Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 3, 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/224/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714207639
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1714207639.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu V.. I. R.,

štátny občan SR, narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C.Á. XX, XXX XX F. zastúpeného spoločnosťou
Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236
655 proti žalovanému G. M., konajúca I. G. G. M., so sídlom Ž. T.. XX, XXX XX H., IČO : XX XXX XXX
o zaplatenie náhrady škody vo výške 5.962,22 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti zaplatenia sumy úroku z omeškania vo výške 5,75 % p.a. zo sumy 5.962,22 eura
od XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 137,78 euro spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,75 % p.a. zo sumy 137,78 euro od XX.XX.XXXX do zaplatenia a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. Súd zamieta návrh v časti istiny 5824,44 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % p.a. zo
sumy 5824,44 euro od XX.XX.XXXX do zaplatenia.

IV. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 27.02.2014 doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.02.2014 žalobca žiadal, aby súd
deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 5.962,22 euro s príslušenstvom
a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že voči žalobcovi bolo
vedené trestné stíhanie na základe trestného oznámenia H., uznesenie o začatí trestného stíhania
bolo vydané dňa XX.XX.XXXX, uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané dňa XX.XX.XXXX. Po
doručení uznesenia o vznesení obvinenia požiadal o právnu pomoc advokáta, ktorý voči uzneseniu
podal dňa XX.XX.XXXX sťažnosť dodatočne odôvodnenú. Sťažnosť bola zamietnutá ako nedôvodná.

Následne bola dňa XX.XX.XXXX na Okresný súd v Pezinku podaná obžaloba proti žalobcovi pre
spreneveru. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol o vine žalobcu za
spáchania trestného činu sprenevery, voči rozsudku podal žalobca odvolanie, na ktoré bol rozsudok
zrušený a vec vrátená Okresnému sudu Bratislava III. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo
dňa XX.XX.XXXX oslobodil žalobcu, následne podané odvolanie okresnej prokuratúry odvolací súd
zamietol ako nedôvodné. Voči žalobcovi bolo nezákonne vedené trestné stíhanie od XX.XX.XXXX S.
XX.XX.XXXX a to absolútne nedôvodne. Trestné stíhanie na základe uznesenia Okresného úradu

justičnej polície PZ v Pezinku o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX, Č.: B.-XXX/XXXX D.
bolo nezákonným rozhodnutím, ktoré nikdy nemalo byť vydané a bola ním spôsobená škoda, keď
na vydanie rozhodnutia neboli splnené zákonné predpoklady. Voči uzneseniu o vznesení obvinenia
podal sťažnosť, čím splnil zákonnú podmienku uplatnenia si náhrady škody. Ďalším predpokladomnáhrady škody je zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť. Pri posudzovaní zodpovednosti za škodu
rozhodnutím o vznesení obvinenia má oslobodenie obžalovaného spod obžaloby pre nenaplnenie
predpokladu o spáchaní trestného činu obvineným rovnaký význam a dôsledky ako zrušenie uznesenia

pre jeho nezákonnosť. Oslobodenie totižto znamená, že výsledky prípravného konania ukázali, že
nejde o trestný čin a teda že podozrenie zo spáchania sa nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť
rozhodnutia o vznesení obvinenia. Nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili
pôvodné podozrenie, právne relevantné je len to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.
Po právoplatnom skončení trestného konania obhajcovi za obhajobu uhradil sumu 5.962,22 eura na

základe faktúry č. XXXXXXXX vystavenej v súlade s vyhl. č. XXX/XXXX. Faktúra bola uhradená v dvoch
častiach s prvou splátkou vo výške 2.500,-eur dňa XX.XX.XXXX a s druhou splátkou vo výške 3.462,22
eur dňa XX.XX.XXXX. Zaplatenie faktúry vo výške 5.962,22 eura za obhajobu v trestnom konaní bolo
vedené na podklade nezákonného rozhodnutia a predstavuje priamu majetkovú škodu, spôsobenú
v súvislosti s nezákonným rozhodnutím - uznesením o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX. V
prípade ak by nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia nebolo vydané, nebolo by nutné zvoliť si

obhajcu na svoju obhajobu v trestnom konaní a teda by trovy obhajoby nevznikli. Jednotlivé úkony
vykonané obhajcom na účelnú ochranu obvineného sú podmienené úkonmi a rozhodnutia orgánu.
Nezákonné rozhodnutie o vznesení obvinenia vyvolalo povinnosť zvoleného obhajcu vykonať procesné
úkony smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov trestného stíhania. Dňa XX.XX.XXXX
sa obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na I. D. G. M. v celkovej výške 5.962,22 eura,

