Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612201638
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7612201638.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou v právnej veci žalobcov 1/ K.. T.

F., W.. X.XX.XXXX, F. L. XX a 2/ Y. F., W.. XX.X.XXXX, F. L. XX proti žalovanému N. R., W.. X.X.XXXX,
F. L. XX, v konaní o ochranu osobnosti, náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému priznáva proti žalobcom právo na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.2.2012, upresnenou na pojednávaní dňa 25.6.2012
sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa rozširovania nepravdivých
informácií, osočovania, provokácií a verbálnych napádaní voči ním. Zároveň sa voči žalovanému

domáhali zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (žalobca v 1. rade v sume 5.000 Eur,
žalobkyňa v 2. rade v sume 10.000 Eur). Žalobkyňa v 2. rade (ďalej aj ako „žalobkyňa) navyše
od žalovaného požadovala aj náhradu škody v sume 500 Eur, ktorá je mala byť spôsobená v
dôsledku fyzického napadnutia žalovaným 28.10.2011 a následnou práceneschopnosťou. Podaním zo
dňa 2.2.2014 žalobcovia navrhli zmenu žalobného petitu tak, že uloženie povinnosti žalovanému zdržať
sa konania požadovali aj vo vzťahu k ich deťom a žalobca navýšil požadovanú náhradu nemajetkovej
ujmy na sumu 10.000 Eur. Súd pripustil zmenu žalobného petitu uznesením č. k. 4C/1/2012-83 zo dňa

5.3.2014. V žalobe uviedli, že žalovaný na niekoľkých miestach v mieste trvalého bydliska, ale aj mimo
neho, zasiahol do ich práva na ochranu osobnosti, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj
ich súkromia, mena a prejavov osobnej slobody. Konkrétne opísali dve konania žalovaného, ktorými
zasiahol do ich osobnostných práv, a to dňa 21.10.2011, odzadu fyzicky napadol žalobcu v 1. rade (ďalej
aj ako „žalobca“) na ceste v obci keď odprevádzal syna do školy. Dňa 28.10.2011 ich naposledy verbálne
napadol pred ich rodinným domom a následne po fyzickom útoku na žalobkyňu v 2. rade, jej spôsobil
ublíženie na zdraví s práceneschopnosťou. Verbálne napadania, nepravdivé schválnosti, ohovárania a

provokácie žalovaný realizuje a účelovo stupňuje, čo na pojednávaní preukážu. Už samotné vykonanie
zásahov vyvolalo porušenie práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Náhrady
nemajetkovej ujmy sa domáhajú z dôvodu, že bola v značnej miere znížená ich dôstojnosť. K žalobe
nepripojili žiadne listinné dôkazy.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Na pojednávaní žalobcovia zotrvali na podanej žalobe. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Posledné
pojednávanie dňa 27.7.2017 súd podľa § 180 CSP vykonal v neprítomnosti žalobcov. Žalobcovia
boli na toto pojednávanie predvolaní písomne, predvolanie si prevzali dňa 30.6.2017. Dňa 25.7.2017
bolo súdu doručené podanie žalobcov, ktorým žiadali o odročenie nariadeného pojednávania z trochdôvodov. Ako prvý dôvod uviedli, že v dôsledku úrazu syna, chodia s ním na ošetrenie, aj dňa
27.7.2017. Druhým dôvodom bola skutočnosť, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o nimi vznesenej
námietke zaujatosti voči celému Okresnému súdu Spišská Nová Ves, ktorú vzniesli podaním zo dňa

19.1.2016. Posledným uvádzaným dôvodom bolo vznesenie námietky zaujatosti voči konajúcej sudkyni,
JUDr. Denise Hiščákovej, ktorú odôvodnili tým, že táto ako vyšší súdny úradník participovala na
nezákonnom konaní v právnej veci sp. zn. 6C/42/2008 - už vylúčeného celého Okresného súdu Spišská
Nová Ves a konaní Okresného súdu Košice I, sp. zn. 15C/389/2009, pod sp. zn. 16Cd/6/2010.

4. Podľa § 183 ods. 1, ods. 3 Civilného sporového poriadku, pojednávanie sa môže odročiť len
z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana
alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich
nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Strana, ktorá navrhuje odročenie
pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť,
alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

5.Podľa§183ods.4Civilnéhosporovéhoporiadku,aksúdzistí,žestranouuvedenýdôvodnaodročenie
pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana,
ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na
ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

6. Podľa § 52 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných
náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa
strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia,
ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa

náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

7. Podľa § 53 ods. 1 Civilného sporového poriadku, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do
siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú

námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

8. Podľa § 55 vety druhej Civilného sporového poriadku, ak strana namieta zaujatosť aj ďalších sudcov
toho istého súdu, k námietke zaujatosti sa vyjadria títo sudcovia, iba ak o to požiada nadriadený súd
rozhodujúci o námietke zaujatosti. Nadriadený súd rozhoduje o vylúčení ďalších sudcov iba v tom

prípade, ak zároveň rozhodne o vylúčení toho sudcu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

9. Odročenie pojednávania na návrh strany zákon viaže na existenciu dôležitého dôvodu a kumulatívne
aj na splnenie podmienky, že od strany nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala
zastúpiť. Strana je povinná dôvod na odročenie pojednávania súdu oznámiť tak, aby mohol posúdiť, či

tieto zákonné dôvody na odročenie sú naplnené. V žiadosti o odročenie musí strana dôvody odročenia
nielen tvrdiť, ale ich aj preukázať. Zároveň je strana povinná požiadať o odročenie bezodkladne po tom,
čo sa o dôvode dozvie, alebo ho mohla predpokladať. Prvý zo žalobcami uvádzaných dôvodov, a síce ich
účasť na lekárskom ošetrení syna v deň pojednávania, nijakým spôsobom nepreukázali. Aj v prípade,
že by tak urobili, má súd za to, že na ošetrení nie je nutná účasť oboch žalobcov, ako rodičov dieťaťa, a

minimálne od jedného z nich by bolo možné spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť,
hoci aj druhým žalobcom. Uvedené platí o to viac, že obaja žalobcovia už v konaní vypovedali. Súd preto
tento dôvod vyhodnotil ako nie dôležitý pre odročenie pojednávania. Vo vzťahu k druhému uvádzanému
dôvodu odročenia, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o námietke žalobcov vznesenej v písomnom podaní
zodňa19.1.2016vočivšetkýmsudcomtunajšiehosúdu,súdpoukazujenaposlednýodsekodôvodnenia

uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. konania 13Nc/9/2016-130 zo dňa 27.4.2016 v predmetnej
veci, ktoré bolo žalobcom doručené dňa 15.6.2016. Nadriadený súd v ňom uviedol, že z dôvodu, že z
prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci nebola vylúčená zákonná sudkyňa, nebol dôvod pre
posudzovaniedôvodnostinámietkyzaujatostivovzťahukostatnýmsudcompríslušnéhosúdu.Napokon,
ohľadne posledného uvádzaného dôvodu odročenia, a to námietky zaujatosti uplatnenej žalobcami voči

súčasnej zákonnej sudkyni, na túto súd neprihliadal a vec nadriadenému súdu nepredkladal. Dôvodom
bola skutočnosť, že podanie, ktorým žalobcovia námietku zaujatosti uplatnili, nespĺňa povinné náležitosti
podľa § 52 ods. 2 CSP (kedy sa strana o dôvode vylúčenia dozvedela). Navyše uvádzaný dôvod, že
sudkyňa participovala ako vyšší súdny úradník na inom konaní, súvisí iba s procesným postupom v inejveci, aj to nie vo funkcii sudcu, ale súdneho úradníka. Pre úplnosť súd dodáva, že uvádzaná participácia
mala spočívať v predvolaní žalobcu na výsluch v rámci dožiadania Okresného súdu Košice I v právnej
veci, ktorá bola Okresnému súdu Košice I prikázaná na konanie po tom, čo sudcovia tunajšieho súdu boli

z jej prejednávania vylúčení. Išlo pritom o vylúčenie sudcov tunajšieho súdu na základe ich oznámenia,
že sa cítia byť vo veci zaujatí vzhľadom k tomu, že žaloba bola rozšírená aj voči Okresnému súdu
Spišská Nová Ves. Z uvedeného tiež vyplýva, že žalobcovia námietku zaujatosti voči súčasnej zákonnej
sudkyni neuplatnili v zákonnej lehote siedmich dní, odkedy sa o nimi uvádzanom dôvode dozvedeli
(oznámenie o zmene zákonného sudcu spolu s potvrdením o pridelení veci im bolo doručené spolu s

predvolaním na pojednávanie dňa 30.6.2017), čo má podľa § 53 ods. 1 CSP rovnaký dôsledok, a to, že
sa na námietku zaujatosti neprihliada. O všetkých uvedených skutočnostiach súd žalobcov vyrozumel
písomne dňa 26.7.2017, keď im zároveň oznámil, že pojednávanie dňa 27.7.2017 sa uskutoční, a to aj v
ich neprítomnosti. Napriek uvedenému sa žalobcovia na pojednávania v daný deň bez ospravedlnenia
nedostavili. Predmetné vyrozumenie súd žalobcom doručil prostredníctvom útvaru policajného zboru,
nakoľko žalobcovia si nesplnili povinnosť uviesť v návrhu na odročenie pojednávania svoje telefónne

číslo alebo mailovú adresu, a to napriek tomu, že o tom boli písomne poučení.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom štyroch z navrhnutých svedkov
a oboznámením listinných dôkazov - potvrdenia o práceneschopnosti žalobkyne vystavenej dňa
27.2.2011, potvrdení o lekárskych ošetreniach žalobkyne zo dňa 28.10.2011, obsahom priestupkového

spisu Obvodného úradu Poprad číslo 1/2011/13928, ObU-PP-OVVS-2012/00337, žalobou podanou
tunajšiemu súdu vo veci sp. zn. 4C/10/2011 a časťou zápisnice o pojednávaní v danom konaní zo
dňa 9.7.2012. Žalovaný nemal návrhy na doplnenie dokazovania. Ďalšie návrhy žalobcov na vykonanie
dokazovania súd zamietol z dôvodov, ktoré sú uvedené v bode 42 odôvodnenia tohto rozsudku. Súd
poukazuje na skutočnosť, že v priebehu konania na súde na seba strany opakovane vzájomne útočili

a žalobca na žalovaného uvádzal, že kradne drevo ako straka a zriaďuje čierne stavby na svojom
pozemku.

11. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaný dlhodobo, cielene, organizovane a neoprávnene
zasahuje do jeho osobnostných práv, čím mu spôsobil ujmu. Robí to zámerne s cieľom poškodiť ho v

rôznych smeroch. Naposledy sa to stalo 21.10.2011 ráno, keď odprevádzal syna T. do školy. Stretol sa
s Ing. Š. R. pred jeho domom a rozprávali sa o problematike urbariátu. Žalovaný zrejme stál niekde pri
bráne, býva oproti Ing. R.. Žalovaný vyletel na cestu, verbálne ho napádal, strkal do neho, zrejme počul,
že sa rozprávali o urbariáte. Konanie žalovaného voči nemu a manželke vyplýva z toho, čo oni voči
nemu uvádzajú v žalobách, ktoré sú vedené pod sp. zn. 11C 13/2012 a 4C 10/2012. Žaloby sa týkajú

urbariátu, dochádza tam k nehoráznemu rozkrádaniu majetku a jedným z protagonistov je žalovaný. Oni
na to poukazujú verejne, ako sa kšeftuje s drevom, s peniazmi a preto sú žalovaným osočovaní. Asi pred
štyrmi rokmi doniesli s manželkou z lesa haluzinu, žalovaný sa mu vysmieval, že im aspoň vyčistil les a
manželke nadával "ty glupa rusko, ic, skadzi ši prišla", lebo manželka je grékokatolíčka. Boli tam vtedy
on s manželkou a žalovaný. V krčme sa o ňom žalovaný vyjadruje "zabic ho malo" a iné vulgárnosti,

napríklad, že je „konské kopyto“. Kde môže, všade im poškodí. Keď si chcú z lesa doniesť haluzinu, tak
rozpráva s tým, čo pracuje v Propoluse, odhovára ho, aby im nič nepriviezol. Meno toho pána nevedel
uviesť. Tiež sa mu žalovaný vysmieva a vraví, že by išiel pýtať učiteľov, ktorí ho učili, aby mu vrátili
školné. Vtiera sa kňazom, číta v kostole, je to nonsens keď sa taký človek postaví pred oltár. Ohovára
ho aj na obecnom zastupiteľstve, môže to dosvedčiť starosta. Pred dvomi rokmi žalovaný starostovi

neustále vnucoval, aby zobral bager a odrezal im prívod vody do domu, že nemajú zaplatené poplatky
za vodu. V roku 2010 boli úvahy na zlúčenie materskej a základnej školy, manželka vtedy vystúpila na
zastupiteľstve, lebo ju vyzval starosta. Uviedla, že ak by školy zlúčili, nedajú deti do L., lebo starší syn má
oslabenú imunitu, má horúčky, často je chorý, je to pre neho nevyhovujúce. Keď to manželka povedala,
začal na ňu žalovaný útočiť, že jej deti sú preto choré, lebo chodia holé, začal znevažovať manželku.

