Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 9, 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119207776
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Mária Šadláková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3119207776.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: D. X., V.. XX.XX.XXXX, trvale bytom v E. V. L., Y. X. XXXX/XX,

právne zastúpený: Mgr. Petrou Hrubovou, advokátkou so sídlom v Ilave, Mierové námestie č. 93, proti
žalovaným: 1. E. L., V.. XX.XX.XXXX, trvale bytom v V. - Q., T. XXXX/XX, právne zastúpený: Mgr. Erikou
Ranušovou, advokátkou so sídlom v Dubnici nad Váhom, Moyzesova č. 1200/12, 2. R. L., trvale bytom
v V. - Q., B. XXXX/XX,
o určenie dediča po poručiteľke, sudkyňou JUDr. Máriou Šadlákovou,

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobca D. X., V.. XX.XX.XXXX, trvale bytom v E. V. L., Y. X. XXXX/XX, je zákonným
dedičom v III. dedičskej skupine po poručiteľke D. X., I.. L., V.. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa

XX.XX.XXXX, naposledy bytom v E. V. L., Y. X. XXXX/XX.

II. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa12.09.2019domáhalvočižalovanýmrozhodnutia
súdu, ktorým by súd určil, že je žalobca dedičom po nebohej poručiteľke D. X., I.. L., V.. XX.XX.XXXX,
ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX (ďalej len "poručiteľka"). Podanú žalobu odôvodnil tým, že v dedičskom
konaní vedenom pod sp. zn. 12D/1159/2018 sa domáhal priznania dedičských práv po poručiteľke,
titulom spolužitia s poručiteľkou v spoločnej domácnosti po dobu viac ako jedného roka pred jej smrťou.

Poverená notárka odkázala žalobcu na podanie žaloby o určenie, že je dedičom
po poručiteľke, nakoľko v priebehu dedičského konania zostala otázka jeho dedičského práva spornou.
Žalobca a poručiteľka boli manželmi, pričom v r. 2013 sa rozviedli, ale zostali bývať v spoločnom byte.
Úhrady za byt v r. 2017 platil kompletne žalobca, v r. 2016 a 2018 čiastočne, ale menej ako polovicu,
poručiteľka. V podstate vždy zabezpečoval žalobca, aby boli mesačné platby splatené, bez ohľadu
na to, či bude poručiteľka schopná prispievať alebo nie. Byt užívali spoločne, poručiteľka sa podieľala
na platbách a nákupoch potravín, čistiacich prostriedkov a iných bežných vecí potrebných na chod

domácnosti len vtedy keď mala peniaze. Žalobca za ňu vybavoval bežné veci potrebné na úradoch,
vozil ju do práce
a do nemocnice v E.. Z domu poručiteľka odchádzala aj na dlhšie obdobie, na týždeň, na dva, ale vždy
sa vrátila. Spoločne sa podieľali podľa momentálnych schopností a možností na spoločnej domácnosti.
Keď bola poručiteľka doma varila spoločne pre seba a aj pre žalobcu, prala a žehlila. V r. 2018 odkúpil
žalobca spolu s poručiteľkou byt, v ktorom bývali, avšak žalobca zaplatil všetky náklady súvisiace s
kúpou bytu, nakoľko poručiteľka nemala v tom čase peniaze. Po rozvode paradoxne fungovali lepšie

ako pred rozvodom. Žalobca je presvedčený, že minimálne posledné dva roky pred smrťou poručiteľky
možno konštatovať, že s poručiteľkou viedli spoločnú domácnosť. Žalobca ako svedkov navrhol vypočuť
rodinných známych: A. Y., E. Y., R. O. D. F. L..2. K doručenej žalobe sa vyjadril žalovaný v 2. rade podaním zo dňa 31.10.2019, doručeným tunajšiemu
súdu dňa 04.11.2019, pričom uviedol, že súhlasí s tým, aby žalobca bol tiež jedným s dedičov, pretože
si myslí, že si to zaslúži, lebo s jeho nebohou sestrou žil a pomáhal jej, aj potom, čo už boli rozvedení.

3. Žalovaný v 1. rade sa k doručenej žalobe vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním
zo dňa 07.11.2019, pričom žalobu navrhol zamietnuť. Uviedol, že je pravdou, že v dedičskom konaní po
poručiteľke sa žalobca domáhal dedičského práva ako bývalý manžel, ktorý tvrdil, že bol spolužijúcou
osobou nebohej poručiteľky a spolu bývali v byte na ulici Y. X. XXXX/XX L. E. V. L., ktorý byt si odkúpili

od Okresného stavebného bytového družstva po rozvode ich manželstva. Byt užívali tak,
že v jednej izbe bývala nebohá poručiteľka, pričom túto izbu mala v čase neprítomnosti zamknutú, v
druhej izbe býval žalobca, ktorý si tiež izbu v čase neprítomnosti zamykal. Úhrady za užívanie bytu
väčšinou platil žalobca. Poručiteľka bola často preč, lebo mala priateľa v P.j, kde sa často zdržiavala a
kde aj zomrela. Stravu platieval niekedy žalobca, ale keď poručiteľka peniaze mala, kupovala si stravu
sama. Čo sa týka osobných potrieb poručiteľky ako ošatenie, prípadné výlety, zábavy, toto si poručiteľka

hradila všetko sama. Žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že žalobca ďalej vyhlásil, že nemal
záujem trvalo takto zostať fungovať v domácnosti, vzniknutý stav považoval len za prechodný. Žalovaný
v 1. rade ďalej uviedol, že s poručiteľkou bol v pravidelnom telefonickom kontakte, mal prehľad o jej
živote. Tiež si poručiteľka pravidelne telefonovala aj s jeho dvoma dcérami. Preto vie, že poručiteľka
žila so svojím priateľom v P.. V priemere raz za mesiac prichádzala do bytu, aby si vybrala poštu. Tiež

vie o tom, že žalobca má priateľku v obci Q.y. Z uvedených dôvodov popiera, že by žalobca viedol s
poručiteľkou spoločnú domácnosť. Zastáva názor, že žalobca s poručiteľkou mali síce evidovaný trvalý
pobyt
na spoločnej adrese, ale nemožno hovoriť o tom, že viedli spoločnú domácnosť kvalifikovaným
spôsobom. Poručiteľka si žila svojím životom, mala priateľa v P.

