Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoCsp/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119208225
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3119208225.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov
senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. K.,
D. národného povstania XX/XX, o zaplatenie 874,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 11Csp/81/2019 - 52 zo dňa 03. novembra 2020 takto

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 874,04 eur od 19.05.2018 do 20.08.2020 a v tejto časti výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie
ruší a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. m e n í tak, že žalovanému u k l a
d á povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 173,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

173,20 eur od 21.8.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobca m
á voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 700,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 700,84 eur od 21.08.2020 do

zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. v ostatnej časti žalobu zamietol. Výrokom
III. žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 44,24 %. V odôvodnení uviedol,
že právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou zo dňa 02.10.2019 domáhal zaplatenia sumy vo
výške 874,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 874,04 eur od 19.05.2018
do zaplatenia a náhrady trov konania. Súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť
žalovanému do vlastných rúk, preto bol uznesením č. k. 11Csp/81/2019 - 27 zo dňa 16.01.2020 zrušený
a súd vo veci konal ďalej. Uznesením č. k. 11Csp/81/2019 - 44 zo dňa 19.08.2020 pripustil súd, aby z

konania vystúpil pôvodný žalobca, Všeobecná úverová banka, a.s., a do konania vstúpila spoločnosť
Intrum Slovakia s. r. o. z dôvodu postúpenia pohľadávky. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie
zistil nasledovný skutkový stav: Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1890842 zo dňa 18.08.2015
vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., poskytol nebohej
C.i B., nar. XX.XX.XXXX, pôžičku, bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2 500,- eur, ktorú sa dlžníčka
zaviazala veriteľovi splácať v 60 mesačných splátkach po 54,52 eur so splatnosťou splátky 20. dňa v

mesiaci. Ročná fixná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 11,72 %, RPMN 11,72 %, priemerná
RPMN bola stanovená vo výške 18,01 %, celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 771,20 eur, celková
čiastka vo výške 3 271,20 eur. Konečná splatnosť bola určená na 08/2020. Z prehľadu splátok aúhrad vyplýva, že dlžník celkovo uhradil na úver právnemu predchodcovi žalobcu sumu vo výške 1
799,16 eur. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 12D/449/2016 zo dňa 07.10.2016, právoplatného dňa
07.10.2016, po poručiteľovi C. B., zomr. XX.XX.XXXX, vyplynulo, že dedičom sa stal žalovaný. E.

cena majetku poručiteľky bola vo výške 10 010,92 eur. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
27.07.2020postupcaoznámilžalovanému,žekudňu22.07.2020bolapohľadávkazozmluvyč.6213808
postúpená na žalobcu a od prevzatia tohto oznámenia je povinný plniť povinnosti výhradne postupníkovi.
Oznámenie bolo žalovanému odoslané podľa poštového podacieho hárku dňa 27.07.2020. Právne vec
súd posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 470 ods. 1, 2, § 517 ods. 2, § 559 ods. 2, § 657, § 658

ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľom a poručiteľkou ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o
pôžičke, ktorou právny predchodca žalobcu poskytol právnej predchodkyni žalovaného, poručiteľke,

pôžičku vo výške 2 500,- eur. Predmetná zmluva je vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu,
t.j. dodávateľ a spotrebiteľ, zmluvou spotrebiteľskou a vzťahujú sa na ňu aj ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch. Z predloženej zmluvy o pôžičke bolo nesporné, že táto neobsahuje podstatné
náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, t. j. nie sú uvedené všetky predpoklady
použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Zo zmluvy o pôžičke podľa súdu nebolo zrejmé,

z akých údajov veriteľ vychádzal pri výpočte RPMN. V zmluve o pôžičke bolo síce uvedené (bod
7.), že RPMN sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý je v
zmluve uvedený spolu s významom symbolov použitých vo vzorci, avšak v zmluve o pôžičke nie sú
uvedené konkrétne vyčíslené predpoklady, z ktorých veriteľ vychádzal pri výpočte RPMN. Údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov je jedným z najdôležitejších údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere,

