Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 26, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/18/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719203650
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5719203650.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: Intrum
Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava- mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne
zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom E. XX, T.-mestská časť J. E., proti žalovanej: I. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. X/XX, E., o zaplatenie 1.357,90 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 24Csp/122/2019-137 z 24. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Výroku I. rozsudku okresného súdu sa nedotýka, v ostatných výrokoch II. a III. rozsudok okresného
súdu potvrdzuje.

Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie o zaplatenie sumy vo výške 400,21 eur zastavil (výrok
I.), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 957,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 957,69 eur od 30.01.2017 do zaplatenia (výrok II.) a žalobcovi proti žalovanej priznal
náhradu trov konania v rozsahu 37 % (výrok III.).
Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaná ako dlžníčka uzatvorila s právnym
predchodcom žalobcu ako veriteľom zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 1.400,-
eur, ktorý sa zaviazala vrátiť v 60 mesačných splátkach po 40,21 eur. Keďže si povinnosť riadne a
včas platiť splátky žalovaná neplnila, právny predchodca žalobcu ju 24.01.2017 vyzval na vrátenie
celého úveru. Uvedenú zmluvu vyhodnotil okresný súd ako spotrebiteľskú a podrobil ju súdnej kontrole
s odkazom na § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka s tým, že sa zameral najmä na skúmanie
dôvodnosti námietok, ktoré voči obsahu tejto zmluvy vzniesla samotná žalovaná. Dospel k záveru, že
pokiaľ žalovaná namietala ako neprijateľnú podmienku úpravu doručovania písomnosti medzi zmluvnými
stranami, jej námietka nie je dôvodná, pretože nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky. Žalovaná v zmluve uviedla svoju adresu
na doručovanie a bola povinná oznámiť jej zmenu na základe výslovného ustanovenia v tejto zmluve.
Pokiaľ by si túto povinnosť nesplnila, nemôže dôsledky s tým spojené znášať druhá strana. Okresný
súd považoval za plne akceptovateľné, že ak sa druhej zmluvnej strane nepodarí doručiť zásielku na
známu adresu, táto sa považuje za doručenú okamihom jej vrátenia. Žalovaná namietala, že zmluva
o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné pokuty bez toho, že by konkrétne označila a uviedla dôvod
neprijateľnosti. Okresný súd zistil, že v bode 12.1 uzavretej zmluvy si strany dohodli zmluvnú pokutu pre
prípad omeškania žalovanej so zaplatením dohodnutých splátok poskytnutého úveru dlhšie ako 30 dní,
a to vo výške 10 % tejto omeškanej splátky. Predmetné dojednanie však nevyhodnotil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, konštatoval, že dohodnutá zmluvná pokuta je v súlade s Nariadením vlády SR
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaná

namietala, že uzavretá zmluva obsahuje neprijateľné úrokové sadzby, ani v tejto súvislosti neoznačila,
ktoré konkrétne úrokové sadzby považuje za neprijateľné a z akého dôvodu. Okresný súd zistil, že
v bode 12.3 uzavretej zmluvy si strany dohodli úrok z omeškania pre prípad vyhlásenia predčasnej
splatnosti poskytnutého úveru, úrok z poskytnutého úveru vo výške 25% ročne, avšak obe dojednania
sú v súlade vyššie citovaným Nariadením vlády. Okresný súd tak konštatoval, že uzavretá zmluva o
úvere neobsahovala neprijateľné podmienky, nárok žalobcu je dôvodný, jeho žalobe vyhovel a zároveň
mu priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, odkazujúc na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Keďže žalobca zobral čiastočne svoju žalobu o zaplatenie úrokov a poplatkov poskytnutého úveru vo
výške 400,21 eur späť, na základe tohto dispozitívneho úkonu žalobcu okresný súd v tejto časti konanie
zastavil.
Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1, 2 a § 256 ods. 1 CSP. Čiastočné
späťvzatie žaloby považoval za procesný neúspech žalobcu v prejednávanej veci, vo zvyšnej časti,
pokiaľ bolo žalobe vyhovené, bol žalobca úspešný. Pri percentuálnom vyjadrení úspechu a neúspechu
žalobcu, ustálil jeho čistý úspech vo veci v rozsahu 37%, v tomto mu voči žalovanej priznal nárok na
náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že
okresný súd neakceptoval jej žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti, čím neboli
splnené procesné podmienky a súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej
namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zotrvala na tom, že
zmluva o úvere obsahu neprijateľné podmienky, úrokové sadzby a zmluvné pokuty, čím sa poskytnutý
spotrebiteľský úver stáva bezúročný a bezpoplatkový.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

