Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 2, 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5P/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620203309
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:6620203309.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLučenecsudcomJUDr.LuciouŠupenovouvkonanínavrhovateľky:F.Y.,nar.XX.XX.XXXX,

trvale bytom: Č. XX, XXX XX K., prechodne bytom: F. XX, XXX XX L. C. G. C., X. republika, štátna
občianka SR, zast. H.. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Č. XX, XXX XX K.C., štátny občan SR
proti manželovi: X. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Č. XX, XXX XX K., prechodne bytom: L. X, XXX
XX U., X. republika, štátny občan SR za účasti maloletých detí: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, F. Y., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom u otca a C. F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, všetky deti zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, o návrhu o rozvod manželstva
a o úpravu výkonu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo X. Y., nar. XX.XX.XXXX a F. Y., rod. J., nar. XX.XX.XXXX uzavreté
dňa XX.XX.XXXX vo O., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu O., zväzok XX, ročník XXXX,
strana XXX, poradové číslo XX r o z v á d z a.

II. Súd z v e r u j e maloleté deti F. Y., nar. XX.XX.XXXX a H. Y., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode
manželstva do osobnej starostlivosti a výchovy otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletých detí F. Y., nar. XX.XX.XXXX a H. Y.,
nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na každé dieťa zvlášť vždy mesačne vopred do
25. dňa toho ktorého mesiaca k rukám otca počnúc doručením tohto rozsudku.

IV. Súd z v e r u j e maloleté dieťa C. F. Y., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej
starostlivosti a výchovy matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

V. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa C. F. Y., nar. XX.XX.XXXX výživným
vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona vždy mesačne vopred do 25. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky
počnúc doručením tohto rozsudku.

VI. Styk rodičov s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.07.2020 domáhala rozvodu
manželstva a zverenia maloletých detí H. Y., nar. XX.XX.XXXX a maloletý F. Y., nar. XX.XX.XXXX, a užv čase podania návrhu plnoletého X. Y., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti
otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

2.Svoj návrh odôvodnila tým, že v spoločnej domácnosti na adrese O. č. XX žila v spoločnej domácnosti
s manželom iba do konca januára 2019. Pred uzavretím manželstva sa im narodila dcéra F., ktorá je už
plnoletá, je vydatá a žije so svojim manželom. Pred uzavretím manželstva sa im narodili syn X., F. a H.,
ktorí žijú so svojím otcom. Pred uzavretím manželstva sa s manželom dlho nepoznali. Z tohto dôvodu
nemala veľa času spoznať jeho inteligenciu, povahu a záľuby. Počas manželstva zistila, že

manžel napriek tomu, že majú 4 deti nie je ochotný pracovať a zarábať peniaze pre ich šesťčlennú
rodinu. Keď mu to ale vytkla, tak sa voči nej správal neslušne. Navyše sa rozhodol ju opustiť so svojimi
kamarátmi a odcestoval do X., pričom si so sebou zobral aj ich 3 maloleté deti. Z uvedených dôvodov
sa rozhodla taktiež opustiť Slovenskú republiku a vycestovala do X., kde sa zoznámila
so svojim terajším partnerom. Dňa 06.06.2020 mu porodila dcéru F. C., ktorej otcom je vyššie uvedený
priateľ B.-K. Z.. Z uvedených dôvodov sa rozhodla podať návrh o rozvod a navrhla súdu o

oslobodenie od platenia súdneho poplatku na základe toho, že nemá žiaden príjem. Vzťahy medzi nimi
ako manželmi sú vážne rozvrátené, ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť
svoj spoločenský účel. Niet žiadnej nádeje na obnovenie ich manželstva, keďže sa už citovo navzájom
odcudzili. Zároveň poukázala na to, že na pojednávaní ju bude zastupovať ňou splnomocnený zástupca
na základe písomného splnomocnenia zo dňa 25.05.2020.