u ktorého sa zdržiavala, do bytu chodievala sporadicky. Žalobca spolu s poručiteľkou neuhrádzali
spoločne náklady na svoje potreby. Tiež v danej veci absentuje úmysel trvalého spolužitia žalobcu s
poručiteľkou, keď sám žalobca sa vyjadril v dedičskom konaní tak,
že nemal záujem trvale zostať fungovať s poručiteľkou v domácnosti, vzniknutý stav považoval len za
prechodný a chceli s poručiteľkou byt predať. Ani samo spolužitie žalobcu v domácnosti s poručiteľkou,

teda bývanie v spoločnom byte, však ešte samo osebe nezakladá dedičský nárok žalobcu v zmysle
ustanovenia § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V konaní navrhol vypočuť ako svedka priateľa
poručiteľky J. E..

4. Na vyjadrenia žalovaných reagoval žalobca replikou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.12.2019.

Uviedol,žetvrdenie,ženemalzáujemtrvalofungovaťvdomácnostisporučiteľkouatentostavpovažoval
za prechodný, ako to uviedol v dedičskom konaní, nevylučovalo to, že s poručiteľkou viedli spoločnú
domácnosť. Rovnako ako aj to, že každý mali uzamknutú svoju izbu. Miera intimity a súkromia osôb v
spoločnej domácnosti je vždy individuálna záležitosť. Podľa kritérií žalovaného v 1. rade by teda okrem
manželstva a spolužitia druha a družky, žiadne iné spolužitia muža a ženy v jednom byte nemohlo byť

považované za spoločnú domácnosť.

5. V duplike zo dňa 14.01.2020 žalovaný v 1. rade uviedol, že zotrváva
na všetkých skutočnostiach a návrhoch na doplnenie dokazovania. Zastáva názor, že žalobca s
poručiteľkou neviedli spoločnú domácnosť kvalifikovaným spôsobom, tak ako to predpokladá § 115

Občianskeho zákonníka.

6.1 Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávania na deň 06.05.2020, 01.07.2020 a
25.08.2021, na ktoré predvolal strany sporu, ich právnych zástupcov a navrhovaných svedkov. Súd
vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedkov, ako aj listinnými dôkazmi a to: č.l. 4 Zmluva

o prevode vlastníctva družstevného bytu, č.l. 8 faktúra č. XXXXXXXXXX, č.l. 9 príjmový doklad č. 76, č.l.
10 predpis mesačnej zálohovej platby za užívanie bytu platný od 01.03.2017, č.l. 12 predpis mesačnej
zálohovej platby za užívanie bytu platný od 01.05.2018, č.l. 14 predpis mesačnej zálohovej platby za
užívanie bytu platný od 01.09.2017, č.l. 16 predpis mesačnej zálohovej platby platný od 01.09.2018,
č.l. 34-7 doklady SIPO - zálohové platby za elektrinu a RTVS + potvrdenia o úhrade pre OSBD, č.l. 57

platobný príkaz na úhradu sumy 3.400 eur v prospech poručiteľky, č.l. 58 poštový poukaz na sumu 1.250
eur v prospech poručiteľky, dedičský spis tunajšieho súdu sp. zn. 12D/1159/2018 - č.l. 104 zápisnica o
pojednávaní, č.l. 105 uznesenie sp. zn. 12D/1159/2018 zo dňa 16.07.2019.6.2 Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn.
12D/1159/2018 pred notárkou JUDr. Miroslavou Turňovou, so sídlom v Dubnici nad Váhom, Moyzesova
1200/12, sa žalobca domáhal svojho dedičského práva po poručiteľke D. X., I.. L., V.. XX.XX.XXXX,

ktorá zomrela XX.XX.XXXX, naposledy trvale pobytom v E. V. L., Y. X. XXXX/XX (ďalej len "poručiteľka"),
a to titulom spolužijúcej osoby. Žalobca v dedičskom konaní uviedol, že podľa jeho názoru je dedičom
v III. dedičskej skupine, nakoľko spolu s poručiteľkou viedli spoločnú domácnosť. Uznesením sp. zn.
12D/1159/2018 zo dňa 16.07.2019 bol žalobca odkázaný na podanie žaloby o určenie, že je dedičom
po poručiteľke.

6.3 Ďalej mal súd za preukázané, že poručiteľka a žalobca po rozvode ich manželstva v roku 2013 zostali
bývať v spoločnom byte. Tento byt nadobudli do podielového spoluvlastníctva na základe zmluvy o
prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 21.05.2018 (č.l. 4). Výdavky spojené s prípravou zmluvy o
prevode vlastníctva bytu (č.l. 8), ako aj mesačné zálohové platby za užívanie bytu (č.l. 10-17) a zálohové
platby za plyn, rozhlas a TV a elektrinu (č.l. 34-37), uhrádzal žalobca. Ako vyplynulo z výpovedí žalobcu

i svedka J. E., poručiteľka mala veľmi nízky príjem. Nemala stále zamestnanie, týždeň brigádovala v
P., kde predávala zmrzlinu, a to len počas zastupovania inej pracovníčky. Poručiteľka bola pôvodne
evidovaná na Úrade práce, sociálnych veci a rodiny. Kvôli skutočnosti, že odmietala vykonávať aktivačné
práce bola z evidencie vyradená a jej príjem bol asi len 64 eur mesačne. V roku 2013 boli v prospech
poručiteľky zaslané od jej brata E. L. finančné prostriedky z dedičstva po ich spoločnej matke (č.l. 58).

