Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 12, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513201940
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2513201940.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobkyne: F. V., rod. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom X. T. XXX/X, V., zastúpená JUDr. Barborou Volárovou, advokátkou, Kukučínova 11,
Piešťany, proti žalovanej: H. V., rod. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z.. P. M. XXX/X, V., zastúpená
JUDr. Alenou Korpášovou, advokátkou, Rázusova 11, Piešťany, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a o vzájomnej žalobe o náhradu za užívanie nehnuteľností nad
rámec spoluvlastníckeho podielu, o odvolaniach strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany
zo dňa 6. apríla 2020, č.k. 13C/19/2013-536, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
-vo výrokoch I., II., IV. potvrdzuje,
-vo výroku III. m e n í tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za jej
spoluvlastnícky podiel v sume 16.556,25 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
II. Žalovaná má v časti konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vrátane širšieho
vyporiadania voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom
rozsahu.

III. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch VI. a VII. potvrdzuje.
IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania o vzájomnej žalobe v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. V., obec V., okres Piešťany, ako byt č. X
nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, vo vchode A, postaveného na pozemku
s parc. č. 2361, a ako podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve
a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 2361, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 341 m2, vo

veľkosti 63/1005-ín (výrok I.), z predmetných nehnuteľností uvedených vo výroku I. rozsudku prikázal
do výlučného vlastníctva žalobkyne byt č. X v celosti spolu s podielom priestoru na spoločných častiach
a zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 63/1005-ín
(výrok II.). Určil, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky
podiel v sume 26.556,25 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.), žalovanej zároveň určil
povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 6.304,84
eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.), rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na

náhradu trov konania v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vrátane širšieho
vyporiadania podielového spoluvlastníctva (výrok V.), vzájomnú žalobu o zaplatenie náhrady za užívanie
spoločných nehnuteľností nad rámec spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou zamietol (výrok VI.) a
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe proti žalovanej v plnom rozsahu(výrok VII.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobou zo dňa 30.1.2013 sa žalobkyňa domáhala
zrušenia a vyporiadania jej podielového spoluvlastníctva so žalovanou k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXXX pre k. ú. V. ako byt č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, postaveného

na pozemku parc. č. 2361, a ako podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu na
príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 2361 vo veľkosti 63/1005-ín z dôvodu, že
strany nedospeli k dohode o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva. Navrhla, aby
súd zrušil spoluvlastníctvo, prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyni s povinnosťou
zaplatiť žalovanej náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 4.656,25 eur. Súčasne navrhla zaviazať

žalovanú na náhradu časti nákladov investícií vynaložených do spoločnej veci v sume 5.629,06 eur.
Dôvodila, že je spoluvlastníčkou bytu v podiele 9/16-in, žalovaná v podiele 7/16-in. V júni 2012 sa
do bytu presťahovala, odvtedy ho užíva spolu so svojim druhom Karolom Radošovským. Žalovaná
súhlasila s tým, aby žalobkyňa od nej jej spoluvlastnícky podiel odkúpila, nevedeli sa však dohodnúť
na výške odplaty. Na naliehanie žalovanej jej žalobkyňa z účtu svojho druha dňa 23.7.2012 vyplatila
zálohu na odplatu za prevod jej spoluvlastníckeho podielu 10.000 eur s tým, že na konečnej cene za

spoluvlastnícky podiel sa napokon dohodnú, k dohode však nedospeli. Žalovaná nevrátila žalobkyni
zálohu v sume 10.000 eur. Reálna deľba nehnuteľností nie je možná, na základe vzájomnej dohody
so žalovanou začala žalobkyňa v máji 2012 realizovať rekonštrukčné práce v predmetnom byte, za
ktoré zaplatila spolu 12.866,42 eur. K žalobe pripojila znalecký posudok znalkyne Ing. Macháčovej,
podľa ktorého je všeobecná cena nehnuteľností po rekonštrukcii v hodnote 33.500 eur, z ktorej sumy

po odrátaní zaplateného preddavku, ako aj na alikvótnej časti vynaložených investícií vypočítala výšku
sumy,ktorújeeštepovinnážalobkynizaplatiť.Žiadalazároveň,abyžalovanájejzaplatilavrámciširšieho
vyporiadania sumu 5.629,06 eur, čo je podiel 7/16-in z celkovej sumy investícií. Žalovaná uviedla, že
nemala záujem užívať predmetné nehnuteľnosti, súhlasila s tým, aby byt užívala žalobkyňa s jej druhom,
súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva aj s prikázaním nehnuteľností žalobkyni. Uviedla, že

medzistranamisporubolaspornálenvýškacenyspoluvlastníckehopodielu.Navrhovalažalobkynisumu
18.000 eur, v období, keď bola vyplatená záloha 10.000 eur, čo nepopiera, žalovaná nepochybovala o
tom, že došlo k uzavretiu dohody a že bude naplnená. O vyplatení zvyšnej sumy 8.000 eur sa mali strany
dohodnúť až po skončení rekonštrukcie, kedy však už žalobkyňa nemala peniaze, z ktorých by mohla
doplatiť dohodnutú sumu odplaty. Žalovaná namietala fakturáciu elektroinštalačných prác, ktorú faktúru

vystavil druh žalobkyne a tiež vodoinštalatérske práce, ktorú vystavil syn žalobkyne. Tiež nesúhlasila
s hodnotou nehnuteľností v zmysle znaleckého posudku Ing. Macháčovej, pretože podľa inzerátov sa
obdobné byty vo V. predávali za sumy prevyšujúce 50.000 eur, navrhla vykonať znalecké dokazovanie.
Skonštatovala, že odkedy žalobkyňa užíva predmetný byt so svojim druhom, žalovaná nemá žiadny
prospech z užívania spoločnej nehnuteľnosti žalobkyňou nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu,

