Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 13, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/333/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312203095
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1312203095.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek

senátuMgr.PatrícieŽelezníkovejaMgr.AlenyČakváriovej,vkonanívovecistarostlivostiomaloletédeti:
V. Q., nar. XX.X.XXXX a maloletá E. Q., nar. X.X.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov:
matka B.. C. Q., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX, R., štátna občianka SR a otec D. Q., nar. X.X.XXXX,
bytom A. 8, U. Q., štátny občan SR, zastúpený: Mgr. Anna Angelovičová, advokátka so sídlom Slánska
20A, Prešov, IČO: 42 420 083, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu
manželstva, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 28.02.2019, č.k.

37P/71/2012-1180, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti výroku IX. m e n í tak, že otec je povinný za
obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013 prispievať na výživu maloletej E. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou
500 eur mesačne a maloletej V. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 400 eur mesačne, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013 na maloletú E. Q., nar. XX.XX.XXXX v sume 2

918,70 eur sa počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach
vo výške 490 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, pod stratou výhody splátok.

Zročné výživné za obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013 na maloletú E. Q., nar. XX.XX.XXXX v sume
1 896,90 eur sa počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia povoľuje otcovi splácať v mesačných
splátkach vo výške 320 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, pod stratou výhody splátok.

Otec je povinný za obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013 prispievať na tvorbu úspor maloletej E. Q., nar.

XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne a maloletej V. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne,
ktoré sumy je otec povinný zasielať na osobitné účty maloletých zriadené v ich prospech v peňažnom
ústave, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca.

Zročné výživné určené na tvorbu úspor maloletej E. Q., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 20.03.2021 do
27.01.2013 v sume 2 051,55 eur sa počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia povoľuje otcovi splácať
v mesačných splátkach vo výške 200 eur, poukazovaných na osobitný účet zriadený v prospech

maloletej v peňažnom ústave, vždy do 15. dňa v mesiaci, pod stratou výhody splátok.

Zročné výživné určené na tvorbu úspor maloletej V. Q., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 20.03.2012 do
27.01.2013 v sume 2 051,55 eur sa počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia povoľuje otcovi splácať
v mesačných splátkach vo výške 200 eur, poukazovaných na osobitný účet zriadený v prospech
maloletej v peňažnom ústave, vždy do 15. dňa v mesiaci, pod stratou výhody splátok.

Vo zvyšnej napadnutej časti sa výrok IX. rozhodnutia súdu prvej inštancie potvrdzuje.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie:

-uložilotcovipovinnosťprispievaťnavýživumaloletejE.Q.,nar.XX.XX.XXXXsumou500eurmesačnea
maloletej V.Q.,nar.XX.XX.XXXXsumou400eurmesačne,uobochzarozhodnéobdobieod28.01.2013
do 09.06.2015, ktoré sumy uložil otcovi zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (výrok
I.),

-zročné výživné na maloletú E. Q., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 28.01.2013 do 09.06.2015 v sume
5 349,52 eur uložil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 500 eur, počnúc dňom rozhodnutia,
a to k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (výrok II.),

-zročné výživné na maloletú V. Q., nar. 29.06.2008 za obdobie od 28.01.2013 do 09.06.2015 v sume 3

426,63 eur uložil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 500 eur, počnúc dňom rozhodnutia,
a to k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (výrok III.),

-otcovi uložil povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletej E. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur
mesačne, v rozhodnom období od 28.01.2013 do 09.06.2015, ktorú sumu uložil otcovi zasielať na

osobitný účet maloletej, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca (výrok IV.),

-zročné výživné na tvorbu úspor maloletej E. Q., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 28.01.2013 do
09.06.2015 v sume 5 685,80 eur uložil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 200 eur, počnúc
dňom rozhodnutia, a to na osobitný účet maloletého dieťaťa vedený v peňažnom ústave, vždy do 15.

dňa v mesiaci vopred (výrok V.),

-otcovi uložil povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletej V. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur
mesačne, v rozhodnom období od 28.01.2013 do 09.06.2015, ktorú sumu uložil otcovi zasielať na
osobitný účet maloletej, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca (výrok VI.),

-zročné výživné na tvorbu úspor maloletej V. Q., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 28.01.2013 do
09.06.2015 v sume 5 685,80 eur uložil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 200 eur, počnúc
dňom rozhodnutia, a to na osobitný účet maloletého dieťaťa vedený v peňažnom ústave, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred (výrok VII.),

-matke uložil povinnosť do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia písomne oznámiť otcovi číslo
osobitného účtu maloletých detí a peňažný ústav v ktorom je účet vedený (výrok VIII.),

-vo zvyšku návrh matky zamietol (výrok IX.),

-s použitím § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“) rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok X.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 36 ods.1, § 62 ods.1,2,3,4,5,6, § 63 ods.3, § 65 ods.1,2, § 75 ods.1,