táto žiadosť bola postúpená na I. G. G. M. a toto následne uviedlo, že neboli splnené všetky podmienky
nároku a nárok je premlčaný. Na pojednávaní dňa 28.05.2018 PZ žalobcu uviedol, že berie žalobu
späť z časti úroku z omeškania od XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX vrátane. Poukazuje na rozhodnutie
T. G. XMCdo X/XX, v ktorom sa rieši možnosť namietať premlčanie v kontexte dobrých mravov. Žiada
uplatniť korektív dobrých mravov pri posudzovaní námietky premlčania, podstata spočíva v tom, že

trestné stíhanie trvalo XX rokov a teda by nebolo možné aj vzhľadom na tieto detaily v trestnom konaní
priznať náhradu škody, čo by teda bolo v rozpore s princípom právneho štátu, žalobca nemal objektívne
možnosť ovplyvniť dĺžku trestného stíhania. Rozhodnutia T. Č. Z. U. G.. F.. XXCdo XXXX/XXXX a sp. zn.
XXCdo XXXX/XXXX pojednávajú o plynutí premlčacej doby pri náhrade škody, na ktoré závery v celom
rozsahu odkazuje, teda premlčacia doba začala plynúť až vznikom škody, nie už samotným nezákonným

rozhodnutím. Podmienka uplatnenia náhrady škody je vznik škody, preto mohla vzniknúť škoda najskôr
až zaplatením faktúry v N. M. XXXX.

2. Písomným podaním zo dňa 12.05.2014 zástupca žalovaného uviedol, že nie sú splnené podmienky
na vznik nároku na náhradu škody. Súčasne vzniesol námietku premlčania, keďže v momente

uplatnenia si nároku na predbežné prerokovanie nároku ako aj deň podania žalobného návrhu boli po
uplynutí zákonnej objektívnej premlčacej lehoty, žalobca bol oslobodený dňa XX.XX.XXXX a objektívna
premlčacia doba uplynula dňa XX.XX.XXXX. Len prokurátor je oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie
ovzneseníobvinenia,pričomvšakpredmetnérozhodnutienebolozrušené,nemožnotedapodľa§1ods.
1 z.č. 58/1969 Zb. toto považovať za zrušené pre nezákonnosť. Nie je tiež preukázané, že by akýkoľvek

orgán činný v trestnom konaní nedovolaným spôsobom zasiahol do práv žalobcu. Oslobodenie spod
obžaloby neznamená, že orgány činné v trestnom konaní postupovali pri vznesení obvinenia nesprávne
a preto nemožno vyvodiť nezákonnosť rozhodnutia z titulu oslobodenia spod obžaloby. Trestné stíhanie
sa začalo na podnet manželov H., orgány činné v trestnom konaní sú povinné sa zaoberať každým
podaním a až na podklade zistených skutočností bolo vznesené obvinenie. Skutkový stav zistený

vykonaným dokazovaním nebol dostačujúci pre záver o naplnení pojmových znakov skutkovej podstaty
trestného činu, uvedené nezakladá jednoznačný záver o tom, že v čase obvinenia neboli splnené
podmienky pre vydanie uznesenia. Má za spornú výšku škody a nie je tiež daná príčinná súvislosť
medzi namietaným nezákonným rozhodnutím a deklarovanou škodou. Nie je preukázané vykonanie
úkonov ako boli vyúčtované, samotný rozpis úkonov nepreukazuje ich vykonanie. Ak by žalobca uhradil

obhajcovi odmenu vo väčšom rozsahu ako mu mala prináležať podľa právnych predpisov, takáto
škoda by žalobcovi nevznikla v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním, ale v príčinnej súvislosti s
nesprávnym a nadhodnoteným vyúčtovaním trov a zodpovednosť za takto spôsobenú škodu nesie
zastupujúci zástupca žalobcu. Vzhľadom na uplatnenie si nároku dňa XX.XX.XXXX začala týmto dňom
plynúť zákonná lehota, žalovaná sa mohla dostať do omeškania s plnením až v nasledujúci deň po

dni uplynutia zákonnej lehoty na prerokovanie nároku na náhradu škody teda až dňa XX.XX.XXXX.
Na pojednávaní dňa 28.05.2018 zástupca žalovaného uviedol, že žalobcom odkazovaný nález US
SR nie je aplikovateľný v prejednávanej veci, keďže ide o nárok o náhradu škody z nezákonného
rozhodnutia v súvislosti s väzbou. Poukazuje na nález O. G. V.. O. XXX/XXXX - XX, z ktorého vyplývamoment rozhodný pre začatie plynutia premlčacích dôb a to subjektívnej aj objektívnej. Rozhodnutia
NS ČR sa vzťahujú na odlišný skutkový stav a to na stav kde premlčacia lehota uplynula pred
skončením trestného stíhania, avšak v prejednávanej veci sa trestné stíhanie skončilo XX.XX.XXXX a