V roku 2016 E. L. poukázal v prospech bankového účtu poručiteľky finančné prostriedky vo výške 3.400
eur titulom dedičského konania po ich spoločnom otcovi (č.l. 57).

6.4 Žalobca na pojednávaní vypovedal, že s poručiteľkou spolu žili v jednej domácnosti po rozvode
v podstate ako priatelia. Domácnosť spolu užívali, pomáhali si, aj keď už perspektíva na obnovenie

manželského spolužitia nebola. Deti nemali, tak zostali žiť spolu. Poručiteľka nemala kam ísť. Mali
záujem byt, v ktorom bývali, odkúpiť, čo sa v roku 2018
aj stalo. Poručiteľke bol žalobca k dispozícii, keď potrebovala ísť k doktorke alebo niečo vybaviť. Keď
mala peniaze, prispela na domácnosť. Keď bola v domácnosti varila, žehlila pre oboch, keď mali službu
upratovala chodbu. Nemali medzi sebou hádky. Vždy, aj keď domácnosť opustila, sa do nej vrátila,

nechodila len na P., ale odchádzala aj za prácou do P.. Z jedného mesiaca bola týždeň až dva doma.
V roku 2017 hradil náklady za byt výlučne žalobca. V roku 2018 poručiteľka nejaké úhrady za byt
vykonala. Inkaso platil však výlučne žalobca. Ku koncu mala poručiteľka príjem len zhruba 50 eur
mesačne. Poručiteľka bola od r. 2017 evidovaná na úrade práce. Keď sa neskôr prestala zúčastňovať
aktivačných prác, bola vyradená z evidencie. Nezamestnaná bola do svojej smrti. Peniaze si žalobca

od poručiteľky nikdy späť nepýtal, dokonca niekedy, keď potrebovala peniaze na cestu do P., dal jej aj
10 eur. Ona to považovala za pôžičku, žalobca tomu však hovoril nenávratná pôžička. Keďže žalobca
peniaze mal, náklady na byt uhrádzal. Vedel, že ak by uhradil len svoju polovicu, na bytovom družstve
by v tom mohol byť problém. Veci do domácnosti nakupoval zväčša žalobca, keď však poručiteľka prišla
domov, niekedy doniesla nákup, hygienické potreby. Tieto sa dali do kúpeľne, užívali ich spoločne. K

okolnostiam smrti poručiteľky, žalobca uviedol, že poručiteľka zomrela vo štvrtok v P.. Večer mu zavolal
jej priateľ J. E. a oznámil mu, že zomrela. Na piatok si vybavil dovolenku a spolu so žalovaným v 2. rade
vybavovali prvotné doklady potrebné na pohreb poručiteľky. Náklady na pohreb a kar však neplatil. Čo
sa týka spoločného užívania bytu, je pravda, že zo začiatku po rozvode si svoje izby zamykali v čase
neprítomnosti toho druhého. Poručiteľka však vtedy bola aj 2 týždne preč, pretože pracovala tak, že 2

týždne bola doma a 2 týždne preč. Posledný rok však žili tak, že všetky izby v byte boli prístupné pre
toho druhého. Ani jeden z nich sa nikdy nesťažoval, že by ten druhý išiel do jeho vecí. Izby mali stále
samostatné, mali v nich osobné veci. Čo sa týka oblečenia, poručiteľka ho mala dosť. Vzhľadom na jej
nedostatočný príjem nemohla vynakladať veľa finančných prostriedkov na ošatenie, či zábavu. Čo už
si kúpila, si kúpila sama, ale stalo sa aj, že jej k nákupu oblečenia prispel žalobca. Ďalej vypovedal,

že nemali spoločné vízie do budúcna, čo sa týka ich osobných životov, takto im to vyhovovalo. Čas by
ukázal, ako by sa situácia vyvinula. Plánovali byt predať, ale to bola tak otázka dvoch - troch rokov,
zatiaľ im to takto vyhovovalo. Obaja mali priateľov. Poručiteľka do P. odchádzala, žalobca zostával v E..
Niekedy sa stalo, že u svojej priateľky prespal napr. z nedele na pondelok, ale ona sa starala o svoju
matku, takže u nej ani bývať nemohol.

6.5 Žalovaný v 1. rade na pojednávaní vypovedal, že nie je pravda, že by
s poručiteľkou nebol v kontakte. Osobne sa síce nestretávali, ale poručiteľka mu telefonovala. Taktiež nie
je pravda, že by poručiteľka nepracovala. Asi tak 2 týždne pred smrťou mu pri telefonickom rozhovorepovedala, že má celkom dobrú prácu, predáva zmrzlinu. Tiež nie je pravda, že by poručiteľka peniaze
nemala. Z dedičského konania po ich mame jej na účet bola vyplatená suma 3.400 eur dňa 2.6.2016.
Nevie, prečo otázku bytu, teda jeho kúpu riešili až v roku 2018. Nevie, na čo sa čakalo. S poručiteľkou

telefonoval najmä cez víkend. Hovorievala mu, že je na P.. Niekedy spomenula, že si musí ísť do E.
vybrať poštu. Z dedičského konania po ich otcovi dostala sumu 1.250 eur dňa 31.12.2013.