keďže sú v ňom zohľadnené všetky náklady, ktoré musí dlžník, t. j. spotrebiteľ za úver veriteľovi,t. j.
dodávateľovi zaplatiť. Preto pri údaji o ročnej percentuálnej miere nákladov zákon stanovuje povinnosť
uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet a teda nepostačuje uviesť len samotnú jeho výšku.
Zároveň súd uviedol, že v zmluve o pôžičke chýba aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2
písm. f) citovaného zákona, a síce doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru. Termín konečnej splatnosti je v zmluve o pôžičke uvedený ako 08/2020, čo však podľa súdu
nepostačuje. V zmysle právoplatného Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 12D/449/2016 žalovaný ako
jediný dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (vo výške 10 010,92 eur) za dlhy
poručiteľky, ktoré na neho prešli jej smrťou, teda i za dlh poručiteľky voči veriteľovi resp. jeho právnemu
nástupcovi,žalobcovi,zneuhradenejpôžičkyzodňa18.08.2015.Keďžeposkytnutápôžičkasapovažuje

za bezúročnú a bez poplatkov, súd priznal žalobcovi sumu 700,84 eur, čo predstavuje rozdiel medzi
poskytnutou pôžičkou vo výške 2 500,- eur a úhradou pred podaním žaloby vo výške 1 799,16 eur. Z
priznanej istiny súd postupom podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády
č. 87/1995 Z. z. priznal žalobcovi aj požadovaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej
sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru dňa 20.08.2020, teda od 21.08.2020 do zaplatenia.

Žalobca netvrdil ani nepreukázal skoršie zosplatnenie úveru. V ostatnej uplatnenej časti súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na nedodržanie uvedených obligatórnych náležitostí zmluvy o pôžičke
ju súd považoval za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Žalobca si uplatnil ku dňu podania žaloby sumu 981,79 eur (874,04 eur + úrok 5 % ročne zo
sumy 874,04 eur od 19.05.2018 do zaplatenia, ktorý do rozhodnutia súdu predstavuje 107,75 eur). Súd

žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 708,04 eur (700,84 eur + úrok z omeškania 5 % zo sumy 700,84
eur od 21.08.2020 do 03.11.2020, čo predstavuje 7,20 eur), čo predstavuje úspech žalobcu v rozsahu
72,12 % z uplatnenej sumy. V ostatnej časti bol úspešný žalovaný, čo predstavuje 27,88 % z uplatnenej
sumy. Preto súd vyslovil, že žalobca má podľa §§ 255 ods. 1, 2 CSP proti žalovanému právo na náhradu
trov konania v rozsahu 44,24 % (72,12 % - 27,88 %), ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi k

rukám jeho zástupcu vo výške, ktorú určí samostatným uznesením súdny úradník súdu prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov
konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dovolanie žalobca. Právny názor súdu prvej inštancie,

že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia všetkých predpokladov
na výpočet RPMN, považoval za nesprávny a v rozpore s obsahom spisu. Podľa žalobcu z rozhodnutia
súdu prvej inštancie nebolo možné zistiť, ktoré konkrétne parametre pre výpočet RPMN v zmluve
chýbajú, a pre absenciu ktorých parametrov má byť úver postihnutý prísnou sankciou bezúročnosti.Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tomto smere podľa žalobcu neurčité a celkom
nepreskúmateľné. Nezodpovedá požiadavke riadneho a presvedčivého súdneho rozhodnutia podľa ust.
§ 220 ods. 2 CSP. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve boli použité celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré predstavujú len zmluvne dojednaný úrok.
Výška úroku, ako aj výška celkových nákladov spojených s úverom, výška úverovej splátky, frekvencia
splátok, počet splátok a výška úveru, ako parametre vstupujúce do celkového výpočtu RPMN, sú v
zmluve riadne uvedené v jej základných náležitostiach v čl. III. zmluvy s označením „Pôžička“. RPMN
je v zmluve uvedená číselným vyjadrením a poručiteľka ako spotrebiteľ tak disponovala informáciou o

výške RPMN pre tento úverový produkt. Navyše zákonný vzorec pre výpočet RPMN a spôsob výpočtu
RPMN je uvedený v bode 7 článku XIII. s označením „Zmluvné podmienky“. Z uvedeného dôvodu
nebol daný zákonný dôvod pre určenie bezúročnosti úveru absenciou naplnenia zákonného ust. v §
9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Rovnako bol podľa žalobcu nesprávny právny
názor súdu prvej inštancie o bezúročnosti úveru pre neuvedenie termínu konečnej splatnosti úveru.
Splnenie uvedenej zákonnej požiadavky uvedením mesiaca a roku, ako bolo v posudzovanom prípade

