Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 21, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/50/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118264436
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:6118264436.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu

JUDr. Ľubice Spálovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobcu: E. S., nar. XX. L. XXXX, trvalý pobyt
K. XXX, zastúpeného: TAX LAW, s. r. o., Břeclavská 3, Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovaným: 1/
Z. P., nar. XX. U. XXXX, trvalý pobyt X. U. XX/X, U., 2/ F. W., nar. XX. L. XXXX, trvalý pobyt F. XXX,
obidvaja žalovaní zastúpení advokátom: JUDr. Ľubomír Nemček, Čajkovského 5, Bratislava, o 50.000
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica z 20. decembra 2019
č.k. 7C/13/2019-130, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný 1. a žalovaný 2. majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 50.000 eur s
príslušenstvom(I.)apriznalžalovaným1/,2/spoločneanerozdielnenáhradutrovkonaniavrozsahu100
% s tým, že o trovách konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku (II.). Rozhodnutie
odôvodnil ustanovením § 489, § 563, § 657 a § 451 ods. 1,2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964
Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že medzi stranami konania bolo sporné či došlo k

odovzdaniužalovanejsumy50.000euržalobcomakprevzatiuuvedenejsumyžalovanými1/,2/Žalobca
svoje tvrdenie preukazoval príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 17. februára 2017, podľa ktorého
firma Ľuboš Pfundtner, 1. mája 79/5, Malacky, IČO: 17 606 608 prijal od E. S., K. XXX, nar. XX. L.
XXXX, sumu 50.000 eur s DPH, účel FONTANA, ktorý doklad vyhotovil W. F. (žalovaný 2/), ktorý svoj
podpis potvrdil. Žalovaní 1/, 2/ predložili ďalší exemplár tohto príjmového pokladničného dokladu zo
dňa 17. februára 2017, podľa ktorého Z. P., bez bližšej špecifikácie, prijal od E. S., K. XXX, nar. XX.
L. XXXX, sumu 50.000 eur s DPH, účel FONTANA, vyhotovil W. F., ktorý svoj podpis potvrdil. Medzi

stranami konania bolo nesporné, že dňa 17. februára 2017 žalobca prišiel do kancelárie žalovaných
(žiaden svedok pri stretnutí nebol prítomný) a priniesol sumu 50.000 eur. Sporné bolo tvrdenie žalobcu
o odovzdaní uvedenej sumy žalovanému 2/, ktorú skutočnosť žalovaný 1/, 2/ popierali s tvrdením, že
túto sumu si žalobca ponechal, pretože ho žalovaný 1/ požiadal, aby peniaze poukázal na jeho účet
(žalobca si preto peniaze odniesol). Súd prvej inštancie predovšetkým poukázal na výpoveď žalobcu,
ktorý síce najskôr tvrdil, že tieto peniaze požičal žalovanému 1/, ale následne vo výpovedi uviedol, že
peniazepredstavovalicenuzaprávanaprojektbytovéhodomuFONTANA.Žalobcavypovedal,ževroku

2016 sa so žalovaným 1/ dohodli, že na pozemku žalobca postaví bytový dom FONTANA a žalovaný 1/
prevedie na žalobcu práva predstavujúce projekt bytového domu, pričom po postavení bytového domu
následne žalovaného 1/ žalobca vyplatí. Žalovaný 1/ však požadoval peniaze skôr, až do výšky 200.000
eur, preto v roku 2017 túto sumu začal žalobca splácať (keďže žalobca podľa svojho tvrdenia nemánič, len príjmový pokladničný doklad, žalovanému 1/ vzniklo bezdôvodné obohatenie). Na pokladničnom
doklade, ktorý žalobca súdu predložil, poprel dopísanie údajov označujúcich adresu a IČO žalovaného
1/ v rubrike „firma“. Žalovaný 1/ poprel v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdenie žalobcu o poskytnutí

pôžičky. Jednalo sa o zálohu na odkúpenie projektu bytového domu FONTÁNA. Žalobca si žalovanú
sumu ponechal a nevložil na účet žalovaného 1/, v dôsledku čoho sa potom ani nestal vlastníkom
bytového domu FONTÁNA. Žalovaný 2/ vypovedal, že dňa 17. februára 2017, ako splnomocnený
zástupca žalovaného 1., sedel v kancelárii obchodnej spoločnosti JÁNY SK, s.r.o., ktorá spoločnosť bola
objednávateľom stavby FONTÁNA (jediným konateľom a majiteľom obchodnej spoločnosti bol žalovaný

