Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 29, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/40/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121203083
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8121203083.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore navrhovateľa: A. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XX/X, XXX XX C. Š., právne zastúpený: JUDr. Ivana Orosová, advokátka, so sídlom
Masarykova 10, 080 01 N., proti odporcom: 1.) K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX
C. Š., 2.) Š. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX C. Š., zastúpený opatrovníkom: K. P.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX C. Š., právne zastúpení: AK Pitoňáková, s.r.o., so sídlom
Slovenská 5/B, 080 01 Prešov, IČO: 53 584 139 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 7C/19/2021 -56 zo dňa 02.08.2021,
takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol a priznal odporcom v 1.) a 2.) rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 255 ods. 1, § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), §

326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 3 veta prvá, § 331 ods. 1, § 333, 334 § 336 ods.
1, § 337 ods. 1, 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“).

3. Skonštatoval, že uznesením č. k. 7C/19/2021 -18 zo dňa 28. apríla 2021 uložil odporcom v 1.)
a 2.) rade povinnosť odovzdať navrhovateľovi kľúče a sprístupniť rodinný dom súpisné číslo XXX,
postavený na pozemku registra P. J., parcela č. XXX, pozemok C KN č. XXX o výmere XXX m2,

zastavaná plocha a nádvorie a pozemok registra C KN číslo XXX/X o výmere XXX m2 ako záhrada
zapísaných na LV č. XXXX, evidovaný pre katastrálne územie C. Š., obec C. Š.O., okres N. počas
celej doby trvania vlastníckeho práva navrhovateľa a zároveň rozhodol, že navrhovateľ má vo vzťahu
k odporcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poukázal na to, že právo užívať vec,
ktorá patrí vlastníkovi prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve všetkým spoluvlastníkom spoločne a
mierou oprávnení každého z nich je jeho spoluvlastnícky podiel. Navrhovateľ návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia preukázal, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXX, pričom odporcovia mu na základe výzvy zo dňa 19. marca 2021 bránia užívať predmet
spoluvlastníctva, nie sú ochotní sprístupniť mu uvedenú nehnuteľnosť a vydať kľúče. Mal za to, že
navrhovateľ ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností musí mať zabezpečený prístup
k týmto nehnuteľnostiam. Z tohto dôvodu uložil povinnosť odporcom v 1.) a 2.) rade sprístupniť
navrhovateľovi nehnuteľnosť.4. Voči predmetnému rozhodnutiu podali odporcovia v 1.) a 2.) rade odvolanie, v ktorom uviedli, že
rodinný dom je ich rodičovským domom, je ich obydlím, v ktorom bývajú po celý svoj život. Odporca v
2.) rade je osobou duševne chorou, kvôli čomu bola aj jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená

a bol mu ustanovený za opatrovníka jeho brat odporca v 1.) rade. Navrhovateľ nadobudol predmetné
nehnuteľnosti v rámci výkonu záložného práva po pôvodnej vlastníčke sporných nehnuteľností S. P.,
ktorá bola sestrou odporcov a ktorá s K.Á. J. uzatvorila zmluvu o zriadení záložného práva. Odporcovia
sú toho názoru, čo aj oznámili navrhovateľovi, že uzatvorením kúpnej zmluvy došlo k porušeniu ich
predkupného práva, nehnuteľnosti sú obydlím odporcov. Súd prvej inštancie tak o neodkladnom opatrení

rozhodol iba na základe nepravdivých tvrdení navrhovateľa, ktorý zatajil súdu podstatné skutkové
okolnosti.

5. Uznesením Krajského súdu v Prešove ako súdu odvolacieho č. k. 5Co/23/2021 -48 zo dňa 17. júna
2021, bolo uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušené a vec mu bola vrátená na nové
konanie. Odvolací súd upriamil pozornosť na to, že súd prvej inštancie mal obligatórnu poučovaciu

povinnosť a mal poučiť stranu, proti ktorej neodkladné opatrenie pred začatím konania smeruje o
možnosti podať žalobu a o právnych následkoch s tým spojených, a to v záujme zachovania zásady
rovnosti sporových strán. Zároveň uviedol, že je vecou všetkých podielových spoluvlastníkov, aby sa na
tom, ako budú spoločnú vec užívať dohodli. Poukázal na § 139 OZ, ktorý umožňuje, aby sa podieloví
spoluvlastníci v prípade, že sa nedohodnú obrátili na súd.