premlčacia doba uplynula XX.XX.XXXX, preto si žalobca mohol uplatniť včas nárok na náhradu škody.
Zákonné ustanovenia spájajú počiatok premlčacej doby jednak s nezákonným rozhodnutím a jednak s
rozhodnutím ktorým bolo zrušené, nie je možné pristupovať k plynutiu premlčacej lehoty subjektívne.
Na pojednávaní dňa 10.09.2018 zástupca žalovaného uviedol, že rozhodnutia predložené PZ žalobcu
na ostatnom pojednávaní pojednávali o veci, kde si objektívne nebolo možné uplatniť nárok na náhradu

škody v premlčacej lehote, v prejednávanom prípade však o takýto skutkový stav nejde.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín a to rozsudok Okresného súdu
Bratislava III sp. zn. C. XT/XX/XXXX F. S. XX.XX.XXXX, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. XTo/XX/XXXX F. S. XX.XX.XXXX, faktúra č. D. XXXXXXXX, Detail pohybu z účtu žalobcu zo dňa
XX.XX.XXXX, Detail pohybu z účtu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, list spoločnosti Advokátska kancelária

UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655 I. G. G. F. S.
XX.XX.XXXX s podacím lístkom, list I. D.U. G. M. F. S. XX.XX.XXXX adresovaný I. G. G. M., list I.
G. G. M. F. S. XX.XX.XXXX adresovaný zástupcovi žalobcu, list spoločnosti Advokátska kancelária
UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655 I. G. G. F. S.
XX.XX.XXXX s podacím lístkom, uznesenie Okresného úradu justičnej polície PZ v Pezinku ČVS : B.

- XXX/XXXX Y. F. S. XX.XX.XXXX, uznesenie Okresného úradu justičnej polície PZ v Pezinku Č. :
B. - XXX/XXXX D. zo dňa XX.XX.XXXX, sťažnosť žalobcu voči uzneseniu Okresného úradu justičnej
polície PZ v Pezinku ČVS : B. - XXX/XXXX D. F. S. XX.XX.XXXX, počítačový výstup, list I. G. G. M. F.
S. XX.XX.XXXX adresovaný zástupcovi žalobcu všetko v kópiách a po takto vykonanom dokazovaní
ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom : Uznesením Okresného úradu justičnej polície PZ v

Pezinku ČVS : B. - XXX/XXXX Y. F. S. XX.XX.XXXX sa začalo trestné stíhanie za trestný čin sprenevery
žalobcu. Uznesením Okresného úradu justičnej polície PZ ČVS : B. - XXX/XXXX D. F. S. XX.XX.XXXX
bolo vznesené obvinenie žalobcu z trestného činu sprenevery. Zo sťažnosti žalobcu voči uzneseniu
Okresného úradu justičnej polície PZ v Pezinku ČVS : B. - XXX/XXXX D. F. S.Z. XX.XX.XXXX má
súd preukázané jej doručenie na Okresný úrad justičnej polície PZ v Pezinku. Rozsudkom Okresného

súdu Bratislava III sp. zn. C. XT/XX/XXXX F. S. XX.XX.XXXX bol žalobca oslobodený spod obžaloby
OkresnejprokuratúryPezinokč.k.C.F.S.XX.XX.XXXXatozdôvodu,ženebolapreukázanásubjektívna
stránka - úmysel, čo je zrejmé z celého dokazovania od podania obžaloby. Súčasne súd uviedol, že
nebolo preukázané, že žalobca mal úmysel získať neoprávnene finančné prostriedky od poškodených
a rekonštrukčné práce, ktoré boli reálne vykonané boli len zastieracím manévrom. Súd tiež neustálil

vinu z trestného činu sprenevery, keďže nebol jednoznačne preukázaný rozsah a cena vykonaných
prác, súčasne neexistovala písomná zmluva a teda finančné prostriedky, ktoré obžalovaný prevzal
sa stali jeho vlastníctvom, čo vylučuje právnu kvalifikáciu sprenevery. Uznesením Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. XTo/XX/XXXX F. S. XX.XX.XXXX bolo zamietnuté odvolanie Okresného prokurátora
pre Bratislavu III proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. C. XT/XX/XXXX F. S. XX.XX.XXXX