1/). Obchodná spoločnosť JÁNY SK, s.r.o. si objednala v obchodnej spoločnosti TELRECOM, s.r.o.
zrealizovanie stavby FONTÁNA, v ktorej obchodnej spoločnosti bol jediným konateľom a majiteľom
žalobca. Žalovaný 2/ pre obidve obchodné spoločnosti, na základe plnomocenstva, vybavoval doklady
a komunikoval medzi žalovaným 1/ a žalobcom, ktorí sa dohodli o predaji projektu FONTANA, za sumu
200.000 eur. Žalobca chcel zaplatiť zálohu 50.000,- eur na uvedený účel. Dohodli si preto stretnutie 17.
februára 2017, kedy žalobca priniesol zálohu 50.000 eur na projekt FONTANA, ako zástupca obchodnej

spoločnosti TELRECOM, s.r.o. Žalovaný 2/ potvrdil vypísanie príjmového pokladničného dokladu v
časti „prijaté od koho“, príjmový pokladničný doklad aj podpísal, viac však nevypĺňal. Nevypísal sídlo
a IČO firmy, pretože pokladničný doklad bol vystavený formálne a mal slúžiť k tomu, že si vymenili
peniaze. Žalobca peniaze priniesol, tie sa prerátavali (boli tam bankovky 500 eur, 200 eur a 100 eur),
no nakoniec žalobca peniaze odniesol. Na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania súd prvej

inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. Žalobca nepreukázal, že predmetnú sumu
žalovaným reálne odovzdal, ako ani prevzatie tejto sumy žalovanými. Žalobcom predložený príjmový
pokladničný doklad obsahoval označenie účelu poskytnutia peňazí, ktorým bol projekt FONTÁNA. Súd
prvej inštancie označil za nehodnoverné tvrdenie žalobcu, že príjmový pokladničný doklad v časti
„firma“ nedopísal rukou sám, so zámerom špecifikovať žalovaného 1/ ako živnostníka - samostatne

podnikajúcu fyzickú osobu. Tento príjmový pokladničný doklad sa líšil od pokladničného dokladu
predloženého žalovanými, ktorý špecifikáciu žalovaného 1/ ako živnostníka neobsahoval. Predložený
listinný dôkaz žalobcom tak nepreukazoval poskytnutie pôžičky žalobcom žalovaným 1/, 2/ a žiadny iný
dôkaz žalobca nepredložil. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o pôvod peňazí,
žalobca preukázal, že peniaze boli vybraté z účtov obchodnej spoločnosti Stucdekor WEBER s.r.o.,

ktorej štatutárnym orgánom a konateľom bol žalobca, teda nešlo o peniaze žalobcu, ako fyzickej osoby.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca, ako fyzická osoba mal dôvod žalovaným
1/, 2/, ako fyzickým osobám, poskytovať pôžičku vo výške 50.000 eur na účel FONTÁNA, teda veľký
stavebný zámer, ktorý projekt chcel odkúpiť, ktorú skutočnosť potvrdil žalobca, ako aj žalovaní 1/,
2/. Žalobca podľa výpisu z obchodného registra, ako samostatne podnikajúca osoba s identifikačným