3.Z rodného listu C. F. Y.ovej, nar. XX.XX.XXXX má súd za preukázané, že matkou je
navrhovateľka, otcom je X. Y.. (č.l. 3 spisu)

4.Z čestného prehlásenia spísaného navrhovateľkou zo dňa 10.07.2020 má súd za preukázané, že

navrhovateľka je prechodne bytom: F.ße XX, XXX XX L. C. G. C., X.. Pre nedostatok iných dôkazov
navrhovateľka čestne prehlasuje, že od leta 2019 žije v X. republike, nie je nikde evidovaná, je
nezamestnaná. Z tohto dôvodu nemá žiadny príjem. Vyživuje ju jej druh B.-K. Z.. (č.l. 4 spisu)

5.Zo sobášneho listu má súd za preukázané, že navrhovateľka a manžel a otec maloletých detí uzavreli

manželstvo dňa 12.04.2008 vo O.. Sobášny list je uložený v knihe manželstiev Matričného úradu O.,
zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX. ( prílohová obálka apud acta por. č. 7)

6.Z rodného listu maloletého dieťaťa H. Y. má súd za preukázané, že je narodený dňa XX.XX.XXXX.
Rodný list č. XX/XXXX je uložený v knihe narodení Matričného úradu Z., zväzok XX, ročník XXXX, strana

XX, poradové číslo XXX. (prílohová obálka apud acta por. č. 7 )

7.Z rodného listu maloletého F.a Y. má súd za preukázané, že je narodený dňa XX.XX.XXXX. Rodný
list č. XX/XXXX je uložený v knihe narodení Matričného úradu Z., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX,
poradové číslo XXX. (prílohová obálka apud acta por. č. 7 )

8.Z rodného listu F. Y.ovej má súd za preukázané, že je narodená dňa XX.XX.XXXX. Rodný list č. XX/
XXXX je uložený v knihe narodení Matričného úradu Z., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové
číslo XXX. (prílohová obálka apud acta por. č. 7)

9.Z rodného listu X. Y., má súd za preukázané, že je narodený XX.XX.XXXX. Rodný list č. XX/XXXX
je uložený v knihe narodení Matričného úradu Z., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo
XXX. (prílohová obálka apud acta por. č. 7 )

10.Z rodného listu navrhovateľky má súd za preukázané, že je narodená XX.XX.XXXX. Rodný list č. XX/

XXXX je uložený v knihe narodení Matričného úradu Z., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové
číslo XXXX. (prílohová obálka apud acta por. č. 7)

11.Zo záznamu z neverejného pojednávania Obvodného súdu P., sp.zn. XXX AR XXX/XX zo dňa
19.10.2020 má súd za preukázané, že otec maloletých detí je momentálne nezamestnaný, nemá žiadny

príjem zo zárobkovej činnosti. Poberá sociálne dávky od E. vo výške 350,-Eur na seba
a 220,-Eur na každé z dvoch maloletých detí, ako aj detské prídavky vo výške 204,-Eur na každé z
týchto dvoch maloletých detí. Býva na adrese L.ße 6, XXX XX U.. S matkou detí už tri roky nemal žiaden
kontakt a nevie kde sa momentálne zdržiava. (č.l. 68-69 spisu)12.Zo správy Obvodného súdu P. na základe žiadosti o právnu pomoc, o správu o bytových pomeroch
a príjmovej situácii sa zakladajúcej výlučne na zisteniach Všeobecnej sociálnej služby (ASD) počas

návštevy v domácnosti, návšteva domácnosti zrealizovala pani D. dňa 13.10.2020. Podľa vyjadrenia
pána Y. odišla pani Y.ová vo februári 2019 od rodiny. Podľa neho s novým partnerom odcestovala
do K.. Posledná známa adresa manželky bola v L. C. G. C.. Podľa informácií od ohlasovne v L. sa pani
Y.ová odhlásila dňa 15.08.2020 na neznáme miesto. Úradu pre mladistvých okresu P. sa zatiaľ
nepodarilo s ňou spojiť. Z dôvodu spoločnej starostlivosti rodičov o ich deti to predstavuje veľký problém,

keďže otec maloletých detí v zásade nemôže o veciach týkajúcich sa jeho detí rozhodovať sám. Poštové
zásielky sa nepodarilo matke detí doručiť. Pán Y. býva so svojimi deťmi F.om, H. a X.om v byte v U..
Dcéra F. sa už odsťahovala a je sebestačná. F. navštevuje školu F. F. vo W.. Ráno ho vyzdvihne taxík
a odváža ho do školy. Po vyučovaní ho zase vozí domov. Otec maloletých detí je v úzkom kontakte s
jeho triednou učiteľkou, riaditeľkou a sociálnym oddelením školy. Úrad pre mladistvých bol voči škole
zbavený mlčanlivosti, aby bolo vytvorené prostredie pre dobrú a pre F.a prospešnú spoluprácu.

