Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 31, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219206921
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7219206921.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci manželky Q. Y. nar. X.X.XXXX
bývajúcej v S. na G. ulici č. XXXX/XX zastúpenej JUDr. Lenkou Mackaľovou advokátkou so sídlom
advokátskej kancelárie v Košiciach na Žižkovej ulici č. 6 a manžela Y. Y. nar. X.X.XXXX bývajúceho
v S. na G. ulici č. XXXX/XX zastúpeného JUDr. Jánom Spišákom advokátom so sídlom advokátskej
kancelárie v Košiciach na Idanskej ulici č. 17 v konaní o rozvod manželstva o odvolaní manžela proti
rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 14Pc/39/2019 - 132 zo dňa 29.9.2020 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania a o trovách

konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že mal preukázané, že manželstvo účastníkov konania nevytvára
harmonické a trvalé životné spoločenstvo muža a ženy, vzťahy medzi nimi sú dlhodobo napäté,
manželia spolu nekomunikujú, netrávia spolu voľný čas ani sviatky, nerešpektujú navzájom svoju
dôstojnosť, potreby a priania a aj napriek tvrdeniam manžela o možnosti obnovenia spolužitia manželov
a vyjadreniam o jeho citovej náklonnosti k manželke, ona ďalšie spolužitie s manželom za žiadnych
okolnostínepripúšťa,neverívzmenusprávaniaumanžela,poukazujenacitovéochladnutiekmanželovi,

nemá záujem o odbornú pomoc, ktorú vníma za neúčinnú. Súd prvej inštancie konštatoval, že
manželstvo v zmysle zákona vzniká na základe dobrovoľného rozhodnutia muža a ženy, že nikoho
nemožnonútiť,abyzotrvalvnefunkčnomzväzkuprotisvojejvôliatoanivprípade,keďdruhýzpartnerov
nevníma rozvrat vzťahu medzi manželmi natoľko za závažný a chce ho zachovať. Vzhľadom na uvedené
dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a vážne rozvrátené, neplní žiadnu zo svojich
funkcií v zmysle ustanovení zákona o rodine a je len formálnym zväzkom. Za príčinu rozvratu vzťahov
medzi manželmi súd prvej inštancie považoval vzájomné citové odcudzenie sa manželov, nezhody

ohľadne výchovy mal. detí, hospodárenia domácnosti a ich vzájomného spolužitia a v neposlednej miere
aj nedostatočnú komunikáciu a nedostatočný záujem o seba navzájom.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie manžel z dôvodu, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdeniaveci.Súduprvejinštancievytýka,žejehorozhodnutiejezaloženénanesprávnychskutkových
zisteniach na základe vykonaných dôkazov a na nesprávnej aplikácii predpisov hmotného a procesného
práva na súdenú vec, čo malo za následok vydanie nedostatočne odôvodneného a vecne nesprávneho
rozhodnutia v celom jeho rozsahu. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že jednou z príčin rozvratu vzťahovmedzi manželmi sú nezhody pri výchove maloletých detí považuje za nepresvedčivé, keďže tieto sú už
plnoleté a on sa o nich, ako aj o vnukov a vnučky stále stará. Konštatoval, že ako účastník konania
má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Úvahy súdu o skutkových, ale aj právnych záveroch
musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia,
najmä zo strany účastníkov konania, ktorým je takéto rozhodnutie určené. Zdôraznil, že manželka
pred súdom nevypovedala celkom pravdivo o finančných problémoch v minulosti manželstva. Nie sú

pravdivé jej tvrdenie o dlhoch, ktoré už dávno neexistujú. V súčasnej dobe je poberateľom starobného
dôchodku a popritom ešte pracuje a nemá žiadne dlhy. Podieľa sa na finančnom zabezpečovaní rodiny
a uhrádza polovicu nákladov na bývanie a uhrádza aj ďalšie náklady na potreby spoločnej domácnosti
a s manželkou riadne komunikuje. Zdôraznil, že k rozvodu manželstva nemôže dôjsť na základe
svojvôle niektorého z manželov a súd zároveň nie je povinný manželstvo rozviesť, keďže navrhujúca
strana musí v konaní preukázať, že došlo ku kvalifikovanému rozvratu manželstva, teda že manželstvo

je trvalo, hlboko a nenapraviteľne rozvrátené, v dôsledku čoho si už nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Uviedol, že skutkové zistenia súdu
prvej inštancie vychádzajú takmer výlučne z účelových tvrdení manželky, ktorá má k manželstvu zrejme
ľahostajný postoj, zatiaľ čo on má záujem na udržaní manželstva, ktoré nerozvracia, teda v tomto smere
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z toho

dôvodu navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh na rozvod manželstva
zamietol.

4. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal
dôvodmi rozvrátenosti vzťahov medzi manželmi, v rámci konania bol vykonaný rozsiahly výsluch

oboch účastníkov konania, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam o trvalom a
neobnoviteľnom narušení vzťahu medzi nimi. Súd v odôvodnení detailne opísal obsah svojich zistení
vyplývajúcich práve z výpovedí účastníkov. Na základe vykonaného dokazovania správne zistil, že
vzťahy medzi nimi sú dlhodobo narušené, navzájom sa nekontaktujú, nemajú vedomosť o živote
toho druhého, netrávia spolu voľný čas, absentuje medzi nimi citová väzba a náklonnosť. Spoločne

nehospodária a takýto stav pretrváva viac ako 10 rokov. Zdôraznila, že súd prvej inštancie správne
konštatoval, že jednou z príčin rozvratu manželstva boli dlhotrvajúce nezhody pri zabezpečovaní
starostlivosti o spoločné deti. O oddelenom hospodárení v manželstve, ako aj o vzťahu k financiám a
pôžičkám sa vyjadrila na pojednávaní a svoje tvrdenia doložila listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie
vykonal lustráciu stále prebiehajúcich exekučných konaní, ktoré svedčia o pravdivosti jej tvrdení, že

