvodnenia právneho posúdenia veci je rovnako potrebné, aby súd v odôvodnení
rozsudku presvedčivými argumentmi vyvrátil právne nesprávne námietky účastníkov.

17. Primárnou povinnosťou súdu je postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov účastníkov. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, pokiaľ nemá o ich pravdivosti
dôvodné a závažné pochybnosti. Bez zistenia právne rozhodných skutočností nie je možné pristúpiť k

procesu vyhľadávania právnej normy, resp. k jej interpretácii a následnej aplikácii na zistený skutkový
stav.

18. Dokazovaniemusíbyťvsúlade nielensprocesnýminormamiupravujúcimimechanizmuszisťovania
právne rozhodných skutočností, ale aj s právom účastníka na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy

SR, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

19. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav, a po výklade a použití
relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý

proces.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie uvedené atribúty
nespĺňa.

21. Vsúvislostisodvolacíminámietkamiotcaodvolacísúdskúmal,či boloporušenéprávootcanaprávo
na spravodlivý proces z dôvodu nedoručenia návrhu na začatie konania a predvolania na pojednávanie
konaného 09. 11. 2020, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej.

22. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že otcovi bol prostredníctvom prijímajúceho orgánu The High

Court - Queens Bench, Senior Courts of England and Wales, Foreign Process Section, Room E16,
Royal Courts of Justice Strand, London WC2A 2LL (ďalej aj ,,prijímajúci orgán“), doručený návrh na
začatie konania dňa 13. 03. 2020 (č.l. 107 spisu), predvolanie na pojednávanie konané dňa 09. 11.
2020 doručené dňa 23. 10. 2020 (č.l. 203 spisu) a rozsudok súdu prvej inštancie doručený dňa 15. 02.2021 (č.l. 272 spisu), a to v súlade s právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu, čo vyplýva z
Osvedčení o doručení zo dňa 20. 03. 2020, zo dňa 18. 11. 2020 a zo dňa 09. 04. 2021 vyhotovených
prijímajúcim orgánom v súlade s čl. 10 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007

z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných
veciach v členských štátoch ( doručovanie písomností ) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000,
pričom v Osvedčeniach o doručení prijímajúci orgán deklaroval, že písomnosti odovzdal osobne otcovi
podľa právneho poriadku prijímajúceho členského štátu.

23. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení rozsudku nesprávne dátumy
doručenia súdnych písomností otcovi a to návrhu na začatie konania ,,032. 09. 2020,“ ktorý bol otcovi
doručený dňa 13. 03. 2020 a predvolania na pojednávanie konané dňa 09. 11. 2020 ,,02. 09. 2020,“
ktoré bolo otcovi doručené dňa 23. 10. 2020.

24. Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka, za podmienok

predpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k odňatiu práva účastníka konať pred súdom, pretože
ustanovenie § 183 CSP umožňuje súdu konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti účastníkov
konania.

25. Pokiaľ okresný súd vec na pojednávaní dňa 09. 11. 2020 prejednal vec, neodňal tým otcovi možnosť

konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sám zbavil tým, že sa na pojednávanie nedostavil, hoci
bol na pojednávanie včas predvolaný (viac ako 5 dní pred termínom pojednávania) podľa ustanovenia
§ 33 ods. 2 CMP, pričom otec nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, a preto otec
si sám zmaril možnosť zrealizovať na pojednávaní svoje procesné oprávnenia. Otcovi bol taktiež pred
pojednávaním (dňa 13. 03. 2020) doručený návrh na začatie konania, ku ktorému mal možnosť otec sa

vyjadriť a zároveň otcovi bolo doručené i poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov
konania.

26. Z obsahu spisu ale vyplýva, že súd prvej inštancie pre rozhodnutie o úprave pomerov manželov k
ich maloletým deťom na čas po rozvode nemal zistené náležitým spôsobom všetky relevantné skutkové

zistenia, preto mal pojednávanie dňa 09. 11. 2020 odročiť a nie rozhodnúť vo veci samej.