6.6 Žalovaný v 2. rade na pojednávaní vypovedal, že čo sa týka spolužitia žalobcu a poručiteľky, žili
spolu. On sa do ich vzťahu nestaral. Niekedy, keď išli na cintorín

do Q., tak sa u neho so žalobcom zastavili, posedeli si. On sestru moc nenavštevoval, iba párkrát sa
stalo, že bol v E.. Žalobca a poručiteľka ho navštívili spoločne aj po rozvode, mohlo to byť tak rok, rok a
pol dozadu. Má vedomosť o tom, že poručiteľka odchádzala do P., ale nevie sa však vyjadriť ako často
a ako dlho bola v P.. Vie,
že keď ho boli navštíviť so žalobcom, tak vtedy bola v E.. Poručiteľke finančne nepomáhal, keď prišli na
návštevu akurát ich so žalobcom pohostili, prípadne im podarovali vajíčka, ako na dedine.

6.7 Svedok A. Y. na pojednávaní vypovedal, že pokiaľ žalobca s poručiteľkou neboli rozvedení,
navštevovali sa s tým, že poručiteľka chodila so žalobcom
aj k nim. Po rozvode už u nich nebola. So žalobcom sa stretávali pravidelne, keď mal sviatok, tak ich
zavolal na kávu, niekedy sa stalo, že tam poručiteľka aj nebola. Väčšinou tam však bola, a ak nebola, tak

prišla. Keď s manželkou prišli na návštevu, chvíľu tam s nimi pobudla aj poručiteľka. Dala si pohár vína,
opýtala sa či, si dajú kávu alebo chlebíčky, ale stalo sa aj, že ich neskôr opustila, išla do svojej izby. Myslí
si, že sa ich s manželkou po rozvode už aj trošku stránila. Do rozvodu to medzi ňou a žalobcom vrelo.
Po rozvode mali spolu oveľa lepší vzťah ako predtým, nevadili sa. Žalobca bol poručiteľke nápomocný,
keď potrebovala niečo vybaviť. Žalobca mu sám povedal, že boli s poručiteľkou na Sociálnej poisťovni,

v Q. na cintoríne, ale videl aj, že keď mala poručiteľka žltý lístok z pošty, tak sadol do auta a išli poštu
vybrať. So žalobcom sa navštevovali asi 5-6 krát do roka, častejšie chodil žalobca ku nim domov.

6.8 Svedkyňa E. Y. na pojednávaní vypovedala, že pred rozvodom ich žalobca s poručiteľkou často
navštevovali. Po rozvode chodil k nim už len žalobca.

Vzťah žalobcu a poručiteľky po rozvode bol taký, že ešte tak rok si vyčítali medzi sebou rôzne veci,
potom sa trochu ich vzťah dostal do normálu. Dobre spolu vychádzali, ba ešte lepšie ako pred rozvodom.
Poručiteľku často stretávala v meste E., porozprávali sa. Zverila sa svedkyni aj s tým, že má priateľa,
že ku nemu chodí, ale nikdy nepovedala, že by
u neho bývala. Poručiteľka vedela, že na žalobcu sa môže spoľahnúť, aj keď si vypila

a porozprávala na neho vtedy rôzne veci, mala ho rada, vedela, že je jej oporou nechcela by, aby bol aj
po jej smrti vylúčený z jej života. Po rozvode k žalobcovi a poručiteľke chodili. Väčšinou na narodeniny,
meniny, Vianoce, keď boli v meste slávnosti, vždy všetci spolu posedeli, porozprávali sa. Poručiteľka ich
ponúkla kávou, občerstvením. Konverzácia
už nebola taká osobná. Báli sa načať nejaké osobné otázky, aby nevyvolali hádku,

ale porozprávali sa o takých všeobecných témach. Raz sa stalo, že ich poručiteľka opustila skôr, išla do
svojejizby.Neskôrchodiljejmanželzažalobcomsám.Keďsahospýtalaponávšteve,čibolaporučiteľka
doma, tak jej manžel povedal, že bola.

6.9 Svedkyňa R. O. na pojednávaní vypovedala, že predtým, než sa žalobca s poručiteľkou rozviedli,

sa spoločne navštevovali, ale potom poručiteľka začala veľmi piť, mala aj rôzne hysterické záchvaty a
s návštevami prestali. Po rozvode však bola úctivá. Keď sa stretli, tak sa aj opýtala na deti, ako žijú.
Nevie presne povedať, koľkokrát
do mesiaca chodila na byt v E., mohlo to byť tak 1-2 krát do mesiaca. Videla ju však ísť na byt s nákupom.
Povedala, že "ide B. navariť". Tiež ju videla vešať prádlo. Povedala aj, že "B. ide oprať". Keď sa jej

svedkyňa spýtala, či si nevie oprať sám, ešte tak s úsmevom poznamenala, prečo by mu neoprala. Vtedy
sa jej aj spýtala, prečo sa rozviedli, keď im to teraz tak klape.

6.10 Svedkyňa F. L. na pojednávaní vypovedala, že žalobca si
s poručiteľkou lepšie nažívali ako predtým, než boli manželia. Žalobca sa o ňu aj po rozvode staral.

Vždy, keď prišli na cintorín do Q.Ú., tak sa u nich zastavili. Vždy prišli obaja. Poručiteľka bola psychicky
labilná a môže len ďakovať žalobcovi, že sa o ňu staral. Raz sa aj spýtala poručiteľky, prečo sa vlastne
rozviedli, keď si teraz tak dobre nažívajú. Naposledy bol žalobca s poručiteľkou u nich v auguste 2018,
potom boli s poručiteľkou už lenv telefonickom kontakte. Svedkyňa nevedela presne určil, koľkokrát do roka chodili
do Q., v novembri tam boli určite. Iba raz sa stalo, že prišiel sám žalobca s tým, že mu poručiteľka volala,
aby išiel na hrob mame zapáliť sviečku. Nevie, kde vtedy bola. Inak

k nim chodievali pravidelne vždy spolu. S bratmi pekný vzťah poručiteľka nemala. So svedkyňou mala
dobrý vzťah, aj sa jej zdôverila. Čo sa týka pobytu poručiteľky v P., poručiteľka jej väčšinou ani volať
nemohla, lebo nemala peniaze. Iba ju prezvonila, aby jej zavolala späť. Raz sa stalo, že ani nemohla
hovoriť. Boli obaja aj s priateľom opití. Takže tam to asi fungovalo tak, že obaja pili. Nevie, ako často
prichádzala do E. a koľko času trávila na P..