číslom, nemá v predmete činnosti uskutočňovanie stavieb a ich zmeny. Túto činnosť môže vykonávať
podľa výpisu z obchodného registra len ako obchodná spoločnosť JÁNY SK, s.r.o. Nebola preto
preukázaná vecná pasívna legitimácia žalovaných 1/, 2/ v predmetnom spore, ako ani vecná aktívna
legitimácia žalobcu. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že ak by peňažná hotovosť aj zostala v
kancelárii obchodnej spoločnosti JÁNY SK, s.r.o. (ktorú skutočnosť žalobca nepreukázal, pretože ním

predložený príjmový pokladničný doklad je zmätočný a účelovo dopisovaný), peniaze boli odovzdané v
súvislosti s iným obchodným vzťahom, ako záloha na projekt na stavbu bytového domu FONTANA, teda
nie ako pôžička, či bezdôvodné obohatenie. Žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že žalovaným vzniklo
bezdôvodné obohatenie, získané plnením bez právneho dôvodu, či plnením z neplatného právneho
úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, prípadne vznik majetkového prospechu získaný

z nepoctivých zdrojov. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením §
255ods.1CSP(Civilnýsporovýporiadokzákonč.160/2015Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov)vzmysle
ktorého ustanovenia žalovaným 1/, 2/, ktorí boli v plnom rozsahu úspešní, vznikol nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v konaní neúspešnému. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej
inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1
písm. e), f), h) CSP. Žalobca poukázal na ustanovenie § 265 ods. 2 CSP, ako aj na vydanie platobného
rozkazu Okresným súdom Banská Bystrica v danej veci, napriek tomu súd prvej inštancie žalobu

zamietol, hoci v medziobdobí žalovaní 1/, 2/ nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by súd nemal k dispozícii
v čase vydania platobného rozkazu. Žalovaní v spore neuviedli argumenty, ktoré by mohol použiť súd
na vydanie rozhodnutia v neprospech žalobcu. Predložili len príjmový pokladničný doklad, ktorý bol
predložený aj žalobcom a o obsahu ktorého bola vzájomná zhoda. Žalovaný 2/ uviedol, že vypísaldoklady o tom, že žalobca peniaze priniesol žalovanému 1/. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že
žalobcom rukou dopísané údaje v rubrike firma sa týkajú jeho firmy a on splnomocnil žalovaného
2/, aby za žalovaného 1/ mohol podpisovať aj listiny ako bol príjmový pokladničný doklad. Tým bolo

preukázané, že žalovaný 2/ prevzal sumu 50.000 eur od žalobcu, a to v mene a na účet žalovaného 1/.
Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Uznesením súdu prvej inštancie
bolo nariadené pripojenie spisu sp. zn. 5Cb/4/2018, ktorý je sporom o vlastnícke právo k nehnuteľnosti
FONTANA. Obsahom spisu bola aj listina - dohoda o prevode práv a povinností stavebníka zo dňa 10.
februára 2016, ktorou spoločnosť ROFIN INVESTMENTS, s.r.o. prevádza na spoločnosť TELRECOM,

s.r.o., práva stavebníka k bytovému domu FONTANA. Súd prvej inštancie, hoci mal uvedenú listinu k
dispozícii, túto žiadnym spôsobom nezohľadnil v napadnutom rozhodnutí. V období od 12. marca 2016
do 7. augusta 2017 bol žalobca jediným spoločníkom a štatutárom obchodnej spoločnosti TELRECOM,
s.r.o. Listinou bolo preukázané, že 10. februára 2016 previedla spoločnosť ROFIN INVESTMENTS,
s.r.o. všetky práva stavebníka k objektu FONTANA na spoločnosť TELRECOM, s.r.o. bezodplatne.
Žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 17. septembra 2019 uviedol, že nevie preukázať, že žalobca peniaze

zo stala zobral a odniesol ich. Súd prvej inštancie však jeho tvrdenia považoval za preukázané a
nepochybné. Je nelogický záver, že prostriedky, ktoré odovzdal žalobca žalovaným mali byť odplatou
za objekt FONTANA. Všetky práva k tomuto objektu mala spoločnosti TELRECOM, s.r.o. K danému
dňu nedisponoval týmito právami žalovaný 1/ ani spoločnosť JÁNY SK, s.r.o. Predmetné prostriedky
boli poskytnuté ako pôžička a nemohli tvoriť akékoľvek protiplnenie, pretože nebolo za čo. V čase