§ 76 ods.1, § 77 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“) a vecne tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava
II, zo dňa 23.09.2014, č.k. 28P/518/2011-545, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave,
zo dňa 26.05.2015, č.k. 11CoP/64/2015-600, (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2015) bolo
manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, na čas po rozvode manželstva boli obe maloleté deti

zverené do osobnej starostlivostimatkystým,že zastupovaťaspravovaťmajetokmaloletýchdetíbudú
obaja rodičia, otec bol zaviazaný platením výživného na maloletú E. v sume 700 eur mesačne (z toho
500 eur bežné výživné a 200 eur na tvorbu úspor) a na maloletú V. v sume 600 eur mesačne (z toho
400 eur bežné výživné a 200 eur na tvorbu úspor), bol upravený styk otca s maloletými deťmi a matke
bola uložená povinnosť zriadiť obom maloletým deťom osobitné účty a čísla účtov oznámiť otcovi.

Konštatoval, že prvýkrát rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodumanželstva voči obom maloletým deťom rozsudkom zo dňa 18.06.2015, č.k. 37P/71/2012-837, tak,
že obe maloleté deti zveril na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky s tým, že
obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otca zaviazal platením výživného

na maloletú E. v sume 500 eur mesačne a na maloletú V. v sume 400 eur mesačne, určil zročné
výživné na obe maloleté deti a tiež tvorbu úspor, uložil matke povinnosť oznámiť čísla účtov
maloletých detí otcovi a upravil styk otca s maloletými deťmi. O podanom odvolaní rozhodol odvolací
súd uznesením zo dňa 09.01.2017, č.k. 11CoP 554 / 2015 - 881 , ktorý zrušil napadnutý rozsudok
a vrátil vec na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie následne uznesením zo dňa 15.05.2017, č.k.

37P/71/ 2012 - 892 zastavil konanie v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti na
čas do rozvodu manželstva, v časti zastupovania a spravovania majetku a v časti úpravy styku otca
s deťmi do rozvodu ( uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2017).

3. Súd prvej inštancie doplneným dokazovaním zistil, že matka poberala rodičovský príspevok za
obdobie od 1/2011 do 7/2011 spolu v sume 1 304,82 eur, od 8/2011 do 12/ 2011 spolu v

sume 950,50 eur, v roku 2012 spolu v sume 2 336, 40 eur, v roku 2013 spolu v sume 2 395,20
eur a za prvé dva mesiace roku 2014 spolu v sume 406,40 eur. Matka poberala rodinné prídavky
na obe maloleté deti za rok 2011 spolu v sume 528,20 eur a za mesiace 1- 8/2012 spolu v sume
135,24 eur. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Bratislava zo dňa
8.10.2018 vyplynulo, že matka je v evidencii nezamestnaných od 30.6.2014 a jej evidencia trvá. Pokiaľ

ide o finančné pomery otca, zo mzdového listu otca z W. E. ,s.r.o. vyplynulo, že tento dosahoval
nasledujúcu čistú mzdu : v 12 / 2012 vo výške 4 856, 93 eur, v 11 / 2012 vo výške 4 979, 42 eur,
v 10/2012 vo výške 4 979,42 eur, v 9/2012 vo výške 4 979, 42 eur, v 8/2012 vo výške 4 979,42
eur, v 7/2012 vo výške 4 979,42 eur, v 6/2012 vo výške 4 978,38 eur, v 5/2012 vo výške 4 992,36
eur, v 4/2012 vo výške 4 978,38 eur, v 3/2012 vo výške 4 978,38 eur, v 2 /2012 vo výške 4 978,38

eur, v 1/2012 vo výške 4 978,38 eur, v 1 / 2013 vo výške 4 656, 61 eur, v 2/2013 vo výške 4 656,55
eur, v 3/2013 vo výške 4 656,61 eur, v 4/2013 vo výške 4 656,61 eur, v 4/2013 vo výške 4 656,61
eur, v 6/2013 vo výške 4 656,61 eur, v 7/2013 vo výške 4 657, 37 eur, v 8/2013 vo výške 4 657,
37 eur, v 9/2013 vo výške 4 657,37 eur, v 10/2013 vo výške 4 657, 37 eur, v 11/2013 vo výške 4
657, 37 eur a v 12/2013 vo výške 4 657, 37 eur. Z oznámenia JENEWEIN GROUP, Štefanovičova