6.11 Svedkyňa R. D. na pojednávaní dňa 01.07.2020 vypovedala,
že poručiteľka bola jej birmovná krstná. Poprela, že by poručiteľka mala žiť so žalobcom aj po rozvode
manželstva dobre. Volávala jej tak raz za týždeň, dva s tým, že jej vravela,
že do E. chodí len pre papiere a na poštu. Nie je si vedomá, že by zomrelá žalobcovi prala alebo varila.
Pred smrťou jej telefonovala asi mesiac. Osobne sa nestretávali. Je jej známe, že poručiteľka rok pred

svojou smrťou žila u svojho priateľa, koľkokrát chodievala do E., to presne uviesť nevedela. Hovorila jej
iba to, že si do E. chodí iba pre papiere a na poštu. Nikdy nespomínala, že žalobca by jej mal pomáhať
vybavovať nejaké veci, či už na úradoch alebo na pošte. Hovorila, že je šťastná, že pracuje. Spomínala,
že predáva zmrzlinu, spomínala aj nejaký ranč, kde mala upratovať, resp. pomáhať v kuchyni.
K spolužitiu zomrelej so žalobcom uviedla to, že toto manželstvo nebolo nikdy šťastné. Úlohu tam zohral

alkohol. Poručiteľka bola aj v nemocnici, bola tam nejaká zlomená ruka, otras mozgu. K tomu, kto užíval
byt v E. sa vyjadriť nevedela. Pravdepodobne žalobca žil aj u svojej priateľky. S poručiteľkou sa osobne
nestretávali. Vie, že ani s bratom sa nemali veľmi v láske. Nevie sa vyjadriť k návštevám cintorína, resp.
žalovaného v 2. rade. Čo sa týka spolužitia so žalobcom, to čo uviedla, že nežili dobre, sa týkalo obdobia
ich manželstva.

6.12 Svedok J. E. na pojednávaní vypovedal, že s poručiteľkou sa zoznámili v r. 2015 v júni, v septembri
bol na operácii, poručiteľka u neho mesiac zostala a starala sa o neho. Potom sa stretávali cez víkendy,
občas sa u neho zdržala aj cez týždeň,
ak jej to pracovné povinnosti dovolili a to najmä tak od piatej poobede v piatok do nedele. Spoločne

čas trávili tak, že varili, starali sa o záhradu, chodili na prechádzky a po známych. Poručiteľka u neho
aj zomrela. Mala už aj predtým zdravotné ťažkosti, ale nikdy nedovolila, aby zavolal lekárov, nakoľko sa
bála. Keď sa to stalo, že u neho zomrela, zavolal RZP, prišiel lekár a následne zamestnanci pohrebného
ústavu. Všetky dokumenty poručiteľky zostali u neho doma. S bývalým manželom a bratom poručiteľky
išli po tieto dokumenty. Poručiteľka si u neho nechávala aj svoje osobné veci, najmä veci na prezlečenie.

Poručiteľka pracovala v P., predávala zmrzlinu, asi týždeň, bola to brigáda. Cez tento týždeň bývala u
neho. U poručiteľky doma svedok nebol, iba pred bytom. Občas s ňou chodil aj do E. a to keď mala
povinnosti a vybavovačky. Podrobnejšie sa o jej záležitosti nezaujímal, opakovane uviedol, že ona mala
svoj život a on svoj. Na domácnosť svedka neprispievala, nemala z čoho, dostávala 64 eur, nakoľko
bola vyradená z evidencie na úrade práce. Brat jej dal peniaze z dedičstva, mala ich na Flexi účte,

nemohla s nimi 1 rok hýbať. Keď zomrela, zavolal bratovi poručiteľky R., spoločne potom s bratom
poručiteľky a jej bývalým manželom išli do Nitry na pitvu zaniesť poručiteľkine doklady. Na výdavkoch
na pohreb sa nepodieľal, tieto hradila rodina poručiteľky. On navrhol, že ju môžu pochovať na miesto
jeho zosnulej manželky, pričom brat poručiteľky R. povedal, že oni sa o to postarajú a pochovajú ju v Q..
Na pohrebe bol, dali mu vedieť, aj potom pravidelne chodieval na jej hrob, 1x mesačne, pokiaľ nebola

korona. Svedok uviedol, že pokiaľ vie iné vzťahy poručiteľka nemala. Svedok poručiteľke navrhoval, aby
sa zobrali, nakoľko je vdovec, ona toto odmietla, že by prišiel o vdovský dôchodok, a povedala, že takto
keď sa rozhodnú rozísť, bude to jednoduchšie. Poručiteľka nemala záujem zriadiť si u svedka trvalý
alebo prechodný pobyt, toto nechcela, chodila k nemu iba ako na návštevu, a to na obdobie asi týždeň,
dva v mesiaci. Poručiteľka mala spory so synom svedka, ktorý ju vyháňal z domu na začiatku ich vzťahu.

On svedok, na ňu nikdy ani prst nezdvihol.

6.13 Po tomto oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami sporových strán, výsluchom sporových strán
a svedkov, a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý
aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, vec právne posúdil a rozhodol o žalobe.

7.1. Podľa § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) dedičstvo sa nadobúda
smrťou poručiteľa.7.2. Podľa § 461 ods. 1 OZ dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

7.3. Podľa § 461 ods. 2 OZ ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho

dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia
zo zákona.