odovzdávania prostriedkov (17. februára 2017) nemala ani jedna zo strán akékoľvek práva k objektu, či
projektu FONTANA, a preto nemohol súd dospieť k záveru, že tieto mali byť odplatou za tento projekt.
Súd prvej inštancie tak dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Nie každý právny úkon
musí mať dôvod a príčinu. Logický dôvod, ktorý súd prezumuje, je právne nemožný, resp. bol ku dňu
17. februára 2019. Ak žalovaný 2/ na pojednávaní prehlásil, že predmetný príjmový pokladničný doklad

vyhotovil osobne, potvrdil tým obsah tohto dokladu, a tiež to, že vyhotovil doklad v dvoch vyhotoveniach.
Rozdiel v predložených príjmových pokladničných dokladoch spočíval v tom, že na doklade, ktorý
žalobcapredložilsúpriobchodnomnázvežalovaného1/uvedenéajjehoidentifikačnéúdaje.Nejdevšak
o omyl v osobe. Bolo súhlasne potvrdené, že prostriedky preberal žalovaný 2/ v mene žalovaného 1/.
Žalovaný 2/ potvrdil, že príjmový pokladničný doklad je bežnou praxou pri spolupráci medzi žalovaným

1/ a žalovaným 2/. Záver, ktorý prijal súd prvej inštancie je v rozpore s vykonaným dokazovaním -
listinami, či vyhláseniami strán sporu. Je nepochybné, že žalobca odovzdal 50.000 eur žalovanému 1/
prostredníctvom žalovaného 2/, ktorú skutočnosť potvrdili svojimi výpoveďami, ako aj ďalším dôkazom,
ktorým bol príjmový pokladničný doklad. Súhlasnými tvrdeniami žalobcu a žalovaných bolo preukázanie,
že žalobca odovzdal sumu 50.000 eur žalovanému 1/, o čom žalovaný 2/ vystavil potvrdenie. Došlo teda

k prenechaniu veci na voľné nakladanie. Dočasnosť vzťahu je preukázaná samotným konaním, keďže
žalobca sa domáha vrátenia peňazí. Povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu je tiež zachovaná. Doba
splatnosti, ak nie je určená, je na výzvu veriteľa, teda dňom podania žaloby, resp. jej doručenia. Došlo
teda v posudzovanej veci k naplneniu pojmových znakov zmluvy o pôžičke. Súd prvej inštancie hoci
nevykonal dokazovanie, aby odstránil tvrdené pochybnosti, a to dohodou o prevode práv a povinností

zo dňa 10. februára 2016, ktorá je súčasťou spisu, táto však nie je podstatná a rozhodujúca, pretože
skutočnosť tvrdená žalobcom bola dostatočne preukázaná.

3. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu označili napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za
vecne správne. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a správne zistil skutkový stav veci, ako aj

vyhodnotil dôkazy. Odvolacie dôvody tvrdené žalobcom nie sú dané. Žalovaní preto navrhli rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť. Žaloba je založená na klamstvách. Právny zástupca žalobcu aj v iných
súdnych konaniach sa snaží na základe vymyslených, nepodložených tvrdení a vykonštruovanej právnej
argumentácie dosiahnuť, aby súd zaviazal žalovaných na určité plnenie. Motívom podania žaloby sú
skutkové okolnosti, ktoré sú predmetom iného sporu vedeného pod sp. zn. 5Cb/4/2018, kde je žalobcom

obchodná spoločnosť PRO BAU, s.r.o., ktorej spoločníkom a konateľom je žalobca.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších
predpisov) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,

že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.5. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol zamietnutím žaloby z
dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, ktorý nepreukázal uzavretie zmluvy o pôžičke so

žalovanými 1/, 2/.

6. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a
dôkazného bremena (preukázaním tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti. Potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný

hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a
povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

7. V spore o vrátenie pôžičky nesie veriteľ bremeno tvrdenia, že s dlžníkom ako žalovaným uzavrel

zmluvu o pôžičke a že žalovaný pôžičku riadne a včas nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia pre žalobcu
potom vyplýva bremeno dôkazné, a to pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá a
požičané finančné prostriedky dlžníkovi odovzdal.

8. V prejednávanom spore však sám žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že peniaze, ktoré poskytol

žalovanému 1/ predstavovali cenu za práva na projekt bytového domu FONTANA, vyplývajúcu z ich
dohody o prevode práv predstavujúcich projekt bytového domu FONTANA, ktorý mal žalobca postaviť
a následne žalovaného 1/ vyplatiť, pričom žalovaný 1/ požadoval zaplatenie peňazí skôr. Žalovaný 1/
potvrdil, že predmetná peňažná suma predstavovala zálohu na odkúpenie projektu bytového domu
FONTANA. Rovnako aj žalovaný 2/ potvrdil dohodu o predaji projektu FONTANA a s tým spojenú zálohu

vo výške 50.000 eur na uvedený účel, ktorý konkretizoval označením objednávateľa stavby bytového
domu (FONTANA) JÁNY SK, s.r.o. (ktorej jediným konateľom a majiteľom spoločnosti bol žalovaný
1/), ktorú stavbu mala realizovať obchodná spoločnosť TELRECOM, s.r.o. (ktorej jediným konateľom a
majiteľom spoločnosti bol žalobca), pričom žalovaný 2/ pre obidve uvedené obchodné spoločnosti na
základe plnomocenstva vybavoval doklady a komunikoval medzi žalobcom a žalovaným 1/.

9. V konaní tak nebolo sporné, že predmetná suma 50.000 eur sa týkala iného obchodnoprávneho
vzťahu a predstavovala zálohu (preddavok) odplaty za prevod práva na projekt bytového domu
FONTANA. Žalobca teda nepreukázal, že uzavrel so žalovanými 1/ a 2/ zmluvu o pôžičke. Uvedený
záver vyplýval aj z listinného dôkazu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 17. februára

2017 (predloženého žalobcom aj žalovanou stranou), obsahujúci označenie účelu jeho vystavenia
(FONTANA).

10. Príjmový pokladničný doklad predložený žalobcom bol odlišný od príjmového pokladničného dokladu
predloženého žalovanou stranou v časti konkretizácie označenia žalovaného 1/, ako podnikateľa fyzickú

osobu (označením miesta podnikania a identifikačného čísla) a keďže neboli navrhnuté iné dôkazy za
účelompreukázaniapisateľaspornejodlišnosti,bolomožnépovažovaťzapreukázanýlenzhodnýobsah
dvoch exemplárov príjmových pokladničných dokladov, ku ktorému záveru dospel aj súd prvej inštancie.
Dôvodne konštatoval, že žalovaný 1/ ako fyzická osoba podnikateľ nemá v predmete činnosti aktivity
týkajúce sa projektu predmetného stavebného zámeru, ktorú činnosť však môže vykonávať podľa výpisu

z obchodného registra obchodná spoločnosť JÁNY SK, s.r.o., ktorej bol jediným konateľom a majiteľom.
Žalobca zase v odvolaní poukazoval na nadobudnutie práv stavebníka k bytovému komplexu FONTANA
obchodnou spoločnosťou TELRECOM, s.r.o., ktorej konateľom a majiteľom bol žalobca.

11. Uvedenému potom zodpovedá výpoveď žalovaného 2/, že o projekte a výstavbe bytového

domu FONTANA bola uzavretá dohoda medzi dvoma obchodnými spoločnosťami (JÁNY SK, s.r.o. a
TELRECOM,s.r.o.),nievšakmedzižalobcomažalovaným1/akofyzickýmiosobami.Súdprvejinštancie
tak správne konštatoval, že žalobca nepreukázal ani vznik zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného
obohatenia (získaný plnením bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol alebo vznik majetkového prospechu získaný z nepoctivých zdrojov).