napriek tomu, že neexistuje medzi stranami zmluva o bezodplatnom užívaní spoločnej nehnuteľnosti.
Žalobkyňa namietala, že so sumou 18.000 eur za spoluvlastnícky podiel žalovanej nikdy nesúhlasila, na
takejto sume sa nedohodli. Žalobkyňa rozšírila žalobu v rámci širšieho vyporiadania v časti vykonaných
investícií o investície v sume 533,90 eur podaním zo dňa 26.4.2017, ktorá suma predstavovala cenu
varnej elektrickej rúry s digestorom a o náhradu pomernej časti nákladov za užívanie bytu za obdobie

od januára 2011 do júna 2012 v sume 292,42 eur. Žalovaná podala dňa 4.4.2017 vzájomnú žalobu,
ktorou sa domáhala od žalobkyne zaplatenia najskôr sumy 3.150 eur titulom protihodnoty za užívanie
spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 1.4.2014 do 31.3.2017 a neskôr rozšírila žalobu na 5.736,78
eur, a to za obdobie od 1.4.2014 do 31.12.2018 a následne v sume 119,87 eur mesačne od 1.1.2019 do
právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa vo vzájomnej žalobe uviedla, že sa poskytne náhrada za užívanie

predmetuspoluvlastníctvadruhýmspoluvlastníkomlenvprípade,akjedenzospoluvlastníkovsámužíva
predmet spoluvlastníctva v rozpore s dohodou a proti vôli ostatných spoluvlastníkov. Žalobkyňa však
užíva byt na základe dohody strán sporu so súhlasom žalovanej, ktorá súhlasila s výlučným užívaním
bytu žalobkyňou, nikdy sa nedomáhala výkonu svojho práva užívania predmetu spoluvlastníctva, ani
za tým účelom nepožadovala od žalobkyne kľúč od bytu. Predmetný nárok podľa nej je bezdôvodným

obohatením, ktorý sa premlčuje v lehote dvoch rokov, takže nárok žalovanej je premlčaný. Navyše
žalobkyňa uviedla, že predmetný byt počas prevažnej väčšiny roka 2015 neužívala, keď v tomto roku
bývalaspolusdruhomujehorodičovanáslednevprenajatombyte,atodonovembra2015,takžezatoto
obdobie nemôže žalovaná od nej požadovať žiadnu náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu.
Súdprvejinštancievecprávneposúdilpodľa §136,§137ods.1,§141ods.1,§142,§123,§139ods.1,

2a3,§451ods.1a2, § 46,§37,§580,§581,§493,§100,§101,§107,§112OZ.Zistil,žežalobkyňa
spolu so žalovanou sú spoluvlastníkmi bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu
súp. č. XXX vo vchode A, postaveného na pozemku parc. č. 2361 a podielu priestoru na spoločných
častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom parc. č. 2361,zastavaná plocha a nádvorie o výmere 341 m2 vo veľkosti 63/1005-ín, a to žalobkyňa v podiele 9/16-in
a žalovaná v podiele 7/16-in, ako to vyplýva z LV č. XXXX pre k. ú. V.. Z oboch znaleckých posudkov,
teda Ing. Macháčovej a súdom ustanoveného znalca Ing. Gombára, ako aj z odborného stanoviska

revízneho technika vyplynulo, že predmetný byt si vyžadoval v apríli 2012 rozsiahlu rekonštrukciu
umožňujúcu bezpečné bývanie v byte, predovšetkým novú elektroinštaláciu, vodovodné inštalatérske
práce, podlahy a okná. Zo znaleckého posudku vyhotoveného súdom ustanoveným znalcom Ing.
Robertom Gombárom zo dňa 8.1.2019 súd zistil, že všeobecná hodnota predmetného bytu podľa znalca
vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku ku dňu

vyhotovenia posudku je 60.700 eur a všeobecná hodnota bytu v stave pred rekonštrukciou zodpovedá
sume 52.100 eur. Odhadovaná cena nevyhnutných elektroinštalačných prác predstavuje 2.416,19 eur
a ďalších rekonštrukčných prác 11.326,50 eur, teda nevyhnutné rekonštrukčné práce spolu sú v sume
13.742,69 eur. Z dokladov o úhradách spojených s užívaním bytu za obdobie od januára 2011 do júna
2012 súd zistil, že žalobkyňa za toto obdobie, kedy v byte nikto nebýval, zaplatila zálohové platby za
náklady spojené s užívaním bytu v celkovej sume 668,37 eur. M. F., ktorá je podľa vyjadrení strán

sporu ich sestrou, písomne čestne prehlásila, že v máji 2012 sa spoluvlastníčky zdedeného bytu vo
V., na ul. X. T. XXX/X dohodli, že žalobkyňa spolu s priateľom J. bude byt užívať a bude platiť všetky
poplatky spojené s užívaním tohto bytu a domu, a že žalovaná nebude nič platiť. Súd prvej inštancie
vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že strany sporu ako spoluvlastníčky predmetného bytu spočiatku
tento chceli predať, následne žalobkyňa prejavila záujem bývať v predmetnom byte, oslovila žalovanú,