4. Krajský súd ako odvolací preskúmal rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku a z
dôvodov v ňom uvedených (§ 379, 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II. a III. ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Žalovaná v odvolaní uviedla, že podáva proti rozsudku okresného súdu „odvolanie v plnom rozsahu“.
Odvolací súd vychádzajúc z obsahu uvedeného odvolania (§ 124 ods. 1 CSP v spojení s čl. 11 CSP)
a ustálil, že žalovaná ním napáda výroky rozsudku okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o jej
povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom a ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na
náhradu trov konania proti jej osobe. Z obsahu podaného odvolania nevyplýva, že žalovaná nesúhlasí
so zastavením konania na základe späťvzatia žaloby, o ktorom rozhodol okresný súd napadnutým
rozsudkom vo výroku I.

6. Odvolací súd sa tak zaoberal preskúmaním správnosti rozhodnutia okresného súdu o povinnosti
žalovanej uhradiť žalobcovi sumu 957,69 eur s príslušenstvom a o povinnosti žalovanej nahradiť
žalobcovi trovy konania. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
Primárne žalovaná namietala nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, pokiaľ tento vo veci
vykonal pojednávanie napriek tomu, že sa z neúčasti na ňom ospravedlnila z dôvodu práceneschopnosti.

7. Podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

8. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

9. Podľa § 183 ods. 2 veta druhá CSP od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na
ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobu, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého
zdravotného stavu.

10. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky
okolnosti mohla predpokladať.

11. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň
24.11.2020 o 09.30 hod. Žalovanej bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 06.11.2020 (č.l. 121
rub spisu). Žalovaná mailom z 23.11.2020 odoslaným o 12.43 hod. žiadala okresný súd o preloženie
pojednávania určeného na deň 24.11.2020 z dôvodu pokračovania jej pracovnej neschopnosti, pričom v
prílohe zaslala kópiu potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti. Z tohto potvrdenia vyplýva, že žalovaná
bola od 06.11.2020 práceneschopná. Zo strany okresného súdu bolo žalovanej oznámené toho istého
dňa o 13.29 hod. mailom, že súd pojednávanie neodročí.

12. Ustanovenie § 157 ods. 1 CSP súdu ukladá povinnosť, aby vec rozhodol rýchlo a hospodárne,
spravidla na jednom pojednávaní. Odročenie pojednávania na návrh strany sporu môže súd len v
prípade existencie dôležitého dôvodu. Posúdenie dôležitosti dôvodu vyplýva z konkrétnych okolností
prípadu. Vo vzťahu k strane sporu, ktorá sa mieni na pojednávanie včas dostaviť, nemožno spravodlivo
požadovať, aby musela strpieť prejednanie a rozhodnutie veci v jej neprítomnosti, ak nastane prekážka
alebo iná okolnosť, ktorá jej bráni sa tohto pojednávania zúčastniť. Takáto prekážka sa musí vyznačovať
nepredvídateľnosťou, závažnosťou rozsahom alebo z iných dôvodov. Hoci strana sporu vo svojej
žiadosti dôvod inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania uvedie, nie je súd vždy povinný
takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak by išlo o procesnú obštrukciu s cieľom bezdôvodne
predlžovať súdne konanie.