On vtedy vošiel dnu a mu povedal, že čo si to dovoľujú, sochaľaci (podotkol, že je to nadávka). Tiež
vtedy povedal, že žalovaný okradne aj rímskeho pápeža bez mihnutia oka a pôjde čítať k oltáru.

12. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že trvá na skutočnostiach uvedených v žalobe. Na doplnenie
uviedla, že v čase napadnutia žalovaným už bola práceneschopná, a to od 17.2.2011, o čom k

nahliadnutiu predložila potvrdenie o práceneschopnosti. Druhé potvrdenie sa preto nevystavilo. Bola
aj na ošetrení, o čom k nahliadnutiu predložila originál správy z neurológie zo dňa 28.10.2011 s
diagnózou poškodenie lakťového nervu, kde je uvedené, že pacientka bola napadnutá susedom. Tiež
predložila k nahliadnutiu originál správy z chirurgie zo dňa 28.10.2011, kde je uvedené, že bola údajnenapadnutá susedom, udrela si lakeť a koleno. Uviedla, že v ten istý deň o tom urobila oznámenie na
OO PZ v Spišskom Podhradí, rieši sa to ako priestupok. Sama to potom zastavila, lebo mala byť ako
svedok riešená. Na predvolanie nešla, ospravedlnila sa, nesúhlasí s prejednaním priestupku. Za prvé

napadnutie zo strany žalovaného označila to, keď poslanci prehlasovali starostu a ten podpísal správu,
že za zdravotný stav a výchovu jej dcéry môže v prvom rade matka. Obcou tak boli podané skreslené
údaje na jej osobu ako matku v súdnom konaní ohľadne maloletej dcéry. Tiež im úradom práce nebola
priznaná dávka v hmotnej núdzi z dôvodu, že vraj nemajú zaplatené dane. V tom čase bol poslancom
žalovaný. Úrad práce sa im následne prišiel ospravedlniť osobne, nevedeli si vysvetliť, ako môže niekto

z obecného úradu urobiť také potvrdenie. Bolo to pred Vianocami 2009. Toto všetko má na svedomí
žalovaný, lebo on organizuje všade tieto veci a on bol členom zastupiteľstva. Pred dvomi rokmi bolo
zastupiteľstvo, tam sa udialo to, čo uvádzal vo výpovedi manžel, keď žalovaný povedal, že jej deti chodia
holé, že sa o nich nestará, že chlapec už mal chodiť do školy. Ona to zdôvodnila jeho zdravotnými
problémami, o čom potvrdenie doložila v inom konaní. Žalovaný neumožní povedať svoj názor nikomu,
navádza aj ostatných poslancov. Iba dvaja sa vtedy pridali na jej stranu. Povedal jej, že keby sa riadne

starala o deti, tak nie sú choré. Celý zdravotný stav jej syna je zásluhou ZŠ v L., pani riaditeľky V.,
lebo v čase, keď bola v druhom stave, si dovolila vyhodiť jej dcéru zo školy a ona ju musela do školy
odprevádzať. Žalovaný neustále napáda jej manžela. Aj 28.10.2011 žalovaný vychádzal od pána J.,
manžel sa ho pýtal, či má ešte nejaký problém. Bolo tam veľa ľudí, aj cudzí, robili projekt obecného
úradu. Žalovaný sa postavil na hranicu domu a neustále do nej poskakoval urážkami a tiež do manžela,

že kradne. Prišiel až k ich bráne, mohlo sa stať aj niečo horšie, preto vošla medzi manžela a žalovaného.
Je vďačná, že vtedy vybehol jeho brat (žalovaného), lebo ich nemohla oddeliť, on ho objal a odtiahol preč
(žalovaného). Skončilo to tak, že ju ešte stihol sotiť do hranatého múra. Uviedla tiež, že žalovaný dal
pokyn svojmu synovi, aby ju fotil, nevie však či nejaké fotky boli urobené. Hlásila to aj polícii, ale povedali,
že ak fotky nebudú mať v ruke, nemôžu s tým nič robiť. Dňa 31.5.2012 išla do mesta, pán R. vychádzal

z domu s motorovou pílou, asi 2 metre od cesty sa zastavil a škodoradostne sa zasmial, že škoda, že
nemá foťák, mohol by si urobiť ďalšie fotky. Urobila ďalšie podanie na polícii. Sám žalovaný povedal, že
zašle fotky na Sociálnu poisťovňu, kričal jej "kurva jedna, nebude brať peniaze a postarám sa o to, že
ostanete všetci bez príjmu a urobím s tebou poriadky". Uviedla, že ľudia, ktorí tam boli prítomní neprídu
svedčiť, lebo by ich žalovaný napadol. V lete 2010 si postavili bazén pre deti. Žalovaný vyšiel v čase,

keď jeho sused nebol doma na čerešňu a pozeral sa, kto sa kúpe v bazéne. V ten večer sa záhadne
vypustila polovica vody z bazéna, sused povedal, že sa to samo nemohlo urobiť, takže jediný len pán
R. to mohol urobiť. Pán starosta im rozprával, že neustále na zastupiteľstve sa nikto nepreberá, len oni.
Ako sa má cítiť, keď žalovaný povie "kedy F. zaplatí tú vodu". Pred tromi rokmi žalovaného prichytili, ako
si vezie drevo v sume asi pol milióna korún bez predajného lístka. 19. marca tohto roku bola v nemocnici,

chceli jej pichnúť infúziu do ľavej ruky. Ruka jej v mieste kde bola napadnutá napuchla, dostala teploty,
museli jej pichať do druhej ruky, ktorá bola operovaná. Mala vtedy bolesti. Má vedomosť, že žalovaný
chodí po úradoch a pýta sa odkiaľ majú peniaze. Vie to, preto, lebo jej volajú. Napríklad pracovníčky z
úradu práce v N. aj Sociálnej poisťovne, pracovisko N.. On má svojich ľudí, ktorých na to využije.

13. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že všetko je to vymyslené a v plnom rozsahu odmieta všetky
podozrenia. Pán F. je aktér v mnohých súdnych sporoch, či už je to s obecným úradom, pánom V.,
s Mestom L. U.. Obaja žalobcovia sú dlhodobo nezamestnaní a myslí si, že si takto chcú zabezpečiť
finančnéprostriedky.Vie,žemaliajinékonanieohľadneujmy.Predložilpodaniezvecisp.zn.4C/1/2012,
kde ho žalobca bez akýchkoľvek dôkazov ohovára. O tom, že mal všetkým telefonovať, nič nevie. F. do

kuriev nenadával. Čo sa týka kšeftovania s peniazmi, nevie aký to má súvis s týmto. Práve F. fotili jeho,
keďsiviezolriadnezaplatenépalivovédrevoavyhrážalisa,žehopôjduudaťapôjdesedieť.OnF.nefotil,
ale ona fotila jeho. To, že mal starostu nahovárať na odpojenie vody, bolo tak, že starostovi povedal,
že meter má byť rovnaký na každého, pričom žalobcovia dlhodobo neplatia za vodu, ani dane neplatia.
Ohľadne školy uviedol, že on ju nezruinoval, obecné zastupiteľstvo robilo všetko, aby bola zachovaná.

Pani F. popisovala, že akého má chorého chlapca. Povedal len to, že by nemali chodiť holí po dedine,
na to má aj svedkov, že chodili holí na bicykli. Pán F. vtedy vbehol na zasadnutie a vulgárne nadával.
Ohľadne vyjadrenia obce týkajúceho sa zdravotného stavu dcéry žalobkyne, na tomto je podpísaný
starosta. K fyzickému napadnutiu, ktoré popísala pani F. uviedol, že vyšiel od suseda oproti. F. stáli
na obecnom pozemku pred svojim domom, pán F. začal revať "ty patkaň kanálový, ty ko..., tvoj syn je

drogista, kriminálnik". V žiadnom prípade nenapadol F.. F. vbehol za bránu, zrejme tam mal pripravený
jeden metrový drúk, vybehol s ním vonku a snažil sa ho napadnúť. Pani F. prišla vidiac situáciu, postavila
sa medzi nich a kričala "počkaj T." a potom na jeho adresu kričala "šak ty ešči uvidziš". Poprel, že by
zo stromu pozeral, kto sa u nich kúpe, je to smiešne.14. Svedok K. L. (žalobcami navrhnutý), starosta obce L. uviedol, že je starostom dvadsať rokov,
účastníkov pozná ako občanov. Na adresu žalovaného pred súdom uviedol, že je veľmi nepríjemný

človek, je ako rakovina, rozožiera človeka ako rakovina. Je neplatič, ktorý sa stále vyškieral na
zastupiteľstve,urážalhoaverejnemunadávaldovšivákov.Okonanížalovaného,ktorébymalospočívať
v nejakých vyhrážkach, ohováraniach a fyzickom napadnutí žalobcov má vedomosť iba z počutia. Jednu
udalosť si však pamätá, a to keď sa na obecnom zastupiteľstve prejednávali otázky príspevkov pre
sociálne odkázané rodiny, medzi ktoré patrila aj rodina žalobcov. Venovali sa aj rodine žalobcov, keďže

boli neplatičmi a mali dlhy. V tejto súvislosti poslanec - žalovaný nahlas povedal, že deti žalobcov nahé
behajú po ulici, že sa o nich nestarajú. Z pohľadu svedka, to nebola pravda. Žalobcovia boli počas
schôdze prítomní vo vestibule a dvere do miestnosti boli pootvorené. Počuli túto poznámku žalovaného,
na čo vbehli do miestnosti. Konkrétne uviedol, že pred očami má to, ako do miestnosti vbehol žalobca a
nastal konflikt, padli vyhrážky, urážky, snažili sa túto situáciu upokojiť. On sa snažil oddeliť ich od seba,
aby nedošlo k nepríjemnostiam. Konkrétne vyhrážky a urážky si nepamätá. Záznam o tom asi neviedli.

Ide o tú istú schôdzu, kde sa riešilo aj zrušenie materskej škôlky. Rodina žalobcov sa v rámci diskusie
riešila na viacerých schôdzach, zvykli tam bývať spory. Má vedomosť, že účastníci spolu dlhodobo
nevychádzajú, sú kvázi susedia, medzi nimi je jeden rodinný dom. O ďalších veciach vie len z počutia, aj
odžalobcu,nebolichpriamymsvedkom.Zpočutiavieajto,žežalovanýmalfyzickynapadnúťžalobkyňu,
sotiť ju niekde do múra, mala mať zranenú ruku a byť na ošetrení u lekára. Ohľadne listu spomínaného

žalobkyňou, ktorý sa týka jej dcéry a je súčasťou spisu sp. zn. 10C/66/2008 uviedol, že tento formuloval
on,keďžejenaňompodpísaný.Zadetijezodpovednámatka,čímnemyslel,žesaonenestará.Ohľadne
udalosti spred dvoch rokov, keď sa bagrom kopala voda pred žalovaným, svedok uviedol, že zavolal
firmu, ktorá spravuje obecný vodovod a pristúpil k tomu, aby sa mu ako neplatičovi odpojila voda. Ostatní
neplatičimajúsplátkovékalendáre,pretoichneodpojili.Žalovanýsplátkovýkalendárnemal.Začalikopať

bagrom a žalovaný zavolal policajtov. Vznikol medzi nimi spor. Žalovaný tam urážal všetkých dookola,
určite urážal aj žalobcu, aj svedka odtiaľ vyháňal, že tam nemá čo robiť. Následne prišla manželka
žalovaného všetko vyrovnať a vyplatiť a tak dal pokyn na zastavenie výkopových prác. Žalobca pri tejto
udalosti nebol prítomný. Na otázku žalobkyne kto začal prvý provokovať, dával zámienky na vyvolávanie
sporov, uviedol, že myslí, že žalovaný. K výpovedi svedka sa vyjadril žalovaný tak, že žalobca neplatil

za vodu asi 10 rokov. On nezaplatil ako protest kvôli tomu, že iní neplatia. Keď sa pýtal starostu, kto o
tom rozhodol, uviedol, že on. Starosta neurobil ani jedno opatrenie voči dlhodobým neplatičom, oni ako
poslanci to chceli riešiť. Starostovi nenadával. Ohľadne incidentu na zasadnutí zastupiteľstva uviedol,
že žalobca vbehol dnu a začal prvý jeho urážať, nadával mu do zbojníkov a zlodejov.