12. K odvolacej námietke žalobcu poukazujúcej na vydaný platobný rozkaz v danom spore je
potrebné uviesť, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané na základe vykonaného
dokazovania, na rozdiel od platobného rozkazu, ktorý bol vydaný v tzv. skrátenom konaní, len na základetvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov (§ 265 CSP). Žalovaní 1/, 2/ v danom spore podľa § 151
ods. 2 CSP účinne popreli skutkové tvrdenia žalobcu (voči žalobcovi nemajú žiadny dlh, nikdy s ním
neuzatvorili žiadnu zmluvu, ani zmluvu o pôžičke, z ktorej by mohol žalobcovi vzniknúť určitý peňažný

nárok), s uvedením vlastných tvrdení o predmetných skutkových okolnostiach (žalovaní 1/, 2/ tvrdili, že
príjmový pokladničný doklad, ktorého exemplár taktiež predložili, sa týka iného právneho vzťahu medzi
odlišnými subjektmi). Odvolací argument žalobcu, že žalovaní v konaní neuviedli žiadne argumenty a
nepredložili žiaden dôkaz v ich prospech tak nebolo možné prijať.

13. Nedôvodná bola aj ďalšia odvolacia námietka žalobcu, že žalovaní 1/, 2/ potvrdili prevzatie sumy
50.000 eur od žalobcu (ktorý záver vyvodil z tvrdenia žalovaného 2/, ktorý potvrdil, že žalobca priniesol
sumu 50.000 eur a za žalovaného 1/ žalovaný 2/ vypísal o tom doklad). Žalovaní 1/, 2/ zhodne so
žalobcom potvrdil, že suma 50.000 eur predstavovala zálohu na projekt bytového domu FONTANA
(tvrdili, že žalobca peniaze priniesol ako konateľ a majiteľ firmy TELRECOM, s.r.o., do kancelárie
spoločnosti JÁNY SK, s.r.o., ktorej jediným konateľom a majiteľom bol žalovaný 1/, pričom žalovaný

2/ pre obidve tieto obchodné spoločnosti vybavoval doklady, v súvislosti s dohodou o predaji projektu
bytového domu FONTANA za 200.000 eur). Výpoveďou žalovaných 1/, 2/ preto nebolo preukázané
odovzdanie a prevzatie sumy 50.000 eur ako pôžičky, prípadne z iného právneho dôvodu medzi
žalobcom a žalovaným 1/ ako fyzickými osobami (vo vzťahu k žalovanému 2/ žalobca neuniesol ani
bremeno tvrdenia, že zmluvu o pôžičke uzavrel so žalovaným 2/, prípadne akýkoľvek iný vzťah, keďže

bolo nesporné, že žalovaný 2/ podpísal príjmový pokladničný doklad ako splnomocnený zástupca
žalovaného 1/).

14. Žalobca v odvolaní namietal aj záver súdu prvej inštancie, že žalované peňažné prostriedky mali byť
odplatou za objekt FONTANA, poukazujúc na dohodu o prevode práv a povinností stavebníka zo dňa 10.

februára 2016, ktorou spoločnosť ROFIN INVESTMENTS, s.r.o. previedla na spoločnosť TELRECOM,
s.r.o. práva stavebníka k bytovému domu FONTANA. Odvolacia námietka nebola dôvodná, keďže sám
žalobca vo svojej výpovedi na súdnom pojednávaní uviedol, že suma 50.000 eur predstavovala cenu
na práva na projekt bytového domu FONTANA, ktoré tvrdenie bolo zhodné s výpoveďami žalovaných
1/, 2/,v dôsledku čoho sa stalo nespornou skutočnosťou v danom konaní. Naviac v odvolaní označená

dohoda sa mala týkať prevodu práv stavebníka k bytovému domu. Nebolo možné dospieť k záveru, že
poskytnuté prostriedky predstavovali pôžičku, ako to žalobca tvrdí v odvolaní.

