Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 18, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/83/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914010627
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914010627.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD.
a sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného K.. E. U. za prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. na verejnom zasadnutí dňa 18. mája
2016 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T 150/2014
zo dňa 9. 6. 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K.. E. U. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T 150/2014 zo dňa 9. 6. 2015 bol obž. K..
E. U. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák.,
ktorého sa dopustil tým, že
od 1. 2. 2014 až do 9. 6. 2015 v C. L. a všade inde, kde sa zdržiaval, si neplnil pravidelne a v plnej

výške vôbec svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 ods. 3 a nasl. Zákona o
rodine a ktorá mu bola uložená uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 12C/108/2011-50
z 31.01.2012, právoplatným a vykonateľným 13. 02. 2012 a to prispievať výživným na svojho syna V.
U., t. č. V. T., nar. XX.XX.XXXX v C. L., sumou vo výške po 100,- € mesačne, vždy do 15-teho dňa
toho ktorého mesiaca vopred do rúk svojho syna V. T., nar. XX.XX.XXXX v C. L., trvalým bydliskom H.
XX, okres C. L., t. č. študenta II. ročníka N. S. V. G. v T., aj napriek tomu, že za uvedené obdobie do

29.07.2014 bol živnostníkom, taktiež pracoval v a. s. V. M. Z. F. a t. č. pracuje v a. s. L. J., a. s.,
T. Z. X, F., čím mu vznikol za uvedené obdobie do 09.06.2015 na bežnom zameškanom výživnom pre
svojho syna V. T. dlh vo výške 1.600,- €,
pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Rimavská Sobota spisovej značky 2T/17/2013 z 27.08.2013, v súvislosti s uznesením Krajského súdu v
BanskejBystricisp.zn.2To108/13z09.01.2014zaprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1

Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody na šesť mesiacov so skúšobnou
dobou na jeden rok a povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe dlžné zameškané
výživné plnoletému synovi V. U. vo výške 1.460,- €,

Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods.
2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, pričom súčasne podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a) Tr.

zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.
Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na skutočnosť, že skutok, ktorý sa
kladi obžalovanému za vinu bol preukázaný najmä výpoveďou svedkyne K.. T., ďalej výpoveďou
svedka V. T., ktorí jednoznačne uviedli, že obžalovaný za žalované obdobie ničím neprispel na výživu
svojho syna a že dlhuje na výživnom sumu vo výške 1 600,- eur. Ďalej poukazuje prvostupňový

súd na to, že tieto skutočnosti boli preukázané aj rodným listom, odpisom rozsudku týkajúceho sa
predchádzajúceho odsúdenia a ostatnými listinnými dôkazmi. Prvostupňový súd ďalej v odôvodnenísvojho rozhodnutia konštatuje, že týmto konaním obžalovaný naplnil prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák., nakoľko najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov neplnil
zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch

za taký čin odsúdený. V súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prvostupňový súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uvádza, že vzhliadol v prípade obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť a to
podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa tento priznal k spáchaniu činu a trestný čin úprimne oľutoval
a ďalej u neho vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., lebo už bol
obžalovaný za trestný čin odsúdený. S prihliadnutím na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností

potom v náväznosti na záver, že obžalovaný pokračoval v páchaní rovnorodej trestnej činnosti počas
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia dospel k záveru, že na jeho prevýchovu a nápravu je možno
pôsobiť uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere jedného roka a to z dôvodu, že
predchádzajúce podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj výchovný účel. Vzhľadom na skutočnosť, že
obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody, tohto pre výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie samotný obžalovaný. V písomných
dôvodoch odvolania doručených Okresnému súdu Rimavská Sobota 19. 10. 2015 uvádza, že na hlavné
pojednávanie dňa 9. 6. 2015 sa nemohol dostaviť z finančných dôvodov a pracovných povinností, takže
nemal možnosť deklarovať vyrovnanie nedoplatkov na výživnom. Ďalej uvádza, že nedoplatok, ktorý mu

je dávaný za vinu vo výške 1 600,- eur na syna V. U., študenta, samozrejme zdokladuje uhradením a
na odvolacom pojednávaní toto predloží. Ďalej taktiež uvádza, že urobí všetko preto, aby už nevznikol
žiadny nedoplatok až do obdobia, kým ešte jeho syn V. T. bude študentom. Záverom písomných dôvodov
odvolania uvádza, že sa na odvolacom konaní zúčastní a všetko uvedie na správnu mieru, pretože mu
záleží na vyriešení svojich povinností.