H. navštevuje každý deň školu C. Z. v X.. H. sa tam cíti dobre a darí sa mu v nej. Pán Y. bol
od roku 2018 do júla 2020 zamestnaný na skrátený úväzok v čistiacej spoločnosti. Z dôvodu
pandémie koronavírusu poklesli objednávky a pán Y. bol zamestnávateľom prepustený. Zatiaľ sa mu
nepodarilo znovu sa zamestnať. Potenciálni zamestnávatelia často hľadajú kandidátov s
vlastným autom. Pán Y. má vodičské oprávnenie, no nemá vlastné auto. Rodina žije z dávok

od E.. Pán Y. poberá sumu, ktorá pokrýva väčšinu nájmu a dávku na živobytie. Okrem toho Krajinská
rada P. mu na H. schválila zálohu na výživné. Rodina poberá detské prídavky. Pán Y. má dlhy vo výške
3.000,-Eur. V súčasnej situácii ich nie je schopný uhradiť. Rodina býva v dostatočne veľkom byte. Byt je
zariadenýchudobnealevidieť,žeječistýauprataný.PánY.sastaráodomácnosť,varídeťom a
perie im. Keďže momentálne nemajú peňazí nazvyš, nie vždy majú všetky deti dostatočné oblečenie.

Deti pri pohovore uviedli, že sa s otcom cítia dobre. Dobre sa o nich stará a zaopatruje
ich. Cítia sa ľúbené a dôležité. O matke už dlho nič nepočuli. Nie je s nimi v kontakte. Najprv
im chýbala, ale už si zvykli, že sú s otcom. (č.l. 70-72 spisu)

13.Splnomocnený zástupca navrhovateľky a manžel sa pojednávania nezúčastnili napriek včasnému

riadnemu doručeniu predvolania, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili, nepožiadali o
odročenie pojednávania, na základe čoho súd pojednával dňa 02.06.2021 v súlade s § 180 CSP v ich
neprítomnosti.
14.Podľa čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní
a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa

zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie č. 2201/2003“), vo veciach rozvodu,
rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu,
a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo

- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,
alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním

návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam
má „domicil“;
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú
obaja manželia „domicil“.

15.Podľa čl. 12 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003, súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa
článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej
veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak:
a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu
b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným

jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

16.Podľa prvej vety bodu 12 Nariadenia č. 2201/2003, kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv
a povinností upravené týmto nariadením sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa.17.Podľa čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone
rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „Nariadenie č. 4/2009“) v spojení

s Korigendom k nariadeniu (Úradný vestník Európskej únie L7 z 10. 01. 2009), v členských štátoch je
právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná:
a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo
b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo
c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca

sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a
povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

18.Aby súd mohol vo veci konať, musia byť splnené podmienky konania, na splnenie ktorých súd
prihliada kedykoľvek za konania. Jednou z podmienok konania je aj existencia súdnej právomoci.
Nedostatok súdnej právomoci je neodstrániteľným nedostatkom konania, ktorý keď súd zistí, nemôže
vo veci konať a konanie musí zastaviť. V prípade veci s cudzím prvkom, ktorá môže byť daná s
ohľadom na účastníkov konania alebo vzhľadom na predmet sporu, či iné okolnosti, súd postupuje podľa

mnohostranných, či bilaterálnych zmlúv, ktorými je štát viazaný.

19.V danej veci sa jedná o konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode. Navrhovateľka (matka maloletého dieťaťa) je slovenská štátna
občianka, manžel navrhovateľky (otec maloletého dieťaťa zapísaný v rodnom liste maloletého) je taktiež

slovenský štátny občan, maloleté deti majú slovenské štátne občianstvo, t.j. manželia sú štátnymi
príslušníkmi toho istého štátu, majú rovnaké štátne občianstvo. Nakoľko ide o konanie o rozvod
manželstva, v ktorom sú obaja manželia štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, súd z uvedeného
dôvodu založil právomoc konať o rozvode manželstva aplikujúc č.l 3 ods. 1 písm. b/ Nariadenia (ES)
č. 2201/2003.