manžel vystupoval ako povinný vo viacerých exekúciách, sám uviedol, že počas manželstva vyplatil dlh
17.000 Eur. Zdôraznila, že v konaní bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že v ich manželstve
došlo k porušeniu ustanovení § 18 a § 19 Zákona o rodine, čím sa súd prvej inštancie detailne zaoberal
vo svojom odôvodnení. Nie je jej zrejmé, v čom má spočívať nesprávne právne posúdenie veci a manžel
vo svojom odvolaní taktiež bližšie nešpecifikoval, na základe čoho neobstojí doposiaľ zistený skutkový

stav, aké konkrétne prostriedky procesnej obrany sú prípustné a z akých dôvodov nemohli byť uplatnené
už skôr. Navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

5. Iné vyjadrenia vo veci podané neboli.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v

rozsahu vyplývajúcom z ust. § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný
stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona a rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričomstarostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto
je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

10. Odvolací súd uvádza, že Zákon o rodine chápe manželstvo ako trvalé životné spoločenstvo muža a
ženy, avšak netrvá bezpodmienečne na jeho zachovaní. Za podmienok v ňom ustanovených umožňuje
jeho zrušenie rozvodom manželstva. Základným predpokladom pri zrušení manželstva rozvodom je
skutočnosť,žemanželiaalebojedenznichpovzájomnomsprávanísaneriadiapravidlamiustanovenými
Zákonom o rodine (§ 18 a § 19) a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje

vážny rozvrat medzi manželmi. Pritom úvaha o možnosti plnenia účelu manželstva je v podstate úvahou
o možnosti plnenia základných funkcií manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba
v odôvodnených prípadoch, keď manželstvo vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny
a trvalý bez možnosti o obnovenie jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov
už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia.

11. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania
dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov konania
nemôže a ani neplní svoj účel vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý,
bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj manželky
ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Z ust. § 23 Zákona o rodine

citovaného v napadnutom rozsudku vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre
rozvod manželstva, t.j. či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní vážnosti rozvratu
manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä vzájomný vzťah
medzi manželmi, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi a rovnako prihliadnuť
na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny

nárok a Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo
rozviesť. Rozvod manželstva je dôvodný, len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a
trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je daný intenzitou
rozvratu, tiež jeho dĺžkou, ktoré sú zahrnuté do požiadavky vážnosti a trvalosti rozvratu. Rozvod má

byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva. Z
výpovede účastníkov konania, najmä z výpovede manželky jednoznačne vyplýva, že ich vzťah je len
formálny a majú medzi sebou dlhodobejšie problémy, ktoré sa im nepodarilo vyriešiť. Záujem manžela
o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil manželku zotrvávať vo
vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha

obidvoch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Vážnosť a trvalosť rozvratu manželstva
účastníkov konania vyplývajú zo skutočností, že aj napriek tomu, že manželia toho času žijú v jednom
byte, majú oddelené spálne, intímny život spolu dlhodobo nevedú, v spoločnej domácnosti sa súčasne
nachádzajú len v minimálnom rozsahu (manžel uviedol, že 90% času trávi v práci a manželka je polovicu
mesiaca pracovne v zahraničí), varia si oddelene, nezdieľajú vzájomne svoj súkromný ani pracovný

život, vzájomne nemajú vedomosť o tom ako, kde a s kým každý z nich trávi svoj voľný čas a čím
sa zaoberá, telefonicky sa nekontaktujú (a to ani počas trojmesačného pobytu manželky v zahraničí),
netrávia spolu sviatky a dovolenky, nemajú spoločné záujmy, neoslavujú dosiahnuté výročia (ako 40.
výročie svadby), komunikácia medzi nimi prebieha iba zriedkavo a v nevyhnutnom rozsahu, svoje príjmy
používa každý na úhradu svojich vlastných výdavkov a spoločné výdavky na bývanie, ktoré manželia

majú, hradí každý z nich v presne vymedzenom a vopred dohodnutom rozsahu. Manžel sám uviedol, že
už počas manželského spolužitia vznikali medzi nimi problémy, ktoré vnímal a pre ktoré sám zhodnotil,
že zo strany manželky cíti v posledných troch rokoch citové ochladenie, odmietanie rozhovorov a za
posledných sedem rokov aj naštrbené vzťahy, ktoré nie sú také, aké by medzi manželmi mali byť.
Ani v rámci odvolacieho konania neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že mu na

manželstve skutočne záleží, že vyvinul aktivitu na obnovenie vzťahu s manželkou, že ku nej naďalej
prechováva city, že ju má rád.

12. Odvolací súd k námietke manžela, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, a teda za porušenie
tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvahysúdu prvej inštancie vychádzajú zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery
zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd poznamenáva, že súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia obsahuje všetky základné obsahové náležitosti požadované ust. § 220 CSP, pri zachovaní
svojej logickej štruktúry. Je z neho zrejmé, čoho sa manželka domáhala, aké skutočnosti tvrdila a
preukázala, aké vyjadrenie podal manžel, aké listinné dôkazy bral do úvahy, stručne zhodnotil vykonané

dokazovanie, zistený skutkový (skutočný) stav podriadil pod príslušnú právnu normu. Na záver poskytol
účastníkom zákonné poučenie. Záverom odvolací súd konštatuje, že v odvolaní neboli manželom
uvedené žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, s ktorými by sa súd prvej inštancie nezaoberal a náležite
v odôvodnení nevysporiadal a ktoré by zároveň mali znamenať iné rozhodnutie vo veci.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil ako vecne správny a nakoľko sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie,
v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.

14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).