Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 4, 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7T/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010534
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1620010534.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou v trestnej veci obžalovaného D. P.,

nar. XX.XX.XXXX v L., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. augusta 2021 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
D. P., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bydliskom Q. P. T. č. XXX

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 17.05.2019 o 17.00 h na úseku cesty medzi obcami Lozorno a Jablonové počas jazdy v idúcom
motorovom vozidle, po prechádzajúcej slovnej výmene názorov s poškodeným T. B., ktorá vyústila
do fyzického kontaktu medzi obvineným a poškodeným, kedy obvinený sedel vpredu na mieste
spolujazdcaapoškodenýsedelnazadnýchsedadlách,udrelobvinenýpoškodenéhoviackrátopakovane
päsťou do oblasti tváre, čím poškodenému T. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, spôsobil
ťažké pohmoždenie tváre vľavo, zlomeninu nosových kostí, drtivú zlomeninu nad a pod očnicovým

oblúkom a poškodenie tvárovej dutiny, tržnú ranu v dutine ústnej, čo si vyžiadalo liečenie spojené s
práceneschopnosťou od 17.05.2019 do 01.09.2019,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona

Za to sa mu
ukladá

podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a s poukazom
na § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 3.000,- (tri tisíc) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému
Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom ul. 29. Augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava škodu vo
výške 1.921,60 Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava
škodu vo výške 4.693,25 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného T. B., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale
bydliskom B.. XXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 29. septembra 2021 Okresnému súdu Malacky
obžalobuč.2Pv287/19/1106-23naobžalovanéhoD.P.preprečinublíženianazdravípodľa§156ods.1,
ods. 3 písm. c) Trestného zákona na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. augusta 2021 obžalovaný po poučení o svojich právach a
povinnostiach urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa §

333 ods. 3, písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo

obžalovaný odpovedal: Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný
odpovedal: Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe
kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené
v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní

viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného z
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na skutkovom základe
uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vykonal dokazovanie len ohľadne trestu a prípadnom ochrannom opatrení, a to oboznámením
aktualizovaného odpisu z registra trestov, lustráciou z registra priestupkov, vyjadrením Všeobecnej
zdravotnej poisťovne k škode, vyjadrením Sociálnej poisťovne k škode, podaním poškodeného o výške
škody.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na

jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov
za súčasného vyjadrenia morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j.
zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri
voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich

okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia

trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia,
zaraďujemedziprečiny,zločiny,prípadneobzvlášťzávažnézločiny.Tomutozaradeniupotomzodpovedá
buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím
slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona zákonodarca

vymedzuje trestnú sadzbu v rozpätí od 2 rokov do 5 rokov. Tým, že ide o trestný čin, ktorého horná
hranica trestnej sadzby neprevyšuje 5 rokov, zákonodarca ho radí medzi prečiny [§ 10 ods. 1 písm. b)
Trestného zákona]. Okrem toho, stanovením uvedeného rozpätia trestnej sadzby je tento trestný čin
zaradený medzi menej závažné trestné činy, nakoľko za jeho spáchanie súd nemusí povinne ukladať
trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona argumentum a contrario). Súd za spáchanie prečinu

podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona môže preto uložiť dokonca len samostatné alternatívne tresty
ako napríklad peňažný trest alebo trest povinnej práce. Z uvedených skutočností preto súd uzatvára, že
prečinublíženianazdravípodľa§156ods.1,ods.3písm.c)Trestnéhozákonaniejepodľazákonodarcu
tak typovo závažným trestným činom, aby určil súdu povinnosť ukladať pri ňom len trest odňatia slobody,
prípadne len nepodmienečný trest odňatia slobody a to ani za situácie, ak bol predmetný trestný čin

spáchaný tak, že obžalovaný ním spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.

Obžalovaný má dva záznamy v registri trestov, pričom pri oboch sa naňho hľadí ako keby nebol
odsúdený. Z evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaný spáchal viacero priestupkov, všetky na
úseku dopravy.

Vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo ku skutku (ústna provokácia zo strany poškodeného a podľa
svedka A. B. aj prvý útok na obžalovaného) ako aj vzhľadom k výkonu povolania obžalovaného,
ktorému by podmienečný trest mohol spôsobiť problémy v zamestnaní súd dospel k záveru, že je možné
obžalovanému uložiť miernejší trest, než trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu,

ktorý súd po priznaní obžalovaného považoval za neprimeraný. Súd dospel k záveru, že uloženie
podmienečného trestu odňatia slobody je v prípade obžalovaného, ktorý nie je kriminálne závadovou
osobou, ale len osobou ktorá sa nechala vyprovokovať a následne neprimerane reagovala na náhodne
vzniknutý konflikt s kolegom - poškodeným, neprimerané.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, jeho osobu, pomery a možnosti nápravy, vychádzal súd zo zásady, že
trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému prečinu (zásada
proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred

páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a
prvokindividuálnejprevencie(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanom
-potencionálnympáchateľom,vočiktorýmsaprejavujeprvokgenerálnejprevencie(výchovnépôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie
páchateľa (retribúcia).

Obžalovaný sa ku skutku v plnom rozsahu priznal a tento oľutoval a teda súd zistil poľahčujúcu okolnosť
uvedenú v § 36 písm. l) Trestného zákona. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil žiadnu. Prevahu počtu
poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi v pomere 1:0 a povahu vyššie uvedených okolností, osobu
obžalovaného a jeho pohnútku bolo potrebné zohľadniť aj pri výmere iného, ako trestu odňatia slobody,

i keď s podmienečným odkladom jeho výkonu a to peňažného trestu tak, aby bol tento v súlade s
§ 34 ods. 1 a ods. 4 Trestného zákona. V zmysle zásady proporcionality a primeranosti trestu bolo
potrebné pristupovať obozretne, keď na jednej strane obžalovaný má trvalý pracovný pomer v stabilnom
zamestnaní a má jednu vyživovaciu povinnosť, súd bol toho názoru, že na jeho prevýchovu a nápravubude dostatočný iný alternatívny trest, nakoľko práve v jeho prípade, môže lepšie viesť k jeho náprave
a ponaučeniu z uvedenej situácie, ktorú vyvolal. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že peňažný
trest 3.000,- Eur bude dostatočný nielen na potrestanie obžalovaného, ale aj jeho prevýchovu a splní

svoj účel. Súd má zato, že práve peňažný trest bude pre obžalovaného takým citeľným zásahom,
že sa bude v budúcnosti vyvarovať protiprávneho konania. Na druhej strane uložený peňažný trest
nespôsobí obžalovanému problémy pri výkone jeho povolania, čo mu umožní zachovať si stabilné
zamestnanie a následne zo svojho príjmu uhradiť škodu poškodeným. Tento druh trestu a jeho výmera
je vymožiteľný, dostatočne a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej

prevencie a možno dôvodne očakávať, že ho s porozumením príjme aj spoločnosť ako trest primerane
vyjadrujúci aj morálne odsúdenie páchateľa. Pri jeho ukladaní súd prihliadol na osobné a majetkové
pomery obžalovaného, pričom by tak neurobil, ak by bolo zrejmé, že by bol nevymožiteľný na základe §
57 odsek 1 Trestného zákona. Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona vymožená suma peňažného trestu
pripadá štátu.

Pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil súd náhradný
trest odňatia slobody podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona, nakoľko podľa tohto ustanovenia ak súd
ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie spolu s uloženým trestom
odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby. Obligatórne preto súd ustanovil

obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest
odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov, úmerne k uloženému peňažnému trestu. Takto uložený
trest súd považoval za spravodlivý.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tak súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej spoločnosti

Všeobecná zdravotná poisťovňa škodu vo výške 4.693,25 Eur a poškodenej spoločnosti Sociálna
poisťovňa škodu vo výške 1.921,60 Eur, škody týkajúce sa liečebných nákladov, resp. poskytnutej
zdravotnej starostlivosti a vyplatených nemocenských dávok, pričom vychádzal z dokladov, ktoré boli
predložené do vyšetrovacieho spisu ešte počas prípravného konania (č. l. 76, resp. č. l. 85-86), ktoré
nároky obžalovaný ani nenamietal a súd tieto sumy považoval za nesporné.

Čo sa týka výroku o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému T. B., súd odkázal poškodeného na civilný
proces z dôvodu, že poškodený si spôsobenú škodu v trestnom konaní síce uplatnil ale nevyčíslil. Na
hlavnom pojednávaní uviedol, že už bola podaná samostatná žaloba v civilnom sporovom konaní, kde
si uplatňuje škodu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali

odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne
podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.