6. Súd prvej inštancie po opätovnom prejednaní skonštatoval, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný. Uviedol, že navrhovateľ síce vo svojom návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22. apríla 2021, ako aj vo svojom vyjadrení k odvolaniu
odporcov zo dňa 09. júna 2021 uviedol, že je potrebné zdôrazniť, že stavba rodinného domu je 2 roky

neobývaná, odporcovia v 1.) aj 2.) rade v dome nebývajú a zdržiavajú sa na inom mieste, tieto svoje
tvrdenia nijakým spôsobom súdu nepreukázal, zostalo tak len v rovine hypotetických tvrdení samotného
navrhovateľa. Naopak, z tvrdení samotných odporcov v odvolaní proti uzneseniu, ktorým bolo nariadené
neodkladné opatrenie vyplýva, že práve predmetná nehnuteľnosť je jediným obydlím odporcov v 1.) a
2.) rade, pričom odporca v 2.) rade je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. O tom, že uvedenú

nehnuteľnosťobývajúodporcoviav1.)a2.)radesvedčípodľanázorusúdu ajadresaichtrvaléhopobytu.

7. Súd prvej inštancie poznamenal, že v predmetnom prípade stoja oproti sebe dve práva, a to
vlastníckeprávoknehnuteľnostinavrhovateľaakopodielovéhospoluvlastníkapredmetnejnehnuteľnosti
a na druhej strane právo odporcov v 1.) a 2.) rade na zachovanie nedotknuteľnosti obydlia a práva

na súkromie, keďže podľa ich tvrdení, ktoré navrhovateľ súdu nijakým spôsobom nevyvrátil, daná
nehnuteľnosť predstavuje ich obydlie, pričom sa jedná o rodičovský dom odporcov v 1.) a 2.) rade,
v ktorom bývajú po celý svoj život. Navrhovateľ predmetnú nehnuteľnosť nadobudol cestou výkonu
záložného práva, keďže pôvodná podielová spoluvlastníčka sporných nehnuteľností, sestra odporcov
S. P. uzatvorila s K.Š. J. Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 17. novembra 2019, ktorou bola

zabezpečená pôžička poskytnutá jej veriteľom K. J., pričom zálohom boli práve sporné nehnuteľnosti. S.
P. v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v dome nebývala. Veriteľ K. J. si uplatnil svoje právo zo záložnej
zmluvy a v mene sestry odporcov S. P. uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj rodinného
domu.Odporcoviatvrdia,žepredajomtohtorodinnéhodomudošlokporušeniuichpredkupnéhopráva,a
tovsúlades§140OZasvojhoprávasabudúdomáhaťcestousúdu.Zásahdoprávananedotknuteľnosť

obydlia a do práva na súkromie takej osoby je pre súd citeľnejší a má mu byť poskytnutá zvýšená
ochrana. Ústava pojem súkromný a rodinný život, ani obydlie bližšie nedefinuje. Keďže základné práva
a slobody podľa Ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o
ľudskýchprávachazákladnýchslobodách,súdprivymedzeníobsahuuvedenýchpojmovmusíprihliadať
aj na príslušnú judikatúru týkajúcu sa predovšetkým článku 8 ods. 1 Dohovoru. Z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva vyplýva, že pojem obydlie je autonómny pojem, ktorý nezávisí od klasifikácie
vnútroštátneho práva. V danej nehnuteľnosti žijú odporcovia v 1.) a 2.) rade, majú tam svoje hnuteľné
veci, ako aj veci osobnej potreby, a preto bol súd 1.inštancie toho názoru, že ich právo na obydlie,
nedotknuteľnosť obydlia a právo na súkromie majú v tomto prípade väčšiu váhu ako vlastnícke právo
prináležiace navrhovateľovi.