a to v podstate z dôvodov stotožňujúcich sa s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a ďalej
tiež pre nemožnosť kvalifikovať konania žalobcu ako iný trestný čin pre nepreukázanie viny žalobcu. Z
faktúry č. D. XXXXXXXX má súd preukázané vyhotovenie listiny dňa XX.XX.XXXX, ktorou spoločnosť
Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236
655 žiadala od žalobcu zaplatenie sumy 5.962,22 eura ako odmeny za právnu pomoc v prípravnom

konaní a zastupovanie v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod č. C. XT/XX/
XXXX ako aj v odvolacom konaní so splatnosťou dňa XX.XX.XXXX. Z Detailu pohybu z účtu žalobcu zo
dňa XX.XX.XXXX má súd preukázané zaplatenie sumy 2.500,-eur s variabilným symbolom XXXXXXXX.
Z Detailu pohybu z účtu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX má súd preukázané zaplatenie sumy 3.462,22
eura s variabilným symbolom XXXXXXXX. Z listu spoločnosti Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so

sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655 I. G. G. F. S. XX.XX.XXXX s
podacím lístkom má súd preukázané zaslanie žiadosti zástupcom žalobcu na prerokovanie náhrady
škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX, ČVS: B.-XXX/XXXX D. ako
nezákonným rozhodnutím, zrušeným oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn.
C. XT/XX/XXXX F. S. XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XTo/

XX/XXXX F. S. XX.XX.XXXX. Škoda mala vzniknúť vo výške 5.962,22 eura ako náklady vynaložené
na úkony obhajoby v konaní začatom uvedeným nezákonným rozhodnutím. Z listu I. G. G. M. F. S.Z.
XX.XX.XXXX adresovaného zástupcovi žalobcu má súd preukázané vyžiadanie si dokladov, že obhajca
sa na tom ktorom úkone v rámci trestného konania zúčastnil, resp. že sa daný úkon uskutočnil, ako jeaj potrebné predložiť rozpis a vyúčtovanie jednotlivých úkonov právnej služby, za ktoré bola predmetná
faktúra za právnu pomoc vystavená. Z listu I. G. G. M. F. S. XX.XX.XXXX adresovaného zástupcovi
žalobcu má súd preukázané oznámenie, že škoda bola posúdená podľa z. č. 58/1969 Zb., je potrebné

kumulatívne splnenie podmienok a to preukázanie vydania nezákonného rozhodnutia, vzniku škody a
predovšetkým príčinnej súvislosti, čo nebolo splnené. Súčasne ministerstvo má nárok za premlčaný. Z
počítačového výstupu má súd preukázané vyhotovenie listiny neurčitou osobou v neurčitý deň, pričom
táto obsahuje výpočet trov neurčitého súdneho konania - žalobcu pri súbehu t.j. z 1/8 výpočtového
základu a to cestovné vo výške 1.688,43 eura a odmena a stratu času a cestovné spolu vo výške

4.968,52 eura k tomu DPH.

4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1
Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Vzhľadom na to,
že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek späť, pričom toto
právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych dôvodov po začatí

predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie v časti úroku z omeškania zastavil, keď žalobca ústne
do zápisnice zobral žalobu v časti späť, pričom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
nevyplýva z osobitného predpisu a žalovaný nevyjadril nesúhlas s týmto.

5. Predmetom konania je procesný nárok, ktorého skutkový základ spočíva vo vydaní nezákonného
rozhodnutia štátnym orgánom pri výkone jeho právomoci a zmenšenie majetku žalobcu v dôsledku
tohto rozhodnutia, pričom predmet nároku je peňažná suma. Rozhodnutie od ktorého odvíja žalobca
svoj nárok bolo vydané dňa XX.XX.XXXX Z. C. S. XX.XX.XXXX t.j. za účinnosti zákona č. 58/1969

Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom (ďalej tiež „z. č. 58/1969“), t.j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej tiež
„z. č. 514/2003“) počnúc dňom X. N. XXXX (čl. IV z. č. 514/2003). Podľa § 27 ods. 2 č. 514/2003
zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Vzhľadom na uvedené sa potom právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným medzi spravuje zákonom č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

6. Na vznik zodpovednosti žalovaného za zmenšenie majetku žalobcu je potrebné súčasné naplnenie
existencie (i) nezákonného rozhodnutia, (ii) zmenšenie majetku, (iii) príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a zmenšením majetku.

7. Pokiaľ ide o vecnú aktívnu legitimáciu táto vyplýva z § 2 z. č. 58/1969, keďže žalobca bol účastníkom

trestnéhokonaniaatovpozíciíobvinenéhoaneskôrobžalovanéhoasúčasnetvrdí,žemuvzniklaškoda.

