Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 20, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14Csp/140/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116223499
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2116223499.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž,
Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava,
IČO: 47 234 547, proti žalovaným: 1. Y. P., K.. XX.XX.XXXX, O. Z. G. XXX, 2. Q. P., K.. XX.XX.XXXX,
O. Z. G. XXX, o zaplatenie 11.681,75 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 9.822,32 eur s

úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9.822,32 eur od 6.5.2015 do zaplatenia, do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,16 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.10.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 11.681,75 eur s úrokom vo výške

12,60 % ročne zo sumy 11.062,12 eur od 6.5.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 11.681,75 eur od 6.5.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.2.2014 uzavrel právny predchodca žalobcu ako veriteľ
so žalovanými v 1. a v 2. rade ako dlžníkmi Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Obsahom úverovej
zmluvy bol záväzok predchodcu žalobcu poskytnúť žalovaným spotrebiteľský úver vo výške 17.500
eur na splatenie úverov. Žalovaní boli oprávnení použiť poskytnuté peňažné prostriedky iba na účel

uvedený v zmluve, a to na splatenie úverov. V prípade, ak by ich použili na iný účel, mal právny
predchodcažalobcuprávozmeniťdohodnutúvýškuúrokovejsadzby.Žalovaníboliniekoľkokrátpísomne
kontaktovaní, aby zdokladovali účel použitia peňažných prostriedkov. Vzhľadom k tomu, že žalovaní
nezdokladovali účel použitia poskytnutých peňažných prostriedkov do výšky uvedenej na zmluve, tak
došlo k zmene výšky mesačnej splátky, o ktorej skutočnosti boli žalovaní informovaní. Predchodca
žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 10.800 eur a súčasne sa žalovaní zaviazali vrátiť poskytnutý
úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 120 mesačných splátok vo výške 182,38 eur

so splatnosťou prvej splátky 15.10.2014. Žalovaní svoj záväzok splácať úver riadne a včas neplnili, do
dňa spísania žaloby žalobcovi splatili len časť dlžnej sumy vo výške 977,68 eur, na predžalobné výzvy
nereagovali. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaných, predchodca žalobcu
vyhlásil dňa 5.5.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh splatný v celom rozsahu. Vzhľadomk vyššie uvedeným skutočnostiam, mali žalovaní voči predchodcovi žalobcu ku dňu spísania žaloby
neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 11.681,75 eur (z titulu zvyšku dlžnej úverovej
istiny 11.062,12 eur, z titulu dlžných úrokov z úveru 548,65 eur, z titulu dlžného poistného z úveru 70,98

eur). Okrem toho sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi aj úroky z dlžnej istiny vo výške 12,60 % ročne
a úroky z omeškania. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.2.2014, Všeobecné obchodné podmienky, výpis z úverového účtu
žalovaných a potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov.

3. Žalovaným bola žaloba s prílohami doručená dňa 21.2.2018, k tejto sa nevyjadrili, skutkové tvrdenia
nepopreli, žiadne dôkazy neoznačili.

4. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou.

5. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými
žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením

§ 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu,
ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju
neúčasť riadne a včas ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, ako aj v
neprítomnosti žalovaných, ktorí mali predvolanie riadne doručené, svoju neúčasť neospravedlnili a
nežiadali o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.

7. Predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 25.2.2014 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť
žalovaným úver vo výške 17.500 eur. Žalovaní sa zaviazali splatiť uvedený úver s príslušenstvom v
120 mesačných splátkach vo výške 275,16 eur splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, v celkovej výške

30.861,60 eur, spolu s úrokom vo výške 12,60 % ročne. RPMN bola uvedená vo výške 13,35 % a
priemerná RPMN bola uvedená vo výške 13,34 %. V zmluve bolo ohľadom splatnosti splátok uvedené:
“Splatnosť1.mesačnejsplátkyje15.deňvmesiacinasledujúcompomesiaci,vktorombolúverdlžníkovi
poskytnutý v dohodnutej výške. Termín konečnej splatnosti úveru bol 15.3.2024.
Žalobca potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov súdu preukázal, že dlžníkom dňa

26.3.2014 poskytol prostriedky vo výške 10.800 eur, z ktorej sumy žalovaní splatili žalobcovi sumu v
celkovej výške 977,68 eur.