12, Bratislava súd prvej inštancie ďalej zistil, že otec v tejto spoločnosti nemal v období od 1/2012
do 8/2014 žiadne peňažné, prípadne nepeňažné plnenia. Z daňového priznania s výkazom ziskov
a strát V. - V. Y., V., s.r.o., N. XX, R. za rok 2012 vyplynulo, že základ dane tejto spoločnosti
predstavoval 7 717,99 eur, daň 1 775,14 eur, za rok 2013 bol základ dane 69 264,20 eur, daň 13
721, 25 eur. Z daňového priznania s výkazom ziskov a strát DP W. E. , s.r.o. vyplynul za rok 2012

základ dane 22 206, 60 eur, daň 2 440,61 eur, za rok 2013 bol základe dane 70 182,20 eur a
daň na úhradu 11 034,38 eur. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že otec za obdobie 2010
- 2015 nepodal daňové priznanie ako FO, je konateľom W. E., s.r.o. a V. V. European V., s.r.o.,
za roky 2010 - 2015 nepodával do Sociálnej poisťovne žiadne žiadosti.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné
určiť výživné na obe maloleté deti za obdobie od 28.01.2013 na čas do právoplatnosti
rozvodu manželstva ( do 09.06.2015 ) . Počiatok plnenia vyživovacej povinnosti určil otcovi dňom
právoplatnosti uznesenia o začatí konania , t.j. dňom 28.1.2013, s prihliadnutím aj na podanie
matky zo dňa 20.03.2012 o ktorom rozhodol Okresný súd Bratislava III uznesením pod č.k. 37P

71 / 2012 - 22 zo dňa 26.03.2012 v spojitosti so zmeňujúcim uznesením Krajského súdu
Bratislava zo dňa 25.06.2012, č.k. 11CoP 260 / 2012 - 49 ( právoplatného dňa 30.08.2012) ,
ktorým odvolací súd návrh matky na uloženie povinnosti otcovi predbežne prispievať na výživu
maloletých detí zamietol a vo zvyšku uznesenie potvrdil. Konštatoval, že po právoplatnom skončení
rozvodového konania uznesením zo dňa 15.05.2017, č.k. 37P/71 / 2012 - 892 zastavil konanie v

časti zverenia maloletých detí na čas do rozvodu manželstva zastupovania a spravovania majetku
maloletých detí a v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi na čas do rozvodu manželstva
a pokračoval v konaní o určenie výživného na maloleté deti za ustálené rozhodné obdobie.

5. V uvedenej súvislosti zistil, že rodičia maloletých detí nežili v rozhodnom období v spoločnej

domácnosti , otec prispieval na výživu maloletých detí v sumách, ktoré matka považovala za
nepostačujúce , pričom otec uvádzal, že deťom zakupoval darčeky ( tablety, telefóny, školské
pomôcky ) , s deťmi sa v tomto období stretával. Keďže matka v konaní tvrdila, že za rozhodné
obdobie od 28.01.2013 do 09.06.2015 otec prispel na maloletú E. v sume 8 865 eur a na maloletúV. v sume 8 065 eur, ktoré čiastky použila na výživu maloletých detí a na domácnosť a otec
pojednávaní uviedol, že za rozhodné obdobie od 28.01.2013 do 09.06.2015 zaplatil na
výživu maloletej E. sumou 10 750 eur a na maloletú V. sumou 10 750 eur, súd prvej inštancie

vzal pri určovaní zročného výživného do úvahy tvrdenie matky, ktorá uznala zaplatenú čiastku
na výživu oboch maloletých detí v rozhodnom období a aj v rozvodovom konaní posudzované
predchádzajúce obdobie rokov 2014 a 2015 , ako východiskové kritérium príjmov otca pre určenie
výživného . Dospel k záveru, že táto suma určená na výživu oboch maloletých detí je primeraná
odôvodneným potrebám oboch maloletých detí aj v posudzovanom rozhodnom období a zároveň

primeraná zárobkovým , majetkovým možnostiam a schopnostiam otca a vo zvyšku návrh matky
zamietol, ako nedôvodný. Súd prvej inštancie zohľadnil vek maloletých detí, ich odôvodnené
potreby ako aj skutočnosť, že otec bol spoločníkom a konateľom W. E., s.r.o. a V. -V. Y. V. s.r.o.,
v ktorých mal podiel, pričom obe spoločnosti dosiahli zisk . Otec bol spoluvlastníkom rodinného
domu, ktorý zdedil, v BSM s matkou maloletých detí mal rodinný dom, bol spoluvlastníkom
osobného motorového vozidla ( Toyotu Auris užívala matka a otec užíval Mercedes ML). Matka

mala ukončené vysokoškolské vzdelanie ekonomického smeru, v danom období nepracovala a
bola na predĺženej rodičovskej dovolenke z dôvodu zdravotného stavu maloletej V. a poberala
rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Súd prvej inštancie vzal taktiež do úvahy, že rozhodnutím
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.06.2013, č.k. 51P 25 / 2012- 459 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.01.2014, č.k. 20 CoP/151/2013- 538 bol zamietnutý návrh

matky na určenie manželského výživného, v odôvodnení ktorého súd konštatoval, že zdravotný stav
maloletých detí nie je natoľko vážny, aby bol objektívnou prekážkou pre záver , že matka vôbec
nemôže pracovať , a teda primerane sa spolupodieľať na financovaní odôvodnených potrieb rodiny,
resp. minimálne svojich potrieb, ani výkonom krátkodobých prác, alebo pracovnou aktivitou, ktorú
by bola objektívne spôsobilá vykonávať bez ujmy na svojom zdraví s poukazom na to, že maloletá