či súhlasí s tým, aby v byte bývala so svojim druhom A. J., avšak aby mohli v byte bývať, bolo nutné byť
zrekonštruovať. Žalovaná výslovne súhlasila s rekonštrukciou, počas vykonávania prevažnej väčšiny
rekonštrukčných prác od mája do júna 2012 chodievala do predmetného bytu jeden až dva krát do
týždňa sa pozrieť, ako tieto práce prebiehajú, žiadne z nich nenamietala. Žalobkyňa sa presťahovala
do bytu v júni, júli 2012, v ktorom býva doposiaľ spolu so svojim druhom, odvtedy sama hradí všetky

náklady spojené s užívaním predmetného bytu, pričom od žalovanej nepožadovala, aby sa podieľala
na ich náhrade. Iba pre prípad, že by súd vyhovel vzájomnej žalobe, ktorou sa žalovaná domáha od
žalobkyne náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu, navrhla, aby súd znížil túto náhradu o sumu
pomernej časti nákladov spojených s užívaním bytu od 1.4.2014 do 31.12.2018 v sume 2.909,28 eur
a 53,69 eur mesačne od 01.01.2019. V júli 2012 žalovaná naliehala na žalobkyňu, aby jej vyplatila

nejakú čiastku z jej podielu k bytu z dôvodu, že potrebovala opraviť strechu, preto z účtu priateľa jej
žalobkyňa zaplatila zálohu v sume 10.000 eur, obe strany dospeli k tomu, že v budúcnosti žalobkyňa
odkúpi od žalovanej jej spoluvlastnícky podiel. K uzavretiu písomnej dohody zabránili rôzne predstavy
strán sporu o výške primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej. Do rekonštrukčných prác
spoločného bytu žalobkyňa preukázateľne investovala sumu 12.866,42 eur, v priebehu sporu aj ďalšiu

sumu 533,90 eur, pričom proti tejto sume žalovaná vzniesla námietku premlčania, keďže tieto investície
boli vynaložené viac než tri roky pred ich uplatnením, k tejto námietke premlčania súd uviedol, že
bola dôvodná. Keďže žalovaná udelila žalobkyni všeobecný súhlas s rekonštrukciou predmetného
bytu, na rekonštrukčné práce dozerala jeden až dva krát týždenne, mala možnosť sa k nim vyjadriť.
Súd ustálil, že rekonštrukčné práce vykonané v období máj až december 2012 boli vykonané so

všeobecným súhlasom žalovanej, preto súd nárok žalobkyne ako náhradu za vynaložené investície
na rekonštrukciu spoločného bytu právne posúdil ako nárok investujúceho spoluvlastníka uplatnený
proti žalovanej ako druhej spoluvlastníčke podľa §§ 513, 137 a 139 OZ, pričom nárok na pomernú
náhradu nákladov žalobkyni vyplýva z regresného nároku podľa § 511 ods. 3. Medzi stranami sporu bolo
nesporné a výslovne znalcom skonštatované, že reálna deľba predmetných nehnuteľností nie je dobre

možná. Obe strany prejavili záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, obe zaujali
zhodné stanovisko spôsobu vyporiadania prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyni.
V priebehu konania bola ustálená aj hodnota predmetnej nehnuteľnosti ku dňu vyporiadania, a to
60.700 eur v technickom stave po rekonštrukcii. Žalobkyňu do výlučného vlastníctva, ktorej súd prikázal
predmetné nehnuteľnosti, súd zaviazal zaplatiť žalovanej ako ustupujúcej spoluvlastníčke primeranú

náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vypočítaný ako 7/16-in zo všeobecnej hodnoty predmetných
nehnuteľností ku dňu vyporiadania, teda 60.700 eur zodpovedajúcej sume 26.556,25 eur, pričom pri
zohľadnenítejtovýškypriznanejsumyumožnilžalobkynijuzaplatiťdo30dníodprávoplatnostirozsudku.
Súd nemohol vyhovieť návrhu žalobkyne na zníženie výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky
podiel žalovanej o sumu 10.000 eur, ktorú zaplatila žalobkyňa z účtu jej druha. Žalobou si žalobkyňa

uplatnila v podstate aj započítanie preddavku na plnenie náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej,
ktoré plnenie však ešte nie je splatné. Pokiaľ by súd vyhovel tejto požiadavke žalobkyne, postupoval
by v rozpore s § 581 ods. 2 OZ. Započítanie by prichádzalo do úvahy iba dohodou oboch strán,
ku ktorej však nedošlo. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťoutohto rozhodnutia, až proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie. Súd nemohol ani
zaviazať žalovanú na vrátenie prijatej sumy 10.000 eur, pretože mal za to, že žalovanej nebola táto
suma vyplatená bez právneho dôvodu, bola uhradená žalobkyňou ako preddavok na primeranú náhradu

za spoluvlastnícky podiel. Žalobkyni nič nebráni urobiť započítací prejav preddavku v sume 10.000 eur
oproti pohľadávke žalovanej z výroku III. tohto rozsudku, avšak až po vzniku tejto pohľadávky žalovanej,
ktorá jej vznikne až právoplatnosťou výroku III. tohto rozsudku. Súd nezamietol návrh žalobkyne na
vráteniesumy10.000euržalovanouzdôvodu,žetentonávrhboluplatnenývrámciširšiehovyporiadania
podielového spoluvlastníctva, keďže spôsob vyporiadania vzťahov medzi stranami sporu vyplýva z

osobitného predpisu. Žalobkyňa si žalobou uplatnila aj širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
a to náhrady za vynaložené investície na rekonštrukciu spoločných nehnuteľností. Súd mal preukázané,
že odhadovaná cena nevyhnutných rekonštrukčných práv zodpovedala v danom čase sume 13.742,69
eur s povinnosťou žalovanej na pomernú časť rekonštrukčných prác vypočítanú zo sumy 13.742,69 eur,
s ktorou v konečnom dôsledku súhlasili aj obe strany sporu. V rámci širšieho vyporiadania podielového
spoluvlastníctva si žalobkyňa uplatnila aj pomernú náhradu nákladov spojených s údržbou bytu za rok