15. Svedok E. Q. (žalobcami navrhnutý), občan L. uviedol, že osobne nepočul, aby si strany medzi
sebou nadávali, ani žiadne fyzické útoky medzi nimi nevidel. Počul o tom iba od iných ľudí, ktorých
nekonkretizoval, mali sa o tom rozprávať pred obchodom. Konkrétne rozprávali, že žalovaný mal
napadnúť žalobkyňu. Uviedol, že má v kompetencii odpisovať vodu. Asi rok, dva dozadu prišli odpisovať
aj k žalovanému, ktorý povedal, že to nepočul hlásiť v rozhlase, nech idú preč. Žalovaný mal nejaký

dlh na vode, starosta chcel kopať pred jeho domom, aby mu vodu odpojil. Prišli policajti, žalovaný dlh
uhradil a nič sa nekopalo. Bola tam istá výmena názorov, ale na nič konkrétne si nespomína. Boli tam
prítomní starosta, žalovaný a policajti. Žalobcovia tam neboli prítomní. Žalovaný žalobcov nespomínal,
nemá to s nimi žiaden súvis.

16. Svedok R. J.E. (žalovaným navrhnutý), sused žalobcov a žalovaného, uviedol, že žalovaný bol u
neho na návšteve asi v r. 2012. Vychádzal od neho cez bránku. Žalobcovia stáli vonku pred svojim
domom a začali žalovanému nadávať do zbojníkov. Žalobca mal za bránkou kolík, s týmto vybehol
a kričal žalovanému, že „ja ťa zabijem“. Žalobkyňa prišla k žalovanému, chytila ho za oblečenie, na
čo žalovaný striasol jej ruky zo seba, žalobkyňa sa hodila o zem a vstala. Videl to na vlastné oči, cez

medzery v bráne. Žalobcovia sú konfliktní ľudia, všetko si fotia, aj to ako ide s drevom. Aj ich synovia
si už všetko fotia.

17. Svedok E. A. (žalovaným navrhnutý), občan obce L., uviedol, že vie, že zo strany žalobcu boli
na žalovaného nejaké udania o banálnych veciach. V októbri pred dvoma rokmi, okolo 14.00 hodiny,

osobne videl, že strany mali medzi sebou incident. Odohrávalo sa to pred domom žalobcu. Išiel vtedy
na obed z práce na bicykli a počul ostrejšie výmeny názorov, zvýšený hlas na oboch stranách. Počul
ako žalobca krikom útočil na žalovaného, kričal mu zbojník a neslušné slová. Zarážajúce bolo to, že
žalobca vybehol spoza brány s drúkom a chcel zaútočiť na žalovaného so slovami, že ťa tu zabijem. Boloto hrubšie ako palica, možno mala okolo metra. Žalobkyňa sa postavila medzi nich s nejakým krikom,
chytila žalovaného za sveter alebo košeľu a pokračovalo to tak, že žalovaný sa bránil, zobral jej ruky
od seba a dal ich preč. Po krátkom čase žalobkyňa sa ocitla na zemi, nevie ako, lebo žalovaný neurobil

žiadny pohyb, ktorý by bol príčinou pádu. Vzápätí vstala. Následne tam prišiel starší brat žalovaného.
K fyzickým stretom nedošlo. Starší brat žalovaného ho odtiahol bokom a zrejme mu niečo dohováral.
Došlo k upokojeniu situácie, potom to už nesledoval. Nepamätá si, že by bol svedkom nejakých slovných
alebo fyzických útokov medzi stranami. K výpovedi svedka žalobca uviedol, že svedka a žalovaného
spája zlodejstvo, že rozkradli obec, útočil na svedka a nadával mu.

18. Z obsahu zapožičaného priestupkového spisu Obvodného úradu T. číslo spisu: 1/2011/13928, ObU-
PP-OVVS-2012/00337, bolo zistené, že rozhodnutím Obvodného úradu T., odboru všeobecnej vnútornej
správy, číslo: ObU-PP-OVVS-2012/00337-00042 zo dňa 18.10.2012, právoplatným 7.11.2012, bolo
zastavené konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)
zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť N. R., W.. X.X.XXXX tým, že dňa 28.10.2011 v čase

okolo 14.20 hod. pri rodinnom dome č. 67 v obci L. mal fyzicky napadnúť Y. F., W.. XXXX tak, že ju mal
chytiť za obe ruky a takto ju odhodiť do murovaného oplotenia, čím jej mal spôsobiť ľahké zranenia, a to
pomliaždenie lakťa, predlaktia a zápästia vľavo, pomliaždenie lakťového nervu vľavo. Dôvod zastavenia
priestupkového konania bol ten, že skutok sa nestal. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že Y. F.,
ktorá mala skutok oznámiť pred policajným orgánom, poprela, že by ona osobne podala oznámenie o

spáchaní priestupku voči jej osobe N. R., pričom obvinený rázne poprel, že by sa konania, ktoré sa mu
kladie za vinu dopustil. Y. F. sa nedostavila na žiadne z piatich predvolaní na prejednanie priestupku,
svoju neúčasť zakaždým ospravedlnila.

19. Zo žaloby podanej vo veci sp. zn. 4C/10/2012 predloženej žalovaným vyplynulo, že pod touto

spisovou značkou je tunajším súdom vedené konanie, kde žalobcom je K.. T. F. a žalovaným je
Pozemkové spoločenstvo V. a spol. obce L.. V žalobe žalobca vo vzťahu k N. R. uvádza, že on je osobou,
ktorá sa dlhodobo spája s porušovaním zmluvy o založení spoločenstva a zákona, poukazuje na jeho
nekalú činnosť, manipulovanie členov výboru a dozornej rady a uvádza, že zásobuje seba a spriaznené
osoby drevom, akoby bol výlučným vlastníkom veci. Zo zápisnice o pojednávaní v tejto veci zo dňa

9.7.2012, konkrétne z výsluchu svedka R. T. (oboznámenej na návrh žalobcov), bolo zistené, že svedok
vosvojejvýpovedinasúdeuviedol,ževýborajpánR.robiližalobcovipriekyvtom,ženiktonebolochotný
mu odobrať, odmerať a zobrať domov (drevo). Tiež uviedol, že v krčme mal p. R. povedať (myslené vo
vzťahu k žalobcovi), že „málo je zabic toho človeka“. Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené.