7.4. Podľa § 475 ods. 1 OZ ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým
dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho

smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali
o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

7.5. Podľa § 192 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) ak niekto pred
potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý
dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.

7.6. Podľa § 194 ods. 1 CMP ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností,
odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako
menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu,
ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

7.7. Podľa § 194 ods. 2 CMP súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.

7.8. Podľa § 194 ods. 3 CMP ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené
alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.

8.1. Ustanovenie § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka definuje III. skupinu zákonných dedičov -
poručiteľových súrodencov (resp. podľa § 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka ich deti) a tých, ktorí žili
s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z
toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ide o osoby, ktoré

s poručiteľom prípadne ani nie sú v príbuzenskom pomere, ale žili s ním vo vzťahu, ktorý z hľadiska
citového, mravného
a hospodárskeho sa podobal rodinnému vzťahu a v niektorých prípadoch ho možno aj nahrádzal.
Spoločnou podmienkou pre tieto ďalšie osoby je, že pred smrťou poručiteľa s ním žili najmenej rok v
spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli na neho odkázaní

výživou.

8.2. Judikatúra súdov pomerne dôsledne dospela k charakteristike pojmu "spoločná domácnosť,"
ktorou sa rozumie spolužitie dvoch alebo viacerých fyzických osôb, ktoré spolu žijú trvale a ktoré
spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Fyzické osoby si nemusia byť blízke (v zmysle ust.

§ 116 Občianskeho zákonníka), ich spoločná domácnosť spravidla predpokladá spoločné bývanie v
jednom alebo viacerých bytoch (k naplneniu znakov spoločnej domácnosti preto nepostačujú napr.
len občasné návštevy), pričom výnimka z tohto pravidla je možná len vtedy, ak ide o dočasný a
prechodný pobyt inde z dôvodu liečenia, návštevy príbuzných, výkonu práce alebo z iných podobných
dôvodov. Spoločná domácnosť predstavuje spotrebné spoločenstvo dvoch alebo viacerých fyzických

osôb trvalého charakteru, a preto spoločnú domácnosť predstavuje len skutočné a trvalé spolužitie, v
ktorom jej členovia prispievajú na úhradu a zaobstarávanie spoločných potrieb (nestačí teda napr. len
príležitostnávýpomocvdomácnosti,spoločnétráveniedovoleniekapod.)avktoromspoločenstveabez
rozlišovania hospodária so svojimi príjmami. Spolužijúca fyzická osoba musí žiť v spoločnej domácnosti
tak, ako by bola členom rodiny; vyžaduje sa, aby sa starala o spoločnú domácnosť (zaobstaraním

domácich prác, udržiavaním poriadku v byte, obstarávaním bielizne a údržby šiat, prípravou jedla a pod.)
alebo, aby poskytovala prostriedky na úhradu potrieb spoločnej domácnosti alebo, aby bola odkázaná
výživou na poručiteľa. O spoločnú domácnosť dvoch alebo viacerých fyzických osôb ide - ako vyplýva
z vyššie uvedeného - len vtedy, ak spolu skutočne a trvalo žijú na jednom alebo viacerých miestach a
ak naozaj spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Žiadna fyzická osoba nemôže žiť natrvalo v

spotrebnom spoločenstve s inou fyzickou osobou proti svojej vôli; dve alebo viac fyzických osôb tvoria
spoločnú domácnosť len, ak všetky naozaj chcú trvale žiť a spoločne uhrádzať náklady na svoje potreby.
Aj keď je spoločná domácnosť založená na skutočnom (faktickom) spolužití dvoch alebo viacerých
fyzických osôb a v skutočnom (faktickom) spoločnom uhrádzaní nákladov na ich potreby, jej vznik aďalšie trvanie predpokladá, že každá z fyzických osôb, ktoré tvoria spoločnú domácnosť, prejavila vôľu
byť členom takéhoto spotrebného spoločenstva a že v takom spotrebnom spoločenstve v skutku aj
naďalej zotrváva. Povaha spoločnej domácnosti ako skutočného (faktického) a trvalého spotrebného

spoločenstva dvoch alebo viacerých fyzických osôb spravidla vylučuje, aby spoločnú domácnosť tvorili
fyzické osoby, ktoré spolu nechcú byť členmi toho istého spotrebného spoločenstva, a aby tá istá fyzická
osoba bola súčasne členom dvoch alebo viacerých spoločných domácností (pozri napr. uznesenie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 436/2001 zo dňa 16.01.2002, sp. zn. 21Cdo 29/2008 zo dňa
26.08.2008, sp. zn. 21Cdo 1622/2008 zo dňa 31.03.2009, správu bývalého Najvyššieho súdu ČSR zo

dňa 10.06.1982 Cpj 163/81, ktorá bola uverejnená pod č. 34 v Zbierke súdnych rozhodnutí
a stanovísk v roku 1982 a iné). Rovnako rozhodnutie Ľudového civilného súdu Praha sp. zn.
5C 185/1959 z 19.10.1959 publikované pod R 34/1960 uvádza, že spoločnou domácnosťou je potrebné
rozumieť skutočné spolužitie viacerých osôb v spotrebnom spoločenstve, pričom jednotliví členovia
prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa svojich možností
a schopností a každý člen si obstaráva v rámci tohto spoločenstva všetko, čo potrebuje.

Podľa potrieb sa podieľajú členovia domácnosti na všetkých výhodách tohto spoločenstva, či už ide
o spoločné bývanie alebo stravovanie, ošatenie, zábavu, výlety, prázdninový pobyt a pod. Vzájomné
príspevky sa nehodnotia, je tu pocit spolupatričnosti k jednému celku, v ktorom každý podľa možností
prispieva. Bývanie niekoľkých osôb v spoločnom byte nie je ešte spoločnou domácnosťou, aj keď možno
platby na nájomné, plyn, elektrinu a iné, znášajú spoločne všetci rovnakým dielom, ak si inak každá

osoba žije na svoj účet a k ostatným nemá bližší hospodársky, ani citový vzťah.