2011, keď v byte nikto nebýval. Súd tak uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni odhadovanú
obvyklú cenu nevyhnutných rekonštrukčných prác zodpovedajúcu veľkosti spoluvlastníckeho podielu
v sume 6.012,43 eur a nákladov spojených s bežnou údržbou spoločného bytu od januára 2011
do júna 2012 zodpovedajúcu veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovanej v sume 292,41 eur, čo je
spolu 6.304,84 eur. Žalovaná vzájomnou žalobou sa domáhala na žalobkyni zaplatenia náhrady za

užívanie spoločných nehnuteľností nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 1.4.2014
do 31.12.2018 v sume 5.736,78 eur a 119,87 eur mesačne od 1.1.2019 do právoplatnosti rozsudku.
Sumu si uplatnila vo výške obvyklého nájomného podľa znaleckého posudku Ing. Gombára, pričom
žalobný nárok odvodzovala od svojho spoluvlastníckeho práva podľa § 137 ods. 1 OZ. K vzájomnej
žalobe súd dodal, že nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho

spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ust. § 137 ods. 1 OZ. Nie je rozhodujúce, či stav vyplýva z dohody
spoluvlastníkov alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka. Je zrejmé, ak by spoločná vec vôbec
nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol.
Neobstojí tvrdenie žalovanej, že strany sa nedohodli na bezodplatnom užívaní bytu žalobkyňou a jej
druhom. Pokiaľ by sa nedohodli na bezodplatnom užívaní bytu žalobkyňou, žalovaná by nemala dôvod

v predžalobnej komunikácii pripomínať, že nemá z bytu žiadny ekonomický prospech a že si bude
uplatňovať náhradu za jej užívanie žalobkyňou, pokiaľ žalobkyňa nepristúpi na požiadavky žalovanej
na zaplatenie ňou požadovanej sumy odplaty za jej spoluvlastnícky podiel. K tvrdeniu žalovanej, že
strany neuzavreli zmluvu o bezodplatnom užívaní, súd poznamenáva, že nebola nutná na jej uzavretie
písomná ani ústna forma, hoci o výške odplaty je potrebná minimálne ústna forma, keďže konkludentne

by bolo ťažko možné dohodnúť sa jasne na výške akejkoľvek odplaty. Súd uzavrel, že o bezodplatnosti
užívania bytu sa strany dohodli minimálne konkludentne. Zo samotnej povahy ústnej dohody strán sporu
o užívaní celého bytu žalobkyňou, ktorú strany nepochybne uzavreli ústne v prvej polovici roka 2012,
vyplýva, že strany sa museli následne dohodnúť aj o bezodplatnosti alebo o odplate za užívanie celého
bytu, nakoľko otázka odplaty sa rieši pri dohodách takéhoto druhu, hoci aj medzi spoluvlastníkmi, ktorí

sú súrodencami. Obsah konkludentnej dohody preto treba skúmať v nadväznosti na neskoršie správanie
strán dohody o užívaní spoločnej veci. Z okolností, ktoré predchádzali rekonštrukcii predmetného bytu a
užívaniuceléhobytužalobkyňou,súdusúdil,žežalovanásúhlasilastým,abyžalobkyňazrekonštruovala
byttak,abyvňommohlabývať,nezaujímalasaoinvestícievmylnompresvedčení,žežalobkyňanebude
od nej požadovať, aby sa na vynaložených investíciách podieľala. Rozhodujúci je vznik dohody, či už v

ústnejalebokonkludentnejpodobe.Skutočnosť,žesižalovanáneskôrrozmyslelaobsahústnejprípadne
konkludentnej dohody, rozhodla sa požadovať od žalobkyne náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho
podielu, samo o sebe nemá žiadne právne účinky, keďže záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu
jeho strán a žalobkyňa s takouto zmenou dohody nepochybne nesúhlasila. Žalovanej sa nepodarilo
zmeniť dohodu o bezodplatnom užívaní bytu žalobkyňou bez súhlasu žalobkyne, keďže žalovaná

ako menšinový spoluvlastník disponuje menšinou hlasov pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnou
vecou. Žalovanej však nič nebránilo domáhať sa zrušenia alebo zmeny tejto dohody žalobou. Čestnými
prehláseniami manželov K., pána U., ako aj nájomnou zmluvou bolo preukázané, že od 15.1.2015 do
30.11.2015 žalobkyňa predmetný byt neužívala ani jej priateľ. Súd vzájomnú žalobu ako skutkovo a
právne nedôvodnú preto zamietol, keď mal za to, že strany uzavreli ústnu dohodu o užívaní celého bytu

žalobkyňou. Z okolností prípadu vyplynulo, že o bezplatnosti užívania bytu žalobkyňou nad rámec jej
spoluvlastníckeho podielu sa museli strany dohodnúť minimálne konkludentne, a teda v takom prípade
žalovanej nemohol vzniknúť nárok na náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou.
Návrhom žalobkyne na náhradu pomernej časti nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od1.4.2014 doposiaľ, t.j. za rovnaké obdobie, na ktoré sa vzťahuje vzájomná žaloba, sa súd nezaoberal,
pretože tento návrhu žalobkyne mal povahu eventuálneho návrhu viažuceho sa na vyhovenie vzájomnej
žalobe a keďže súd vzájomnú žalobu zamietol, nepovažoval za potrebné podrobne sa návrhom

žalobkyne zaoberať. O nároku na náhradu trov konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva a širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá právo na ich náhradu, nakoľko zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vrátane
širšieho vyporiadania bolo v záujme oboch strán sporu, súd mal za to, že vo veci boli úspešné obe strany
sporu, a preto podľa § 255 ods. 2 CSP žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. V