V. navštevovala predškolské zariadenie a maloletá E. riadne navštevovala základnú školu a matka
tak mala možnosť pracovať a tak uspokojovať svoje životné potreby. V posudzovanej veci súd
prvej inštancie napokon konštatoval, že matkou uvedené priemerné mesačné výdavky na maloleté
deti sú nadsadené a mal za to, že súdom určené výživné je primerané veku a potrebám oboch
maloletých detí v rozhodnom období ( deti boli vo veku 5 a 8 rokov). Z celkovej dlžnej sumy na

výživné odpočítal z celkového zročného výživného na maloletú E. sumu uznanú matkou , t.j.
8 865 eur a na maloletú V. sumu 8 065 eur a zročné výživné povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach. Súd prvej inštancie napokon určil tvorbu úspor obom maloletým deťom za rozhodné
obdobie v rovnakej výške ako v rozvodovom konaní, keď podľa jeho názoru bolo aj v rozhodnom
období v otcových možnostiach a schopnostiach prispievať obom maloletým deťom aj na úspory;

vo zvyšnej časti návrh matky v tejto časti zamietol.

6. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí dôvodiac ust. § 365
ods.1 písm. b/, e/, d/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“) namietajúc, že
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 09.01.2017, sp.zn. 11 CoP/554/2015 v ods. 15 rozhodnutia

jasne stanovil dátum vyživovacej povinnosti otca do rozvodu manželstva na dátum podania návrhu na
výživné do rozvodu matkou , a to dňom 20.03.2012 a nariadil súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie
ohľadne plnenia si vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom od podania návrhu na súd ( t.j. od
20.03.2012 ) a ohľadne opodstatnenosti návrhu matky na určenie výživného už od januára 2010 v
súvislosti so skúmaním danosti podmienok pre postup podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine . Súd prvej

inštancie nerešpektovaním stanoviska odvolacieho súdu znemožnil matke uskutočnenie jej patriacich
procesných práv v miere, v ktorej došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a od otca zaplatené
výživné od 20.03.2012 ani nezisťoval. Matka žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie tak, že oca zaviaže platiť výživné na maloleté deti v zmysle podaného návrhu od januára 2010.

7. Otec v písomných vyjadreniach sa k odvolaniu matky uviedol, že v odvolaní matky absentujú
náležitosti odvolania v zmysle § 363, § 365 C.s.p., § 62 C.m.p., a to odvolacie dôvody a predovšetkým
odvolací návrh matky. Súd prvej inštancie paradoxne v pôvodnom zrušenom rozsudku určil dlhšie
obdobie,ktoréjepredmetomkonania,čojejednoznačnevprospechmaloletýchdetí.Vdruhomrozsudku
v novom konaní skrátil predmetné obdobie a navyše zvýšil sumy výživného aj úspor, ktoré boli v

čase vydania rozsudku zročné , keďže otec všetky zročné plnenia uhradil ešte v mesiaci apríl 2019.
Otec konštatoval, že proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 28.02.2019 nemá vážne námietky,
vyživovaciu povinnosť si plní riadne a včas , deťom nič nechýba a ich potreby sú v plnej miere
uspokojené.8. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods.1 C.m.p., 378 ods. 1, § 385

ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel
k nasledujúcim záverom.

9. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods.1 C.m.p., § 380

ods. 2 C.s.p.).

10. Podľa § 127 ods. 1 C.s.p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie
a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis.

11. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

12. Podľa § 2 ods.1 C.m.p. na konania podľa toto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa čl. 7 veta prvá C.m.p. úkony účastníkov konania sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

14. Podľa § 62 ods.1,3 C.m.p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody, alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.

15. Odvolací súd k námietkam otca o absencii náležitostí odvolania matky ( v zmysle § 363, §
365 C.s.p., § 62 C.m.p. ) zdôrazňuje, že aj napriek tomu, že procesnému právu je pojmovo vlastný

určitý „ formalizmus“, podľa čl. 7 C.m.p. je nutné každý procesný úkon účastníka konania posudzovať
predovšetkýmsprihliadnutímnajehoobsahanajmävprípadelaickéhoprvku vcivilnommimosporovom
konaní by nebolo spravodlivé od takýchto subjektov žiadať , aby sa vyjadrovali čistou a presnou
procesnou terminológiou . Rozhodujúcim kritériom v posudzovaní procesných úkonov je preto obsah
daného procesného úkonu, z ktorého súd ustáli vôľu účastníka konania a charakter jeho procesnej

aktivity . Súd vždy uváži obsah ( zmysel ) prejavu vôle účastníka a uzavrie, o aký úkon sa z tohto
hľadiska jedná.