20. Podľa článku 19 ods. 1, 2 Ústavy SR č. 460/1992 Z.z., každý má právo na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

21. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

22. Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky
a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú

vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

23. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

24. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

25. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.26. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

27. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

28.Podľačl.8Civilnéhosporovéhoporiadku, stranysporusúpovinnéoznačiťskutkovétvrdeniadôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti

a podľa pokynov súdu.

29. Podľa § 150 Civilného sporového poriadku, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

30. Predmetom tohto konania je právo na ochranu osobnosti žalobcov. Všeobecná zásada ochrany

osobnosti je upravená v citovanom ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka, v ktorom sú uvedené aj
jednotlivé zložky a prejavy osobnosti. Ustanovenie § 12 Občianskeho zákonníka predstavuje taxatívny
výpočet chránených prejavov osobnej povahy, ktorých všeobecná ochrana vyplýva už z ustanovenia §
11 Občianskeho zákonníka. V ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka sú upravené právne prostriedky
ochrany osobnosti a tiež predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom

do osobnosti fyzickej osoby. Týmito predpokladmi sú: a) existencia zásahu, ktorý je objektívne
spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v porušení a ohrození osobnosti fyzickej osoby,
b) neoprávnenosť takéhoto zásahu, c) vzťah príčinnej súvislosti medzi neoprávneným zásahom a
vzniknutou nemajetkovou ujmou. Tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Pokiaľ nie je splnený čo
i len jeden z nich, je vylúčené uplatnenie sankcií podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno

týkajúce sa preukázania predpokladov vzniku zodpovednosti za zásah do osobnostných práv spočíva
na osobe tvrdiacej zásah do jej osobnostných práv.

31. Existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočíva v porušení alebo
ohrození osobnosti fyzickej osoby, jej fyzickej či morálnej integrity. Zákon nedefinuje pojem zásah, ani

nedáva výpočet konkrétnych foriem zásahu, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva. Je však
nepochybné, že môže sa jednať tak o aktívne, ako aj pasívne správanie, ktoré má v zákone uvedené
znaky. Zásah musí nastať objektívne. Subjektívna stránka nie je významná. Nie je preto rozhodujúce
to, ako určitá osoba zo svojich subjektívnych hľadísk vníma určité konanie a jeho dôsledky. Objektívne
spôsobilé zasiahnuť do chránených osobnostných práv je konanie, ktorého dôsledky by v rovnakej

situácii negatívne pôsobili na každú inú fyzickú osobu ako nebezpečenstvo zníženia jej vážnosti u
spoluobčanov.Právnaúpravaochranyosobnostijezaloženánaobjektívnomprincípe,pretosanastrane
pôvodcu zásahu nevyžaduje úmysel ani nedbanlivosť. V dôsledku toho môže byť uvedený znak daný aj
v prípade mimovoľného konania alebo konania zo žartu a napokon aj konania v dobrej viere, pri ktorom
si konajúci neuvedomuje objektívnu spôsobilosť svojho konania zasiahnuť do osobnosti inej fyzickej

osoby. Podmienka neoprávnenosti, či protiprávnosti zásahu bude splnená predovšetkým v prípade
nepravdivých tvrdení, ale vylúčená nie je ani v prípadoch pravdivých tvrdení, ktoré sú však pravdu
skresľujúce. O neoprávnený zásah nepôjde vtedy, ak existujú okolnosti vylučujúce neoprávnenosť
zásahu napr. ak ide o výkon zo zákona vyplývajúceho práva alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti,
alebo ak bol daný predchádzajúci súhlas dotknutej osoby so zásahom do jej osobnosti. Za nespôsobilosť

zásahu narušiť alebo ohroziť osobnostné právo inej osoby treba považovať aj zásahy, ktoré boli
prednesené za takých okolností, pri ktorých nehrozilo ich zverejnenie a nemohli teda znížiť vážnosť
občana medzi spoluobčanmi. O vzťah príčinnej súvislosti medzi neoprávneným zásahom objektívne
spôsobilým negatívne zasiahnuť do niektorej z hodnôt tvoriacich fyzickú a morálnu integritu osobnosti a
vznikom jej nemajetkovej ujmy spočívajúcej v porušení alebo aspoň ohrození chránených osobnostných

práv ide vtedy, ak ujma je dôsledkom zásahu.

32. Žalobkyňa sa v konaní domáha aj náhrady škody, ktorá jej mala byť spôsobená neoprávneným
zásahom žalovaného do práva na ochranu osobnosti (zásahom zo dňa 28.10.2011). Všeobecná
zodpovednosť za škodu je upravená v ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka. Ide o subjektívnu

zodpovednosť, pri ktorej sa vyžaduje zavinenie, ktoré sa predpokladá. Ďalšími predpokladmi vzniku
občianskoprávnej zodpovednosti sú protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že škodca spôsobil škoduporušením právnej povinnosti (v danom prípade neoprávneným zásahom do práva na ochranu
osobnosti) postihuje poškodeného, teda žalobkyňu.

33. Podľa tvrdení žalobcov k neoprávneným zásahom do ich osobnostných práv zo strany žalovaného
dochádza dlhodobo. Všeobecne uviedli, že zásahy žalovaného spočívajú vo verbálnych napádaniach,
nepravdivých schválnostiach, ohováraní a provokáciách. Ako konkrétny zásah, ktorým malo byť
zasiahnuté do osobnostných práv oboch z nich označili incident zo dňa 28.10.2011, kedy ich mal
žalovaný verbálne napadnúť pred ich domom a tiež mal fyzicky zaútočiť na žalobkyňu, čím je mal

spôsobiť ublíženie na zdraví s práceneschopnosťou. K danému zásahu sa žalobca už v konaní bližšie
nevyjadroval. Žalobkyňa upresnila, že žalovaný v ten deň mal vychádzať od pána J. a manžel sa ho
pýtal, či má ešte nejaký problém. Žalovaný mal do nej a manžela poskakovať urážkami, z ktorých
konkretizovala jednu, a síce, že manžel kradne. Ona vošla medzi manžela a žalovaného, nemohla
ich oddeliť. Zasiahol brat žalovaného, ktorý žalovaného odtiahol preč. Skončilo to tak, že ju žalovaný
mal ešte stihnúť sotiť do hranatého múra. Uviedla, že tam vtedy bolo veľa ľudí, aj cudzích, ktorí robili