15. Posúdenie spornej skutočnosti odovzdania a prevzatia peňazí bolo bez vplyvu na rozhodnutie vo
veci samej, keďže žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie kvalifikoval peňažnú sumu ako cenu za

právanaprojektbytovéhodomuFONTANAanepreukázalvznikprávnehodôvodunauloženiepovinnosti
žalovaným 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi uplatňované peňažné plnenie.

16. K námietke žalobcu v odvolaní, že v čase odovzdania peňazí k predmetnému objektu/projektu
FONTANA mala všetky práva obchodná spoločnosť TELRECOM, s.r.o., je potrebné opätovne

konštatovať, že záver súdu prvej inštancie o tom, že poskytnuté prostriedky mali byť odplatou za projekt
bytového domu FONTANA vychádzal z vyššie uvedenej nespornej skutočnosti, ktorú tvrdili obidve strany
konania, vrátane žalobcu. Súd prvej inštancie preto nedospel k nesprávnemu skutkovému ani právnemu
záveru.

17. Žalobca v odvolaní poukazoval tiež na skutočnosť, že napriek dvom príjmovým pokladničným
dokladom niet pochýb, že nejde o omyl v osobe (predmetné finančné prostriedky preberal žalovaný 2/
v mene žalovaného 1/) a keďže žalovaný 2/ uviedol, že takto vypísaný príjmový pokladničný doklad je
bežnou praxou pri spolupráci medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, je nepochybné kto je označenou
osobou na pokladničnom príjmovom doklade „firma Ľuboš Pfundtner“. Odvolací súd tu opätovne

poukazujenavýpoveďžalovaného2/,ktorýopísalprávnyvzťahmedziobchodnýmispoločnosťamiJÁNY
SK, s.r.o. a TELRECOM, s.r.o. (nie medzi žalobcom a žalovaným 1/) a výslovne potvrdil, že peňažnú
sumu 50.000 eur ako zálohu na projekt bytového domu FONTANA priniesol žalobca za obchodnú
spoločnosť TELRECOM, s.r.o. (nie ako fyzická osoba). Odvolacia námietka žalobcu je preto v rozpore
s obsahom výpovedí žalovaných 1/, 2/.

18. Odvolacia argumentácia žalobcu týkajúca sa pojmových znakov zmluvy o pôžičke a ich aplikácie
na daný spor nemohla obstáť, primárne pre samotné tvrdenie žalobcu, že predmetná peňažná suma
predstavovala cenu za práva na projekt bytového domu FONTANA a nepreukázanie vzniku záväzkužalovaných 1/, 2/ vrátiť žalobcovi predmetnú sumu. Zhodnými a nespornými tvrdeniami strán konania
bolo preukázané že peňažná suma 50.000 eur predstavovala cenu za práva na projekt bytového domu
FONTANA, nie pôžičku, ako to uvádza žalobca v odvolaní, ktorý záver bol vyššie vyhodnotený aj v

súvislosti s vykonaným dokazovaním (výpoveďami strán konania a listinnými dôkazmi - príjmovým
pokladničným dokladom v dvoch exemplároch). Vo vzťahu k listine označenej ako dohoda o prevode
práv a povinností zo dňa 10. februára 2016 žalobca sám v odvolaní uviedol, že táto listina nebola
podstatná a rozhodujúca, s ktorým záverom žalobcu sa odvolací súd stotožnil.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania, keďže žalovaným 1/, 2/, ktorí boli v spore v plnom
rozsahu úspešní, podľa § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v konaní
neúspešnému. Žalovaným 1/, 2/ bol preto dôvodne priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

20. Žalovaní 1/, 2/ boli úspešní aj v odvolacom konaní a podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
a § 255 ods. 1 CSP im vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v odvolacom
konaní neúspešnému. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

21. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.