časti konania o vzájomnej žalobe bola žalovaná plne úspešná, súd nezistil dôvody hodné osobitného
zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania, preto podľa § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnej
žalobkyni nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolania obe strany sporu. Žalobkyňa vo svojom
odvolaní uviedla, že sa odvoláva proti výroku III. rozsudku, teda nezapočítaní sumy 10.000 eur, ktorú

ako preddavok zaplatila žalovanej. Domnieva sa, že sporové strany sa na započítaní preddavku vo
výške 10.000 eur na výplatu z vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva v roku 2012 vzájomne dohodli.
Sumu 10.000 eur si žalovaná vypýtala od žalobkyne, z tohto právneho dôvodu v júli 2012 s tým,
že zvyšok primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel jej žalobkyňa doplatí, keď strany uzavrú
dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Poukázala na stanovisko žalovanej zo

dňa 04.08.2016, v ktorom sa uvádza, že suma 10.000 eur slúžila ako záloha na výplatu hodnoty
spoluvlastníckeho podielu na základe dohody navrhovateľky a odporkyne a na vyjadrenie žalovanej k
návrhu na začatie konania zo dňa 14.5.2014, v ktorom žalovaná opakovane uznáva platbu i právny
dôvod poskytnutej zálohy vo výške 10.000 eur, ako aj jej započítanie. Započítanie preddavku nie je
možné v inom konaní než je konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nakoľko

právnym dôvodom platby preddavku bola nepochybne primeraná náhrada za spoluvlastnícky podiel
žalovanej zo spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Nezohľadnenie započítaného preddavku je v rozpore s
dobrými mravmi, nakoľko obe strany sa na vyplatení tejto zálohy dohodli a neexistuje žiaden zákonný
dôvod, pre ktorý by súd prikázal túto platbu vykonať duplicitne. Navrhla vo výroku III. rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť a určiť žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky

podiel vo výške 16.556,26 eur.

3. Žalovaná vo svojom odvolaní uviedla, že toto odvolanie podáva proti výrokom V. (trovy konania
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vrátane širšieho vyporiadania), proti výroku
VI. (zaplatenie náhrady za užívanie žalobkyňou spoločnej nehnuteľnosti nad rámec jej podielu) a

proti výroku VII. (náhrada trov konania o vzájomnej žalobe). Dôvodila ohľadne výroku V., že súd,
keď nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania v časti konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva a širšieho vyporiadania, rozhodol vecne nesprávne. V sporovej veci má
za to, že mala plný úspech, keď súhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva,
súhlasila s tým, aby jej spoluvlastnícky podiel bol prikázaný žalobkyni, avšak žiadala ako primeranú

náhradu za svoj spoluvlastnícky podiel sumu 18.000 eur, neskôr 17.000 eur. Po vykonaní znaleckého
dokazovania uvádza, že ňou navrhnuté znalecké dokazovanie bolo nevyhnutné aj pre samotný
súd, aby mohol vo veci vydať rozhodnutie a aby jeho rozhodnutie bolo zákonné, t.j aby zistil
objektívnu všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti ku dňu vyhlásenia rozsudku. Bola to žalobkyňa, ktorá
sa bránila usporiadaniu spoluvlastníckych vzťahov mimosúdnou dohodou, ňou požadovanú náhradu

vo výške 18.000 eur/17.000 eur za jej spoluvlastnícky podiel považovala za neprimerane vysokú,
nezodpovedajúcu stavu nehnuteľnosti pred rekonštrukciou. Ona v predsúdnom konaní, ako aj v konaní
pred súdom vždy chcela zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo, prikázať jej podiel žalobkyni, avšak žiadala
len primeranú náhradu za svoj podiel. Právny záver súdu, že zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva
bolovzáujmeobochstránsporu,ževoveciboliúspešnéobestrany,nepovažujezasprávny,rozhodnutie

v tejto časti súdu je nepreskúmateľné, nemajúce oporu v zistenom skutkovom stave. Ďalej na výrok
VI. rozsudku - zamietnutie vzájomnej žaloby - tu dôvodila, že písomnou výzvou zo dňa 2.10.2012
žalobkyňu upozornila, okrem iných skutočností, že každý zo spoluvlastníkov je oprávnený k výhodám
vyplývajúcim zo spoluvlastníctva práve v rozsahu zodpovedajúcom veľkosti jeho podielu na spoločnej
veci. Dňa 14.1.2013 písomne žalobkyňu znova upozornila, že v prípade súdneho sporu si bude v konaní

o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nárokovať i odplatu za nájom od mesiaca júl 2012, teda
odkedy žalobkyňa dotknutý byt užíva. Vo vyjadrení zo dňa 14.5.2014 adresovaný súdu i žalobkyni
opätovne výslovne oznámila žalobkyni, že spoločnú vec užíva bez akejkoľvek dohody medzi nimi,
užívaním nehnuteľnosti žalobkyňou stratila možnosť ekonomického prospechu na podklade vlastníctvasvojho podielu, pričom žalobkyňa užíva spoločnú vec nad rámec svojho podielu napriek tomu, že medzi
žalobkyňou a žalovanou neexistuje zmluva o bezodplatnom užívaní. Súčasne oznámila žalobkyni, že je
jej povinná poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu. Súčasne konštatovanie súdu o

vzniku dohody, či už ústnej alebo konkludentnej, v súvislosti len s týmito písomnými dôkazmi neobstojí,
nemá oporu v žiadnom relevantnom dôkaze. Nemožno súhlasiť ani s ďalším názorom súdu, že jej
nič nebránilo domáhať sa zrušenia alebo zmeny tejto dohody cestou súdu. Domáhať sa zmeny je
možné len v prípade existencie právneho úkonu, to, čo neexistuje nemôže ani súd zrušiť a zmeniť.
Niet žiadneho dôkazu v spise o závere súdu, že medzi sporovými stranami vznikla dohoda ako súd