27. Odvolací súd súhlasí s názorom otca, že z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu nie
je možné zistiť, z akého dôvodu matka, ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti
na čas po rozvode, má oprávnenie zastupovať a spravovať majetok maloletých detí. Podľa názoru

odvolacieho súdu všeobecné odôvodnenie rozsudku týkajúce sa rozhodnutia súdu prvej inštancie
ohľadne zastupovania a spravovania majetku maloletých detí na čas po rozvode, a to: ,,Súd teda
s prihliadnutím na doterajšiu starostlivosť matky o maloleté deti, na vytvorené citové väzby medzi
matkou a maloletými deťmi zveril tieto do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté
deti zastupovať, spravovať ich majetok v bežných veciach, nakoľko má za to, že je to plne v záujme

maloletých detí,“ nespĺňa atribúty riadneho odôvodnenia rozsudku.

28. Odvolací súd zistil, že matka sa návrhom na začatie konania domáhala okrem rozvodu aj úpravy
pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

29. Matka sa návrhom na začatie konania domáhala: ,,maloletá A. A., nar. P..XX.. XXXX, a maloletý P.
W. A., nar. XX. XX. XXXX, sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude
zastupovať a spravovať ich majetok. Druhý účastník je povinný počnúc dňom právoplatnosti výroku o
rozvode manželstva prispievať na maloletú A. A., nar. W.. W.. X, výživné v sume 100,- Eur mesačne
a na maloletého P. W. A., nar. XX. XX. XXXX výživné v sume 100,- Eur mesačne, pričom výživné je

splatné k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet vedený v Slovenskej sporiteľni,a.s.,
IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Súd neupravuje styk otca s maloletými deťmi. Styk sa
bude realizovať za prítomnosti matky.“ (č.l.1a - 4 spisu)

30. Podľaustanovenia§100CMPskonanímorozvodmanželstvajespojenékonanieoúpravupomerov

manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

31. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým
deťom na čas po rozvode. Ide o procesný inštitút spojenia vecí, ku ktorému dochádza ex lege bezpotreby ďalšieho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené je súd povinný v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza
manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, vždy upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode, pričom vychádza najmä z ustanovení § 24 a § 25 Zákona o

rodine.

32. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, keď pri určení konkrétneho rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona
o rodine) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá

veta Zákona o rodine). Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných
hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia
a podobne. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov sa o maloleté
dieťaosobnestará.Jenesporné,ževyživovaciapovinnosťrodičovkdeťomjeichprimárnoupovinnosťou
a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča, preto súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho
všestranný telesný a duševný vývoj i potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj.

33. Vzhľadom na to, že matka sa v konaní o rozvod manželstva domáhala úpravy pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode, pričom ex lege vyplýva, že s konaním o rozvod manželstva

je spojené jedine konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, súd
prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom v rozpore s ustanovením § 100 CMP a bez akéhokoľvek
odôvodnenia rozhodol o výživnom na maloleté deti spätne, a to od podania návrhu na súd prvej
inštancie a zároveň uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 15. 10. 2019 do
októbra 2020 v celkovej sume 2.509,48 Eur, a to do 10 dní od doručenia rozsudku, pričom z rozsudku

súdu prvej inštancie nie je možné ani vyvodiť, ktorého maloletého dieťaťa sa zročné výživné týka a
akým spôsobom súd prvej inštancie ustálil výšku zročného výživného (výpočet zročného výživného).
Zároveň odvolací súd podotýka, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie neboli splnené podmienky
pre určenie zročného výživného, keďže výživné na čas po rozvode záviselo od právoplatnosti výroku
o rozvode manželstva (I. výrok), avšak tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie v čase vyhlásenia

rozsudku ešte nenadobudol právoplatnosť.

34. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 28 ods. 1, 2 CMP navrhovateľ môže
počas konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh doručí súd ostatným
účastníkom do vlastných rúk, ak neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Zmenu

návrhu súd nepripustí, ak by výsledky konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.
Po vydaní uznesenia, ktorým súd zmenu návrhu nepripustil, pokračuje v konaní o pôvodnom návrhu.

35. Z obsahu spisu (a to ani zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 09. 11. 2020) nevyplýva, že by matka
zmenila návrh na začatie konania, ani že by zmenený návrh bol doručený otcovi a zároveň, že by

súd prvej inštancie uznesením rozhodol o pripustení, resp. nepripustení zmeny návrhu. Odvolací súd
zdôrazňuje, že konanie o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na
čas po rozvode začína len na základe návrhu jedného z manželov (§ 93 CMP) .

36. Z rozsudku súdu prvej inštancie (ani z obsahu spisu) nie je možné zistiť, u akých zamestnávateľov

bol otec v období rozhodnom pre určenie výživného zamestnaný (jeden rok pred podaním návrhu na
začatie konania), aký druh práce vykonával, pričom súd prvej inštancie nezistil adekvátnym spôsobom
priemerný čistý príjem otca (vychádzajúc z obdobia rozhodného pre určenie výživného).

37. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie ďalej absentuje zistenie komplexných majetkových

podmienok u matky a otca (napr. vlastníctvo nehnuteľností, hnuteľných vecí), špecifikácia výdavkov na
maloleté deti, hoci tieto okolnosti sú právne relevantné pre určenie výšky výživného a je potrebné ich
preukázať náležitým, objektívnym spôsobom.

38. Zároveň odvolací súd konštatuje, že skúmanie komplexných majetkových pomerov účastníkov

je z hľadiska rozhodovania súdu zásadnou okolnosťou, a teda je potrebné túto zásadnú skutočnosť
preukázať náležitým, objektívnym spôsobom. Odvolací súd zdôrazňuje, že prvoinštančný súd bol
povinný v zmysle ustanovenia § 36 CMP vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci (napr. výsluch otca,
vyžiadať potvrdenia o príjme od jednotlivých zamestnávateľov otca v rozhodnom období), pretože tietodôkazy boli potrebné na zistenie skutočného stavu veci, pričom pre určenie výživného na maloleté deti
nebolo postačujúce, že súd prvej inštancie pri skúmaní majetkových pomerov otca vychádzal jedine z
výpovedematkynapojednávanídňa09.11.2020,ktoráuviedla,žeotecpracujevSBS-kevovýchovnom

zariadení pre maloletých a jeho príjem jej nie je známy.

39. Keďže súd prvej inštancie týmto spôsobom nepostupoval, je možné konštatovať, že nedostatočne
zistil skutočný stav potrebný pre objektívne a správne rozhodnutie vo veci.

40. Z výroku rozsudku súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie síce neupravil styk
otca s maloletými deťmi, avšak obmedzil právo otca ohľadne styku sa maloletými deťmi tak, že otec
je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi výlučne za prítomnosti matky s tým, že v rozsudku súdu
prvej inštancie absentuje odôvodnenie výroku ohľadne styku otca s maloletými deťmi (V. výrok), preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie je aj v tejto časti nepreskúmateľné.

41. Podľa názoru odvolacieho súdu jedine primerané odôvodnené súdne rozhodnutie umožní
účastníkom konania oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia, ale tiež pochopiť dôvody,
na ktorých bolo založené, a zároveň len rozhodnutie spĺňajúce uvedené podmienky je preskúmateľné
v inštančnom postupe, preto rozsudok, ktorý neobsahuje základné atribúty, je možné považovať za
závažný zásah konajúceho súdu do práva účastníka na súdnu ochranu, pričom daný zásah v tejto

fáze konania (odvolacieho konania) je možné odstrániť len zrušením napadnutého rozsudku pre jeho
nepreskúmateľnosť.