„8/2020“, je dostatočne určité a zrozumiteľné, plne v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalobca
odkázal na vyhlášku MF SR č. 620/2007 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných
podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne z jej prílohy v časti vysvetliviek 2C vyplýva: „Ak
zpredchádzajúcichúdajovopočteatermínochsplátokponúkanéhospotrebiteľskéhoúveruniejezrejmá
konečná splatnosť ponúkaného úveru, uvádza sa, do akého obdobia musí byť ponúkaný spotrebiteľský

úver splatený. Uvádza sa buď konkrétny dátum, alebo dĺžka obdobia v dňoch, týždňoch, mesiacoch
alebo rokoch, na ktoré je ponúkaný spotrebiteľský úver poskytovaný“. Splatnosť jednotlivých úverových
splátok bola podľa čl. 6, bod 6.1. a 6.2. zmluvných podmienok úverovej zmluvy stranami dohodnutá k
20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej mesačnej splátky 20. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v
ktorom došlo k uzavretiu úverovej zmluvy. Splatnosť splátok k 20. dňu v mesiaci bola navyše uvedená aj

v čl. III s označením „Pôžička“. Úverová zmluva bola uzavretá dňa 18.08.2015, splatnosť prvej úverovej
splátky, ktorá je navyše uvedená aj v základných náležitostiach zmluvy o úvere v čl. III s označením
„Pôžička“, tak nastala 20.09.2015, konečná splatnosť úveru a doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere pri počte 60 mesačných splátok by tak podľa čl. 6, bod 6.1. a 6.2. zmluvných podmienok úverovej
zmluvyzariadnehoplnenianastaladňa20.08.2020.Poručiteľkaakospotrebiteľdisponovalainformáciou

o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru, čím bol dodržaný § 9 ods. 2 písm. f) zákona o
spotrebiteľských úveroch a dosiahnutý cieľ sledovaný týmto ustanovením zákona. Žalobca ďalej zobral
žalobu späť v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 874,04 eur od 19.05.2018
do 20.08.2020 a navrhoval, aby odvolací súd konanie v tejto časti zastavil. Žalobca navrhol, aby odvolací
súd na základe ustanovenia § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak,

že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 173,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a.
zo sumy 173,20 eur od 21.8.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v celom rozsahu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Žalobca po vydaní rozsudku súdom prvej inštancie, pred tým, ako rozsudok nadobudol právoplatnosť
v dôsledku podaného odvolania, zobral žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 874,04 eur od 19.05.2018 do 20.08.2020 späť a žalovaný späťvzatie žaloby v tejto
časti nenamietal. Odvolací súd, rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu, postupom podľa § 370 ods.

1, 2 CSP rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby a výrok II. rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k.
11Csp/81/2019-52 zo dňa 03.11.2020 v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý

verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tom právnom závere, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. 1890842 zo dňa 18.08.2015 uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s., a predchodkyňou žalovaného Máriou Lackovičovou, nar. 06.06.1952,

neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch,
a to konkrétne predpoklady, z ktorých veriteľ vychádzal pri výpočte RPMN. Zmluva taktiež neobsahuje
náležitosťvzmysle§9ods.2písm.f)zákonaospotrebiteľskýchúveroch,atotermínkonečnejsplatnosti,
ktorý bol v zmluve uvedený len ako 08/2020, a dobu trvania zmluvy. Z uvedených dôvodov súd posúdil
zmluvu podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch ako bezúročnú a bez poplatkov.

7. Žalobca vo svojom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení
veci zo strany súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), keď tento nesprávne vyhodnotil
spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu právnej predchodkyni žalovaného za
bezúročný a bez poplatkov v dôsledku absencie zákonom predpísaných náležitosti v zmluve, ktoré
však podľa názoru žalobcu v zmluve boli uvedené spôsobom, ktorý zodpovedá požiadavkám zákona

o spotrebiteľských úveroch.

8. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Odvolací súd sa s vyššie uvedeným záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje. Predovšetkým
odvolací súd uvádza, že predmetná zmluva o úvere obsahuje výšku úveru, výšku splátky, jej

intervalu, počet splátok, výšku úrokov, výšku nákladov na prípadné poistenie a prípadných poplatkov,
a teda údaje, ktoré sú predpokladmi pre výpočet RPMN. Zo znenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o
spotrebiteľských úveroch nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN
špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Zákonodarca pritom formulačne

jednoznačne požaduje, aby boli v zmluve uvedené len predpoklady použité na výpočet tejto ročnej
percentuálnejmierynákladov,pričompodpredpokladminiejemožnérozumieťuvedenievzorcavýpočtu,
ktorý (vzorec) je len jeden, navyše spotrebiteľovi prístupný priamo v zákone, v jeho prílohe č. 2. Odvolací
súd zároveň poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. februára 2021 v konaní vedenom
pod sp. zn. 7Cdo/183/2020, zo záveru ktorého odvolací súd vychádzal, a ktorý plne korešponduje s

vyššie uvedeným. Súd prvej inštancie preto nesprávne dospel k záveru o absencii vyššie uvedenej
náležitostipodľa§9ods.2písm.j)zákonaospotrebiteľskýchúverochvzmluveospotrebiteľskomúvere.

10. Vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie o chýbajúcich náležitostiach zmluvy, a to doby trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru má odvolací súd

zato,žepodpojmamidobatrvaniazmluvyatermínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúverunemožno
bezvýhradne rozumieť iba konkrétne určený dátum, ak podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátum poslednej splátky a aj konečnej splatnosti úveru. Ustanovenie § 9
ods.2písm.f)zákonaospotrebiteľskýchúverochjetranspozícioučl.10ods.2písm.c)Smernice200/48/
ES, ktorá ustanovuje ako povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie dĺžky trvania

zmluvy o úvere. Táto náležitosť je vyjadrená v zákone o spotrebiteľskom úvere v ust. § 9 ods. 2 písm.
f) tak, že zmluva musí obsahovať dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu toto ustanovenie neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako
ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. c) Smernice. Eurokonformným výkladom tohto ustanovenia je možné
dospieť k záveru, že povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vymedzenie dĺžky trvania

zmluvy dostatočne určitým spôsobom.

11. Pokiaľ teda v predmetnej veci bol v zmluve o úvere termín konečnej splatnosti vyjadrený údajom
08/2020 a zároveň bolo stanovené, že prvá splátka je splatná dňa 20.09.2015 a ďalšie splátky vždy 20.
dňa v mesiaci, uvedený údaj je dostatočne určitým vyjadrením konečnej splatnosti úveru a pri známom

dni splatnosti mesačnej splátky je úplne jednoznačný aj dátum konečnej splatnosti úveru a v nadväznosti
naň aj doba trvania zmluvy, pokiaľ by klient splnil všetky svoje záväzky v súlade so zmluvou včas, a
preto nemožno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že v zmluve chýba presné časové vymedzenie
obdobia trvania zmluvy.12. Nakoľko v predmetnej vecí súd prvej inštancie konštatoval, že v zmluve o úvere absentuje údaj
o dobe trvania zmluvy, termíne konečnej splatnosti a náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o

spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho považoval úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu
zabezúročnýabezpoplatkov,vychádzajúcztoho,žeakchýbačoilenjednaználežitostívymenovaných
v § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere,
nastáva takýto následok, odvolací súd má za to, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu zmeniť, keď neboli zistené nedostatky zmluvy, pre ktoré by úver bol bezúročný a

bez poplatkov. Žalobca žalobou pôvodne žiadal zaplatenie sumy 874,04 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 874,04 eur od 19.05.2018 do zaplatenia. Po čiastočnom späťvzatí žaloby
žalobca žiadal zaplatenie sumy 874,04 eur od 21.08.2020 do zaplatenia. Súd prvej inštancie priznal
žalobcovi vo výroku I. sumu 700,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 700,84
eur od 21.08.2020 do zaplatenia. Odvolací súd preto vzhľadom na záver uvedený vyššie zmenil podľa §
388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti II. tak, že žalovanému

uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 173,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
173,20 eur od 21.8.2020 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

13. O náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1
a 2 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Pokiaľ ide o uplatnenú istinu, tak súd prvej inštancie

výrokom I. napadnutého rozsudku a odvolací súd výrokom II. tohto rozsudku vyhoveli žalobe v celom
rozsahu. Žalobca zobral žalobu späť iba v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 874,04 eur od 19.05.2018 do 20.08.2020. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol čo do istiny v celom
rozsahu úspešný a výpočet trov právneho zastúpenia, ako aj výška súdneho poplatku sú viazané na
výškupožadovanejistiny,priznalodvolacísúdžalobcovivočižalovanémunároknanáhradutrovkonania

v rozsahu 100 %, hoc žalobca zavinil zastavenie konania v časti úroku z omeškania späťvzatím žaloby,
avšak toto príslušenstvo nebolo samostatným nárokom a od jeho výšky nezávisí ani súdny poplatok zo
žaloby a ani výška odmeny advokáta.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).