8.3. Aj rozhodnutia uverejnené pod č. 34/1960 a č. 12/1968 Zbierky rozhodnutí
a oznámení súdov ČSSR ustálili, že v zmysle ust. § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria
občania, ktorí spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Iba samo spolužitie osoby

v domácnosti poručiteľa, t. j. bývanie v spoločnom byte však ešte samo o sebe nezakladá dedičský
nárok takejto osoby v zmysle ust. § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prípadne § 475 Občianskeho
zákonníka; predpokladá sa skutočné a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí tak, ako by boli
členmi rodiny, teda ľudí, ktorí nemajú inú domácnosť. Okrem presne určenej minimálnej dĺžky trvania
tohto vzťahu, t. j. najmenej počas jedného roka pred smrťou poručiteľa, je potrebné, aby súčasne

bola splnená aspoň jedna z ďalších dvoch podmienok - starostlivosť o spoločnú domácnosť z tohto
dôvodu alebo odkázanosť výživou na poručiteľa. Starostlivosť o spoločnú domácnosť predpokladá,
že spolužijúca osoba svojou osobnou činnosťou, finančne alebo akýmkoľvek iným spôsobom bude
prispievať na udržiavanie tejto domácnosti, teda, že jej udržiavanie je motívom tejto jej činnosti. Pritom
pri spoločnej domácnosti v zmysle ust. § 115 Občianskeho zákonníka sa spravidla vyžaduje spoločné

bývanie.

8.4. Možno teda zhrnúť, že spoločná domácnosť je historicky, aj v súčasnosti spoločenstvo fyzických
osôb, ktoré síce nemá právnu subjektivitu, avšak bez priznania tejto kvality právneho postavenia
spôsobuje vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, práv

a povinností determinovaných existenciou pomeru určitej skupiny fyzických osôb.

8.5. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych ustanovení
konštatuje, že v danom spore bolo potrebné vyriešiť najmä otázku,
či žalobca žil s poručiteľkou, nebohou Annou Holbovou najmenej po dobu jedného roku pred jej smrťou

v spoločnej domácnosti a či sa z toho dôvodu staral o spoločnú domácnosť.

8.6. Z výpovede samotného žalobcu ako aj svedkov Cyrila Pagáč, Dariny Pagáčovej, Márie Zuzíkovej
a Evy Vavrúšovej jednoznačne vyplynulo, že žalobca žil
s poručiteľkou v spoločnej domácnosti nielen po dobu jedného roku pred jej smrťou, ale aj po dlhší čas

pred smrťou poručiteľky. Uvedené bolo podporené aj výpoveďou svedka Jaroslava Domina, ktorý bol
priateľom poručiteľky. Tento pri svojej výpovedi opakovane uviedol, že poručiteľka k nemu prichádzala
"len na návštevu" a opätovne sa "vracala domov", pričom domovom v tomto prípade je myslený byt,
ktorý mala poručiteľka v podielovom spoluvlastníctve so žalobcom v Dubnici nad Váhom. Práve v tomto
byte mala poručiteľka evidovaný aj trvalý pobyt, o jeho presun resp. prehlásenie k svojmu priateľovi

záujem nemala. Mala tu uložené svoje osobné veci, k svedkovi Jaroslavovi Dominovi si nosila len veci
na prezlečenie. Na adresu v Dubnici nad Váhom jej chodila pošta a úradná korešpondencia. Práve do
domácnosti v byte v Dubnici nad Váhom, poručiteľka nosila nákupy potravín a drogérie, tak ako jej to
jej finančné možnosti dovoľovali. V tomto byte ju stretali aj rodinný priatelia pri návštevách. SvedkovCyrila Pagáča a Darinu Pagáčovú v byte v Dubnici nad Váhom poručiteľka pohostila chlebíčkami alebo
zákuskami pri jednej z príležitostných návštev.

8.7. To, že jej domovom poručiteľky je práve v byte, ktorý obýva spolu
so žalobcom, rovnako vnímali všetky sporové strany. A teda možno ustáliť záver, že práve to bol
jej "hlavný stan", teda kde zdieľala spoločnú domácnosť so žalobcom. Poručiteľka síce viac menej
pravidelne navštevovala svojho priateľa v Bojnej, aj na obdobie jedného alebo dvoch týždňov v mesiaci,
avšak vždy sa vrátila "domov" po nejaké veci, za účelom vybavovania úradných záležitostí, a zvyšný

čas sa zúčastňovala na chode domácnosti v Dubnici nad Váhom. Na túto domácnosť síce nebolo v jej
silách prispievať finančne, najmä v období keď bola nezamestnaná a nemala stály príjem. Napriek tomu
zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že poručiteľka nosila domov nákupy, varila, prala a upratovala aj
pre žalobcu. Žalobca jej naopak prispieval na cestu za priateľom, ak práve nemala peniaze, prípade na
oblečenie, ak niečo potrebovala. Inak uhrádzal všetky náklady na bývanie a energie sám - najmä v r.
2017. Keď žalobkyňa mala peniaze prispela mu (v r. 2016 a r. 2018).