20.Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej ZoR) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

21.Podľa § 23 ods. 2 ZoR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

22.Podľa § 23 ods. 3 ZoR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na

porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

23.Podľa § 24 ods. 1 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

24.Podľa § 27 ods. 1 ZoR, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva

matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

25.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú existenciu objektívneho a
kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, ktorý je takej intenzity, že ich manželstvo neplní a
do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie

biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Manželstvo navrhovateľky bolo spočiatku
usporiadané. Manžel napriek tomu, že majú 4 deti nebol ochotný pracovať a zarábať peniaze pre ich
šesťčlennú rodinu, ako v návrhu uviedla v januári 2019 opustil ich spoločnú domácnosť. Rozhodol sa
so svojimi kamarátmi odcestovať do X., pričom si so sebou zobral aj ich 3 maloleté deti. Z uvedenýchdôvodov sa rozhodla taktiež opustiť Slovenskú republiku a vycestovala do X., kde sa zoznámila so
svojim terajším partnerom, ktorému dňa XX.XX.XXXX porodila dcéru F. C.. Navrhovateľka si nevie
predstaviť spoločné fungovanie a obnovenie manželského spolužitia, nakoľko má už inú známosť. Súd

mal za to, že sú splnené podmienky v zmysle § 23 Zákona o rodine a preto manželstvo
účastníkov konania rozviedol.

26.Pre určenie právomoci v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, ktoré je zo zákona spojené s konaním o rozvod, je potrebné vychádzať z čl. 8

Nariadenia č. 2201/2003, ktoré zakotvuje všeobecnú právomoc vo veciach úpravy rodičovských práv a
povinností, ktorá je daná obvyklým pobytom dieťaťa v čase začatia konania. Výnimky z všeobecného
princípu právomoci ustanovujú čl. 9, 10, 12 a 13 Nariadenia č. 2201/2003. V čl. 9 je upravené zachovanie
právomoci počas trojmesačného obdobia po presťahovaní dieťaťa do iného členského štátu. Čl. 10 rieši
súdnu právomoc v prípadoch únosu dieťaťa. Čl. 12 upravuje dohody o súdnej právomoci, v odseku 1
stanovuje, že súd, ktorý začal konanie o rozvod manželstva podľa Nariadenia č. 2201/2003, má tiež

právomoc vo veciach, ktoré sa týkajú rodičovských práv a povinností a ktoré súvisia s rozvodom, ak
sú splnené určité podmienky. Čl. 13 priznáva právomoc súdom členského štátu, v ktorom sa dieťa
nachádza, ak nemožno obvyklý pobyt dieťaťa určiť. Ako už bolo uvedené, skutočnosť, kde má maloleté
dieťa obvyklý pobyt je potrebné určiť na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého
prípadu, pričom obvyklým pobytom maloletého dieťaťa by malo byť miesto dieťaťa, ktoré zohľadňujúc

rodinné, školské, sociálne väzby dieťaťa zosobňuje centrum jeho každodenného života.

27.Podľa § 24 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a
povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové

väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

28.Podľa § 24 ods. 5 ZoR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do
osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.

29.Súd sa ohľadne určenia právomoci v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom, ktoré je zo zákona spojené s konaním o rozvod vychádzal z Čl. 12, keďže ako
vyplýva aj z vyššie uvedeného vyslovil svoju právomoc konať vo veci rozvodu z dôvodu, že manželia sú
obaja štátnymi príslušníkmi SR (Čl. 3 ods. 1 písm. b/ Nariadenia rady ES 2201/2003). Súd doplňuje, s

poukázaním na Čl. 12 ods. 2 písm. a/ Nariadenia rady ES 2201/2003, z ktorého jednoznačne vyplýva,
že právomoc založená podľa ods. 1 písm. a/ zanikne, akonáhle rozsudok o návrhu na rozvod sa stane
právoplatným.
Vzhľadom k tomu, že maloletý H. a maloletý F. žijú s otcom cca od roku 2019 v X., kde navštevujú
školské zariadenia, majú tam sociálne väzby, samotné deti pri zisťovaní bytových a príjmových pomerov