16. V prejednávanom prípade sa nezhoduje s uvedenou námietkou otca poukazujúc na to, že z obsahu
odvolania matky doručeného súdu prvej inštancie dňa 17.04.2019 ( ktoré bolo následne v súlade s §

373 ods.3 C.s.p. riadne doručené na vyjadrenie sa otcovi maloletých detí a kolíznemu opatrovníkovi )
je zrejmé, že matka , opierajúc sa o odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b/, e/, d/ C.s.p. žiadala,
aby „ odvolací súd zmenil svoje rozhodnutie a zaviazal otca platiť výživné na maloleté deti v zmysle
podaného návrhu už od januára 2010 „ , opierajúc sa o bod 16 uznesenia Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 09.01.2017, sp.zn. 11 CoP/554/2015 . Matka podané odvolanie ďalej odôvodňovala tým, že v

označenom uznesení Krajský súd v Bratislave jasne stanovil dátum vyživovacej povinnosti otca do
rozvodu manželstva na dátum podania návrhu na výživné do rozvodu matkou , a to dňom 20.03.2012
a nariadil súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie ohľadne plnenia si vyživovacej povinnosti otca k
maloletým deťom od podania návrhu na súd ( t.j. od 20.03.2012 ) a aj opodstatnenosti návrhu matky na
určenie výživného už od januára 2010 v súvislosti so skúmaním danosti podmienok pre postup podľa

§ 77 ods.1 Zákona o rodine.

17. Vychádzajúc z uvedeného má odvolací súd za zrejmé, že matkou podané odvolanie obsahuje
náležitosti predpísané pre túto formu procesného úkonu účastníka . Konštatuje, že odvolanie matky
bolo podané proti výroku IX. rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd prvej inštancie

zamietol návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca za obdobie od januára 2010 do 27.01.2013
( dôvodmi odvolania matka nenapadla zamietajúci výrok IX. v časti týkajúcej sa bežného, zročného
výživného a výživného určeného na tvorbu úspor pre maloleté deti za obdobie od 28.01.2013 do
09.06.2015 nad prísudok priznaný vo výrokoch I. až VII. ) dôvodiac v napadnutom rozhodnutí tým, že„ počiatok plnenia vyživovacej povinnosti určil otcovi dňom právoplatnosti uznesenia o začatí
konania , t.j. dňom 28.1.2013, s prihliadnutím aj na podanie matky zo dňa 20.03.2012 o ktorom
rozhodol Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 37P 71 / 2012 - 22 zo dňa 26.03.2012 v

spojitosti so zmeňujúcim uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 25.06.2012, č.k. 11CoP
260 / 2012 - 49 ( právoplatného dňa 30.08.2012) , ktorým odvolací súd návrh matky na uloženie
povinnosti otcovi predbežne prispievať na výživu maloletých detí zamietol a vo zvyšku uznesenie
potvrdil.“ Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu s týmto záverom prezentovaným súdom
prvej inštancie nesúhlasí a má za to, že súd prvej inštancie sa pri posudzovaní návrhu matky na určenie

vyživovacej povinnosti otca, bez dostatočného vysvetlenia svojho odklonu v rozpore s ust. § 391 ods.2
C.s.p. neriadil záväzným právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Bratislave v jeho uznesení
zo dňa 09.01.2017, č.k. 11 CoP/554/2015-881, že za deň začatia konania nie je možné v danej veci
považovať dátum nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o začatí konania, ale
podanie matky doručené súdu prvej inštancie dňa 20.03.2012.

18. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že požiadavky na reflektovanie právneho názoru
súdu vyššieho stupňa zaujaté v tej istej právnej veci a vyjadrené v jeho zrušujúcom rozhodnutí sú
pri následnom rozhodovaní súdu prvej inštancie výrazne prísnejšie, než v prípade precedenčnej
( judikatórnej ) záväznosti. Pre konanie po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom platí bezvýnimočne
zásada viazanosti a podriadenosti prvoinštančného súdu právnym názorom vysloveným odvolacím

súdom ( § 391 ods.2 C.s.p.). Je treba uviesť i to, že postup súdu prvej inštancie spočívajúci v
nerešpektovaní právneho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení súdu prvej inštancie , a to len na
základevlastnéhouváženia,jeneprípustnýmpostupom,ktorýnarúšaprincípprávnejistoty(rozhodnutie
č. 76 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2016). Preto pokiaľ sa súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí neriadil pri posudzovaní návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otca k

maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva záväzným právnym názorom uvedeným v zrušujúcom
uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.01.2017, č.k. 11 CoP/554/2015-881 a v rozhodnutí,
ktoré je predmetom odvolacieho prieskumu vychádzal z premisy, že počiatok plnenia vyživovacej
povinnosti otca naviazal na právoplatnosť uznesenia o začatí konania ( 28.01.2013) nepostupoval
správne a jeho postupom došlo k porušeniu princípu právnej istoty.