42. Z uvedených dôvodov preto odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch (II., III., IV., V. výroky) a v závislých výrokoch o trovách

konania (VI., VII. výroky) podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu v tomto rozsahu
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

43. Preto úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť o úprave pomerov
manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, t.j. odo dňa právoplatnosti výroku o rozvode

manželstva matky a otca, a to o zverení maloletých detí tomu-ktorému rodičovi a o oprávnení zastupovať
maloleté deti v bežných záležitostiach a spravovať ich majetok; o výživnom na maloleté deti po
zistení výšky mesačných nákladov na maloleté deti v súvislosti s aktuálnymi potrebami maloletých
detí, po zistení majetkových pomerov a zárobkových schopností a možností rodičov (subjektívnych a
objektívnych podmienok) v rozhodnom období pre určenie výživného vrátane aktuálnych majetkových

pomerov a zárobkových schopností a možností rodičov, po zistení ich životnej úrovne, počtu iných
vyživovacích povinností a ich výšky, rozsahu plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o
maloleté deti a starostlivosťou o domácnosť, ktorej sú maloleté deti členmi. Následne súd prvej inštancie
rozhodne zročnom výživnom na čas po rozvode s tým, že špecifikuje výpočet zročného výživného,
počet mesiacov, počas ktorých bol otec v omeškaní s platením výživného, pričom prihliadne na otcom

zaplatené výživné, a to na každé maloleté dieťa zvlášť s tým, že určí lehotu na plnenie v súlade s
ustanovením § 232 ods. 3, 4 CSP.
Keďžezodvolaniaotcavyplynulo,žeotecnavrhujerozhodnúťoúpravestykusmaloletýmideťmi,pričom
prvoinštančný súd v tomto smere nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie rozhodujúcich faktorov
na strane maloletých detí, ktorými sú vek maloletých detí, režim maloletých detí, ich vývinové možnosti

a potreby, zdravotný stav maloletých detí, citové väzby k otcovi, k matke, vzdialenosť bydliska otca od
bydliska maloletých detí, hradenie nákladov v súvislosti s realizáciou styku, miesto styku, (ne)existencia
podmienok pre prítomnosť matky pri realizácii styku otca s maloletými deťmi a na strane oprávneného
rodiča (otca) mieru starostlivosti oprávneného rodiča o maloleté deti, záujem oprávneného rodiča a
predpoklady pre zabezpečenie starostlivosti oprávneného rodiča počas realizácie styku s maloletými

deťmi, preto súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania (a to eventuálne i znaleckého dokazovania)
upraví styk oprávneného rodiča s maloletými deťmi, a to v najlepšom záujme maloletých detí.
Zároveň súd prvej inštancie rozhodne o práve otca na pravidelné informovanie sa o maloletých deťoch
podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, keďže je povinnosťou rodiča, ktorému maloleté dieťa bolo zverené,
pravidelne informovať druhého rodiča o maloletom dieťati. Odvolací súd podotýka, že súd môže uložiť

rodičovi povinnosť, aby v určených pravidelných lehotách podával druhému rodičovi informácie ohľadne
maloletého dieťaťa (napr. o zdravotnom stave a iných závažných veciach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa). Forma, ktorou je rodič povinný poskytovať uvedené informácie, nie je zákonom ustanovená.
Môže to byť ústne, písomne, telefonicky, alebo v elektronickej podobe a pod.Taktiež súd prvej inštancie rozhodne o povinnosti matke umožniť kontakt maloletým deťom s otcom
prostredníctvom špecifikovaných aplikácií na prenos obrazu a zvuku s uvedením intervalu a rozsahu
tohto kontaktu.

44. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

45. Vnovomrozhodnutírozhodnesúdprvejinštancieionáhradetrovcelého,tedaiodvolaciehokonania

(§ 396 ods. 3 CSP).

46. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie (I. výrok) zostal nedotknutý (§ 367
ods. 2 CSP).

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).