otca všeobecnou sociálnou službou (ASD) počas návštevy ich domácnosti uviedli, že sa s otcom cítia
dobre, cítia sa ľúbené, dobre sa o nich stará, pričom o matke už dávno nepočuli. Na základe tohto súd
zveril maloleté deti H. a F.a do osobnej starostlivosti otca. Maloletú C. F. Y.ovú zveril súd do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, z dôvodu jej útleho veku, ako aj toho, že biologickým
otcom nie je matričný otec, ale jej terajší partner, s ktorým momentálne aj žije pravdepodobne v K..

30.Pre určenie právomoci ohľadom výživného na maloleté dieťa je potrebné vychádzať z čl. 3 Nariadenia
č. 4/2009, ktoré zakotvuje všeobecnú právomoc, ktorá je daná alternatívne štyrmi kritériami, z toho dve
sú založené na obvyklom pobyte a dve na prebiehajúcich konaniach súvisiacich s konaním o výživnom.
Súd má preukázané, že nie je splnené prvé ani druhé kritérium dané čl. 3 písm. a), b) Nariadenia č.

4/2009, nakoľko odporca, t.j. matka maloletých detí F.a a H. ako oprávnených z výživného nemajú
obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, ako ani matričný otec maloletej C. F. a C. F. samotnej. V
danom prípade je konanie o výživnom spojené s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, kde sú splnené podmienky na aplikáciu čl. 3 písm. d) Nariadeniač. 4/2009, keďže súd konštatoval, že v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností
má právomoc konať. Svoju právomoc konať súd odvodzuje z čl. 4 ods. 1 písm. c/ i) Nariadenia č.
4/2009, na základe ktorého účastníci konania sa môžu dohodnúť, že právomoc konať o existujúcich

alebo prípadných budúcich sporoch medzi nimi vo veci vyživovacej povinnosti majú tieto súdy členských
štátov: c) v prípade vyživovacej povinnosti medzi manželmi alebo bývalými manželmi:
i) súd, ktorý má právomoc konať o ich spore v manželskej veci.

31.Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

32.Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

33.Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

34.Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

35.Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

36.Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

37.Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

38.Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

39.Na základe toho, že v čase rozhodovania sú obaja rodičia nezamestnaní súd určil ich vyživovaciu
povinnosť na maloleté detí s prihliadnutím na ich majetkové pomery povinnosť prispievať na ich výživu
v minimálnom rozsahu v súlade s § 62 ods. 3 Zákona o rodine, teda vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona, na každé dieťa zvlášť, a zároveň rozhodol o spôsobe platenia výživného.

40.Výška výživného predstavuje zákonné výživné, ktoré je každý z rodičov povinný platiť bez ohľadu na
svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Minimálny rozsah výživného vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vyplýva z ustanovenia
§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnené niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a od 01.07.2020 predstavuje sumu 29,42 Eur.

41.V spojitosti s uložením vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa C. F. Y.ovú, nar. XX.XX.XXXX

matričnému otcovi (manželom matky v čase jeho narodenia), hoci nie je jeho biologickým otcom, súd
postupoval v súlade s dikciou § 85 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého eklatantne vyplýva, že ak sa
narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo
po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. Keďže v čase narodenia maloletého
dieťaťabolieštenavrhovateľkasodporcommanželmi,otcovstvosvedčíodporcovi,hocijehobiologickým

otcom v skutočnosti nie je. Na základe vyššie uvedeného súd odporúča odporcovi a aj matke maloletého
dieťaťa postupovať v súlade s § 88 Zákona o rodine, na základe ktorého má manžel právo zaprieť
otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, pričom aj matka môže do troch rokov od
narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel.42.Súd záverom pre úplnosť poznamenáva, že rozhodnutie o úprave výkonu práv a povinností a výžive
maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

43.O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287,

984 01 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak
sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie je možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).

Podľa § 63 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá
povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,

c) predajom hnuteľných vecí,d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,

g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.