V ďalších svojich podaniach, v ktorých ospravedlňoval svoju neúčasť na verejných zasadnutiach, resp.
žiadal o odročenie hlavného pojednávania, ktoré sčasti možno považovať i za doplnenie dôvodov
odvolania obžalovaný opakovane uvádzal, že mieni do verejného zasadnutia uhradiť svoje podlžnosti.
Takto napr. v žiadosti o odročenie pojednávania na č.l. 98 uviedol, že žiada v súčasnosti v banke o

krátkodobú pôžičku, ktorá mu bola prisľúbená po zdokladovaní minuloročných príjmov a taktiež sa snaží
predať svoje 10 ročné auto. Taktiež obžalovaný uvádza, že sa narýchlo prihlásil do novej práce, kde
je v skúšobnej dobe a robí všetko preto, aby začal normálne pracovať a zarábať. Dokonca v prípade
mailového podania na č.l. 101-102 v súvislosti s ospravedlnením svojej neúčasti na verejnom zasadnutí
predložil i príkaz na úhradu s dátumom splatnosti 7. 3. 2016 na čiastku 2 600,- eur, ktorý príkaz opätovne

predložilidruhýkrátpriospravedlnenínatermínpojednávania6.4.2016tak,akovyplývazč.l.140a141.

Po vzatí obžalovaného do väzby dňa 29. 4. 2016 doplnil dôvody odvolania i ustanovený obhajca
obžalovaného. Tento v písomných dôvodoch odvolania uvádza, že podáva odvolanie tak proti výroku
prvostupňového súdu o vine a taktiež i proti výroku o treste. V prípade dôvodov odvolania vo vzťahu

k vine obhajca obžalovaného uvádza, že rozsudok prvostupňového súdu neobsahuje akékoľvek
zhodnotenie subjektívnej stránky trestného činu a preto obžalovanému nie je zrejmé, akým spôsobom
súd prvého stupňa dospel k záveru, že zavinenie obžalovaného existuje a už vôbec nie v akej forme.
Zdôrazňuje pritom, že svojej vyživovacej povinnosti sa nevyhýbal úmyselne, avšak s prihliadnutím
na jeho osobné a majetkové pomery v relevantnom čase a v období má za to, že vo vzťahu k jeho

osobenemožnoustáliťaninedbanlivostnékonanie.Zdôrazňujepritom,žemánedostatokdisponibilného
príjmu v dostatočnom rozsahu, že v jeho prípade existovali i staršie záväzky, ktoré boli voči jeho osobe
vymáhané a taktiež poukazuje na existenciu a plnenie iných vyživovacích povinností k jeho ďalším
dvom synom a to S. U. a L. U.. Akcentuje pritom skutočnosť, že rozsah jeho vyživovacej povinnosti
nebol v priebehu celého konania zisťovaný ani preukázaný. Samotná skutočnosť, že obžalovaný bol

zamestnaný, ešte podľa jeho názoru neznamená, že bol aj objektívne schopný vyživovaciu povinnosť
plniť v rozsahu vyplývajúcom zo zmieru potvrdeného súdom. Namieta tiež skutočnosť, že v priebehu
konania nebolo preukázané, či vyživovaná osoba nie je schopná živiť sa sama, či v štúdiu riadne
pokračuje a či nie je spôsobilá dosahovať samostatné príjmy. Poukazuje pritom tiež na svoju výplatnú
pásku za mesiac september 2014 (č.l. 44 vyšetrovacieho spisu), z ktorej vyplýva, že z jeho čistej

mzdy vo výške 367,03 eur mu po odpočítaní exekučnej zrážky vo výške 132,44 eur bola vyplatená len
suma 235,59 eur, ktorá suma len o málo prevyšuje sumu životného minima pripadajúcu na plnoletú
fyzickú osobu. V súvislosti so zavinením obžalovaného a skutkovými zisteniami preto uzatvára, že
považuje rozsudok prvostupňového súdu za nejasný a neúplný s tým, že súd sa nevysporiadal sovšetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Vo vzťahu k záverom prvostupňového súdu vo
výroku o treste zdôrazňuje, že uložený trest je neprimerane prísny, vzhľadom na jeho osobné pomery
a charakter trestnej činnosti, pričom osobitne namieta pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností

ustálených súdom prvého stupňa s tým, že jeho predchádzajúce odsúdenie nemôže byť vzaté v úvahu
ako priťažujúca okolnosť, pretože je súčasťou skutku, ktorý sa mu kladie za vinu s tým, že takýto postup
nie je v súlade s ust. § 38 ods. 1 Tr. zák. Rovnako tak uložený nepodmienečný trest považuje za
neprimerane prísny a domnieva sa, že v danom prípade bolo postačujúce uložiť iný alternatívny trest vo
vzťahuknepodmienečnémutrestuodňatiaslobody.Vkonečnomdôsledkupotomobhajcaobžalovaného

sa podaním odvolania domáha zrušenia rozsudku prvostupňového súdu s tým, aby krajský súd vrátil
vec súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol, prípadne aby
vo veci rozhodol krajský súd sám pri zohľadnení dôvodov odvolania.

Na verejnom zasadnutí obžalovaný zotrval na dôvodoch svojho odvolania a dôvodoch odvolania svojho
obhajcu, pričom krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť s tým,

že rozsudok považuje za zákonný a dôvodný.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania obžalovaným preskúmal v zmysle ust.
§ 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1Tr.por.Popostupevzmysletohtoustanoveniakrajskýsúddospelkzáveru,žeodvolanieobžalovaného
nie je dôvodné.

Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam krajský súd konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so

závermi prvostupňového súdu, že výsluchy svedkyne K.. K. T., ako i svedka V. T., ako i ďalšie
listinné dôkazy, ktoré boli oboznámené na hlavnom pojednávaní, sú postačujúce pre preukázanie
všetkých skutkových okolností rozhodujúcich pre správnu právnu kvalifikáciu. V súvislosti s právnou
kvalifikáciou konania obžalovaného, ako je uvedená v rozsudku prvostupňového súdu, i vzhľadom na
argument obhajcu uvedený v odvolaní, ktorý správne poukázal na to, že rozsudok prvostupňového

súdu sa touto okolnosťou nezaoberal, treba konštatovať, že vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie
obžalovaného, skutočnosť, že obžalovaný za rozhodné obdobie nezaplatil v podstate ani euro, že
výsledkami dokazovania bolo preukázané, že v rozhodnom období bol obžalovaný zamestnaný tak,
ako to vyplýva z hodnotení jeho zamestnávateľov a to firmy V. M. Z. F., ďalej L. J., a. s., T. Z., F.
a keďže vzhľadom na skutočnosť, že v kritickom čase bol i živnostníkom, kde naviac tiež ako sám

uviedol v dôvodoch odvolania, bol vlastníkom motorového vozidla, všetko to sú konkrétne skutočnosti,
ktoré preukazujú, podľa názoru krajského súdu, úmysel obžalovaného neplatiť výživné. V dôsledku
absencie odvolania okresného prokurátora však krajský súd nemohol zmeniť túto právnu kvalifikáciu,
nakoľko by došlo k zhoršeniu postavenia osoby obžalovaného v prípade takejto právnej kvalifikácie.
Za tejto situácie, keď dôkazy preukazujú viaceré prvky dokonca úmyselného konania obžalovaného,

je potom právna kvalifikácia za nedbanlivostné konanie plne odôvodnená. Obžalovaný teda vedel, že
môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale
bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, čím sa konania
dopustil vedomou nedbanlivosťou podľa § 16 písm. a) Tr. zák. V tomto smere potom krajský súd doplňuje
dôvody rozhodnutia prvostupňového súdu.

Vo vzťahu k záverom a úvahám prvostupňového súdu ohľadne trestu a pomeru poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, ktoré taktiež v odvolaní napáda obžalovaný, krajský súd dospel k nasledovným
záverom. Z odpisu registra trestov na č.l. 48 je zrejmé, že predchádzajúcim odsúdením za rovnorodú
trestnú činnosť bol rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T 17/2013 z 27. 8. 2013, ktorý

nadobudol právoplatnosť 9. 1. 2014. Tento rozsudok je i súčasťou výroku prvostupňového súdu a to s
poukazom na skutočnosť, že obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti dopustil v priebehu posledných
dvoch rokov, kedy bol odsúdený za rovnorodú trestnú činnosť. V tejto súvislosti správne argumentuje
obhajca, že vo vzťahu k tomuto rozsudku nie je možné prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť. Iná je
však situácia v súvislosti s rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T 321/2012, ktorý bol

potvrdený Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 5To 81/2013. Toto odsúdenie obžalovaného sa
týkalo inej trestnej činnosti a z odpisu registra trestov je zrejmé, že žalovanej trestnej činnosti sa dopustil
i v priebehu plynutia skúšobnej doby z tohto rozsudku. Záver prvostupňového súdu, kedy prihliadol
ako na priťažujúcu okolnosť na skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený, je teda správny,keď túto priťažujúcu okolnosť obžalovanému zohľadnil a keďže v odôvodnení svojho rozhodnutia toto
prvostupňový súd nerozvádza, krajský súd v tomto smere doplňuje rozhodnutie prvostupňového súdu.

Iný názor má krajský súd na priznanie poľahčujúcej okolnosti, ktorú konštatuje prvostupňový súd vo
svojom rozsudku, že obžalovaný sa doznal a úprimne oľutoval svoje konanie. Práve záver o úprimnej
ľútosti je, podľa názoru krajského súdu, veľmi sporný a to práve z konania obžalovaného, ktorý sústavne
deklaroval svoju schopnosť zaplatiť zameškané výživné, kde všetky tieto deklarácie majú charakter len
obštruktívny, so zjavnou snahou predĺžiť dobu do konečného rozhodnutia odvolacieho súdu a výživné

neuhradiť. I v tomto smere, však vzhľadom na absenciu odvolania okresného prokurátora a vzhľadom
tiež na skutočnosť, že by došlo k zhoršeniu pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a tým i k
sprísneniu trestu, nebolo možné tento záver napraviť a preto i krajský súd uzatvára, že v konečnom
dôsledku nemohol toto pochybenie napraviť v zmysle zásady zákazu „reformatio in peius“. Taktiež
vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v priebehu plynutia skúšobnej doby
z dvoch predchádzajúcich rozhodnutí okresného súdu bolo potom potrebné konštatovať, že uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby je
primeraný a to i vzhľadom na ust. § 49 ods. 2 Tr. zák.

S poukazom potom na horeuvedené dôvody senát krajského súdu považoval odvolanie obžalovaného
za nedôvodné a toto v zmysle ust. § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny ďalší opravný
prostriedok.