8.8. Žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobca sa o poručiteľku staral, vozil ju na cintorín do Kľúčového
- kde ležia jej rodičia. Spoločne sa zastavili na návštevu aj u žalovaného v 2. rade a jeho manželky,
čo potvrdila aj svedkyňa Eva Vavruúšová. Bolo to v čase po ich rozvode, cca rok, rok a pol dozadu.
Že sa žalobca o poručiteľku staral potvrdili svedeckými výpoveďami Cyril Pagáč, Darina Pagáčová,

Eva Vavrušová a žalovaný v 2. rade. Svedkyňa Darina Pagáčová poručiteľku často stretávala v meste
Dubnica, porozprávali sa. Zverila sa svedkyni aj s tým, že má priateľa, že ku nemu chodí, ale nikdy
nepovedala, že by
u neho bývala. Naopak, poručiteľka sa vyjadrila, že vie, že na žalobcu sa môže spoľahnúť,
že je jej oporou. Menovaná svedkyňa zhodne potvrdila, že poručiteľka sa nachádzala v byte v Dubnici,

keď prišli na návštevu k žalobcovi a posedela s nimi. Starostlivosť o spoločnú domácnosť potvrdili
výpoveďami žalobca, ako aj svedkyňa Mária Zuzíková ktorá vypovedala, že poručiteľku videla ísť na byt
s nákupom, vyjadrila sa, že ide žalobcovi navariť alebo oprať.

8.9.Vkontrastesvyššieuvedenýmivýpoveďamijejedinevýpoveďnetereporučiteľky-dcéryžalovaného

v 1. rade, svedkyne Moniky Adamkovej, ktorá vypovedala, že poručiteľka žila v Bojnej u priateľa a
do Dubnice chodila len pre papiere a na poštu. Toto však nepotvrdil samotný priateľ poručiteľky, ktorý
uviedol, že žalobkyňa k nemu chodila len na návštevu. Žalobca rovnako poprel tvrdenia svedkyne, že žil
u svojej priateľky, pričom uviedol, že túto len navštevoval, ale spoločnú domácnosť nezdieľali. Svedkyňa
sama uviedla, že poručiteľku nenavštevovala, a preto nevie uviesť, ako užívala poručiteľka spoločný byt

v Dubnici nad Váhom.

8.10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal teda súd za preukázané,
že žalobca a poručiteľka skutočne žili najmenej, ale aj dlhšie, ako jeden rok pred smrťou poručiteľky
v spoločnej domácnosti. Zo svedeckých výpovedí svedkov ako aj žalobcu a žalovaného v 2. rade

vyplynulo, že medzi poručiteľkou a žalobcom bol určitý pocit spolupatričnosti, fungovali prakticky lepšie
ako počas svojho manželstva. Žalobca uhrádzal väčšinu spoločných výdavkov na bývanie, ako aj
ďalšie potreby do domácnosti, nakoľko poručiteľka mala buď priveľmi nízky príjem, alebo takmer žiadny.
Pracovala brigádne,
iba jeden týždeň v Bojnej (čo potvrdil aj priateľ poručiteľky). Keď však peniaze mala, urobila nákup. K

starostlivosti o spoločnú domácnosť prispievala domácimi prácami, varila, prala, upratovala. Súd má
za to, že nedostatočnú finančnú gramotnosť poručiteľky, ktorú nie je ani na mieste hodnotiť, nemožno
pričítať na vrub žalobcovi, ktorí sa o poručiteľku staral. Finančne, ale aj medziľudsky, keď spolu s
ňou navštevoval cintorín, kde ležia jej rodičia, navštevovali brata poručiteľky - žalovaného v 2. rade a
jeho manželku, pomáhal jej vybavoval úradné záležitosti, vozil ju k lekárovi, prispieval resp. daroval

jej peniaze na cestu do Bojnej. Aj keď poručiteľka z bytu v Dubnici odchádzala, pravidelne sa vracala
domov. Žaloba preto podľa názoru súdu obstojí okrem hľadiska právneho aj z hľadiska morálneho.

8.11. Napokon súd dáva do pozornosti aj uznávací nárok žalovaného v 2. rade
(č. l. 25 spisu), ktorý bol jasný, pričom bol formulovaný v tom zmysle, že v celom rozsahu žalovaný v 2.

rade uznáva dedičské právo žalobcu ako spolužijúcej osoby poručiteľky.

8.12. K námietke absencie úmyslu trvalého spolužitia žalobcu s poručiteľkou, ktorú vzniesol žalovaný
v 1. rade, súd uvádza, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobca a poručiteľkapodnikali reálne kroky, smerujúce k ukončeniu spoločného bývania, táto myšlienka bola skôr teoretickou
možnosťou, o ktorej sa mienili rozhodnúť v budúcnosti. Naopak, žalobca a poručiteľka v r. 2018 odkúpili
do podielového spoluvlastníctva, 5 rokov po rozvode ich manželstva, byt v ktorom spoločne bývali,

čo podľa názoru súdu dostatočne presvedčivo vypovedá o úmysle naďalej spoločne bývať v jednej
domácnosti. Fakt, že nemali spoločné vízie do budúcnosti je rovnako pochopiteľný, vzhľadom na to, že
vzťah medzi nimi nebol romanticko - partnerský. Ustanovenie § 475 ods. 1 OZ napokon ani nevyžaduje
ako podmienku, pre zaradenie dediča do III. dedičskej skupiny znak trvalosti spolužitia. Popritom v tomto
prípade žalobca preukázal, že spolu s poručiteľkou žili najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou

v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť.

8.13. S ohľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda žalobe vyhovel.

9.1 Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako "CSP"), o

nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9.2 Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9.3 Podľa § 257 ods. 1 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

9.4 O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 257 CSP tak,
že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100% voči žalovanému v 1. rade, keďže žalobca
mal vo veci úplný úspech. Súd zohľadnil fakt, že žalovaný v 2. rade uznal dedičské právo žalobcu už v

dedičskom konaní, rovnako ako aj pred súdom. Pre úspech žalobcu v konaní, však bolo nevyhnuté, aby
v spore na strane žalovaných vystupovali obaja dedičia poručiteľky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.