19. Pri posudzovaní povinnosti otca platiť výživné na maloleté deti za obdobie od januára 2010 do
27.01.2013 odvolací súd prihliadal na právnu úpravu uvedenú súdom prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí anaskutkovýstavzistený súdomprvejinštancievychádzajúczpremisy,ženávrhnaurčenie
vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti na čas do rozvodu podala matka na súd prvej inštancie

dňa 20.03.2012 a okrem návrhu na vydanie predbežného opatrenia ( predbežné zverenie maloletých
detí do osobnej starostlivosti matky a uloženie povinnosti platiť výživné ) v ňom žiadala uložiť otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletej E. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 1 600 eur mesačne a maloletej
V. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 1 300 eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
a to s účinnosťou od mesiaca január 2010 a uložiť povinnosť otcovi zaplatiť zameškané výživné na

maloleté deti do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V písomnom podaní zo dňa 16.04.2012 matka
uviedla, že v návrhu na určenie výživného a zverenie maloletých detí na čas do rozvodu žiada určiť
vyživovaciu povinnosť otca podľa § 62 , § 36 ods.1 a § 77 ods.1 Zákona o rodine od januára 2010.

20. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa .

21. Citované ustanovenie Zákona o rodine zabezpečuje určovanie výživného v prípade, ak jeden
z rodičov prestane plniť svoju vyživovaciu povinnosť a je dôvod určiť výživné súdnym rozhodnutím

a zároveň vyjadruje zásadu možnosti priznania dávok výživného od začatia konania ( t.j. od podania
návrhu), s výnimkou konania o výživnom pre maloleté deti, ktoré je možné priznať pri splnení zákonného
predpokladu aj za dobu minulú. Keďže výživné má spotrebný charakter a má pokrývať pravidelné
mesačné náklady a potreby detí, cieľom právnej úpravy vyjadrenej v uvedenom v zákonnom ustanovení
je dosiahnuť, aby oprávnený rodič hneď ako nastane situácia, že povinný rodič si prestane plniť

vyživovaciu povinnosť, podal návrh na určenie výživného - zmyslom tejto právnej úpravy je ochrana
práv detí, majúcich nárok na to, aby si k nim rodičia plnili vyživovaciu povinnosť pravidelne a v rozsahu
potrebnom pre uspokojovanie ich potrieb. Ak zákonodarca v citovanom ustanovení určil podmienky, za
ktorých je možné priznať výživné pri maloletých deťoch za dobu spätne od podania návrhu, postupovaltak v súlade so svojimi právomocami , v záujme zamedzenia možným špekuláciám a prípadnému
zneužívaniu tejto možnosti. Aj keď v citovanom ustanovení zákonodarca presne nezadefinoval , čo
je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, súdna prax sa ustálila v tom, že priznanie

výživného pre maloleté deti spätne aj pred podaním návrhu je výnimočným postupom zo všeobecného
pravidla o tom, že výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania , dôvody hodné
osobitného zreteľa musí navrhovateľ súdu preukázať a medzi dôvody hodné osobitného zreteľa patrí
napr. objektívna nemožnosť podať návrh proti povinnému z dôvodu, že navrhovateľ nemal vedomosť,
kde sa povinný nachádza alebo z dôvodu zlého zdravotného stavu navrhovateľa, pre ktorý sa nemohol

venovať takémuto konaniu, prípadne mu to neumožňovala iná závažná prekážka.

22. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje nesplnenie zákonných podmienok pre úspech
v konaní o návrhu matky na uloženie povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté deti za obdobie
od januára 2010 do 19.03.2012, v rámci ktorého by posudzoval aj splnenie podmienok pre prípadné
určenie výživného na tvorbu úspor maloletých detí . V prejednávanej veci je jednoznačné, že matka

po prvýkrát navrhla upraviť vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom v podaní doručenom súdu
prvej inštancie dňa 20.03.2012 a v konaní neprodukovala tvrdenia, ktorými by preukázala dôvody
hodné osobitného zreteľa , ktoré by jej bez zbytočného odkladu potom, ako si mal otec prestať plniť
vyživovaciu povinnosť , objektívne bránili uskutočniť úkon smerom k súdu a takéto skutočnosti z
obsahu spisu ani nevyplynuli. Naviac, vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec aj v tomto období

na výživu detí prispieval ( aj keď nie podľa požiadaviek matky ). Pokiaľ matka v konaní produkovala
tvrdenia týkajúce sa dôvodov, pre ktoré bola v roku 2010 nútená opustiť aj s deťmi spoločnú domácnosť
( vážne manželské nezhody , brutálne fyzické napadnutie matky z konca roka 2009 , traumatizácia detí
prežitím opakovaných násilností zo strany otca ) , tieto dôvody ( naviac v konaní nepreukázané ) nie je
možné posúdiť za dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce výnimočný postup podľa citovaného

zákonného ustanovenia.

23. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý výrok IX. rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti,
ktoroubolzamietnutýnávrhmatkynaurčenievyživovacejpovinnostiotca kmaloletýmdeťomzaobdobie
od januára 2010 do 19.03.2012 podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

24. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

25. Podľa § 63 ods.3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa , ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti za obdobie od 20.03.2012 ( od podania

návrhu matky) do27.01.2013 (deňpredchádzajúcinadobudnutiuprávoplatnostiuzneseniaOkresného
súdu Bratislava III zo dňa 14.01.2013, č.k. 37P/71/2012-131, od ktorého súd prvej inštancie uložil otcovi
povinnosť platiť výživné na maloleté deti ) odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady
na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestrannýmrozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných
potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na
nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku

výživného,vychádzajúczust.§62ods.1,2,4,5,§75ods.1Zákona orodine,súdpriurčovanívýživného
berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a
majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

28. V prejednávanej veci odvolací súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca na obe maloleté

deti zaobdobieod20.03.2012do27.01.2013vychádzalzvkonanípredsúdomprvejinštanciezistených
majetkových a zárobkových pomerov rodičov a rozsahu odôvodnených potrieb detí , ktoré obaja
rodičia v priebehu odvolacieho konania nespochybnili a tieto vyplývali z dokazovania vykonaného
pred súdom prvej inštancie ( otec dosiahol netto príjem v 1/2012 vo výške 4 978,38 eur, v
2 /2012 vo výške 4 978,38 eur, v 3/2012 vo výške 4 978,38 eur, v 4/2012 vo výške 4 978,38
eur, v 5/2012 vo výške 4 992,36 eur, v 6/2012 vo výške 4 978,38 eur, v 7/2012 vo výške 4 979,42

eur , v 8/2012 vo výške 4 979,42 eur, v 9/2012 vo výške 4 979, 42 eur, v 10/2012 vo výške
4 979,42 eur, v 11 / 2012 vo výške 4 979, 42 eur, v 12 / 2012 vo výške 4 856, 93 eur a v 1 /
2013 vo výške 4 656, 61 eur, otec za obdobie 2010 - 2013 nepodal daňové priznanie ako fyzická
osoba , v danom čase bol konateľom W. E., s.r.o. a V. V. Y. V., s.r.o., matka bola na rodičovskej
dovolenke v tom čase z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu mladšej dcéry a jej príjmom bola

dávka rodičovského príspevku a rodinné prídavky , staršia dcéra E. navštevovala od šk. roka 2011/2012
základnú školu, nosila okuliare, maloletá V. od 9/2011 na dopoludnie navštevovala materskú škôlku,
obe deti mali zdravotné problémy v dôsledku ktorých navštevovali imunoalergológa, kožného lekára,
gastroenterológa, neurológa, detského psychológa, maloletá V. navštevovala súkromné rehabilitačné
centrum , obe deti sa aktívne venovali v im primeranej forme baletu , tancu, angličtine , výtvarnej a

maloletá E. aj hudbe, obom deťom boli imunoalergologičkou odporúčané liečenie a pobyty pri mori ).

29. Vychádzajúc z uvedeného je odvolací súd názoru, že zásadám určeným v ust. § 62 ods.1,2,4,5 , §
75 ods.1 Zákona o rodine zodpovedá za obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013 v prípade maloletej E.
suma výživného vo výške 500 eur mesačne a v prípade maloletej V. suma výživného vo výške 400 eur

mesačne , ktorá je zodpovedajúca zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom
rodičov, pri zohľadnení práva oboch maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni otca a súčasne
toho, že matka časť svojej vyživovacej povinnosti v danom čase nahrádzala osobnou starostlivosťou o
obe maloleté deti ( v tom čase vo veku 7 a 4 roky ). Určená výška výživného na maloleté deti kopíruje
výšku výživného na maloleté deti určenú súdom prvej inštancie k 28.01.2013 , ktorá nebola odvolaním

matky ( a ani otca ) napadnutá, pričom z obsahu spisu nevyplývajú zásadné skutočnosti, ktorých
dôsledkom by bola úvaha o tom, že počas obdobia predchádzajúcich 10 tich mesiacov bol rozsah
odôvodnených potrieb maloletých detí, resp. majetkové a zárobkové pomery rodičov tak výrazne sa
odlišujúce, že by bolo potrebné pristúpiť k určeniu inej výšky výživného na maloleté deti .

30. Pri určovaní výšky zročného výživného za obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013 odvolací súd
zohľadňoval finančné plnenia otca za rovnaké obdobie, pri ktorom vychádzal z platieb výživného
poukazovaných otcom na maloleté deti za obdobie od 2/2012 do 12/2012 vrátane , keďže na základe
výrokov I. až VIII. rozsudku súdu prvej inštancie nenapadnutých odvolaním, bol otec zaviazaný k
povinnosti platiť výživné na maloleté deti za obdobie od 28.01.2013 do 09.06.2015 do 15. dňa v mesiaci

vopred ( čo znamená, že platby otca v 1/2013 boli určené na výživu detí v 2/2013). Pri ustálení platieb
poukazovaných otcom na výživu detí vychádzal z listinných dokladov tvoriacich súčasť spisu ( výpisy
z internetbankingu SLSP, a.s ) z ktorých vyplýva, že otec titulom výživného uhradil na maloleté deti
v mesiaci 2/2012 sumu 400 eur, 3/2012 sumu 400 eur , 4/2012 sumu 620 eur, 5/2012 sumu 300 eur,
4/2012 sumu 350 eur, 7/2012 sumu 350 eur, 8/2012 sumu 350 eur + 350 eur, 9/2012 sumu 300 eur,