8. Vecná pasívna legitimácia vyplýva z § 1 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 1 z. č. 58/1969, keďže žalovaným
je štát - Slovenská republika, pričom žalobca tvrdí vydanie nezákonného rozhodnutia v trestnom konaní
štátnym orgánom - Policajným zborom SR a to jeho organizačnou zložkou. Za žalovaného koná I. G.

G., keďže ide o nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v trestnom konaní iným
rozhodnutím ako rozhodnutím o väzbe voči osobe nepodliehajúcej vojenskej súdnej právomoci (§ 25
ods. 1 v spojení s § 9 ods. 1 písm. b/ z. č. 58/1969).

9. Žalobca uviedol, že k zmenšeniu majetku malo dôjsť v dôsledku uznesenia Okresného úradu justičnej

polície PZ v Pezinku zo dňa XX.XX.XXXX, ČVS: B.-XXX/XXXX D. o vznesení obvinenia na žalobcu.
Nie je medzi stranami sporu sporné, že toto rozhodnutie bolo vydané a nadobudlo právoplatnosť potom,
ako bola sťažnosť žalobcu proti tomuto zamietnutá. Obdobne nie je sporné, že žalobca podal žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku dňa XX.XX.XXXX na I. D. G. M. a toto následne postúpilo na príslušný
orgán (§ 9 ods. 2 z. č. 58/1969), žalovaný v zastúpení I. G. G. M. však neuspokojil nárok žalobcu do

šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti (§ 10 z. č. 58/1969), čo oznámil žalobcovi listom zo dňa
XX.XX.XXXX adresovaným zástupcovi žalobcu.10. Pokiaľ ide o nezákonné rozhodnutie a to uznesenie Okresného úradu justičnej polície PZ v Pezinku
ČVS : B. - XXX/XXXX D. F. S. XX.XX.XXXX. Toto rozhodnutie síce nebolo výslovne zrušené, avšak
jeho účinky de facto zanikli právoplatnosťou oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Bratislava

III sp. zn. PK XT/XX/XXXX F. S. XX.XX.XXXX. Možno sa tiež stotožniť so závermi Najvyššieho súdu
SR v rozhodnutí sp. zn. X I. X. XX/XXXX F. S. XX. Z. XXXX, podľa ktorého nárok na náhradu
škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením
je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1. júla 2004
a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.)
účinného do 30. júna 2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu
za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom
štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom
dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby,
treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že

trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného
stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 23. februára 1990 sp.zn. 1 Cz 6/90 publikovaný pod č.
35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28. júna 1993 sp. zn. 1 Cdo 53/93 publikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk

súdov Slovenskej republiky ročník 1994). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia
(vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Z tohto názoru vychádzal aj Krajský
súd v Bratislave v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. XCo/XX/XXXX - XXX F. S. XX.XX.XXXX.
Uznesenie Okresného úradu justičnej polície PZ v Pezinku ČVS : B. - XXX/XXXX D. F. S. XX.XX.XXXX
je potom rozhodnutím, ktorým mohla vzniknúť škoda a ktoré nemusí byť výslovne zrušené, aby boli

naplnené podmienky zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú týmto rozhodnutím (§ 4 ods. 1
z. č. 58/1969).

11. Samotná skutočnosť, že podľa Trestného poriadku je len prokurátor je oprávnený zrušiť nezákonné
rozhodnutie o vznesení obvinenia neznamená, že sa neskôr nemôže preukázať jeho nesprávnosť

spočívajúcavnezákonnostiatoajbezjehovýslovnéhozrušenia.Samozrejmetotomusíbyťdeklarované
príslušným štátnym orgánom, nepostačuje len domnienka alebo vyslovený právny názor, čo aj na mieste
na to určenom.

12. Tvrdenie o nepreukázaní zásahu nedovoleným spôsobom do práv žalobcu akýmkoľvek orgánom

činným v trestnom konaní, nemá oporu v zistenom skutkovom stave, keďže právoplatným oslobodzujúci
rozsudkom sa ukázalo, že trestné stíhanie žalobcu bol nedôvodné.