uvádza, pričom podľa úvah súdu si toto neskôr rozmyslela a rozhodla sa požadovať od žalobkyne
náhradu za užívanie nehnuteľnosti nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. Súd sa nevysporiadal
s označenými dôkazmi, z ktorých je zrejmé, že žalobkyňa mala vedomosť, že si bude nárokovať
finančnú náhradu za užívanie jej podielu. Žalovaná si svoj nárok uplatnila písomným podaním zo dňa
31.3.2017. Žalobkyňa uviedla, že náhrada sa poskytuje len v tom prípade, ak jeden zo spoluvlastníkov
užíva vec v rozpore s dohodou alebo proti vôli ostatných spoluvlastníkov. Ďalej uviedla, že žalovaná

dala súhlas s užívaním nehnuteľnosti a tiež že žalobkyňu nikdy nevyzvala na výkon svojho práva.
Žalovaná mala nepochybne vôľu zrušiť existujúce spoluvlastníctvo, vyporiadať sa tak, že podiel predá
žalobkyni za 18.000 eur. Z uvedených dôvodov súhlasila, že žalobkyňa môže užívať byt, ktorý prerábala
podľa svojich predstáv. Žalobkyni adresovala výzvu na uzavretie dohody o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva za pôvodne dohodnutých podmienok. Týmto podaním bola žalobkyňa oboznámená

s tým, že ako spoluvlastníčka je oprávnená len k takým výhodám vyplývajúcim zo spoluvlastníctva,
ktoré zodpovedajú veľkosti jej podielu. Oznámila žalobkyni, že si v súdnom konaní bude uplatňovať aj
odplatu za užívanie bytu žalobkyňou od mesiaca júl 2012. Toto písomné oznámenie doručené žalobkyni
nevzbudzuje žiadne pochybnosti o vôli žalovanej, pokiaľ neuzavrú dohodu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, bude si uplatňovať voči žalobkyni odplatu za užívanie svojho podielu.

Zo žiadnych skutočností potom nie je možné usudzovať, že žalovaná udelila konkludentný súhlas
žalobkyni na užívanie jej podielu bezodplatne. Medzi sporovými stranami bola len jedna dohoda, a to
tá, že žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka môže začať s rekonštrukciou bytu na vlastné náklady
podľa svojich predstáv na účely jej bývania, pričom táto jej vyplatí spoluvlastnícky podiel 18.000 eur,
neskôr 17.000 eur, za týmto účelom bola poukázaná na jej účet z účtu priateľa žalobkyne suma

10.000 eur ako preddavok na kúpnu cenu za jej spoluvlastnícky podiel a do konca mesiaca august
2012 mala žalobkyňa doplatiť kúpnu cenu 8.000 eur. Žalobkyňa túto nehnuteľnosť užíva celú ako
rekonštruovanú, žiada od nej zaplatiť zodpovedajúci podiel na ňou vykonaných opravách a investíciách
vložených do nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu je spravodlivé, keď teda je povinná podieľať sa na
stavebných nákladoch vo výške zodpovedajúcej jej spoluvlastníckemu podielu, tak potom je spravodlivé

požadovať od žalobkyne náhradu za užívanie rekonštruovanej nehnuteľnosti. Medzi sporovými stranami
neexistovala žiadna dohoda o bezplatnom užívaní žalovanej spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou.
Pokiaľ by existovala, nežiadala by žalobkyňa súd o zníženie finančnej náhrady za užívanie nehnuteľnosti
nad rámec svojho podielu o sumu ňou vyčíslenú z titulu nákladov spojených s užívaním bytu. Napriek
tomu, že spotrebované teplo na ohrev vody, spotrebu teplej vody, studenej vody, spotrebu za ústredné

kúrenie, nepochybne spotrebovala len žalobkyňa pre svoju osobnú potrebu, prípadne členov rodiny,
avšak napriek tomu žiada od nej úhradu nákladov viazaných výlučne len na jej osobu. Navrhla preto
zmeniť výrok VI. a vzájomnej žalobe v plnom rozsahu vyhovieť, určiť žalobkyni povinnosť zaplatiť
žalovanej sumu 5.736,78 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a počnúc dňom 1. januára 2019 do
právoplatnosti rozsudku určiť povinnosť zaplatiť žalovanej mesačne sumu 119,87 eur. Zároveň priznať

žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100% z titulu vzájomnej žaloby a
takisto jej priznať náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

4. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila k odvolaniu žalovanej. Uviedla, že k uzavretiu dohody
medzi spoluvlastníčkami nedošlo, nakoľko sa nedohodli na výške odplaty za vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva ustupujúcej spoluvlastníčke, ani na tzv. širšom vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Nemožno konštatovať, že žaloba bola neúspešná, alebo podaná nedôvodne. Spôsob
vyporiadania vyplýva z právneho predpisu. Od podania žaloby sa podstatne zmenili skutkové okolnosti,
čo nemohla ani jedna zo sporových strán predvídať, ani to, že konanie bude trvať 7 rokov. Byt plánovali
pôvodne predať za sumu 50.000 eur, ale bolo to nereálne. Nik ho za túto cenu kúpiť nechcel, na

spoločnom byte v časti spoluvlastníckeho podielu tretej sestry M. F. viazla v tom čase ťarcha exekučného
záložného práva. Žalovaná sa odmietla podieľať na vyplatení dlhu tretej sestry z exekúcie, čím by
sa byt zbavil právnych vád, preto sa rozhodla dlh vyplatiť žalobkyňa s tým, že ho začne užívať a so
žalovanou sa na vyporiadaní dohodne. Žaloba nebola zamietnutá, v spore teda bola úspešná rovnakoako žalovaná. Nemožno konštatovať, že by žaloba bola podaná zjavne bezúspešne, keďže jej výsledok
bol závislý na posúdení odbornej otázky, na znaleckom dokazovaní, ktoré však bolo nariadené až po
piatich rokoch od podania žaloby. Pokiaľ sa týka vzájomnej žaloby, tak ešte pred začatím užívania