10/2012 sumu 300 eur + 250 eur , 12/2012 sumu 450 eur, t.j. v celkovej sume 4 420 eur ( t.j. na
každú z maloletých otec uhradil za uvedené obdobie sumu 2 210 eur ). Do týchto platieb odvolací súd
nezapočítal plnenia otca v 3/2012 v sume 200 eur označené ako darček k narodeninám E., v 10/2012
v sume 250 eur - meniny V. a ani sumu 300 eur v 12/2012 - Vianoce . Výšku zročného výživného na
maloletú E. za obdobie od 20.03.2012 do 27.1.2013 vo výške 2 918,70 eur odvolací súd určil tak, že od

sumy celkového výživného 5 128,70 eur, na zaplatenie ktorého bol otec v tomto rozhodnutí zaviazaný
( od 20.03.2012 do 31.03.2012 vo výške 193,45 eur, od 4/2012 do 12/2012 po 500 eur mesačne , od
01.01.2013 do 27.01.2013 vo výške 435, 25 eur ) odpočítal sumu 2 210 eur už uhradenú otcom . Výšku
zročného výživného na maloletú V. za obdobie od 20.03.2012 do 27.1.2013 vo výške 1 896,90 eurodvolací súd určil tak, že od sumy celkového výživného 4 103,10 eur, na zaplatenie ktorého bol otec v
tomto rozhodnutí zaviazaný ( od 20.03.2012 do 31.03.2012 vo výške 154,80 eur, od 4/2012 do 12/2012
po 400 eur mesačne, od 01.01.2013 do 27.01.2013 vo výške 348,30 eur ) odpočítal sumu 2 210 eur

už uhradenú otcom . Pri určovaní výšky mesačných splátok otca vychádzal z ustálenej súdnej praxe pri
rešpektovaní práva maloletých detí na uhradenie výživného ( majúceho spotrebný charakter ) za minulé
obdobie v akceptovateľnej 6 mesačnej lehote so súčasným určením , že v prípade neuhradenia čo len
jednej splátky sa stane zročným celé otcom neuhradené zročné výživné ( tzv. strata výhody splátok ).

31. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyplývajúceho z obsahu spisu vo vzťahu k
majetkovým a zárobkovým pomerom otca existujúcich v období od 20.03.2012 do 27.01.2013 odvolací
súd ďalej dospel k záveru, že za odôvodnené potreby oboch maloletých detí je možné považovať
aj tvorbu úspor v zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Podľa jeho názoru už len samotná, v
konaní preukázaná výška príjmu dosahovaného otcom v tomto období, bola nadštandardná a právom
maloletých detí je aj tvorba úspor , nakladanie s ktorými podlieha schváleniu súdom ( v období,

kedy je dieťa maloleté ). Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zaviazal otca k povinnosti v období
od 20.03.2012 do 27.01.2013 prispievať na tvorbu úspor oboch maloletých detí vo výške po 200 eur
mesačne, ktoré je povinný poukazovať na osobitné účty maloletých zriadených v zmysle výroku VIII.
rozhodnutia súdu prvej inštancie v prospech maloletých v peňažnom ústave, vždy do 15. dňa v mesiaci.
Keďže sa rovnako ako v prípade bežného výživného jedná o výživné ( určené na tvorbu úspor ) za

minulé obdobie, odvolací súd vo svojom rozhodnutí jednak ustálil výšku zročného výživného určeného
na tvorbu úspor za obdobie od 20.03.2012 do 27.01.2013 v celkovej výške po 2 051,55 eur na každú
z maloletých ( od 20.03.2012 do 31.03.2012 vo výške 77,40 eur, od 4/2012 do 12/2012 po 200 eur
mesačne, od 01.01.2013 do 27.01.2013 vo výške 174,15 eur ) a následne otcovi uvedenú sumu povolil
splácať mesačnými splátkami vo výške po 200 eur, so súčasným určením , že v prípade neuhradenia

čo len jednej splátky sa stane zročným celé otcom neuhradené zročné výživné určené na tvorbu úspor
maloletých ( tzv. strata výhody splátok ).

32. Na základe uvedeného odvolací súd výrok IX. rozhodnutia v časti, v ktorej bol zamietnutý
návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom za obdobie od 20.03.2012

do 27.01.2013 podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrhu matky čiastočne vyhovel a nad v tomto
rozhodnutí priznanú sumu výživného , zročného výživného, výživného určeného na tvorbu úspor a
zročného výživného určeného na tvorbu úspor maloletých detí zamietajúci výrok rozhodnutia podľa
§ 387 ods.1 C.s.p. potvrdil.

33. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).