projekt obecného úradu, bližšie neoznačila nikoho. Žalovaný výrazne poprel, že by žalobkyňu napadol.
Žalobcami navrhnutý svedkovia sa k týmto udalostiam nevyjadrili, neboli tam prítomní, o napadnutí
žalobkyne vedia iba z počutia. Svedok R. J.uš uviedol, že žalovaný bol u neho na návšteve. Keď od
neho odchádzal, žalobcovia stáli vonku pred ich domom a začali žalovanému nadávať do zbojníkov.
Žalobca mal za bránkou kolík, s týmto vybehol a kričal žalovanému, že „ja ťa zabijem“. Žalobkyňa prišla

k žalovanému, chytila ho za oblečenie, na čo žalovaný striasol jej ruky zo seba, žalobkyňa sa hodila
o zem a vstala. Žalobcov označil ako konfliktných ľudí. Svedok E. A. uviedol, že bol osobne svedkom
tohto incidentu pred domom žalobcu. Počul ostrejšie výmeny názorov a zvýšený hlas na oboch stranách.
Počul ako žalobca krikom útočil na žalovaného, kričal mu zbojník a neslušné slová. Žalobca chcel s
drúkom zaútočiť na žalovaného so slovami, že ťa tu zabijem. Žalobkyňa sa postavila medzi nich, chytila

žalovaného za sveter alebo košeľu, ten sa bránil, zobral jej ruky od seba a dal ich preč. Po krátkom čase
žalobkyňa sa ocitla na zemi, nevie ako, lebo žalovaný neurobil žiadny pohyb, ktorý by bol príčinou pádu.
Vzápätí vstala. Následne tam prišiel starší brat žalovaného, ktorý ho odtiahol bokom. K fyzickým stretom
nedošlo. Konanie žalovaného, ktorým mal žalobkyňu dňa 28.10.2011 fyzicky napadnúť bolo na jej
podnet riešené Obvodným úradom T. ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Rozhodnutím

číslo ObU-PP-OVVS-2012/00337-00042 zo dňa 18.10.2012, právoplatným 7.11.2012 bolo toto konanie
zastavené, pretože skutok sa nestal. Sama žalobkyňa ako oznamovateľka priestupku pritom poprela,
že by takéto oznámenie o priestupku urobila. Na základe uvedeného mal súd preukázané, že nedošlo
k zásahu žalovaného tak, ako to uviedli žalobcovia. Incident medzi stranami sporu sa síce v daný deň
stal, čo potvrdili aj dvaja svedkovia. Obaja však uviedli, že ho vyvolal žalobca, ktorý začal žalovanému

nadávať a tiež sa mu mal vyhrážať zabitím a zahnať sa naňho kolíkom či drúkom. Preukázané nebolo
ani fyzické napadnutie žalobkyne zo strany žalovaného. Z právoplatného rozhodnutia správneho orgánu
naopak vyplynulo, že skutok sa nestal.

34. Za ďalší zásah, ktorým mal žalovaný zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, tento označil to,

že ho mal dňa 21.10.2011 ráno fyzicky napadnúť odzadu, keď sa rozprával s Ing. Š. R.. Vo svojej
výpovedi doplnil, že žalovaný ho mal verbálne napádať a strkať do neho, pričom toto údajné konanie
žalovaného bližšie nekonkretizoval. Neuviedol ako ho mal verbálne napadnúť, ani neopísal intenzitu či
iné okolnosti údajného sotenia. Žalovaný považuje všetky tvrdenia žalobcov za vymyslené. Ohľadne
Ing. R. žalovaný uviedol, že tento nebol prítomný pri žiadnom zo žalobcom uvádzaných konfliktov. Z

tvrdenia žalobcu nevyplynulo, že by ním uvádzaný zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú
ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti žalobcu. Rovnako súd posúdil aj iné žalobcom
označené údajné zásahy do jeho osobnostných práv. Konkrétne mali tieto spočívať v tom, že sa mu
mal žalovaný vysmievať, že vyčistil les, keď priniesol z lesa haluzinu, alebo, že mal žalovaný odhovárať
istú osobu (ktorú ani nevedel označiť) od toho, aby mu priviezla haluzinu, či v tom, že mu mal žalovaný

povedať, aby išiel od svojich učiteľov pýtať vrátiť školné. Uvedené zásahy, aj keby mali byť skutočne
realizované, nemôžu objektívne vyvolať nemajetkovú ujmu v dôsledku porušenia či ohrozenia osobnosti
žalobcu.

35. Do osobnosti žalobcov malo byť podľa ich tvrdení zasiahnuté aj nadávkami či vyjadreniami

žalovaného, kde tento mal na adresu žalovanej uviesť, že "ty glupa rusko, ic, skadzi ši prišla". Žalobca
pritom uviedol, že v čase, keď to mal žalovaný povedať, boli tam prítomní iba on a manželka, čím je
vylúčený prvok verejnosti, čo samo osobe vylučuje aj objektívnu spôsobilosť zásahu vyvolať následky
vyžadované ako predpoklad občianskoprávnej zodpovednosti. Vyjadrenie žalovaného na žalobkyňu keďjej mal kričať "kurva jedna, nebude brať peniaze a postarám sa o to, že ostanete všetci bez príjmu a
urobím s tebou poriadky", nebolo v konaní preukázané. Sama žalobkyňa uviedla, že ľudia, ktorí tam
boli prítomní, neprídu svedčiť, lebo by ich žalovaný napadol. Žalovaný poprel, že by žalobkyni nadával.

Pokiaľ ide o údajné vyjadrenia žalobcu na žalovaného, že "zabic ho malo", či, že je „konské kopyto“,
k týmto malo podľa žalobcu dôjsť v krčme. Bližšie ich okolnosti nekonkretizoval. Prostredie kde malo k
zásahu dôjsť, ako aj obsah uvádzaných vyjadrení tak, ako boli tvrdené, vylučujú posúdenie zásahu ako
objektívne spôsobilého vyvolať požadované následky.