13. Možno súhlasiť s názorom žalovaného, že oslobodenie spod obžaloby neznamená, že orgány
činné v trestnom konaní postupovali pri vznesení obvinenia nesprávne a že v čase obvinenia neboli

splnené podmienky pre vydanie uznesenia. Pri skúmaní nezákonnosti tohto rozhodnutia (tu uznesenie
Okresného úradu justičnej polície PZ v Pezinku ČVS : B. - XXX/XXXX D. F. S. XX.XX.XXXX) na
účely zistenia splnenia podmienok vzniku zodpovednosti na náhradu škody sú však podstatné dôvody
oslobodenia. Samotné uznesenie o vznesení obvinenia v čase vydania predmetného uznesenia totiž
nemuselo byť založené na takých dôkazoch, aby bol obvinený odsúdený, ale postačovalo ak na

podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba,
a teda malo byť vydané uznesenie o vznesení obvinenia (§ 163 ods. 1 z. č. 141/1961 Zb. Trestného
poriadku).Vprejednávanejvecibolžalobcaakoobvinenýoslobodenýzdôvodov,že„nebolapreukázaná
subjektívnastránka-úmysel,čojezrejmézceléhodokazovaniaodpodaniaobžaloby...Súdtiežneustálil
vinu z trestného činu sprenevery, keďže nebol jednoznačne preukázaný rozsah a cena vykonaných

prác. Neexistovala písomná zmluva a teda finančné prostriedky, ktoré obžalovaný prevzal sa stali jeho
vlastníctvom, čo vylučuje právnu kvalifikáciu sprenevery.“. Uvedené skutočnosti tak boli zrejmé ešte
pri vznesení obvinenia, preto možno skonštatovať, že uznesenie Okresného úradu justičnej polície PZ
ČVS : B. - XXX/XXXX D. F. S. XX.XX.XXXX je nezákonné a je spôsobilým podkladom pre vyvodenie
zodpovednosti štátu za škodu.

14. Skutočnosť, že trestné stíhanie sa začalo na podnet fyzických osôb a že orgány činné v trestnom
konaní sú povinné sa zaoberať každým podaním nezbavuje povinnosť riadneho prešetrenia veci vrátanezískania dôkazov. Existencia podnetu na trestné stíhanie potom nemá vplyv na zodpovednosť štátu za
prípadnú škodu.

15. Pokiaľ ide o zmenšenie majetku žalobcu, nebolo sporné, že žalobca zaplatil peňažnú sumu podľa
faktúry č. D. XXXXXXXX a to vo výške 5962,22 eura, pričom prevod tejto sumy má súd preukázaný
z Detailu pohybu z účtu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX a z Detailu pohybu z účtu žalobcu zo dňa
XX.XX.XXXX. Súd má potom preukázané aj zmenšenie majetku žalobcu (§ 2 z. č. 58/1969).

16. Súd potom skúmal príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a zmenšením majetku
žalobcu. Žalovaný namietal výšku škody ako spornú, ako aj nedostatok príčinnej súvislosti. Priamym
následkom vydania uznesenia Okresného úradu justičnej polície PZ ČVS : B. - XXX/XXXX D. F.
S. XX.XX.XXXX a to vtiahnutie žalobcu ako účastníka trestného konania v podobe obvineného je
prirodzená potreba žalobcu brániť svoje práva najmä s ohľadom na prípadné následky odsúdenia,
keď podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na právnu pomoc v konaní pred

súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok
ustanovených zákonom. Je právne irelevantné, či ide o vec kde je nutná obhajoba alebo nie je alebo,
či žalobca má v trestnom konaní advokáta prideleného ex offo alebo si ho zvolil sám, keďže ide o
realizáciu ústavného práva na súdnu ochranu (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. XCdo XX/XX F. S.
XX.XX.XXXX). Následne teda advokát vykonával v trestnom konaní úkony právnej služby. Avšak nie

každý úkon právnej služby bol bezprostredne vyvolaný predmetným nezákonným rozhodnutím a to
vzhľadom na to, že v rámci trestného stíhania vznikajú ďalšie skutočnosti, ktoré môžu zvrátiť trestné
stíhanie konkrétnej osoby. Pokiaľ takéto skutočnosti vstúpia do skutkového deja pretŕha sa príčinná
súvislosť, keď prirodzene nastupujúca reakcia žalobcu ako obvineného a neskôr obžalovaného na ďalší
postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu je potom priamo závislá od týchto pristupujúcich

skutočností. Teda pokiaľ uznesenie Okresného úradu justičnej polície PZ v Pezinku ČVS : B. - XXX/
XXXX D. F. S. XX.XX.XXXX vyvolalo potrebu zastupovania žalobcu v trestnom konaní a podania
sťažnosti ak obsahovalo nesprávne konštatovania a závery, predbežným prejednaním obžaloby (§
185 a nasl. Trestného poriadku) a daním pokynu na doručenie odpisu obžaloby obžalovanému (§
196 ods. 1 Trestného poriadku) a nevrátením veci prokurátorovi na došetrenie (§ 188 ods. 1 písm.