13. Ako konštatoval odvolací súd, predvolanie na termín pojednávania bolo okresným súdom
žalovanej doručené dňa 06.11.2020. Ustanovenie § 183 ods. 3 CSP ukladá povinnosť strane žiadať
o odročenie pojednávania termínu bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvie alebo sa o ňom mohla
dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohla predpokladať. Termín bezodkladne je
tak potrebné vykladať v intenciách „hneď“. Včasnosť oznámenia dôvodu na odročenie pojednávania
potom súd hodnotí aj pri rozhodnutí o dôvodnosti návrhu na odročenie pojednávania. Žalovaná
žiadala odročiť pojednávanie z dôvodu jej práceneschopnosti, ktorá trvala už od 06.11.2020 až deň
pred termínom pojednávania, určenom na 24.11.2020. Jednak práceneschopnosť žalovanej nebola
náhlou a nepredvídanou prekážkou, jednak o nej v čase doručenia predvolania na pojednávanie mala
vedomosť a až deň pred termínom pojednávania žiadala okresný súd, aby pojednávanie pre jej
práceneschopnosť odročil. Zo žiadosti nevyplýva, že predpokladala ukončenie práceneschopnosti do
termínu pojednávania, alebo že krátko pred termínom pojednávania jej bola práceneschopnosť lekárom
predĺžená, prípadne prečo nepožiadala o odročenie pojednávania bezodkladne, po tom, ako ostala
práceneschopnou ale až deň pred termínom pojednávania. Odvolací súd preto postup okresného súdu,
ktorý žiadosti o odročenie pojednávania žalovanej z dôvodu jej práceneschopnosti nevyhovel a vec
prejednal aj v jej neprítomnosti považoval za správny.

14. Žalovaná v odvolaní namietala, že zmluva o úvere je bezúročná a bezpoplatková z dôvodu
existencie neprijateľných podmienok, bližšie neuviedla žiadne skutočnosti a neoznačila žiadne
konkrétne ustanovenia predmetnej zmluvy, na ktoré mal ako na neprijateľné okresný súd prihliadať nad
rámec tých, ktoré posudzoval v odôvodnení napadnutého rozsudku. Je pravdou, že Civilný sporový
poriadok akcentuje ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany tým, že je osobitne upravený
procesný postup súdu v prípade spotrebiteľských sporov (§ 290 a nasl. CSP). V spotrebiteľských
sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia. Súd musí
prihliadnuť na nekalú povahu spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu spotrebiteľa. V prejednávanej veci
bol zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.400,- eur, žalovaná
uhradila žalobcovi čiastočne sumu 400,21 eur. Žalobca sám v podaní, ktoré bolo doručené okresnému
súdu 19.11.2020 (č.l. 124) uviedol, že úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový, z toho dôvodu si
vo vzťahu k žalovanej uplatňuje úhradu zvyšnej časti zo sumy 1.400,- eur, t.j. sumu 997,90 eur spolu
s úrokom z omeškania. Žalovaná počas konania, ani v odvolaní, nepoprela, že skutočne jej zo strany
právneho predchodcu žalobcu bola poskytnutá suma 1.400,- eur, rovnako nepoprela, že na základe
zmluvy čiastočne uhradila žalobcovi sumu 400,21 eur. Žalovaná istina nebola zložená zo žiadnych
poplatkov a úrokov bolo nadbytočné zaoberať sa tým, či má na nejaké úroky alebo poplatky žalobca vo
vzťahu k žalovanej nárok alebo nie, keďže si žiadne poplatky ani úrok (zmluvný) neuplatňoval. Pokiaľ ide

o úroky z omeškania na tieto má žalobca zákonný nárok vyplývajúci z ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, nejde o zmluvný nárok, ktorého dôvodnosť by bolo možné z hľadiska ochrany spotrebiteľa
skúmať.

15. Krajský súd preto odvolanie žalovanej nepovažoval za dôvodné a rozsudok okresného súdu potvrdil
v celom rozsahu, t.j. aj vo výroku o trovách konania. Okresný súd dôsledne vychádzal zo zásady
procesného úspechu strany sporu, ktorého rozsah aj správne určil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní nebola žalovaná úspešná, preto voči nej vznikol žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Na strane žalobcu však odvolací súd v súvislosti s prebiehajúcim
odvolacím konaním existenciu žiadnych trov nezistil, preto mu tento nárok vo vzťahu k žalovanej
nepriznal.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 14, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.