36. Za ďalší zásah do osobnosti žalovanej, žalobcovia označovali vyjadrenie žalovaného na zasadnutí
obecného zastupiteľstva v roku 2010, keď mal žalobkyňu znevážiť tým, že povedal, že jej deti sú
choré preto, lebo chodia holé a keby sa o deti riadne starala, neboli by choré. K uvedenému sa vo
svojej výpovedi vyjadril aj starosta obce K. L.. Z jeho výpovede vyplynulo, že k takému vyjadreniu
žalovaného došlo, a to ako poslanca obecného zastupiteľstva v čase jeho zasadnutia, keď sa riešili
otázky príspevkov pre sociálne odkázané rodiny. Žalobcovia boli počas rokovania prítomní vo vestibule,

dvere boli pootvorené. Keď počuli vyjadrenie žalovaného poslanca, vbehol žalobca do miestnosti a
nastal konflikt, padli vyhrážky, urážky (neuvádzal kto a čo mal povedať). Žalovaný sa vyjadril, že
žalobca vbehol dnu a začal ho prvý urážať, nadával mu do zbojníkov a zlodejov. Sám žalobca vo svojej
výpovedi uviedol, že vošiel dnu a povedal (poslancom), že čo si to dovoľujú sochoľaci, čo upresnil, že je
nadávka. Súd vyhodnotil žalobcami uvádzaný zásah s prihliadnutím na jeho okolnosti za nespôsobilý

objektívne zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že
išlo o zasadnutie obecného zastupiteľstva, na ktorom sa žalovaný vyjadroval v rámci výkonu funkcie
poslanca, teda vyjadroval svoj úsudok a názor, ktorý vychádzal z jeho vlastných poznatkov. Následný
konflikt inicioval sám žalobca, čo aj potvrdil svojou výpoveďou, keď uviedol, že vošiel do miestnosti a
poslancom nadával.

37.Ohľadnetvrdeniažalobkyneozásahuspočívajúcomvtom,žedošlokpodaniusprávyobcenasúdvo
veci starostlivosti súdu o jej maloletú dcéru sa vyjadril vo výpovedi svedok - starosta obce, ktorý uviedol,
že správu pre súd formuloval a podpisoval on sám. Nejde teda o konanie žalovaného, čo vylučuje aj
jeho prípadnú zodpovednosť za uvedený zásah. Rovnaký záver platí vo vzťahu k tvrdenému zásahu

žalovaného, ktorého dôsledkom malo byť nepriznanie dávky v hmotnej núdzi rodine žalobcov v roku
2009 v dôsledku potvrdenia obce o nedoplatkoch žalobcov na daniach.

38. Žalobkyňou uvádzané zásahy žalovaného spočívajúce v tom, že tento má chodiť po úradoch a pýtať
sa odkiaľ majú peniaze, nemôžu mať za následok vznik občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného.

Ak by totiž aj bolo pravdivé tvrdenie o tom, že žalovaný sa bol na tieto skutočnosti informovať, ide o
realizáciu práva na informácie, teda o konanie zákonom dovolené, čo vylučuje neoprávnenosť zásahu.

39. Nepreukázaným v konaní ostalo aj tvrdenie žalobkyne o údajnom sledovaní zo strany žalobcu. Malo
ísť o jednorazové sledovanie zo stromu v roku 2010, keď mal takto sledovať to, kto sa kúpe v ich bazéne.

Aj keby sa v konaní preukázalo, že žalobca skutočne bol na strome, vzhľadom na ojedinelú situáciu by
nebolo možné prijať záver o tom, že tam bol skutočne preto, aby žalobcov sledoval, a že tým zasiahol
do práva na ich súkromie. Sám žalovaný označil toto tvrdenie za smiešne. Žalobcovia nepreukázali ani
tvrdenie o tom, že im mal žalovaný v jednom prípade vypustiť polovicu vody z bazéna. Z výpovede
žalobkyne vyplýva, že takými dôkazmi ani nedisponuje, keďže sama uviedla, že to mohol urobiť jedine

žalovaný (nevie to teda s istotou).

40. Žalovaná sa domáhala aj práva na ochranu prejavov osobnej povahy keď tvrdila, že žalovaný ju fotil,
resp. mal dať pokyn svojmu synovi, aby ju fotil. Sama však uviedla, že nevie, či nejaké fotografie boli
urobené a ich existencia nebola v konaní preukázaná. Žalovaný poprel, že by žalobkyňu fotil, naopak

uvádzal, že ona fotila jeho.

41. Súd na základe uvedeného konštatuje, že žalobcovia nepreukázali v konaní základné predpoklady
pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do ich osobnostných práv. Jednotlivé zásahy, na
ktoré žalobcovia poukazovali neboli v konaní preukázané. Aj v prípade ich preukázania, tak ako ich

popisovali žalobcovia, by však tieto neboli objektívne spôsobilé privodiť žalobcom nemajetkovú ujmu.
Išlo iba o zásahy, ktoré žalobcovia odvodzovali od ich subjektívnych pocitov, bez ich objektívneho
preukázania. Žalovaná v konaní nepreukázala ani predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu,
ku ktorej malo dôjsť v dôsledku jej fyzického napadnutia žalovaným dňa 28.10.2011. Nepreukázanýmostalo už samotné údajné fyzické napadnutie tak, ako je to konštatované v bode 33. odôvodnenia tohto
rozhodnutia.Nazákladeuvedenýchskutočností,poukazujúcnapovinnosťtvrdeniaadôkaznúpovinnosť
žalobcov, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

42. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a ich vyhodnotenie, súd ďalšie návrhy žalobcov
na vykonanie dokazovania zamietol. Ich vykonanie považoval za nehospodárne a neefektívne, keďže
tieto mohli súvisieť iba s tvrdenými zásahmi do osobnostných práv, ktoré ako už bolo konštatované,
nepostačujú na vznik zodpovednosti žalovaného za zásah do osobnostných práv žalobcov. Konkrétne

išloonávrhnavýsluchsvedkovp.C.zÚradupráce,sociálnychvecíarodinyT.aIng.Š.R.,ktoré uplatnili
po začatí konania. V danej súvislosti súd poukazuje aj na postup a postoj žalobcov v konaní týkajúci
sa dokazovania, a síce, že žalobcovia boli súdom vyzvaní, aby v prípade, že na výsluchu navrhnutej
svedkyne trvajú, uviedli na aké okolnosti má byť vypočutá. Žalobkyňa bola osobitne vyzvaná na
predloženie listinných dôkazov súvisiacich s tvrdeným ublížením na zdraví a s tým súvisiacou náhradou
škody.Žalobcovianavýzvusúdu reagovalipísomnýmoznámením,ženávrhypredložiaibanezaujatému

sudcovi a uplatnili námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni. O námietke bolo nadriadeným súdom
rozhodnuté negatívne. Následne boli predvolaní na pojednávania a opätovne vyzvaní, aby prípadné
návrhy na doplnenie dokazovania predložili v lehote 12 dní od doručenia predvolania. V poskytnutej
lehote žiadne návrhy súdu neoznámili a na pojednávanie súdu sa bez ospravedlnenia nedostavili.

43. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

45. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto
mu bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté samostatným

rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.