8. Podotkol, že skutkové tvrdenia navrhovateľa, ako aj samotných odporcov, že bolo porušené
predkupné právo budú predmetom posúdenia v budúcich súdnych sporoch. Navrhovateľ uvedenú
nehnuteľnosť neobýva, rovnako nepreukázal, aby nehnuteľnosť bola v zlom technickom stavevyžadujúca si akútnu potrebu jej rekonštrukcie a z tohto dôvodu mal za to, že, keďže odporcovia žijú v
rodinnom dome po celý ich život, odporca v 2.) rade je osobou duševne chorou, ktorá vyžaduje zvýšenú
opateru, nariadením neodkladného opatrenia by bolo neprimeraným spôsobom zasiahnuté do práva

na súkromie a nedotknuteľnosť obydlia odporcov v 1.) a 2.) rade a zároveň by nebol dodržaný princíp
proporcionality, keďže neodkladné opatrenie zasiahlo do práv odporcov nad nevyhnutný rozsah. Z tohto
dôvodu vyslovil názor, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný, a preto ho súd
prvej inštancie zamietol. Keďže návrh na nariadenie neodkladné opatrenia bol zamietnutý, nie je daná
poučovacia povinnosť súdu v súlade s § 336 a § 337 CSP.

9. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil tak, že navrhovateľ bol neúspešný, nemá nárok
na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Úspešným odporcom priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.Zároveň uviedol, že o ich výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia.

10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Svoje odvolanie
odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Uviedol, že na LV č. 1557 k. ú. Veľký Šariš, obec Veľký
Šariš, okres Prešov v časti B (Vlastníci a iné oprávnené osoby z práva k nehnuteľnosti) sú uvedení: P.
K. (odporca v 1.) rade) v podiele 2/6 k celku, D. A. (navrhovateľ) v podiele 3/6 k celku, H. Š. (odporca v
2.) rade) v podiele 1/6 k celku. Z uvedeného mal navrhovateľ za to, že je podielovým spoluvlastníkom

polovice všetkého nehnuteľného majetku zapísaného na LV č. XXXX k. ú. C. Š. a že má tak rovnaké
vlastnícke právo ako majú k spornej nehnuteľnosti odporcovia v 1.) a 2.) rade. Proti sebe tak stojí na
jednej strane vlastnícke právo navrhovateľa a na strane druhej vlastnícke právo odporcov v 1.) a 2.) rade.
Namietal aj tvrdenie, že predmetná nehnuteľnosť je jediným obydlím odporcov, keďže sami odporcovia v
1.) a 2.) rade uviedli, že sa zdržiavajú aj na inom mieste. Obydlie podľa navrhovateľa nemusí byť totožné

s miestom trvalého pobytu osoby. Preukázal, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností a nemá
vedomosť, aby predmetný majetok nadobudol v rozpore so zákonom, je toho názoru, že predmetný
majetok nadobudol dobromyseľne a postráda akýkoľvek neoprávnený zásah z jeho strany. S odvolaním
sa na záložného veriteľa K.. K. J. nesúhlasí s tvrdením odporcov, že došlo k porušeniu ich predkupného
práva. Poukázal tiež na výpis z LV č. XXXX, ktorého vyplýva, že S. P. má na danej adrese trvalý pobyt.

Z výpisu z LV č. 1557 vyhotoveného dňa 05.03.2021 rovnako vyplýva, že spoluvlastnícky podiel sestry
odporcov (t.j. jedna polovica nehnuteľností) bol zaťažený nielen záložným právom veriteľa p. K.. K. J.,
ale aj exekučným záložným právo súdneho exekútora S.. W. J., PhD., ako aj exekučným záložným
právom súdneho exekútora Mgr. E. F.. Predmetné skutočnosti sú čitateľné z výpisu z LV č. XXXX
k. ú. C. Š.. Pri požičiavaní peňažných prostriedkov, zaťažovaní nehnuteľného majetku a následnom

nesplácaní pôžičiek (viď. časť C: Ťarchy LV č. XXXX) nemala absolútne žiaden ohľad na to, že má
ísť o obydlie súrodencov, z ktorých jeden je osobou pozbavenou spôsobilosti na právne úkony. Naviac
odporca v 1.) rade ako opatrovník odporcu v 2.) rade nevykonal žiadne relevantné opatrenia pre
zamedzenie vzniknutého stavu. Navrhovateľ má dôvodnú obavu, že odporcovia budú podnikať kroky
k tomu, aby znížili samotnú hodnotu nehnuteľností, pretože budú mať istotu v slobodnom nakladaní