e/ Trestného poriadku) sa pretrhla príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a následne
vzniknutým zmenšením majetku žalobcu, keďže následne vykonávané úkony právnej služby advokáta
sú vyvolané postupom súdu spočívajúcom prípravách hlavného pojednávania (v prejednávanej veci je
ďalšie pretrhnutie príčinnej súvislosti tie (prvý) odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Bratislava III).
Pokiaľ teda žalobca žiadal zaplatenie náhrady škody spôsobenej uznesením Okresného úradu justičnej

polície PZ v Pezinku ČVS : B. - XXX/XXXX D. F. S.Z. XX.XX.XXXX aj za náklady na úkony právnej
služby po doručení obžaloby obžalovanému a jeho obhajcovi a poškodenému, v tejto časti nie je daná
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a zmenšením majetku žalobcu. Uvedené je zrejmé z
toho, že pokiaľ by súd vrátil vec na došetrenie prokurátorovi napríklad za účelom objasnenia dôsledkov
neexistencie písomnej zmluvy pre trestnú zodpovednosť, alebo za účelom zaobstarania dôkazov na

preukázanie subjektívnej stránky trestného činu a ustálenia rozsahu a ceny vykonaných prác, nebolo
by potrebné sa zúčastňovať hlavného pojednávania, vykonávať s tým súvisiace porady a podávať
odvolanie. Súd preto žalobu v časti úkonov po podaní obžaloby zamietol pre nepreukázanie príčinnej
súvislosti.

17. Súd je v civilnom konaní viazaný samotnou žalobou a to nielen čo do predmetu nároku aj čo do
skutkového vymedzenia žaloby (§ 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku), keď v prejednávanej
veci sa nejedná o spor, kedy určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca žiadal náhradu nákladov za prevzatie zastupovania a podanie
sťažnosti voči uzneseniu Okresného úradu justičnej polície PZ v Pezinku ČVS : B. - XXX/XXXX D. F.

S. XX.XX.XXXX, ďalšie úkony v žalobe neboli spomenuté. Súd preto priznal žalobcovi výlučne náhradu
zmenšeniamajetkunaprípravuaprevzatiezastupovaniaapodaniasťažnostivočiuznesenieOkresného
úradu justičnej polície PZ v Pezinku ČVS : B. - XXX/XXXX D. F. S. XX.XX.XXXX, keď vykonanie týchto
úkonov má súd preukázané z pripojeného trestného spisu XT/XX/XXXX F. Č..W.. X Z. X.

18. Pokiaľ ide o výšku odmeny, žalobca netvrdil a teda nepreukázal, že by mal inú dohodu s advokátom
ako je počítaná odmena podľa § 12 vyhl. č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, súd potom vychádzal pri výpočte škody z výšky trestu podľa § 12, keď
podľa § 1 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Zb. ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijúustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14) a teda má súd za to, že žalobca vyplácal svojmu
advokátovi odmenu podľa tarify uvedenej v § 12 vyhl. č. 655/2004 Zb.. Podľa § 248 ods. 4 z. č. 140/1961
Zb. Trestný zákon sa páchateľ potresce odňatím slobody na S. M. Z. B. M., keď z obžaloby má súd za

preukázané, že skutok žalobcu bol kvalifikovaný podľa § 248 ods. 4 písm. c/ z. č. 140/1961 Zb. Trestný
zákon. Podľa § 12 ods. 3 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Zb. pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa
odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na
ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov a neprevyšuje
desať rokov, jedna osmina výpočtového základu. Jedna osmina výpočtového základu bola v roku XXXX

vo výške 53,16 eura, k tomu režijný paušál vo výške 4,25 eura a to za dva úkony právnej služby a k tomu
DPH, keď zaplatenie tejto sumy žalobcom spoločnosti Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o. ako svojmu
advokátovi má súd preukázané z Detailu pohybu z účtu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX a Detailu pohybu z
účtu žalobcu zo dňa 19.06.2013. Celkovo tak žalobca zaplatil advokátovi za uvedené dva úkony právnej
služby aj s DPH sumu 137,78 eura. Súd potom priznal žalobcovi voči žalovanému sumu 137,78 eura
ako náhradu za zmenšený majetok žalobcu zaplatením odplaty za dva úkon právnej služby a to príprava

a prevzatie zastupovania a spísanie sťažnosti dňa XX.XX.XXXX.

19. Tvrdenie žalovaného o neexistencii príčinnej súvislosti zmenšenia majetku s trestným stíhaním v
prípade ak by žalobca uhradil obhajcovi odmenu vo väčšom rozsahu ako mu mala prináležať podľa
právnych predpisov, keď toto by bolo v príčinnej súvislosti s nesprávnym a nadhodnoteným vyúčtovaním

trov je hypotetické, keď aj sám žalobca tvrdil o platení odmeny v súlade s tarifnou odmenou podľa
vyhlášky.

20. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, keďže objektívna premlčacia doba uplynula dňa
XX.XX.XXXX. Podľa § 22 ods. 2 z. č. 58/1969 najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo

dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená
škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Nebolo sporné, že uznesenie Okresného úradu justičnej
polície PZ v Pezinku ČVS : B. - XXX/XXXX D. F. S. XX.XX.XXXX bolo žalobcovi doručené dňa
XX.XX.XXXX, teda podľa § 22 z. č. 58/1969 v spojení s § 122 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka by
premlčacia doba uplynula dňom 17.06.2013. Pri výklade ustanovenia § 22 ods. 2 z. č. 58/1969 je však

potrebné toto ustanovenie vykladať v kontexte Ústavy Slovenskej republiky a to vrátane čl. 46 ods.
3, podľa ktorej každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného
štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Ak by bolo plynutie
premlčacejdobyviazanévýlučnenadoručenie(oznámenie)nezákonnéhorozhodnutia,nemuselobybyť
za určitých okolností naplnené ústavou garantované právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím iného štátneho orgánu a to v prípade, ak by škoda vznikla neskôr ako by uplynula
premlčacia doba práva na plnenia. Odhliadnuc od toho, že premlčať sa môže len existujúce právo a teda
pred vznikom škody a teda aj zodpovednosti za škodu (v prejednávanej veci pred plnením žalobcom
advokátovi) nemôže sa neexistujúce právo premlčať, je potrebné vykladať text zákona tak, aby boli
reálne naplnené ústavou garantované práva. Premlčacia doba podľa § 22 ods. 2 z. č. 58/1969 potom

začína plynúť samotným doručením (oznámením) nezákonného rozhodnutia, ale ak súčasne už škoda
vznikla. Obdobné konštatoval aj Najvyšší súd Českej republiky v uznesení sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX F.
S. XX.XX.XXXX. Keďže škoda reálne vznikla až zaplatením žalobcom advokátovi, t.j. dňa XX.XX.XXXX,
premlčacia doba podľa § 22 ods. 2 z. č. 58/1969 neuplynula, súd má potom námietku premlčania
za neúčinnú. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca vyzval žalovaného na

náhradu škody šesť dní po zaplatení faktúry jeho právneho zástupcovi t.j. po zmenšení majetku a žalobu
podal po troch dňoch uplynutí doby na prerokovanie nároku, teda konal bezodkladne. Pokiaľ ide o
plynutie subjektívnej premlčacej doby, na počiatok jej počítania sa vzťahuje úvaha o počiatku počítania
objektívnej premlčacej doby. Žalobca bol právoplatne oslobodený dňa XX.XX.XXXX, škodové konanie
bolodokončenézaplatenímodplatyadvokátovidňaXX.XX.XXXX,trojročnásubjektívnapremlčaciadoba

(§ 22 ods. 1 veta druhá z. č. 58/1969) sa začala potom počítať XX.XX.XXXX ako dňom vzniku škody.
Keďže žaloba bola podaná dňa XX.XX.XXXX, objektívna ani subjektívna premlčacia doba neuplynula.

21. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. O. XXX/XXXX-XX, tento deklaroval
porušenia práva na spravodlivý proces pre nedostatočné odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia,

navyše je potrebné uviesť, že tento nepodáva záväzný výklad zákonov ale len záväzný výklad Ústavy
Slovenskej republiky a ústavných zákonov. Nález neobsahoval žiadne úvahy aplikácie zákonov pri
počítaní premlčacej doby podľa z. č. 58/1969 v kontexte ústavných práv, nemožno potom z neho vyvodiť
relevantný právny názor pre konanie pred tunajším súdom.22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu má
veriteľ právo požadovať úroky z omeškania vo výške stanovenej osobitným predpisom, ktorým je vl. nar.

87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 vl.
nar. č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom táto bola ku dňu XX.XX.XXXX
vo výške 0,75 % p.a. takže úrok z omeškania je po pripočítaní 5 percentuálnych bodov vo výške 5,75

% p.a.. Súd teda uznal aj nárok žalobcu na úrok z omeškania v požadovanej výške z priznanej istiny po
zohľadnení zastavenia konania v časti úroku z omeškania. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že
čiastočne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti žalobcovi

v prevažnej miere úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto
rozsudku.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis

a spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Ak žalovaný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže

žalobca podať návrh na exekúciu.