8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

9. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

12. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.14. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je

pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

20. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

23. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa
a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej
schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

24. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými založený zmluvou o
spotrebiteľskom úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné
posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj
právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a

zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako
veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaní vystupovali ako spotrebitelia, pretože im bol
poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V
zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou

právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch.25. Nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto
zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy

súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) správne uvedenú celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, čo bolo v zmysle citovaného ustanovenia Zákona č. 129/2010
Z.z. podstatnou náležitosťou zmluvy (okrem iného). Celková čiastka k zaplateniu je v zmluve uvedená
vo výške 30.861,60 eur, pričom pri prepočte výška splátky 275,16 eur krát počet splátok 120 je výsledná
suma 33.019,20 eur. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ

povinný zaplatiť, nie je vyjadrený v správnej výške. Spotrebiteľ tak bez presného číselného uvedenia
celkovej čiastky, ktorú je povinný zaplatiť, nemá možnosť bez akýchkoľvek pochybností posúdiť rozsah
svojho záväzku. Údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je významný pre spotrebiteľa,
najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť výhodnosť, resp. prijateľnosť poskytnutého úveru a o jeho
možnosť posúdiť celkový objem zaťaženia splátkami úveru. Význam tejto informácie je potrebné vidieť
aj v tom, aby si spotrebiteľ vedel jednoducho vypočítať, či už splatil celý úver alebo nie, a teda aby

neprestal uhrádzať splátky predčasne, čím by sa dostal do omeškania, alebo aby nepokračoval v
uhrádzaní splátok aj po termíne konečnej splatnosti, čím by vzniklo na strane veriteľa bezdôvodné
obohatenie, čo odôvodňuje právny záver, že význam tejto informácie nemožno bagatelizovať. V prípade
nesprávne uvedenej celkovej čiastky k zaplateniu nie je možné považovať tento údaj za v zmluve
uvedený (akoby tam tento údaj ani nebol, keď je nesprávny), možno teda uzavrieť, že tento obligatórny

údaj v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje. Z toho, že v zmluve bola nesprávne uvedená celková
čiastka k zaplateniu, vyplýva aj nesprávne uvedenie ďalšieho údaju v zmluve, ktorý je taktiež podstatnou
náležitosťou zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. j), a to výška RPMN, ktorá je v zmluve uvedená v
nesprávnej výške, čo je v neprospech spotrebiteľa.

26. Absencia týchto podstatných obsahových náležitosti zmluvy o úvere má za následok, že
spotrebiteľský úver sa v zmysle ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) a § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých
finančných prostriedkov, ktoré žalovaným reálne poskytol. Žalovaným vznikla povinnosť poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť, pričom v priebehu konania žalovaní nerozporovali tvrdenia žalobcu, že si

svoju zmluvne dojednanú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili. Keďže zo žalobcom
predložených listinných dôkazov vyplynulo, že napriek v zmluve dohodnutej výške úveru 17.500 eur,
predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver v skutočnej výške 10.800 eur, a žalovaní doposiaľ zaplatili
predchodcovi žalobcu sumu v celkovej výške 977,68 eur, súd pri rozhodovaní vychádzal z tejto výšky
skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov. Pri zohľadnení tohto, súd uložil žalovaným povinnosť

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi len rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a
vrátenými finančnými prostriedkami vo výške 9.822,32 eur (10.800 eur - 977,68 eur) a vo zvyšnej časti
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníkavzneníúčinnomkudňuvznikuomeškania,výškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

29. Žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, preto má žalobca nárok na

zaplatenie úroku z omeškania vo výške podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR, ktorá je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania odo
dňa 6.5.2015, teda odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Keďže súd
dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 9.822,32 eur, bolo možné

priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z tejto sumy. Ku dňu omeškania
žalovaných s plnením peňažného dlhu bola výška základnej úrokovej sadzby 0,05 %. Žalobca tak má
popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % (5 + 0,05 %) ročne z
priznanej dlžnej sumy 9.822,32 eur odo dňa 6.5.2015 do zaplatenia.30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 11.681,75 eur s príslušenstvom priznaná suma 9.822,32 eur
s príslušenstvom. Z tohto vyplýva hrubý úspech žalobcu 84,08 % a hrubý úspech žalovaných 15,92 %, a
teda konečný čistý úspech žalobcu je 68,16 % (84,08 % - 15,92 %). To v konečnom dôsledku znamená
nárok žalobcu voči žalovaným na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 68,16 %
trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu

postupu podľa § 257 Civilného sporového poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).