s vlastníctvom navrhovateľa bez toho, aby ich mohol, čo i len skontrolovať a vykonať kontrolu jeho
aktuálneho stavu a kontrolu jeho primeranej amortizácie. Odporcovia užívajú aj spoluvlastnícky podiel
navrhovateľa, čím dochádza k ich bezdôvodnému obohacovaniu. Navrhol napadnuté uzneseniu zmeniť,
nariadiť neodkladné opatrenie a taktiež priznať trovy konania.

11. Podaním zo dňa 03.09.2021 navrhovateľ predložil do spisu čestné prehlásenie sestry odporcov S.
P., ktorá čestne prehlásila, že má vedomosť o tom, že odporcovia K. P. a Š. H. sa nezdržiavajú na
adrese Hlavná 277/25, 082 71 Veľký Šariš, túto nehnuteľnosť ani nijako neužívajú, dom je prázdny
a dotyční sa zdržiavajú v N. na I.. Zároveň poukázal na skutočnosť, že podľa jeho vedomostí a
dostatočných zistení spotreba odobraných energií v rodinnom dome ku dňu 08.04.2020 (počiatočný

stav) a ku dňu 01.01.2021 (konečný stav) je s malou odchýlkou rovnaká. Z uvedeného vyplýva, že v
prípade obývania rodinného domu odporcovia výška odobraných energií v rodinnom dome by nebola za
uvedené zúčtovacie obdobie takmer nezmenená pri porovnaní vykonaného merania v prvý a posledný
deň obdobia. Zároveň navrhovateľ uviedol, že uvedené dôkazy nemohol v doterajšom priebehu konania
predložiť, nakoľko s čestným prehlásením p. P. navrhovateľ nedisponoval a nebolo v jeho možnostiach

a schopnostiach predmetný dôkaz predložiť. Taktiež vedomosť o spotrebe energie v rodinnom dome
získaval nie zo svojej viny až po podaní odvolania. Mal za to, že ním predložené právne skutočnosti
spôsobujú zánik, prípadne zmenu práva na obydlie odporcov, ktorí v dome nebývajú. Navrhovateľ citoval
ďalej ust. § 153 CSP a aj s citáciou jeho komentovaného znenia. K uvedenému ustanoveniu konštatoval,že v zmysle ust. § 153 písm. a) zohľadnenie opísaných a predložených skutočností v odvolacom konaní
prichádza v opísanom rozsahu do úvahy v prospech navrhovateľa.

12. Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

14. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie (§324 ods. 1 CSP).

15. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).

16. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,

že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha (§ 326 ods. 1 CSP).

17. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods. 2 CSP).

18. Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa §
325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (§ 328 ods. 1 CSP).

19. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia

strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o
zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia (§ 329 ods. 1 CSP).

20. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych

vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Súčasne je nevyhnutné zohľadniť,
že neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne. Právne účinky uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. To platí aj v prípade, ak z hmotného práva vyplýva
možnosť priznania určitého nároku alebo uloženia povinnosti za predchádzajúce obdobie.

21. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia (§ 329 ods. 2 CSP).
Potrebaichúpravymusíbyťbezodkladná,čozahŕňaajprvoknaliehavostianevyhnutnosti.Rozhodujúce
je výlučne kritérium splnenia zákonných podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

22. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá

však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie
bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy,
dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie
jeho právnej pozície do takej miery, že nie je možné čakať až na konečnú súdnu ochranu vo veci
samej. Navrhovateľ dôvodnú obavu, že odporcovia budú podnikať kroky k tomu, aby znížili hodnotu

nehnuteľnosti nijako nepreukázal. Pokiaľ skutočne dochádza k bezdôvodnému obohateniu odporcov vo
vzťahu k navrhovateľovi má možnosť si ho vypočítať a uplatniť. Doposiaľ sa tak nestalo. Má zároveň
možnosť riešiť svoje postavenie v súlade s ust.§139 Občianskeho zákonníka.

23. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj

splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany
navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.24.Predrozhodnutímsúduoneodkladnomopatreníniejezdôvodukrátkostičasupriestorprevykonanie
dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie
pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu

neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní (pozri
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna, sp. zn. 5 Cdo 25/2013).

25. Odvolací súd si osvojuje závery súdu prvej inštancie a iba na zdôraznenie vecnej správnosti a
v súvislosti s odvolacími námietkami navrhovateľa a jeho podaním zo dňa 03.09.2021 dopĺňa nižšie

uvedené.

26. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne vyhodnotil, že
navrhovateľom nebolo preukázané, že odporcovia v 1.) a 2.) rade sa zdržiavajú na inom mieste a sporná
nehnuteľnosť je tak nimi neobývaná. Navrhovateľ túto skutočnosť len stroho uviedol, bez predloženia
dôkazu, kde konkrétne na inom mieste sa zdržiavajú. Naopak sporná nehnuteľnosť predstavuje podľa

tvrdenia odporcov jediné obydlie, ktoré svedčí ako adresa ich trvalého pobytu, majú tam svoje hnuteľné
veci, veci osobnej potreby. Význam ochrany obydlia na ktoré poukázal súd prvej inštancie v napadnutom
uznesení je tak nesporný.

27. Právo na obydlie je súčasťou širšieho práva na súkromie. Odvolací súd poukazuje aj na Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky spis. zn. I. ÚS 13/2000: „Ústavou Slovenskej republiky vytvorená
ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana
súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do
obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života
jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na ochranu

súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia." Medzi právom na obydlie a vlastníckym právom neexistuje
automatická a bezpodmienečná väzba

28. Ochrane obydlia sa vo svojej judikatúre venuje aj Európsky súd pre ľudské práva a hierarchia
hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a tak majetok je zrejmá. Súd prvej inštancie správne založil

svoje rozhodnutie aj na význame a dôležitosti obydlia. Odvolací súd k tomu uvádza, že právo na
obydlie patrí medzi základné práva v demokratickej spoločnosti. Odvolací súd sa zaoberal aj podaním
navrhovateľa zo dňa 03.09.2021 aj v súvislosti s poukazom na ust. § 153 písm. a) CSP. Je pravda, že
oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany môže súd ospravedlniť na
základe objektívnych kritérií a subjektívnych kritérií. Napriek tomu ani v priebehu odvolacieho konania

navrhovateľ nepredostrel relevantné argumenty majúce súvis s prejednávanou vecou, ktoré by boli takej
povahy, že by mohli priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

29. Odvolací súd znova zdôrazňuje, že povinnosť odovzdať kľúče a sprístupniť rodinný dom sa
nemôže iba na formálnej existencií podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Je vecou všetkých

spoluvlastníkov, aby sa o užívaní nehnuteľností dohodli a postupovali v zmysle § 139 OZ. Iba ten, kto
je oprávnený v zmysle dohody alebo rozhodnutia súdu s nehnuteľnosťami fakticky nakladať by mohol
žiadať o vydanie kľúčov, prípadne vstup na nehnuteľnosť i v prípade, že by mohli existovať pochybnosti
o tom, či je alebo nie je nehnuteľnosť obydlím odporcov.

30. Možno teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu
dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú odpoveď na to, prečo návrhu nevyhovel.
Skutočnosť, že v tomto napadnutom rozhodnutí neboli naplnené očakávania navrhovateľa, teda že súd
prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho názorom ešte neznamená, že mohlo dôjsť k porušeniu práva
na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu
ochranu, túto stranám sporu poskytol.

31. Odvolací súd vzhľadom na uvedené, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1, ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
a § 257 CSP a čl. 17 Základných princípov CSP tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov
odvolacieho konania. Úspešným odporcom v konaní o odvolaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli aneúspešný navrhovateľ nemá nárok na ich náhradu. Preto odvolací súd vyslovil, že stranám náhradu
trov odvolacieho konania nepriznáva.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešov v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).