bytu žalobkyňou v roku 2012 vznikla konkludentná dohoda, že byt bude celý užívať žalobkyňa, bude
uhrádzať všetky s tým súvisiace výdavky, ako aj výdavky spojené s bežnou údržbou, bez povinnosti
finančnej náhrady spoluvlastníkom a žalovaná, ktorá o užívanie bytu nikdy nemala záujem, nebude z
titulu svojho spoluvlastníctva za byt nič platiť. Žalovaná neskôr zmenila názor, začala od nej požadovať
náhradu za užívanie podielu v nehnuteľnosti, avšak dohodu o bezodplatnom užívaní bolo možné meniť

len so súhlasom oboch strán. Žalovaná v liste právneho zástupcu po pár mesiacoch od uzavretia
konkludentnej dohody prípadnú možnosť nárokovania si odplaty za užívanie jej podielu v byte spomína
len ako budúci trest pre žalobkyňu, ak nebude súhlasiť s ňou navrhovanou dohodou v inej veci, z
čoho jednoznačne vyplýva, že žalovaná dovtedy žalobkyni umožnila užívanie celého bytu bez nároku
na finančnú náhradu. V opačnom prípade by nemala dôvod hroziť, že bezodplatné užívanie sa zruší.
Vyhrážka, že odvolá svoj súhlas s užívaním bytu bez nároku na odplatu, žalovaná adresovala výhradne

za účelom donútenia žalobkyne k prijatiu jej návrhu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Tvrdenie žalovanej, že pokiaľ by existovala medzi nimi dohoda o bezodplatnom
užívaní,nežiadalabyžalobkyňaozníženiefinančnejnáhradyaužívanienehnuteľnostinadrámecsvojho
spoluvlastníckeho podielu, je absurdné. Predmetný nárok si uplatnila ako obranu v konaní o vzájomnej
žalobe. Zníženie finančnej náhrady o túto sumu žiadala výslovne len pre prípad, ak súd neuzná platnosť,

resp. existenciu ňou tvrdenej konkludentnej dohody. Žalovaná svoje spoluvlastnícke povinnosti nikdy
neriešila až do momentu, kedy sa oboznámila s jej obranou v spore o vzájomnú žalobu, preukazuje, že
žalovaná od začiatku nemala v pláne svoje povinnosti plniť z dôvodu, že sa dohodli, že ich bude plniť za
ňu žalobkyňa a ona od nej nebude žiadať žiadnu odplatu za užívanie bytu v časti jej podielu. Rozsudok
súdu prvej inštancie v časti výrokov napadnutých odvolaním zo strany žalovanej považuje za správny.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené
osoby - strany sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), nariadil v zmysle § 385 ods. 1 vo veci pojednávanie, na
ktorom súc viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), prejednal vec a po zopakovaní dokazovania

dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je voči výroku III. dôvodné, odvolanie žalovanej je voči výroku
V. dôvodné a voči výroku VI. a súvisiacemu výroku VII. nedôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 13C/19/2013 je zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre

katastrálne územie V., byt č. X bytového domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcelné číslo
2361 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku parcela
číslo 2361 o veľkosti 63/1005-ín, v rámci širšieho vyporiadania náhrada investícií žalobkyne do spoločnej
nehnuteľnosti a vzájomná žaloba, ktorou sa žalovaná na žalobkyni domáhala zaplatenia náhrady za
užívanie spoločných nehnuteľností nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 1.4.2014 do

31.12.2018 v sume 5.736,78 eur a naďalej mesačne v sume 119,87 eur od 1.1.2019 do právoplatnosti
rozsudku.

7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo vrátane širšieho vyporiadania, keďže premet

takéhoto konania nie je deliteľný, kde bola odvolaniami namietaná iba výška náhrady za spoluvlastnícky
podiel ustupujúcej spoluvlastníčky v sume 26.556,25 eur spolu s náhradou trov konania a tiež zamietol
vzájomnú žalobyúu o náhradu za užívanie spoločných nehnuteľností nad rámec spoluvlastníckeho
podielu a rozhodol o náhrade trov konania.

8. Žalobkyňa vo svojom odvolaní namietala nezapočítanie, resp. nezohľadnenie preddavku v sume
10.000euružzaplatenéhožalobkyňoužalovanejdňa23.7.2012.Zobsahuspisuvyplynulo,žežalobkyňa
a žalovaná sa pred podaním žaloby dohodli na zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva
k bytu a tiež na tom, že byt bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyni, za ktorým účelom
žalovaná dala žalobkyni súhlas s užívaním bytu, s prihlásením jej druha k trvalému pobytu v byte a tiež

k vykonaniu rekonštrukčných prác žalobkyňou. Tieto skutočnosti neboli v konaní sporné. Tiež nebolo
medzi stranami konania sporné, že dňa 23.7.2012 na žiadosť žalovanej jej bola žalobkyňou zaplatená
suma 10.000 eur, ktorú obe strany považovali za preddavok ceny spoluvlastníckeho podielu žalovanej.
Odvolací súd právne posúdenie súdu prvej inštancie o nemožnosti započítania uvedenej sumy v tomtokonaní považoval za nesprávne. Mal za to, že je dôvodné aplikovať analogicky ustanovenie § 498
OZ o preddavku na kúpnu cenu zaplatenom pred uzavretím kúpnej zmluvy. Podľa tohto ustanovenia
pokiaľ pred uzavretím zmluvy poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku

zo zmluvy, je stanovená vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté
medzi účastníkmi pred uzavretím zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za
preddavok, t.j. za splátku na dohodnuté budúce plnenie. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
nieježiadnaprávnaúpravaohľadneplneniapreduzavretímdohodyozrušeníavyporiadanípodielového
spoluvlastníctva, avšak preddavky na cenu podielu sa môžu poskytnúť a ustanovenie § 498 OZ

upravuje presne takúto situáciu poskytnutia splátky na dohodnuté budúce plnenie. V danom prípade je
nesporné, že žalobkyňa poskytla žalovanej sumu 10.000 eur, ktorú sumu obe strany sporu považovali
za preddavok na cenu podielu potom, ako sa po zrušení podielového spoluvlastníctva toto vyporiada
prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyni. K vyporiadaniu nedošlo dohodou, ale
súdnym rozhodnutím, pričom nehnuteľnosť bola prikázaná žalobkyni tak, ako mali v úmysle sa strany
sporu dohodnúť, preto odvolací súd považoval za dôvodné zaplatený preddavok v sume 10.000

eur pri určení výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel ustupujúcej spoluvlastníčky zohľadniť, keďže
žalovanou boli tieto peniaze prijaté v súvislosti so zamýšľaným zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva.

9. Odvolací súd vzhľadom k uvedeným skutočnostiam keďže posudzoval zrušenie a vyporiadanie

spoluvlastníctva ako celok preskúmaval celý rozsudok a preto výroky I,.II., o ktorých rozhodol súd
prvej inštancie správne, v súlade so zhodnými tvrdeniami strán sporu i so zákonom potvrdil (§387
ods.1CSP) a vo výroku III. rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a určil žalobkyni
povinnosť zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 16.556,25 eur
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrok IV. strany sporu nemamietali, odvolací súd preto aj

tento výrok( ktorý však nemusel byť samostatný, suma v ňom uvedená mohla byť zohľadnená vo výške
vyrovnacieho podielu uvedeného vo výroku III.) potvrdil.

10. K odvolacej námietke žalovanej týkajúcej sa náhrady trov konania v časti o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, vrátane širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva ( výrok V.)

kde uviedla, že má výhrady voči posúdeniu úspechu strán v konaní v časti o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Tu odvolací súd považoval tvrdenia žalovanej v odvolaní za dôvodné, keď
žaloba bola podaná z dôvodu, že strany sporu sa nedokázali dohodnúť iba na cene za spoluvlastnícky
podiel, kde žalobkyňa nesúhlasila so žalovanou navrhovanou výškou 18.000/17.000 eur. V konaní
bola výška vyrovnacieho podielu určená vyššou sumou 20.251,41 eur, (čo je suma 26.556,25 eur,

uvedená vo výroku III., krátená o sumu 6.304,84 uvedenú vo výroku IV., ktorá predstavuje investície
žalobkyne do spoločnej veci, o ktorej nebolo potrebné rozhodovať samostatným výrokom, suma
predstavujúcainvestíciemohlabyťzohľadnenávovýškevyrovnaciehopodielu).Akjemedzipodielovými
spoluvlastníkmi zhoda na zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní prikázaním jednému z nich a
nezhoda je iba na výške primeranej náhrady, je pre posúdenie procesného úspechu rozhodný rozsudok

v časti týkajúcej sa primeranej náhrady v porovnaní s procesnými stanoviskami strán (viď uznesenie NS
ČR, sp.zn. 22Cdo/2767/2017). S prihliadnutím k uvedenému tak odvolací súd mal za to, že v konaní o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bola úspešná žalovaná.

11. Vzhľadom k uvedenému, preto odvolací súd o nároku na náhradu trov konania v časti konania o

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vrátane širšieho vyporiadania rozhodol v súlade
s ust. § 396 ods.2 a § 255 ods.1 CSP a žalovanej priznal náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho
konania v celom rozsahu.

12. V odvolaní žalovaná tiež namietala zamietnutie vzájomnej žaloby a súvisiaci výrok o náhrade trov

konania o vzájomnej žalobe. Odvolací súd tu považoval odvolanie žalovanej za nedôvodné a v plnom
rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom pre posúdenie vzájomnou žalobou uplatneného nároku na zaplatenie náhrady za užívanie
spoločnýchnehnuteľnostínadrámecspoluvlastníckehopodielužalobkyňou,jehovýsledkyjednotlivoivo
vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom pokiaľ

ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie vzájomnou žalobou uplatneného nároku a pretože
odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu v tejto časti veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku včasti vzájomnej žaloby. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď odvolateľka neuviedla v odvolaní také
relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku v napadnutej časti zamietnutia

vzájomnej žaloby.

13. Odvolací súd tu dodáva len, že sa stotožnil v plnom rozsahu so záverom súdu prvej inštancie,
že strany sporu, teda spoluvlastníčky predmetnej nehnuteľnosti sa dohodli na tom, že nehnuteľnosť
bude užívať len žalobkyňa a to bezodplatne. Žalovaná nemala záujem predmetnú nehnuteľnosť užívať,

túto umožnila užívať žalobkyni, pričom zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by sa boli dohodli na
výške odplaty za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z korešpondencie
žalovanej, v ktorých tvrdí, že zmení názor a náhradu bude požadovať ak nebudú splnené jej podmienky
pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Z tohto takisto vyplýva, že dohoda medzi
nimi bola o bezodplatnom užívaní. Následne, ak žalovaná potom, ako sa nedohodli na vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva zmenila názor, bolo možné túto dohodu o bezodplatnosti zmeniť len

následnou dohodou, k čomu však nedošlo.

14. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch VI. a v súvisiacom výroku VII. o náhrade trov konania v časti vzájomnej žaloby
z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania v časti vzájomnej žaloby odvolací súd rozhodol podľa
ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal
ich náhradu v celom rozsahu.

16. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).